Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. máj 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/48/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113218069
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8113218069.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Mareka

Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča, v právnej veci žalobkyne: U. I., nar. X.X.XXXX, bytom X. Č.. XXX,
zastúpená JUDr. Jozefom Tomkom, advokátom AK so sídlom Floriánova 2, Prešov, proti žalovanému:
RAPID Life životná poisťovňa a.s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31690904, zastúpený JUDr.
Daniel Blyšťan, s.r.o., so sídlom Užhorodská 21, Košice, IČO: 47231785, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 12C/158/2013-128 zo dňa
19.11.2013, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, vo

výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice zo dňa
19.1.2012 sp. zn. 2C 1101/2012 a vo výroku o náhrade trov konania.

Priznáva žalobkyni vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v bode I. zamietol návrh na prerušenie konania zo
dňa 11.11.2013, v bode II. zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41,
Košice, IČO: 44325452 zo dňa 19.1.2012 pod sp. zn. 2C 1101/2012, v bode III. odložil vykonateľnosť

rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice zo dňa 19.01.2012 pod sp.
zn. 2C 1101/2012 do právoplatnosti rozsudku vo veci samej, v bode IV. žalovaného zaviazal nahradiť
žalobkyni trovy konania 203,64 eur na účet jej právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

2. V dôsledku odvolania žalovaného bol tento rozsudok odvolacím súdom preskúmaný a rozsudkom
č. k. 11Co/15/2014-204 zo dňa 11.12.2014 bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o

zamietnutí návrhu na prerušenie konania, vo výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho
súdu Košice, Alžbetina 41, Košice zo dňa 19.1.2012 sp.zn. 2C 1101/2012 a vo výroku o náhrade
trov konania. Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o odklade vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice zo dňa 19.1.2012 pod sp.
zn. 2C 1101/2012 do právoplatnosti rozsudku vo veci samej tak, že návrh zamietol. Žalovaného zaviazal
nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania na účet jej právneho zástupcu vo výške 209,73 eur do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný dovolanie a Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 3Cdo 615/2015
zo dňa 5.4.2016 rozsudok Krajského súdu v Prešove z 11.12.2014 sp. zn. 11Co/15/2014 vo výroku,
ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov z 19.11.2013 č. k. 12C/158/2013-128 vo výroku vo vecisamej a vo výroku o trovách prvostupňového konania zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil tomuto súdu
na ďalšie konanie. Vo zvyšku dovolanie odmietol. Z dôvodov tohto rozhodnutia vyplýva, že žalovaný
v dovolaní odvolaciemu súdu vytýkal, že jemu nebolo doručené vyjadrenie žalobkyne k podanému

odvolaniu, v dôsledku čoho nemal možnosť vyjadriť sa k nemu. V tejto súvislosti Najvyšší súd SR
poukázal na to, že Európsky súd pre ľudské práva vydal 13.1.2015 rozsudok vo veci I. proti W. Y., v
ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemožnosti vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v
rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel Európsky súd pre ľudské práva k názoru, že aj keď
vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná

strana už nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania, a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce
vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná možnosť oboznámiť sa
s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia. V rozsudku sa doslovne uvádza,
že požiadavka, aby účastníci súdneho konania mali možnosť dozvedieť sa o všetkých predložených
dôkazoch alebo vyjadreniach podaných v ich veci a vyjadriť sa k nim, sa vzťahuje na odvolacie konanie
rovnako ako na prvostupňové konanie, a to napriek skutočnosti, že odvolanie nemusí vyvolať žiadnu

novú argumentáciu. Pokiaľ súd takúto možnosť druhej procesnej strane nevytvorí, dochádza k porušeniu
práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd. Vychádzajúc z uvedeného Najvyšší súd SR v preskúmavanej veci zohľadnil, že
k odvolaniu žalovaného (č. l. 135 spisu) sa písomne vyjadrila žalobkyňa 27.1.2014 (č. l. 159 spisu),
žalovaný ale nemal možnosť dozvedieť sa o tomto vyjadrení a prípadne sa k nemu aj vyjadriť, lebo súd

mu toto vyjadrenie nedoručil. V okolnostiach preskúmavanej veci preto dospel dovolací súd k záveru,
že postup odvolacieho súdu mal znaky relevantné z hľadiska § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.. Najvyšší súd
SR z uvedeného dôvodu rozsudok odvolacieho súdu v dovolaním napadnutom výroku vo veci samej a
vo výroku o trovách prvostupňového konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Odvolací súd doručil zástupcovi žalovaného vyjadrenie žalobkyne na odvolanie žalovaného, avšak
tento sa v stanovenej lehote nevyjadril.

5. Súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia uviedol, že podaním doručeným súdu dňa
13.11.2013 žiadal žalovaný prerušiť konanie podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., a to z toho

dôvodu, že Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.3.2012 rozhodol tak, že odmietol
dovolanie, avšak v odôvodnení uznesenia uviedol závery meritórnej povahy nemajúce žiaden vzťah k
dôvodom odmietnutia dovolania, pričom podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS 402/2008 zo
dňa 1.4.2009 „ak sa Najvyšší súd v rámci dovolacieho konania meritórne vecou nezaoberal a dovolanie
odmietol, potom nemohol meritórne formulovať závery nižších súdov“, a aj keď v danom prípade ide o

Nález týkajúci sa trestnej veci tento je aplikovateľný aj na postup Najvyššieho súdu SR pri rozhodovaní
vo veci sp. zn. 6Cdo 1/2012. Uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 382/2013 zo dňa 10.7.2013
Ústavný súd prijal na ďalšie konanie sťažnosť žalovaného, ktorou namieta porušenie základného práva
na súdnu ochranu. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012 rieši otázku,
ktorá môže mať význam pre toto súdne konanie a z dôvodu hospodárnosti konania navrhol žalovaný,

aby súd konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku prerušil až do právoplatnosti skončenia konania
vedeného pred Ústavným súdom pod sp. zn. II.ÚS 382/2013.

6. Po preskúmaní veci súd mal za to, že okolnosť týkajúca sa toho, že žalovaný sa obrátil na Ústavný
súd SR s ústavnou sťažnosťou týkajúcou sa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 1/2012, nie sú

dané podmienky pre prerušenie konania v predmetnej právnej veci. Podľa súdu nemožno urobiť záver,
že v konaní vedenom na Ústavnom súde SR dôjde k zrušeniu vyššie uvedeného uznesenia Najvyššieho
súdu SR a naviac, že eventuálne zrušenie tohto uznesenia môže mať zásadný právny význam pre
rozhodnutie vo veci samej. Za týchto okolnosti neboli naplnené podmienky prerušenia konania v zmysle
§ 109 ods. 2 písm. c) O.s.p..

7. Pokiaľ išlo o vec samú, na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého
žalovaný uzatvoril so žalobkyňou dňa 4.11.2008 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, pričom k zániku
poistného vzťahu došlo dňa 5.5.2010 na základe listu žalovaného zo dňa 9.3.2010, ktorým bola
predmetná poistná zmluva z jeho strany na žiadosť žalobkyne zrušená. Následne žalovaný návrhom na

začatie konania o zaplatenie 144,06 eur a návrhom na splátkový kalendár zo dňa 2.1.2012 podanom na
Arbitrážnom súde Košice so sídlom Košice, Alžbetina ulica 41, uplatnil pohľadávku s prísl., ktorá mala
zodpovedať jeho nákladom vynaložených na uzavretie poistnej zmluvy, konkrétne v zmysle článku XVII.
písm. 7 a zodpovedajúcej výške odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy.8. Rozsudkom rozhodcovského Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. 2C 1101/2012 zo dňa
19.1.2012 bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť sumu vo výške 144,06 eur a trovy rozhodcovského

konania vo výške 276,- eur. Rozsudok jej bol doručený dňa 15.4.2013.
Príslušnosť rozhodcovského súdu podľa tohto bola daná na základe rozhodcovskej doložky uvedenej
v časti XV. Všeobecných poistných podmienok, ktorá vyžadovala od žalobkyne, aby všetky spory
so žalovaným riešila výlučne v rozhodcovskom konaní ako aj s poukazom na osobitné zmluvné
dojednanie č. 01/2007 tvoriaceho súčasť Všeobecných poistných podmienok obsahujúce vyhlásenie

účastníkovkonania,žepodpisomvyjadrujúsvojuvôľu,ženamiestosúdnehokonaniazdôvoduúčelnosti,
praktickosti a rýchlosti sa podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle čl. XV. Všeobecných poistných
podmienok s tým, že obe zmluvné strany toto dojednanie chápu ako rozhodcovskú doložku.
9. Žalobkyňa vo výpovedi poukázala na skutočnosť, že uvedené poistné podmienky jej neboli riadne
vysvetlené, nevedela o uzatvorení rozhodcovskej doložky, nebola táto individuálne dojednaná ako to
vyžaduje pre jej platnosť Občiansky zákonník. Túto zmluvu nemala možnosť nijako upraviť, nakoľko

bola vopred naformulovaná, a v takomto znení jej na podpis bola predložená. V návrhu poukázala na
dôvody, pre ktoré žiadala zrušiť rozhodcovský rozsudok, a to podľa § 40 ods. 1 písm. c) a j) zák. č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

10. Súd ďalej v dôvodoch rozhodnutia citoval ustanovenie § 52 ods. 1 až 3 OZ, ustanovenie §

53 ods. 1 až 3 OZ, ustanovenie § 1 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, tiež
ustanovenie § 40 ods. 1 písm. a) až j) tohto zákona, ustanovenie § 40 ods. 2 uvedeného zákona, a
ďalej ustanovenie § 43 ods. 1 spomínaného zákona. So zreteľom na tieto ustanovenia konštatoval, že
poistná zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný ako poisťovateľ konal v rámci

predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra a žalobkyňa je spotrebiteľkou, keďže
uzatvorila zmluvu ako fyzická osoba. Z predloženej poistnej zmluvy, rozhodnutia rozhodcovského súdu
ani z vyjadrení účastníkov nebolo zrejmé, aby žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy konala v rámci svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

11. Žalobkyňa podala žalobu v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote, čo je zrejmé z toho, že
rozhodcovský rozsudok jej bol doručený dňa 15.4.2013 a žaloba bola podaná dňa 9.5.2013.

12. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozsudku citoval čl. 6 ods. 1 a čl. 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/
EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a konštatoval, že dojednanie

rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve bolo neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle
§ 53 ods. 5 OZ neplatná. Uviedol, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd
rozhodol,jeformulovanávoVšeobecnýchpoistnýchpodmienkach,konkrétnevčlánkuXV. ajesúčasťou
neprehľadného textu písaného malými písmenami splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami
uvedenými vo Všeobecných poistných podmienkach. Podľa uvedenej rozhodcovskej doložky všetky

vzájomné spory a sporné nároky poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská
doložka tak znemožňuje poistenému spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti
ho v prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, a tým mu
odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Z uvedeného dôvodu rozhodcovská
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech

spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti poukázal na prílohu Smernice ES/93/13/ EHS uvedenú pod písm.
q) bod 1, v zmysle ktorého neprijateľnou zmluvou podmienkou je podmienka, ktorá bráni spotrebiteľovi
v uplatňovaní práva podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžaduje od
spotrebiteľa,abyriešilsporyvýhradnearbitrážou,nevhodneobmedzujeprístupkdôkazom,aleboukladá
mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa zmluvný vzťah riadi, malo spočívať

inej zmluvnej strane. Podľa toho je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako
výlučný prostriedok na riešenie sporov akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy. Zmluvná podmienka, ktorou
dodávateľ vopred stanoveným obsahom rozhodcovskej doložky uložil, že všetky spory zo spotrebiteľskej
zmluvy budú riešené ním zvoleným rozhodcom, je podľa názoru súdu v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý

vzťah, teória a prax navyše označujú za faktický nerovný, nevyvážený, a preto nemá žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a je absolútne neplatnou. Súd zdôraznil,
že podľa článku XV. Všeobecných poistných podmienok bodu 2, je uvedené „pokiaľ poisťovňa nepoverí
osobitnú právnickú osobu zriadením, alebo výberom špecializovaného Stáleho rozhodcovského súdu,resp. nezriadi Stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený, podľa potreby od prípadu
k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne“, z obsahu
ktorého vyplýva, že výber rozhodcovského súdu alebo rozhodcov mal v moci jedine žalovaný. V tejto

súvislosti súd prvej inštancie poukázal, na rozhodnutie Ústavného súdu ČR III.ÚS 562/2012, a to
v tom zmysle, že tento poukázal aj na to, že rozhodcovská doložka dohodnutá v tomto obdobnom
znení napĺňa znaky neprimeraných podmienok, pretože vyvoláva nerovné postavenie medzi účastníkmi
konania, a táto nerovnováha dosahuje značnú disproporčnú intenzitu, ktorá je vo svojom dôsledku
spôsobilá viesť k značnej procesnej nevýhode jedného z účastníkov konania, v danej právnej veci

žalobkyne. Ďalej v súvislosti s týmto rozhodnutím Ústavného súdu ČR súd prvej inštancie poukázal aj
na to, že pre platnosť dojednanej rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských zmluvách sa predpokladá
najmä transparentné a jednoznačné pravidlo pre určenie osoby rozhodcu. Táto podmienka nie je
splnená pokiaľ je v predmetnej rozhodcovskej doložke určené, že všetky spory budú rozhodované
rozhodcom, ktorého určí práve žalovaný. Takéto znenie rozhodcovskej doložky nezaručuje procesné
práva účastníkov konania porovnateľné s konaním, ktoré by prebiehalo v prípade, keby sa žalobkyňa

k takémuto dojednaniu nezaviazala. Ďalej mal súd za to, že rozhodcovská doložka nachádzajúca sa
v poistnej zmluve v časti Všeobecných obchodných podmienok pod bodom XV. nebola žalobkyňou
osobitne dojednaná, čo vyplýva aj z jej zaradenia do Všeobecných obchodných podmienok. Praktickým
dôsledkom takéhoto ustanovenia o rozhodcovskej doložke je to, že žalobkyni bola odopretá možnosť
brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím reálne došlo k narušeniu Smernice o sledovanej

rovnováhe medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy spolu
so Všeobecnými poistnými podmienkami, obsahom ktorých je aj takáto doložka reálne vopred vzdal
práva na účinnú právnu ochranu a rozhodcovský rozsudok iba formálne prebral argumenty žalujúcej
strany, a nevyporiadal sa s inštitútmi zameranými na ochranu práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo
spotrebiteľskej zmluvy. Na tomto fakte podľa súdu nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy

podpísali zmluvné strany ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok aj osobitné
zmluvné dojednanie odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku uvedenú v poistných podmienkach. Na
základe uvedeného súd v zmysle ustanovenia § 41 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní rozhodcovský rozsudok zrušil a na návrh žalobkyne v zmysle ustanovenia § 40 ods. 2 zákona
rozhodol aj o odložení jeho vykonateľnosti, a to až do právoplatnosti výroku o zrušení rozhodcovského

rozsudku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že tieto pozostávali z trov
právneho zastúpenia, a to za 3 úkony právnej služby. Výška tarifnej odmeny a paušálnej náhrady bola
vypočítaná podľa § 10 ods.1 Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

13. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a navrhol tento zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. So závermi súdu prvej inštancie žalovaný nesúhlasil, pretože
tieto nemajú oporu ani v skutkovom stave a vychádzajú z nesprávne zisteného skutkového stavu a
nesprávneho právneho posúdenia veci, navyše súd nesprávne aplikoval aj Smernicu ES, keďže zjavne
vychádzal z nesprávneho znenia - prekladu Smernice 93/13/EHS a jej prílohy 1 písm. q). Zdôraznil,

že rozhodcovská doložka bola dohodnutá individuálne a naviac nespôsobuje žiadnu nerovnováhu v
právach a povinnostiach účastníkov. Rovnako je tomu aj pri kreácii rozhodcovského súdu, naviac
žalobkyňamalamožnosťodtejtorozhodcovskejzmluvyodstúpiť,atovzmysleDodatku2kVšeobecným
poistným podmienkam. Pokiaľ išlo o veľkosť písmen vo Všeobecných poistných podmienkach, tieto
boli zjavne čitateľné. Z pohľadu spomínanej Smernice má poistná zmluva odlišné pravidlá týkajúce

sa ochrany spotrebiteľa. Naviac žalovaný mal za to, že boli porušené aj procesné pravidlá, keď súd
opomenul povinnosť uvedenú v ustanovení § 118 ods. 2 O.s.p.. Návrh žalobkyne bol neúplný a
nesprávnyajzhľadiska§40vspojenís§43zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní.Rovnako
aj súd prvej inštancie v petite výroku, v ktorom zrušil rozhodcovský rozsudok, neuviedol dôvod zrušenia
rozhodcovského rozsudku.

14. Žalobkyňa navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie.

15. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v zmysle § 470 ods. 2 CSP podľa príslušných
ustanoveníObčianskehosúdnehoporiadku. Podľauvedenéhoustanoveniaprávneúčinkyúkonov,ktoré

vkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Civilnýsporový
poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalovaného bolo podané 7.1.2014. S ohľadom na
princíp legitímneho očakávania a princíp právnej istoty odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného
podľa právnej úpravy účinnej v čase jeho podania. Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené dôvodyprejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho
odvolanie nie je dôvodné (§ 212 ods. 1 O.s.p.). Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vyvodil
aj náležitý právny záver. Odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. preto poukazuje na vecne správne

dôvody súdu prvej inštancie a na nich sa odvoláva aj v dôvodoch tohto rozhodnutia.

16. Pokiaľ ide o odvolacie námietky, odvolací súd však považuje za potrebné zdôrazniť, že súd prvej
inštancie vychádzal správne zo Smernice č. 93/13/EHS pri rozhodovaní o návrhu žalobkyne v zmysle
§ 40 ods. 1 písm. c) a j) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Odvolací súd tu poukazuje

na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie č. C-40/08, v ktorom sa konštatuje, že Smernica
Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v
tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského
rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a
so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej
doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu takom podľa

vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných
prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky,
ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ
nebol uvedenou doložkou viazaný. Teda v rámci rozhodovania o žalobe na zrušenie rozhodcovského
rozsudku nepochybne je súd oprávnený v zmysle § 40 ods. 1 písm. c) skúmať platnosť rozhodcovskej

zmluvy. Súd prvej inštancie tak aj urobil a podľa odvolacieho súdu správne vyvodil neplatnosť tejto
rozhodcovskej doložky, pretože táto bola uvedená len v článku XV. Všeobecných poistných podmienok,
ktoré boli vopred naformulované, a teda v žiadnom prípade nemožno hovoriť, že by táto rozhodcovská
doložka bola individuálne dojednaná. Je síce pravda, že v osobitnom zmluvnom dojednaní č. 01/2007
k poistnej zmluve sa odkazuje na to, že sa účastníci podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle

čl. XV. Všeobecných poistných podmienok, ale aj toto osobitné dojednanie evidentne odkazuje len
na text uvedený v čl. XV. Všeobecných poistných podmienok, ktorý bol vopred naformulovaný, a
ktorý teda žalobkyňa v žiadnom prípade obsahovo nemohla ovplyvniť. Záver súdu prvej inštancie
o tom, že rozhodcovská doložka je v takomto prípade neplatná je správny. Uvedená rozhodcovská
doložka vyžadovala, aby všetky spory, ktoré vzniknú medzi zmluvnými stranami boli namiesto súdneho

konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti prejednané v rozhodcovskom konaní v zmysle čl.
XV. Všeobecných poistných podmienok. Toto dojednanie jednoznačne vyvoláva značnú nerovnováhu
medzi právami účastníkov, ktorá vyplýva už zo samotnej skutočnosti závažného narušenia právneho
postavenia, v ktorom sa žalobkyňa ako zmluvná strana nachádza na základe platných vnútroštátnych
predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú zo zmluvy,

prekážky v ich výkone, alebo tiež v tom, že následkom takejto zmluvnej podmienky bolo zbavenie
spotrebiteľa práva podať žalobu, alebo byť žalovaným na všeobecnom súde. Žalobkyňa nebola
informovaná o rozdieloch medzi rozhodcovským konaním a bežným súdnym konaním pred uzatvorením
dotknutej zmluvy a aj toto samotné vyvoláva nekalý charakter tejto zmluvnej podmienky. Z tohto dôvodu
musel súd vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho plynú podľa vnútroštátneho práva, aby zabezpečil,

že pre tohto spotrebiteľa nebude uvedená zmluvná podmienka záväzná. Súd prvej inštancie správne
aplikoval článok 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, podľa ktorého zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Pokiaľ sa žalovaný odvolával na Dodatok č. 2

k Všeobecným poistným podmienkam z 21.5.2007 a na bod 7 tohto Dodatku, ktorým bola doplnená
XVII. časť Všeobecných poistných podmienok, o odsek 11b, ktorý znie: „Pokiaľ poistník uzavrel poistnú
zmluvupo21.5.2007apokiaľkprávnemurežimupodľačl.XV.častitýchtoVPPpodpisomVPPazároveň
podpisom bodu 2 osobitných zmluvných dojednaní pristúpil, má právo podľa čl. XV. časť týchto VPP
odmietnuť v lehote 30 dní od vydania Dodatku č. 2 k VPP.“ Tento Dodatok bol vydaný v Košiciach dňa

15.12.2008, ale nevyplýva z neho, že by žalobkyňa tento Dodatok podpísala, a teda žeby mal vôbec
vedomosť o tom, že môže rozhodcovskú doložku odmietnuť.

17. Odvolací súd v súvislosti s obsahom súdneho spisu konštatuje, že síce žalobkyňa podala odpor proti
rozhodcovskému rozsudku sp. zn. 2C/1101/2012, avšak Arbitrážny súd uznesením zo dňa 18.9.2013

tento odpor odmietol.

18. Odvolací súd má teda za to, že v danom prípade boli naplnené podmienky pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní,ale aj ustanovenia § 40 ods. 1 písm. j) uvedeného zákona, podľa ktorého zrušenia rozhodcovského
rozsudku sa možno domáhať aj z dôvodu, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne
predpisy na ochranu práv spotrebiteľa a medzi tieto treba považovať aj to, aby v spotrebiteľskej zmluve

neboli neprijateľné podmienky. Konkrétne v danom prípade v uvedenej poistnej zmluve, a to v osobitnom
zmluvnom dojednaní č. XX/XXXX zo dňa 4.1.2008 sa od žalobkyne vyžadovalo, aby v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky sa spory s dodávateľom riešili výlučne v rozhodcovskom konaní. Táto zmluvná
podmienka je v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka považovaná za neprijateľnú
podmienku. Táto neprijateľná zmluvná podmienka platila v Občianskom zákonníku od 1.1.2008, a teda

aj v čase uvedeného osobitného zmluvného dojednania.

19. Pokiaľ išlo o ďalšiu odvolaciu námietku týkajúcu sa toho, že veľkosť písmen vo Všeobecných
poistných podmienkach bola taká, že išlo o zjavne čitateľný text, tu odvolací súd poznamenáva, že aj
tento záver súdu prvej inštancie je správny, a to najmä z toho hľadiska, že osobitné zmluvné dojednanie
o rozhodcovskom konaní odkazuje na čl. XV. Všeobecných poistných podmienok, ktoré upravovali

podmienky rozhodcovského konania, ale samotné osobitné zmluvné dojednanie tieto podmienky už
neobsahovalo. Odvolací súd na túto okolnosť poukazuje najmä z toho dôvodu, že Všeobecné poistné
podmienky vo svojej prevažnej časti upravujú podrobnejšie podmienky týkajúce sa poistnej zmluvy.
Ak do takýchto Všeobecných poistných podmienok je zahrnutá iná zmluva (rozhodcovská zmluva), na
obsah ktorej odkazujú osobitné zmluvné dojednania, ktoré sú zahrnuté v týchto Všeobecných poistných

podmienkach, potom treba mať za to, že takáto rozhodcovská doložka je súčasťou neprehľadného
textu písaného malými písmenami splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami uvedenými vo
Všeobecných poistných podmienkach, a preto aj z tohto pohľadu je takéto dojednanie treba považovať
za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pokiaľ odvolateľ poukazoval na to, že poistná zmluva má z pohľadu
ochrany spotrebiteľa odlišné pravidlá, aké platia podľa Smernice Rady 93/13/EHS, tu je treba zdôrazniť,

že toto konštatovanie nemôže ovplyvniť to, či rozhodcovská doložka bola platne uzavretá alebo nebola
platne uzavretá.

20. Poukaz na procesné pochybenia súdu prvej inštancie najmä v súvislosti s porušením povinnosti súdu
podľa § 118 ods. 2 O.s.p., na nedostatok návrhu vo veci samej, či výroku rozsudku súdu prvej inštancie

sú z hľadiska odvolacieho konania nevýznamné, pretože podľa § 212 ods. 3 O.s.p. na vady konania
pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd len, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. V danom prípade nejde o takéto nedostatky a naviac návrh vo veci samej spĺňal všetky náležitosti
ustanovenia § 79 O.s.p., a pokiaľ ide o výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ten zodpovedá ustanoveniu
§ 157 ods. 1 O.s.p..

21. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej potvrdil, takisto aj
pokiaľ ide o výrok, ktorým súd vo svojom rozsudku zamietol návrh na prerušenie konania. Odvolací
súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že konanie pred Ústavným súdom SR pod sp. zn.
II.ÚS/382/2013 nie je takým konaním, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie

súdu. Odvolací súd tak isto potvrdil rozsudok súdu prvej inštanice vo výroku o náhrade trov konania,
keďže tento zodpovedá ustanoveniu § 142 ods. 1 O.s.p. a Vyhláške č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

22. Rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania má oporu v ust. § 396, § 255 ods. 1 a § 262 ods.

1 CSP.

23. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a

čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).