Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. december 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/342/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715214253
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6715214253.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu Intrum

Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO. 35831154, zastúpený
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti
žalovanému Y. F., nar. XX.X.XXXX, bytom W.I. XX, XXX XX A., štátny občan SR, zastúpený Bc. Erikou
Čížovou, nar. 12.3.1963, bytom Nižovec 218/19, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 1.400,- € s príslušenstvom,
rozsudkom na základe uznania nároku, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.400,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25
% ročne zo sumy 1.400,- € od 1.3.2014 do zaplatenia, a to v pravidelných mesačných splátkach po

100,- €, splatných vždy do 25-teho dňa príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom v ktorom
nadobudne právoplatnosť tento rozsudok. V prípade, ak žalovaný nezaplatí čo i len jednu splátku riadne
a včas, stáva sa splatným celý dlh.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom konania bol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal toho, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
mu sumu 1.400,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1.400,- € od 1.3.2014
do zaplatenia, ako i nahradiť trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia.

Svoj návrh žalobca zdôvodnil tým, že v dôsledku porušenia platobných povinností žalovaným po
poskytnutí povoleného prečerpania na bežnom účte, nedodržania zmluvných ustanovení Zmluvy o
bežnom účte a VOP VÚB, a.s. pre depozitné produkty vypovedal ich právny predchodca listom zo
dňa 5.12.2013 zmluvný vzťah založený zmluvou o bežnom účte, čím sa pohľadávka ich právneho
predchodcu z titulu poskytnutého úveru žalovanému vo forme povoleného prečerpania vo výške 1.400,-
€ stala ku dňu účinnosti výpovede splatnou v celosti, keď výpoveď zmluvy o bežnom účte bola
žalovanému doručená dňa 12.12.2013 a účinky výpovede nastali dňa 28.2.2014. Keďže žalovaný svoj

dlh v sume 1.400,- € do dňa spísania žalobného návrhu nezaplatil, je od 1.3.2014 v omeškaní, pričom
v tejto súvislosti poukázali na ustanovenie § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR
č.87/1995 Z.z.. Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu žalobca poukázal na Zmluvu o postúpení pohľadávok zo
dňa 24.9.2014 uzatvorenú medzi VÚB a.s., IČO: 31320155 a žalobcom, v zmysle ktorej bola pohľadávka
postupcu voči žalovanému z titulu nesplateného úveru poskytnutého vo forme povoleného prečerpania
peňažných prostriedkov na bežnom účte v celosti postúpená postupníkovi - žalobcovi.

2. Na návrh vydal súd dňa 2.11.2015 platobný rozkaz sp.zn.10C/342/2015-39, ktorý však musel
uznesením zo dňa 5.9.2016 sp.zn.10C/342/2015-56 zrušiť v plnom rozsahu, v súlade s ustanovením §
266 ods. 3 C.s.p., vzhľadom k tomu, že sa ho nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk.3. Súd prípisom zo dňa 24.11.2016 vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby špecifikovali z čoho
pozostáva žalovaná suma, preukázali existenciu prečerpania peňažných prostriedkov v žalovanej výške
resp. preukázali kedy nárok vznikol.

Podanímzodňa2.12.2016,doručenýmtunajšiemusúdudňa5.12.2016,právnyzástupcažalobcuokrem
iného uviedol, že pokiaľ ide o špecifikáciu žalovanej pohľadávky, na základe sčítania kreditných a
debetných transakcií žalovaného na bežnom účte a v súlade s výpisom z bežného účtu žalovaného,
teda z jeho platobnej histórie vyplýva, že konečný stav účtu ku dňu skončenia zmluvného vzťahu bol
v debetnom zostatku vo výške - 2.518,02 €. Žalovaný tak postupne vyčerpal celý úver až nad limit

povoleného prečerpania. Uvedená suma debetného zostatku pozostáva z celkového súčtu kreditných
transakcií vo výške 902,57 €, ktoré boli započítané na istinu pohľadávky a celkového súčtu debetných
transakcií vo výške 3.420,59 €, ktoré pozostávajú z istiny vo výške 2.118,03 €, debetného úroku vo
výške 1.150,87 € a poplatku vo výške 151,69 €. Vzhľadom na to, že všetky kreditné transakcie vo výške
902,57 € boli započítané na istinu pohľadávky, uvedená suma debetného zostatku vo výške 2.518,02
€ pozostáva z istiny vo výške 1.215,46 € (2.118,03 € - 902,57 €), debetného úroku vo výške 1.150,87

€ a poplatkov vo výške 151,69 €. V súdnom konaní si tak z uvedenej sumy uplatnili iba sumu v rámci
nesplateného povoleného prečerpania vo výške 1.400,- € pozostávajúcu z istiny vo výške 1.215,46 € a
časti debetného úroku vo výške 184,54 €.

4. Súd nariadil v predmetnej veci pojednávanie na deň 7.12.2016, na ktorom vec prejednal a rozhodol,

pričom na tomto pojednávaní zástupca žalovaného uznal žalovanú istinu vo výške 1.400,- €, ako aj úrok
z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1.400,- € od 1.3.2014 do zaplatenia.
V podaní zo dňa 2.12.2016, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 5.12.2016, právny zástupca
žalobcu okrem iného uviedol, že v prípade ak žalovaný uzná nimi uplatnený nárok, s poukazom na
ustanovenie § 282 C.s.p. navrhujú, aby súd rozhodol vo veci rozsudkom pre uznanie nároku.

5. Podľa § 282 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak žalovaný uzná nárok uplatnený
žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.
Podľa § 285 C.s.p., odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu
procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.

6. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, sa touto časťou zákona spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy, okrem iného aj zo zmluvy o úvere a zo zmluvy o bežnom účte.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo

jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 768k ods. 3 Obchodného zákonníka - Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.2.2013
platí, že ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre
čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o

omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi
(§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom
2013.
Podľa § 365 veta prvá Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013, dlžník je v omeškaní ak
nesplní riadne a včas svoj záväzok a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď

záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom od 15.1.2009 do 31.1.2013, ak je dlžník
v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy
úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný
platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej

zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej
podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013, ak záväzkový vzťah
vznikol pred 1.2.2013, výška úroku z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.1.2013 aj za

dobu omeškania po 31.1.2013.
Podľa § 1 ods. 3 zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.11.2009,
zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom
účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods.
6.
Podľa § 232 ods. 3 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v

odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Podľa § 232 ods. 4 C.s.p., ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a
splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

7. Nakoľko v priebehu pojednávania vytýčeného v tejto veci zástupca žalovaného uznal nárok uplatnený
žalobcom v tomto konaní v celom rozsahu, súd na návrh žalobcu rozhodol o nároku uplatnenom touto
žalobou rozsudkom pre uznanie nároku.

8. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení Civilného sporového
poriadku. Nakoľko bol žalobca úspešný v celom rozsahu podanej žaloby, súd priznal žalobcovi náhradu
trov konania v rozsahu 100 % s poukazom na jeho pomer úspechu vo veci.

Poučenie:

Proti prvému výroku tohto rozsudku nie je prípustné odvolanie, nakoľko súd rozhodol rozsudkom

vydaným na základe uznania nároku, a to okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli
splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia (§ 356 CSP).
Vo vyššie uvedených prípadoch a proti druhému výroku tohto rozsudku možno podať odvolanie do 15-
tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici,
písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie

urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.