Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. marec 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/219/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116228605
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116228605.2

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobcu: M. Š.V.,
W.. XX.XX.XXXX, M. F. Q. XXXX/XX, XXX XX V. W. Y., Š. I. L., proti žalovanému: T. K., W.. XX.XX.XXXX,
M. F. XXX XX U. F. XXX/AX, Š. I. L., o zaplatenie 1.610,- eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.610,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 1.610,- eur od 24.12.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

Žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 07.11.2016 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 10.11.2016 doplnenou podaním
zo dňa 30.11.2016 doručeným súdu dňa 02.12.2016 sa žalobca proti žalovanému domáhal vydania
súdneho rozhodnutia, ktorým by bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu sumu 1.610,- eur spolu s úrokmi
z omeškania vo výške 0,3 % denne zo sumy 1.610,- eur od 24.12.2015 do zaplatenia a nahradiť mu
trovy konania v sume 296,60 eur.
2. Žalobu žalobca odôvodnil skutkovo tak, že so žalovaným uzavrel dňa 06.06.2015 zmluvu o finančnej

pôžičke, pričom v rovnaký deň došlo aj k prevzatiu pôžičky žalovaným. Pre dôkladné zabezpečenie
pohľadávky dňa 07.08.2015 podpísali aj uznanie dlhu pôžičky zo dňa 07.08.2015. Žalovaný bol podľa
zmluvy povinný splácať pôžičku každý mesiac k 25. dňu mesiaca po 350,- eur. Splátky neboli uhrádzané
a všetky možnosti mimosúdneho vyrovnania v snahe vyhnúť sa súdnemu konaniu vyčerpal. Súčasne
žalobca uviedol, že žalovaný doposiaľ poskytol čiastočné plnenie, a to v sume 50,- eur dňa 07.08.2015,
v sume 50,- eur dňa 16.10.2015 a v sume 40,- eur dňa 23.12.2015.

3. Žalovaný sa k doručenej žalobe a jej prílohám písomne, aj napriek výzve súdu v určenej lehote,
nevyjadril.
4. Podľa ust. § 183 ods. 1 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie
môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov
nemôžedostaviťnapojednávanieazároveňodnichnemožnospravodlivožiadať,abysanapojednávaní
nechali zastúpiť.

5. Podľa ust. § 183 ods. 3 CSP, strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod
bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky
okolnosti mohla predpokladať.
6. Súd vec prejednal, vo veci vykonal dokazovanie a rozhodol na pojednávaní dňa 10.03.2017, a
to v prítomnosti žalobcu a v neprítomnosti žalovaného. Žalovaný mal predvolanie na pojednávanie
riadne doručené dňa 17.02.2017 (doručenka na č. l. 23 spisu). Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní

ospravedlnil telefonicky v deň pojednávania 24 minút pred jeho začatím (o 10.06 hod., pričom
pojednávanie sa začalo o 10.30 hod.) z dôvodu, že sa nestihne dostaviť na pojednávanie, nakoľkopráve cestuje z M. a do Ž. by bol schopný sa dostaviť až o 14.00 hod., a preto z tohto dôvodu požiadal
aj o odročenie pojednávania. Súd žalovaným uvedený dôvod nepovažoval za dôležitý dôvod, ako ho
predpokladá cit. ust. § 183 ods. 1 CSP, a to z nasledovných dôvodov. Zo žiadosti žalovaného o odročenie

pojednávania (viď úradný záznam na č. l. 25 spisu) vyplýva, že tento žiadal odročiť pojednávanie na
termín - niektorý piatok v popoludňajších hodinách, a to z dôvodu, že sa pracovne zdržiava v zahraničí
vždy od utorka a v piatok sa vracia na Slovensko. Vychádzajúc z dôvodov žiadosti žalovaného o
odročenie pojednávania možno vyvodiť, že žalovaný tvrdí, že pracuje v zahraničí a pravidelne sa vracia
zo zahraničia na územie L. C. v piatok v popoludňajších hodinách. Za predpokladu pravdivosti týchto

tvrdení žalovaného je teda zrejmé, že žalovaný musel mať už po obdržaní predvolania na pojednávanie
vedomosť o tom, že pri normálnom behu okolností sa na nariadené pojednávanie dňa 10.03.2017 o
10.30 hod. nebude môcť osobne dostaviť. Vzhľadom k tomu, že mu predvolanie na pojednávanie bolo
doručené dňa 17.02.2017 (teda 21 dní pred pojednávaním), žalovaný mal dostatok času na to, aby si u
svojho zamestnávateľa vybavil pracovné voľno, alebo sa nechal v konaní zastúpiť, aby sa tak mohol či
už osobne, prípadne v zastúpení na pojednávaní zúčastniť. Súd súčasne zdôrazňuje, že nie je možné

považovať za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania samotný pravidelný výkon práce strany sporu
(v tomto prípade žalovaného), a to ani v zahraničí. („Preto príčina prečo sa účastník pojednávania
zúčastniť nemôže a z ktorej dôvodu žiada o odročenie pojednávania, sa musí s ohľadom na jej
povahu vyznačovať nepredvídateľnosťou, závažnosťou, rozsahom alebo z iných dôvodov aspektom
ospravedlniteľnosti.“ z uznesenia Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3 Obdo 11/2009 zo dňa 20.07.2010)

7. Žalobca na pojednávaní zotrval v plnom rozsahu na podanej žalobe.
8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi produkovanými žalobcom, pričom dospel k nasledovným
skutkovým zisteniam.
9.Dňa06.06.2015stranysporuuzavrelizmluvuopôžičke.(dôkazprodukovanýžalobcomnač.l.3spisu)
Na základe tejto zmluvy sa žalobca ako veriteľ zaviazal žalovanému požičať sumu 1.750,- eur a žalovaný

sa ako dlžník zaviazal túto peňažnú sumu žalobcovi vrátiť do 25.11.2015, a to v piatich splátkach vo
výške 350,- eur so splatnosťou vždy k 25. dňu mesiaca. Žalovaný potvrdil prevzatie predmetu pôžičky
dňom podpísania zmluvy (dňa 06.06.2015. V zmluve si strany dojednali, že veriteľ si môže účtovať 0,5
% dlžnej sumy za každý deň omeškania, kedy nebude dlžná suma uhradená.
10. Dňa 07.08.2015 podpísali žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník listinu označenú ako „Uznanie

dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka v platnom znení“. (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 5
spisu) Na tejto listine žalovaný uznal čo do dôvodu a výšky svoj dlh voči žalobcovi v sume 1.750,- eur s
prísl., ktorá čiastka predstavuje dlh v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 06.06.2015.
11. Súd považoval medzi stranami sporu za nesporné skutkové tvrdenia žalobcu, že žalovaný na
splnenie svojho peňažného záväzku vykonal nasledovné čiastkové plnenia: dňa 07.08.2015 v sume 50,-

eur, dňa 16.10.2015 v sume 50,- eur a dňa 23.12.2015 v sume 40,- eur, keďže ich žalovaný výslovne
nepoprel. (§ 151 ods. 1 CSP)
12. Podľa ust. § 2 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č.
509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva
a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy

ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.
13. Podľa ust. § 39 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, neplatný je právny
úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým
mravom.
14. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, dlžník, ktorý svoj

dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej
mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie
veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
15. Podľa ust. § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona
č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
16. Podľa ust. § 559 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona
č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, dlh musí byť splnený riadne a včas.

17. Podľa ust. § 657 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, zmluvou o pôžičke
prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po
uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.18. Podľa ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z.
účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro

v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. V prejednávanej veci je možné bezpochybne konštatovať, že žalobca sa voči žalovanému domáhal
zaplateniasumy1.610,-eur,atonatomskutkovomzáklade,žetútosumu(akočasťcelkovejumy1.750,-
eur) poskytol žalovanému dňa 06.06.2015 na základe uzavretej zmluvy o pôžičke z toho istého dňa.

Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie sumy 1.610,- eur, je možné
uzavrieť, že žalobca si ako veriteľ uplatňoval voči žalovanému ako dlžníkovi nárok na vrátenie peňažnej
sumy 1.610,- eur poskytnutej žalovanému titulom medzi stranami sporu uzavretej zmluvy o pôžičke.
20. Pre zmluvu o pôžičke je charakteristické, že veriteľ prenecháva dlžníkovi určité veci druhovo určené
k voľnému nakladaniu, príp. spotrebovaniu a dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi po určitej dobe veci
rovnakého druhu. Pri tejto zmluve tak musí ísť o prenechanie vecí, ktoré sú druhovo určené (pri peňažnej

pôžičke určitá peňažná suma), teda nie individuálne určenej veci. V ďalšom je pojmovým znakom tejto
zmluvyjejdočasnosť,avšaknevyhnutnounáležitosťouzmluvyniejestanoveniedobyvrátenia.Splatnosť
pôžička tak môže byť dohodnutá aj neskôr. Ak nie je dohodnutá vôbec, je dlžník povinný pôžičku vrátiť na
požiadanie veriteľa v zmysle ust. § 563 OZ. Pri zmluve o pôžičke ide o reálny kontrakt, z čoho vyplýva, že
k vzniku tohto záväzkovo-právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom je potrebná nielen ich dohoda o

podstatných náležitostiach zmluvy, ale i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi (pri peňažnej
pôžičke aj bezhotovostným prevodom na účet dlžníka). V súdnom konaní o vrátenie pôžičky tak žalobcu
zaťažuje dôkazné bremeno nielen o tom, že plnenie (v prejednávanom prípade peňažnej sumy 1.750,-
eur) žalovanému poskytol, ale aj o tom, že toto plnenie bolo žalovanému poskytnuté na základe zmluvy
o pôžičke so žalovaným uzavretej (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 25Cdo 98/2000

zo dňa 16.01.2002, ktorý je vzhľadom na totožnosť právnej úpravy v SR a ČR, z ktorej Najvyšší súd
ČR vychádzal, aplikovateľný aj na prejednávanú vec a súd sa s týmto vysloveným právnym názorom
v plnom rozsahu stotožňuje). Tieto skutočnosti mal súd v konaní za nesporne preukázané (žalovaný
žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu nijako nepoprel; § 151 ods. 1 CSP). Žalobca ako veriteľ si tak
svoj záväzok z uzavretej zmluvy so žalovaným splnil (prenechal žalovanému predmet pôžičky - peňažnú

sumu1.750,-eur).Žalovanýsaakodlžníkzaviazalvrátiťpredmetpôžičkyžalobcovido25.11.2015,atov
5-tich splátkach vo výške 350,- eur (350,- eur x 5 = 1.750,- eur) so splatnosťou: 1. splátky do 25.07.2015,
2. splátky do 25.08.2015, 3. splátky do 25.09.2015, 4. splátky do 25.10.2015 a 5. splátky do 25.11.2015.
Možno konštatovať, že žalovaný si svoj dlh v rozsahu žalovanej sumy 1.610,- eur do rozhodnutia súdu
vo veci nesplnil a v rozsahu celej žalovanej sumy sa s jeho plnením dostal do omeškania (§ 517 ods.

1 OZ) počnúc dňom 26.11.2015 (dňom nasledujúcim po splatnosti poslednej splátky). Na základe tohto
súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 1.610,- eur vyhovel ako dôvodnej a zaviazal týmto rozsudkom
žalovaného zaplatiť túto sumu žalobcovi.
21. Pokiaľ ide o žalobcom žalobou uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,3
% denne zo sumy 1.610,- eur od 24.12.2015 do zaplatenia, súd tento posúdil ako nárok na zaplatenie

úrokov z omeškania podľa cit. ust. § 517 ods. 2 OZ. Cit. ust. § 517 ods. 2 OZ priznáva veriteľovi právo
na zaplatenie úrokov z omeškania v prípade omeškania dlžníka s plnením peňažného dlhu. Z povahy
ust. § 517 ods. 2 OZ vyplýva, že toto ustanovenie OZ kogentne stanovuje maximálnu výšku úrokov
z omeškania, pričom účastníci záväzkovo-právneho vzťahu si tak môžu dojednať úroky z omeškania
iba v nižšej výške (§ 2 ods. 3. OZ). V prípade, že si účastníci záväzkovo-právneho vzťahu dojednajú

úroky z omeškania vo vyššej výške (ako stanovuje cit. ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z.),
je ich dojednanie o samotnej výške úrokov z omeškania pre rozpor so zákon neplatné (§ 39 OZ) a
veriteľ má právo požadovať od dlžníka úroky z omeškania iba vo výške podľa právneho predpisu, t.
j. ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. V danom prípade tak súd dojednanie strán sporu o
výške úrokov z omeškania v zmluve o pôžičke zo dňa 06.06.2015 v rozsahu 0,5 % denne (teda 182,5

% ročne; žalobca si dokonca uplatňoval úroky z omeškania vo výške 0,3 % denne) považoval v zmysle
uvedeného za neplatné, keďže v čase uzavretia zmluvy (dňa 06.06.2015) boli upravené cit. ust. § 3
nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne (súd má zo svojej
činnosti vedomosť o tom, že základná úroková sadzba ECB bola v období od 10.09.2014 do 15.03.2016
vo výške 0,05 %). Žalobcovi tak vzniklo pokiaľ ide o omeškanie žalovaného s plnením sumy 1.610,- eur

právo požadovať od žalovaného zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne: zo sumy 210,-
eur od 15.07.2015 do zaplatenia, zo sumy 350,- eur od 15.08.2015 do zaplatenia, zo sumy 350,- eur
od 25.09.2015 do zaplatenia, zo sumy 350,- eur od 25.10.2015 do zaplatenia a zo sumy 350,- eur od
25.11.2015 do zaplatenia. Keďže žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania až ododňa 24.12.2015, súd viazaný žalobou podľa ust. § 216 ods. 1 CSP, žalobe v časti o zaplatenie úrokov z
omeškania vyhovel v rozsahu o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.610,-
eur od 24.12.2015 do zaplatenia a vo zvyšnom rozsahu žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania

zamietol.
22. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
23. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

24. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Súd napokon rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania, a to
vychádzajúc z pomeru úspechu sporových strán vo veci (§ 255 ods. 1 a 2 CSP). Žalobca mal v spore
úspech v rozsahu 46 % [úspech žalobcu počítaný ku dňu vyhlásenia rozsudku, t. j. ku dňu 10.03.2017:
1.610,- eur , t. j. istina + 98,68 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.610,- eur

od 24.12.2015 do 10.03.2017 = 1.708,68 eur; celková výška pohľadávky s príslušenstvom vyčíslená
ku dňu vyhlásenia rozsudku, t. j. ku dňu 10.03.2017: 1.610,- eur, t. j. istina + 2.139,69 eur, t. j. úroky
z omeškania vo výške 0,3 % denne zo sumy 1.610,- eur od 24.12.2015 do 10.03.2017 = 3.749,69
eur; %-tuálny úspech žalobcu = 1.708,68 eur / 3.749,69 eur = 0,46 = 46 %; úspech žalovaného 54 %
= 100 % - úspech žalobcu 46 %; čistý úspech žalovaného 54 % - 46 % = 8 %]. Žalovaný bol tak v

konaní v pomerne väčšom rozsahu úspešný, preto by bolo namieste priznanie mu nároku na pomernú
náhradu trov konania(zodpovedajúcemu jeho čistému úspechu vo veci). V prejednávanej veci však
možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že žalovanému v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne
vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, a preto súd o nároku na náhradu trov konania podľa
ust. § 262 ods. 1 CSP rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku (k tomu uznesenie

Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26. októbra 2016).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v

elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).