Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. máj 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/53/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713200482
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5713200482.6

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej a členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka, JUDr. Eriky Šobichovej, v sporovej právnej veci
žalobcu:SIBAMAC,a.s.,sosídlomBojnická20,83104Bratislava,IČO:31321275,právnezastúpeného
Advokátska kancelária AK Hrabovská s.r.o., so sídlom Jakubovo námestie 9, 811 09 Bratislava - Staré
mesto, IČO: 47 251 476, proti žalovanému: AM GROUP SK, s.r.o., so sídlom Petrovanská 284, 080

05 Prešov, IČO: 36 690 325, o zaplatenie 80.000,- Eur s príslušenstvom, o oprave rozsudku Krajského
súdu v Žiline č.k. 14Cob/53/2016-732 zo dňa 23.02.2017, takto

r o z h o d o l :

O p r a v u j e s a odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/53/2016-732 zo dňa
23.02.2017 na str. 19, v bode 42., vo vzťahu k výroku o trovách prvoinštančného konania tak, že
nesprávny text: ,,O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto krajský

súdrozhodoltak,žemávočižalovanémunároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavcelomrozsahu.O
výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP“, sa m e n í tak, že správne znie: ,,Z
obsahupodanéhoodvolaniažalovaného,vpodaníprávnehozástupcuzodňa02.07.2015(č.l.596spisu)
bolo zrejmé, že čo do rozsahu bol napadnutý rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/70/2013-574
zo dňa 06.05.2015 v spojení s uznesením (opravným) Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/70/2013-663 zo

dňa 22.10.2015, v spojení s uznesením (opravným) Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/70/2013-695 zo
dňa 04.03.2016 aj vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania s poukazom na § 380 ods. 1 CSP.
Žalovaný súdu prvej inštancie vyčítal, že rozhodnutie o trovách prvoinštančného konania je nejasné a
zmätočné, nakoľko nevedel ustáliť k akým úkonom malo dôjsť v roku 2003, keďže tieto neboli súdom
prvej inštancie špecifikované, pričom uvádzal, že konanie začalo až v roku 2013.“, s tým, že sa d o
p ĺ ň a odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/53/2016-732 zo dňa 23.02.2017 v

nasledovnom znení:
,,43. Po opätovnom oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, skutočnosťami ktoré predchádzali
vydaniu napadnutého rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/70/2013-574 zo dňa 06.05.2015 v
spojení s uznesením (opravným) Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/70/2013-663 zo dňa 22.10.2015, v
spojení s uznesením (opravným) Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/70/2013-695 zo dňa 04.03.2016 a v
neposlednom rade odvolacími dôvodmi žalovaného, obsiahnutými v podaní právneho zástupcu zo dňa

02.07.2015 (č.l. 596 spisu), vo vzťahu k výroku o trovách prvoinštančného konania, odvolací súd dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného bolo v tejto časti dôvodné.

44. Podľa § 157 ods. 2 OSP v znení platnom a účinnom do 30.06.2016, v odôvodnení rozsudku súd
uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca
(žalovaný) prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje

zapreukázanéaktorénie,zktorýchdôkazovvychádzalaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

45. Podľa § 211 ods. 2 OSP v znení platnom a účinnom do 30.06.2016, ak tento zákon neustanovuje
inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.46. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

47. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

48. Podľa aktuálneho znenia Civilného sporového poriadku nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia
nie je odvolacím dôvodom a nie je ani výslovným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
(§ 389 ods. 1 CSP). Uvedené však neznamená, že súd prvej inštancie nemusí rešpektovať § 220 ods.

2 CSP o náležitostiach rozhodnutia súdu v časti odôvodnenia a vôbec, resp. dodatočne neodôvodniť
záver svojho rozhodnutia.

49. Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky riešia otázku spravodlivého súdneho konania vo
vzťahu k riadnemu odôvodneniu rozhodnutia a dodržiavaniu § 157 ods. 2 OSP (v čase rozhodovania

odvolacieho súdu § 220 ods. 2 CSP). Príkladmo v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 78/2005 zo dňa 16. marca 2005, podľa ktorého
„súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157
ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné."

Ďalej sa odkazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 114/08 z 12. júna
2008, podľa ktorého rovnako vyplýva, že za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je treba
považovať aj nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ktorú požiadavku v konaní pred
všeobecným súdom stanovuje § 157 ods. 2 OSP. Rovnako podľa právnej vety Nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky, sp.zn. I. ÚS 327/2010 je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným

zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má
zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne
správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutia a náležité, t.j. zákonom vyžadovaným spôsobom
odôvodnené rozhodnutie napĺňa - ako neoddeliteľná súčasť „stanoveného postupu" - ústavné kritériá
vyplývajúce preň z Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd. V zmysle tohto citovaného Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky obsah základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nespočíva iba v oprávnení
každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Zahŕňa aj právo na určitú kvalitu súdneho konania
definovanú procesnými garanciami spravodlivého súdneho konania, ako sú požiadavky rešpektovania
zásad kontradiktórnosti alebo rovnosť zbraní, či právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné
otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktorá má byť v konkrétnom prípade poskytnutá. Zásada
spravodlivosti obsiahnutá v práve na spravodlivé súdne konanie, ktoré vyplýva z čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, totiž vyžaduje, aby súdy založili svoje rozhodnutia na dostatočných a právne
relevantných dôvodoch zodpovedajúcich konkrétnym okolnostiam prerokúvanej veci.

50. Nadväzne možno konštatovať, že pokiaľ súd neodôvodní svoje rozhodnutie s náležitosťami podľa
§ 220 ods. 2 CSP, odníme strane právo konať pred súdom. Právo podať odvolanie môže strana vo
svojej veci uplatniť len v takom prípade, pokiaľ rozhodnutie, ktoré odvolaním napáda, obsahuje určité,
zrozumiteľné a jasné dôvody, prečo súd vo veci tak rozhodol. Pokiaľ v rozhodnutí súdu nie sú dodržané

náležitosti obsahu súdneho rozhodnutia, a to najmä z hľadiska odôvodnenia rozhodnutia súdu, nemá
strana konania možnosť, aby uplatnila svoje procesné právo podať odvolanie, a preto platí, že postupom
súdu (nedostatok dôvodov rozhodnutia) jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Odňatie možnosti
konať pred súdom je odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP a dôvodom, pre ktorý
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP. Pokiaľ by totiž

odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu ničím neodôvodnený, resp. nedostatočne odôvodnený
záver súdu prvej inštancie, namiesto, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie založené na tomto závere
ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, porušil
by tým aj zásadu dvojinštančnosti konania a v konečnom dôsledku i rovnosť strán konania.51. Z vyššie uvedeného, v nadväznosti na podané odvolanie aj do výrokovej časti o náhrade trov
prvoinštančného konania, krajský súd teda primárne skúmal, či má spôsobilý predmet skúmania, a

to súdne rozhodnutie súdu prvej inštancie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP, krajský súd však
konštatuje, že predmetné rozhodnutie okresného súdu v časti odôvodnenia rozhodnutia o náhrade trov
prvoinštančného konania, nemá všetky atribúty vyplývajúce z § 220 ods. 2 CSP. Dospel k záveru,
že odôvodnenie rozhodnutia v predmetnej časti, je predčasné, nedostatočné, z ktorého dôvodu nie je
možné ho vyhodnotiť inak, než ako nepreskúmateľné.

52. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplývalo, že pri priznávaní náhrady
trov prvoinštančného konania, okrem iného priznal žalobcovi ako úspešnej strane v konaní (§ 255 ods.
1 CSP) i náhradu trov konania za 8 úkonov právnej služby, uskutočnených v roku 2003. Uvedené
dotvrdzuje aj samotné konštatácia súdu prvej inštancie, kde na str. 15 odôvodnenia napadnutého
rozsudku uvádza, že: ,,Titulom trov právneho zastúpenia podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v roku 2003 za 8 úkonov právnych
služieb á 486,83 Eur plus režijný paušál vo výške 7,81 Eur, 1 úkon právnej služby vrátane paušálu
494,15 Eur x 8 úkonov právnej služby, tj. 3.953,20 Eur, k tom 20 % DPH je 4.743,84 Eur, náhrada
cestovných výdavkov za cestu na pojednávanie z Bratislavy do Martina a späť v dňoch 12.6.2013,
11.7.2013, 3.10.2013 a 15.11.2013, spolu uplatnená náhrada 386,40 Eur, náhrada za stratu času za

cestu z Bratislavy do Martina a späť uplatnená za tri cesty, spolu 30 polhodín, 1 polhodina 13,01
Eur, spolu 390,30 Eur.“ Súčasne bolo nepochybné, že žaloba žalobcu, v podaní právneho zástupcu
zo dňa 11.01.2013 (č.l. 1 až 4 spisu), bola súdu prvej inštancie doručená dňa 15.01.2013, ktorým
dátumom za aplikácie § 156 CSP bolo konanie začaté. Od dátumu začatia súdneho konania, t.z. od
15.01.2013, potom bolo potrebné pri rozhodovaní o náhrade trov prvoinštančného konania vziať do

úvahy všetko, čo sa viazalo a týkalo žalobou uplatneného nároku. Vo vzťahu k výške tarifnej odmeny za
vykonané jednotlivé úkony ako i k samotným úkonom právnej služby v rozsahu namietanom v odvolaní,
však ďalšie skutočnosti okresným súdom uvedené neboli. Pokiaľ i okresný súd pri rozhodovaní o
náhrade trov konania žalobcovi, a to trov právneho zastúpenia na strane žalobcu vychádzal z posúdenia
náhrady trov konania právneho zastúpenia za každý úkon vykonanej právnej služby samostatne,

a to podľa právnej úpravy platnej a účinnej k momentu vykonania daného úkonu právnej služby,
čo sa vzťahuje i k otázke zistenia a ustálenia tarifnej hodnoty, tak tieto myšlienkové pochody sa
nepremietli do zodpovedajúcej časti odvolaním napadnutého odôvodnenia rozsudku okresného súdu.
Na základe vyššie uvedeného, krajský súd mal za to, že uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie
vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania zostalo bez náležitého odôvodnenia, keďže súd

prvej inštancie priznal žalobcovi aj náhradu za osem úkonov právnej služby, uskutočnených v roku
2003, pričom konanie bolo začaté v roku 2013. Súčasne, ak súd prvej inštancie necitoval zákonnú
úpravu vo vzťahu k jednotlivým úkon pravej služby (najmä teda k roku 2003), ktorú skutočnosť žalovaný
výslovne namietal v podanom odvolaní a ani neuviedol o aké úkony právnej služby v prejednávanej
veci šlo, tak potom podľa krajského súdu nebolo možné, aby absenciu náležitého odôvodnenia v

tejto časti napadnutého rozhodnutia okresného súdu, doplnil odvolací súd až v rámci odvolacieho
konania. V tejto spojitosti odvolací súd uvádza, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia
musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia.
Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky

skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet
v ňom miesta pre dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie
písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu
obsahovo nezdôvodnených nepresvedčivých alebo nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom
rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci ako aj v právnom

posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho
správnosť a odôvodnenie, súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri
vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné.

53. Krajský súd v rovine svojich záverov nemôže opomenúť konštatáciu, v zmysle ktorej aj v prípade,

že by v konečnom dôsledku súd prvej inštancie opäť dospel k rovnakým záverom ako v napadnutom
rozsudku, tak treba dostatočne skutkovo a právne vykvalifikovať tieto závery tak, aby mohli podliehať
odvolacieho prieskumu krajského súdu.54. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/70/2013-574
zo dňa 06.05.2015 v spojení s uznesením (opravným) Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/70/2013-663
zo dňa 22.10.2015, v spojení s uznesením (opravným) Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/70/2013-695

zo dňa 04.03.2016 v napadnutom výroku o trovách prvoinštančného konania zrušil postupom podľa §
389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

55. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

56. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne posúdi a rozhodne o náhrade trov prvoinštančného
konania, (včítane trov odvolacieho konania) tak, že pri posudzovaní náhrady trov konania, bude pri
posudzovaní trov právneho zastúpenia na strane žalobcu vychádzať z platnej a účinnej právnej úpravy

k momentu vykonania daného úkonu právnej služby, každý takýto posudzovaný úkon právnej služby
dostatočne konkretizuje. Súčasne nové rozhodnutie náležite odôvodní, za dodržania § 220 ods. 2 CSP a
dôsledne sa vysporiada aj so skutočnosťami, uvádzanými právnym zástupcom žalovaného, v podanom
odvolaní zo dňa 02.07.2015 (č.l. 596 spisu).

57. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

58. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

59. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 14Cob/73/2016-732 zo dňa 23.02.2017 rozsudok Okresného súdu
Martin č.k. 18Cb/70/2013-574 zo dňa 06.05.2015 v spojení s uznesením (opravným) Okresného súdu

Martin č.k. 18Cb/70/2013-663 zo dňa 22.10.2015, v spojení s uznesením (opravným) Okresného súdu
Martin č.k. 18Cb/70/2013-695 zo dňa 04.03.2016 v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi 80.000,- Eur s príslušenstvom a vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za
návrh v rozsahu 2.030,50 Eur, do troch dní od právoplatnosti, potvrdil. Samostatným výrokom rozhodol,
že rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/70/2013-574 zo dňa 06.05.2015 v spojení s uznesením

(opravným) Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/70/2013-663 zo dňa 22.10.2015, v spojení s uznesením
(opravným) Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/70/2013-695 zo dňa 04.03.2016 v napadnutom výroku o
trovách prvoinštančného konania zrušuje a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

2. Krajský súd, ako súd odvolací, z vlastného podnetu zistil, že v odôvodnení rozhodnutia, viažucom
sa k výroku o trovách prvoinštančného konania došlo k zrejmej nesprávnosti pri písomnom vyhotovení
rozhodnutia, keďže odôvodnenie rozhodnutia v tejto časti nekorešponduje vyhlásenému výroku
rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorá uvedená skutočnosť mala za následok potrebu odstránenia tejto
zrejmej nesprávnosti.

3. Len pre úplnosť k zvolenému procesnému postupu opravy odôvodnenia svojho rozhodnutia krajský
súd uvádza, že v priebehu konania, s účinnosťou od 01.07.2016, nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“), ktorý zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 (§ 473 CSP), preto krajský súd bol povinný

postupovať a konať od 01.07.2016 podľa CSP. Vyplýva to z § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
§ 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.4. Podľa § 224 CSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj
iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

5. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Prípustnosť vykonania opravy podľa vyššie uvedeného ustanovenia je stanovená za predpokladu,
ak pochybenie, o ktorého opravu ide, sa týka písomného vyhotovenia rozsudku, alebo jeho rovnopisu,

tiež zápisnice o pojednávaní, v ktorej je zaprotokolovaný vyhlásený rozsudok; ak predmetom opravy sú
zrejmé chyby v písaní, v čítaní, prípadne iné podobné nesprávnosti, ktoré sú zrejmé na prvý pohľad.
Oprava sa môže týkať ktorejkoľvek časti rozhodnutia (úvodnej, výrokovej časti, odôvodnenia, alebo
poučenia). Vykonáva sa opravným uznesením.

7. V súlade s § 224 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP tu boli dané predpoklady pre opravu chyby v

písaní, preto krajský súd opravu vykonal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

8. Rozhodnutie o vydaní tohto opravného uznesenia prijal odvolací súd v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné

podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie dovolania.
Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa §434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.