Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. apríl 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5811010248
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5811010248.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov Mgr.

Miroslava Mazúcha a JUDr. Marcely Malatkej na verejnom zasadnutí konanom 6. apríla 2017 prejednal
odvolanie prokurátora a obžalovaného S. Z. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn.
4T/79/2011 z 28.10.2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn.
4T/79/2011 z 28.10.2016 vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaného S. Z., nar. XX.XX.XXXX v G. D. O., trvale bytom
R., C. XXX,

o d s u d z u j e :

podľa § 156 ods. 1, § 56 ods. 2, § 38 ods. 2 Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 300,- (tristo) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. u s t a n o v u j e náhradný trest odňatia slobody vo
výmere 1 (jeden) mesiac.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný S. Z. uznaný za vinného zo spáchania prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej
časti napadnutého rozsudku. Za uvedený trestný čin mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6
mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 12 mesiacov.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie prokurátor a obžalovaný.

Prokurátor podal odvolanie voči výroku o vine a treste v neprospech obžalovaného. V písomných
dôvodoch odvolania uviedol, že sa nestotožňuje s dôvodmi, na základe ktorých súd obžalovaného uznal
za vinného len z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a s výškou trestu. Podľa jeho
názoru je obžalovaný usvedčovaný aj zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.
1 Tr. zák., pre ktorý bola podaná obžaloba. Najmä výpoveďou poškodenej Mgr. G. B., ktorá
popísala opakovane a nemenne priebeh konfliktu s obžalovaným. Jej výpoveď sčasti potvrdil svedok M.

C.. Súd nesprávne vyhodnotil vyhrážanie obžalovaného ako nespôsobilé vzbudiť u poškodenej dôvodnú
obavu vzhľadom na to, že medzi obžalovaným a poškodenou opakovane dochádzalo k verbálnemu
napádaniu. Naopak, vyhrážky obžalovaného boli spôsobilé vzbudiť u nej dôvodnú obavu. Prokurátor
napadol aj výrok o treste, pretože nesúhlasil s priznanou poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. j) Tr.zák. - vedenie riadneho života pred spáchaním činu. Podľa odpisu z registra priestupkov bol
obžalovaný pred spáchaním trestného činu niekoľkokrát uznaný vinným z priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu. V prípade uznania viny aj pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr.

zák. by u obžalovaného prevažovali priťažujúce okolnosti, konkrétne § 37 písm. h) Tr. zák. - spáchanie
viacerých trestných činov. Dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby by sa mala podľa §
38 ods. 4 Tr. zák. zvýšiť o jednu tretinu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a sám
vo veci rozhodol.
Obžalovaný podal odvolanie voči výroku o vine aj treste a konaniu, ktoré vyhláseniu rozsudku

predchádzalo. Podľa obžalovaného sa skutok opísaný v obžalobe nestal. Poukázal na výpoveď svedka
policajta T. Z., ktorý situáciu na mieste činu popísal inak ako poškodená. Nevšimol si na nej žiadne
zranenia, poškodená bola mokrá. Svedkovi uviedla, že ju obžalovaný oblial vodou. Ak by poškodenú
napadol spôsobom uvedeným v popise skutku, poškodená by to svedkovi zrejme uviedla. Za vinu mu
však kladú udieranie päsťou do tváre, hádzanie do zábradlia, ťahanie za vlasy. O nedôveryhodnosti
výpovede poškodenej svedčí aj fakt, že na hlavnom pojednávaní 24.4.2012 uviedla, že ju neoblial, ale

mala mokré nohy, lebo pustila lavór s vodou, keď ju chytil za vlasy. Poukázal aj na výpoveď svedka C.,
ktorý bol prítomný v čase, keď incident ešte prebiehal a vrcholil. Svedok nepočul jeho údajné vyhrážky
poškodenej. Obžalovaný ďalej uviedol, že zranenia, ktoré poškodenej údajne spôsobil, ju po fyzickej
stránke neobmedzovali v bežnom spôsobe života, resp. len 4 až 5 dní. Poškodená v prípravnom konaní
vypovedala, že nebola obmedzovaná v obvyklom spôsobe života, vyjadrenie zmenila až na hlavnom

pojednávaní. Z výsluchu MUDr. B. je zrejmé, že poškodená uvádzala ako dôvod poruchy zdravia
neustále problémy s nájomníkom z bytového domu, ktorý ju už viackrát fyzicky napadol. Ako
dôvod teda neuviedla skutok, ktorý je predmetom obžaloby. MUDr. H. vypovedala, že u poškodenej bola
diagnostikovaná posttraumatická stresová porucha s opísaním jej bližších prejavov. Z jej výpovede ale
nevyplýva, na aký čas mala poškodená sťažený obvyklý spôsob života. Preto je minimálne predčasné

tvrdiť, že došlo k spáchaniu prečinu ublíženia na zdraví. V podanom odvolaní ďalej uviedol, že došlo
k incidentu s poškodenou a s C.. Obžaloba je ale v zásade postavená iba na tvrdeniach samotnej
poškodenej, ktorú nepovažuje za vierohodnú, lebo majú dlhodobo vážne narušené susedské vzťahy.
V ďalšom doplnení odvolania uviedol, že B. hovorila C., že ju napadol pre vysypanie smetí pod koberec.
C. ho nevidel udrieť poškodenú a nepočul vyhrážky. V žiadnej výpovedi sa nevyjadril,

že mal poškodenú trhať za vlasy. Na súde klamal, že ju držal ľavou rukou za vlasy. B. klamala, že
ju držal za vlasy dvomi rukami. Všetko si vymysleli. Poukázal na to, že priestupkom nie je konanie,
ktorým niekto odvracia primeraným spôsobom priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom.
B. prichytil pri sypaní smetí pod jeho koberček. Preto ju oblial vodou, čo bolo primerané. Každý má
právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Poukázal na

prokurátorku C., ktorá dávala podvrh - fotografie do trestného spisu. Toto môžu robiť zo zákona len
policajti. Lekárska správa B. je podvrhom, nakoľko na súde povedala, že nevie o zranení, ktoré je
uvedené v lekárskej správe MUDr. O. ml. na chirurgii v Nemocnici v Trstenej. Je úlohou súdu a nie
znalca zhodnotiť sťaženie obvyklého spôsobu života poškodeného, ktoré sa nemusí vždy prekrývať s
lekárompotvrdenoupráceneschopnosťou.Poškodenánebolaobmedzovanávobvyklomspôsobeživota

5 dní, pretože počas práceneschopnosti chodila nakupovať do obchodu a neskoršie išla aj do práce. V
lekárskej správe bola uvedená prehnane dlhá páceneschopnosť. Znalec MUDr. Jelenčík vypovedal, že
jej obmedzenie trvalo najviac 4 až 5 dní. Na fotografii tváre poškodenej, ktorú dal do trestného spisu jej
manžel, sú simulované zranenia. B. tvrdila, že ju trikrát udrel päsťou do tváre, čím dokázala, že fotka je
podvrhom. MUDr. Jelenčík pritom uviedol, že už po 10 minútach možno vidieť poúrazové znaky a opuch

tváre trvá 5 až 7 dní. Policajti, ktorí prišli po hodine, na tvári B. nevideli nič. Súd sa nezaoberal tým, že C.
i B. boli viac rokov v nenávistnom vzťahu voči jeho osobe. Poškodená bola na ošetrení u známeho lekára
na chirurgii v Trstenej, ktorého brat je policajt a slúžil s jej manželom W. B. na oddelení polície v Zuberci.
MUDr. O. ml. urobil lekársku správu, ktorá je podvrhom. Usvedčila ho sama B., keď na súde tvrdila, že o
takom zranení nevie. Lekárska správa bola vypracovaná na objednávku jej manželka, ktorý bol s ňou u

lekára. Ďalej bola za MUDr. B., psychiatričkou, s ktorou má zhodné priezviská a možno aj rodinné vzťahy.
Psychiatrička sa pozná s B. svokrou, ktorá na psychiatrickom oddelení robila upratovačku. Poškodená
bola taktiež za psychologičkou H., ktorá na súde nevedela odpovedať na jeho otázku, ako zistí, že
pacient hovorí pravdu alebo klame. Pri svojej výpovedi citovala iba klamstvá B., ktoré jej porozprávala.

Obžalovaný sa vyjadril i k odvolaniu prokurátora. Poukázal na to, že C. je nedôveryhodný svedok, je
s ním v nenávistnom vzťahu, podával na neho viackrát trestné oznámenie. B. a C. sú klamári. Na
súde vypovedali tak, že si skutok vymysleli. Prokuratúra by ich mala stíhať za krivú výpoveď a krivú
prísahu. Prokurátor je zaujatý voči jeho osobe. Poukázal na to, že Gallová klamala na súde, že chodilaso susedou C., lebo sa ho bála. Tá chodila do práce do Tvrdošína každý deň. Na súde nepravdivo
tvrdila, že boli otočení na schodoch k sebe tvárami. Ak by ju sotil tak, ako klamala, tak by na zábradlie
dopadla zadnou časťou tela a tam nemala podľa lekárskej správy žiadne zranenia. Lekár neurológ

nezistil žiadne viditeľné zranenia, poškodená si zranenia vymyslela a zapísal ich známy MUDr. O. na
objednávku jej manžela W. B.. Psychologička H. a psychiatrička B. hovorili rovnaké klamstvá, ktoré im
uviedla poškodená. Poškodená psychiatričku navštívila až po 14-tich dňoch od konfliktu a psychologičku
ešte neskôr. Poškodená klamala trom lekárom a v prípravnom konaní vyšetrovateľovi a prokurátorovi.
Svokra poškodenej pracovala na psychiatrii a volala sa B. a nie G.. Súd ale odmietol opakovať úkon.

Zranenia poškodenej nezodpovedali popisu skutku a poškodená manipulatívne narábala s klamstvami
tak, že neustále klamala a menila výpoveď.

Obžalovaný doručil aj výpisy z uznesenia prokurátora, rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, otázky B., C.
a z Ministerstva spravodlivosti SR bolo odstúpené podanie, ktoré podľa obsahu posúdili ako odvolanie
proti napadnutému rozsudku. Prílohou tohto odvolania bol aj list obžalovaného z 1.12.2015 adresovaný

poslancovi O. a sudcovi Najvyššieho súdu SR JUDr. C. a písomné podanie z 10.12.2016 adresované
Okresnému súdu Námestovo. V tomto písomnom podaní uviedol, že okresný súd neustále porušoval
Trestný poriadok a jeho práva. Dňa 24.11.2011 na súdnom pojednávaní sa chcel konfrontovať
s B. a troma svedkami, ale sudkyňa mu povedala, že sa nemá čo vyjadrovať k výpovediam svedkov a
môže klásť len otázky. Porušila tým jeho práva na obhajobu. Okresný súd porušil taktiež ust. § 2 ods. 12

Tr. por., podľa ktorého je súd povinný postupovať v zmysle základnej zásady trestného konania, ktorá
je nevyhnutným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie. Súd nedodržal zásadu kontradiktórnosti a
rovnosti zbraní. Po skončení prvého súdneho pojednávania písomne žiadal o zaslanie zápisnice. Po
zaslaní zápisnice zažil šok, nakoľko mu bol spolu so zápisnicou zaslaný aj rozsudok v mene Slovenskej
republiky. Sudkyňa ho odsúdila už pred súdnym pojednávaním, ktoré ešte neprebehlo. Podal aj trestné

oznámenie na sudkyňu pre zneužitie právomoci verejného činiteľa. Zo sudkyne sa potom stala
nenávistná sudkyňa voči jeho osobe. Podal aj druhé trestné oznámenie za nadržovanie. Sudkyňa mu
zamietla aj ďalšie návrhy na obhajobu dňa 31.11.2013. Okresný súd vyhlásil rozsudok a uznal
ho vinným zo skutku, ktorý nespáchal. Sudkyňa hrala na súde konšpiračné hry. Poukázal opakovane, že
svedok Z. na súde uviedol, že B. nemala žiadne viditeľné zranenia. Sudkyňa mu nedovolila sa vyjadrovať

k osobe fiktívneho svedka C., ktorý vo všetkých otázkach klamal. Poškodená si skutok, ako aj zranenia
vymyslela. Poukázal na to, že svedok C. vypovedal, že nezaregistroval žiadne vyhrážky. Svedok C. sa
vyjadril, že fotil chodbu po incidente, a preto žiadal na súde, aby predložil fotky. Sudkyňa však jeho
požiadavku zamietla a porušila jeho práva na obhajobu. B. poskytla na súde sudkyni Mikulášovej tri
varianty klamstva, a to v podobe, že ju hodil, sotil, prudko pustil, a tak spadla do zábradlia. Poukázal

na to, že ak by bola poškodená otočená ku nemu tvárou, tak ju mohol sotiť jedine do pŕs a narazila by
do zábradlia zadnou stranou tela. Na zadnej strane tela však nemala žiadne zranenia. Sudkyňu pritom
upozorňoval, že na súde proti nemu sedí podvodníčka a klamárka. Poukázal aj na to, že počas trestného
konania sa na prípade vystriedalo 6 prokurátorov. Bol trestne stíhaný aj na základe podvodu a podvrhu,
fotografií, ktoré dal prostredníctvom prokurátora do spisu W. B.. Prokurátorka C. obvinila jeho osobu z

toho, čo nespáchal. Ďalší prokurátor na neho kričal, že nemá právo urážať B.. Posledný prokurátor, ktorý
nebol vôbec na súdnom pojednávaní, sa odvolal proti rozsudku, ktorý bol pre jeho osobu oslobodzujúci.

Krajský súd na podklade podaných odvolaní, po zistení, že v predmetnej veci niet zákonného dôvodu
na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť

a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Pri preskúmaní mal na zreteli povinnosť prihliadať aj
nachyby,ktoréodvolanímvytýkanéneboli,alesútakejpovahy,žebyodôvodňovalipodaniedovolaniana
základe §371ods.1Tr.por.Následnezistil,žeodvolaniabolipodanévzákonomstanovenejlehote
a oprávnenými subjektami. Odvolanie prokurátora v neprospech obžalovaného čo do výroku o vine nie

je dôvodné, ale možno ho považovať za dôvodné vzhľadom k výroku treste. Odvolanie obžalovaného
je dôvodné, ale z iných dôvodov, ako uvádzal obžalovaný.

Krajský súd pri plnení prieskumnej povinnosti zistil, že v konaní predchádzajúcom napadnutému
rozsudku postupoval prvostupňový súd podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, ktorých

zmyslom je zabezpečiť náležité zistenie skutkového stavu a možnosť uplatnenia práv obžalovaného
na obhajobu. V rámci hlavného pojednávania boli vykonané všetky potrebné dôkazy, a to pri plnom
uplatnení základných zásad trestného konania, najmä zásad ústnosti a bezprostrednosti. V odôvodnení
rozsudku, postupujúc podľa § 168 Tr. por. okresný súd uviedol, ktoré skutočnosti a prečo vzal zadokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval, keď dospel k
záveru o vine obžalovaného. Okresný súd pri svojom postupe rešpektujúc ustanovenie § 327 ods. 1
Tr. por. vykonal úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil uznesením z 22.10.2015, č.k.

3To/86/2015-527.

Aj podľa názoru krajského súdu výsledky vykonaného dokazovania umožňujú dospieť k bezpečnému
a jednoznačnému záveru o vine obžalovaného, tak ako ju ustálil prvostupňový súd. Obžalovaný svojím
konaním aj podľa názoru krajského súdu naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví

podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. z dôvodov, ktoré podrobne rozviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku
prvostupňový súd, s ktorými sa krajský súd stotožňuje, a preto v zásade na ne odkazuje.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, s týmito sa krajský súd nestotožňuje. Poškodená Mgr. G.
B. v priebehu celého trestného konania zhodne vypovedala, že obžalovaný ju na schodoch pred bytom
fyzicky napadol. Udrel ju do tváre, chytil za vlasy a ťahal dole schodmi. Pri útoku pustila lavór s vodou,

preto mala obliate nohy. Keď začala kričať a otvorili sa dvere na byte C., obžalovaný ju pustil a sotil
do zábradlia. Na zábradlie dopadla ľavou časťou tela. Peru mala podliatu krvou, modriny na hlave, líci,
nohe i ruke. Ihneď po útoku bola na ošetrení v nemocnici a bola jej vystavená práceneschopnosť od
2.11.2010 do 23.11.2010. Okrem toho trpela nepokojom, bolela ju hlava a mala problém so spánkom.
Následne pol roka navštevovala psychológa. Nakoniec sa z bytového domu odsťahovali. Mala obavu

chodiť sama, musel s ňou byť manžel alebo k nej chodila suseda. Výpoveď poškodenej potvrdzoval aj
svedok M. C.. Vypovedal, že počul hluk na chodbe bytového domu. Keď otvoril dvere videl Z. ako drží B.
za vlasy. Keď ho zbadal, odsotil ju do pravej strany zábradlia. Bol presvedčený, že ak by dvere neotvoril,
obžalovaný by poškodenú ďalej bil. Všimol si, že poškodená bola mokrá, v šoku a triasla sa. Voda bola
rozliata po schodoch. Poškodená mu hovorila, že pred napadnutím umývala schody. Obžalovaný ju

napadol pod zámienkou, že mu vysypala smeti pod koberec. Podľa svedka však poškodená iba umývala
schody. Svedok Z. - policajt privolaný na miesto činu vypovedal, že poškodená držala vlasy v ruke, bola
roztrasená a uviedla aj, že ju na chodbe napadol Z. a pôjde na lekárske ošetrenie. Znalec MUDr. Jelenčík
z odboru zdravotníctva dospel k záveru, že poškodená bola obmedzená v obvyklom spôsobe života
4 až 5 dní. Liečenie z chirurgického hľadiska trvalo 10 dní. Poškodená utrpela pomliaždenie hlavy v

oblasti záhlavia vľavo, pomliaždenie a podkožný krvný výron v oblasti pod ľavou očnicou, pomliaždenie
a podkožný krvný výron hornej pery úst vľavo, odreninu a tržnú ranu na sliznici hornej pery úst vľavo,
pomliaždenie a podkožný krvný výron na stehne vľavo, na vonkajšej strane ľavého predkolenia a na
vnútornej strane pravého predkolenia. Pomliaždenie hlavy mohlo vzniknúť jedným alebo opakovanými
úderom päsťou, chytením za vlasy rukou alebo rukami útočníka a ich následným ťahaním, kopnutím

nohou,úderomtupýmtvrdýmpredmetombezostrýchhrán,aletaktiežajpádomanarazenímzáhlaviado
tvrdého tupého predmetu. Zranenie bolo spôsobené násilím miernej až strednej intenzity. Pomliaždenia
a podkožný krvný výron v oblasti pod ľavou očnicou a hornej pery úst vľavo a odrenina s tržnou ranou na
sliznicihornejperyústvľavomohlivzniknúťjednýmaleboopakovanýmúderompäsťou,kopnutímnohou,
úderom tupým a tvrdým predmetom bez ostrých hrán a výbežkov, ale taktiež aj pádom a narazením tváre

do tvrdého tupého predmetu. Tieto zranenia určite nevznikli pri páde narazením tváre na tvrdý rovný
povrch. Zranenia vznikli pôsobením násilia strednej intenzity. Pomliaždenie a podkožný krvný výron na
stehne vľavo, na vonkajšej strane ľavého predkolenia a na vnútornej strane pravého predkolenia mohli
vzniknúť opakovaným kopnutím nohou, úderom tupým tvrdým predmetom bez ostrých hrán a výbežkov,
ale taktiež aj pádom a narazením dolných končatín do tvrdého tupého predmetu. Tieto zranenia ale

určitenevzniklipripádenarazenímdolnýchkončatínnatvrdýrovnýpovrch.Mechanizmusvznikuzranení
môže zodpovedať tvrdeniam poškodenej, že bola najskôr útočníkom opakovane udieraná rukou do
oblasti tváre, následne chytená rukami za vlasy a ťahaná za ne dole schodmi a nakoniec hodená na
zábradlieaschodište,pričomsiudrelahlavu,ľavéstehnoaruku.Znalecnahlavnompojednávanídoplnil,
že adekvátna liečba z chirurgického hľadiska bola 7 až 10 dní. Celá doba liečenia sa však predĺžila

neurologickými vyšetreniami a návštevou poškodenej u psychiatra. Ak sa v odbornom vyjadrení vyjadril,
že doba liečenia bola v rozsahu 22 dní, bola to celková doba liečenia vrátane psychiatrického vyšetrenia.
Svedkyňa MUDr.W.H.vypovedala,žepoškodenánavštevovalajejambulanciuod23.11.2010do
23.5.2011. Diagnostikovala u nej posttraumatickú stresovú poruchu. Porucha sa prejavovala neustálymi
flashbackmi, nechutenstvom, vyhýbajúcim sa správaním, strachom ísť na schodisko, sklesnutosťou,

ľahkou unaviteľnosťou a stratou koncentrácie. Tieto skutočnosti podstatným spôsobom ovplyvňovali
výkon jej povolania učiteľky. Pozornosť poškodenej sa sústredila len na prežitý zážitok, v dôsledku
ktorého bola výrazne znížená jej koncentrácia. Obmedzovali obvyklý spôsob jej života, pretože
poškodená mala strach vyjsť a prejsť cez chodbu, bola nadmieru citlivá na hluk pred bytom. Hlavnýmcieľom psychoterapie bolo odstrániť dôsledky posstraumatickej stresovej poruchy. V kombinácii s
psychiatrickou liečbou a odsťahovaním sa poškodenej z bytového domu došlo k úprave jej stavu.
Z obsahu výpovede je zrejmé, že obvyklý spôsob života poškodenej bol posstraumatickou stresovou

poruchou podstatne ovplyvnený viac ako 7 dní. Svedkyňa MUDr. B. - psychiatrička vypovedala, že
poškodená ju prvýkrát vyhľadala 16.11.2010. Diagnostikovala u nej posttraumatickú stresovú poruchu.
Hlavným dôvodom poruchy bol fyzický útok obžalovaného. Poškodená bola úzkostná, depresívna,
chvela sa, trpela nechutenstvom a poruchami spánku.

Okresný súd konanie obžalovaného správne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. 1 Tr. zák. Objektom tohto trestného činu je ľudské zdravie a predmetom útoku je živý človek. V
zmysle ust. § 123 ods. 2 Tr. zák. ublížením na zdraví je také poškodenie zdravia, ktoré si objektívne
vyžiadalolekárskevyšetrenie,ošetreniealeboliečenie,apočasktoréhobolnieibanakrátkyčassťažený
obvyklý spôsob života poškodeného. Zranenia poškodenej spôsobené obžalovaným si objektívne
vyžiadali lekárske ošetrenie a následné liečenie z chirurgického hľadiska 7 až 10 dní. Zranenia na

tvári a iných častiach tela poškodenej jednoznačne ovplyvňovali po fyzickej stránke obvyklý spôsob
života poškodenej najmenej 4 až 5 dní, pretože poškodená musela pre opuch potravu prvých 5 dní
prijímať slamkou a nemohla vykonávať svoje povolanie učiteľky najmä pre viditeľné zranenie v oblasti
oka. Podľa vykonaného dokazovania utrpela útokom obžalovaného okrem fyzickej ujmy aj psychickú
ujmu spočívajúcu v posttraumatickej stresovej poruche spojenej s násilným konaním obžalovaného.

Symptómy a trvanie poruchy boli objasnené vykonanými výpoveďami poškodenej, psychiatra a
psychológa. Poškodená vypovedala, že trpela bolesťami hlavy a poruchami koncentrácie až do
skončeniapráceneschopnostido23.11.2010. Jednoznačnesťažovaliobvyklýspôsobživotapoškodenej
najmä z dôvodu, že podstatne ovplyvňovali jej fungovanie v profesionálnom živote a podstatným
spôsobom zhoršovali jej zdravotný stav. Z tohto dôvodu mala nasadenú liečbu antidepresívami a brala

lieky na spanie. Liečba posttraumatickej stresovej poruchy trvala až do 19.8.2011. Obžalovaný konal v
priamom úmysle, tak ako je to uvedené v § 15 písm. a) Tr. zák. Z charakteru, rozsahu a intenzity jeho
konania vyplýva, že jeho úmysel smeroval k ublíženiu na zdraví poškodenej.

Pokiaľ ide o námietku prokurátora, že prvostupňový súd mal konanie obžalovaného kvalifikovať aj ako

prečinnebezpečnéhovyhrážaniapodľa§360ods.1 Tr.zák.,lebosamalpoškodenejvyhrážaťzabitím,
čo u nej vzbudilo dôvodnú obavu, krajský súd konštatuje, že nie je dôvodná. Poškodená vypovedala,
že obžalovaný sa jej zabitím vyhrážal, obžalovaný tieto čiastkové okolnosti v celom priebehu trestného
konania popieral. Obžaloba ďalšie usvedčujúce dôkazy k týmto čiastkovým okolnostiam nepredložila.
Poškodená o vyhrážkach zabitím nehovorila policajtovi Z., ktorý ako prvý prišiel na miesto činu. Tieto

čiastkové skutkové okolnosti preto neboli jednoznačne, bezpečne a spoľahlivo preukázané. Z týchto
dôvodov bolo treba postupovať v súlade so zásadou in dubio pro reo (v pochybnostiach
v prospech obžalovaného). Takýto postup pritom nevyžadoval, aby bolo bez pochybností preukázané,
že tieto skutkové okolnosti sa nestali, stačili pochybnosti o tom, či sa stali. Krajský súd sa nestotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozsudku v tejto časti, že vyhrážky zabitím obžalovaného nevzbudzovali

dôvodnú obavu, a preto nie sú súčasťou odsudzujúceho rozsudku. Podľa záverov odvolacieho súdu
tieto čiastkové okolnosti neboli bez pochybností preukázané.

Krajský súd považuje odvolacie námietky obžalovaného za nedôvodné. Dôkazná situácia v predloženej
veci bola jednoznačná a presvedčivá, a okresný súd správne rozhodol o vine obžalovaného. Námietky

obžalovaného smerujú najmä k hodnoteniu dôkazov okresným súdom. Ak obžalovaný nesúhlasí s
napadnutým rozhodnutím, pretože tento nevyhodnotil dôkazy v súlade s jeho predstavami, neznamená
to, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne a nie je v súlade so zákonom. Z vykonaného dokazovania
nevyplýva, že by poškodená pred útokom obžalovaného dávala smeti pod koberec. Je to iba tvrdenie
obžalovaného. Znalec MUDr. Jelenčík pri svojom skúmaní nevychádzal z predložených fotografií, ale

najmä z lekárskych správ chirurgickej (MUDr. O.), neurologickej (MUDr. R.) a psychiatrickej (MUDr. B.)
ambulancie. Poškodená vypovedala, že bola na ošetrení ihneď po napadnutí v nemocnici v Trstenej. Jej
zranenia boli objektivizované lekárskymi správami a znaleckým skúmaním. Z vykonaného dokazovania
nevyplýva, že by lekárska správa z chirurgie nebola objektívna. Je v úplnej zhode s lekárskou správou
z neurológie. Podľa znalca MUDr. Jelenčíka údaje poškodenej o vzniku zranení

zodpovedajú možnému mechanizmu ich vzniku. Psychiatrička MUDr. B. vypovedala, že poškodenú pred
prvou návštevou ambulancie nepoznala. Psychologička MUDr. H. na súde vypovedala v pozícii svedka
a preto do jej kompetencie nepatrilo riešenie otázky dôveryhodnosti výpovede svedkyne. Obžalovaný
považoval výpovede poškodenej, svedka C., MUDr. B., MUDr. H. za klamlivé a lekársku správu MUDr.O. za vymyslenú. Uvedené dôkazy sú však vo vzájomnej zhode a objektivizované odborným vyjadrením
MUDr. Jelenčíka. Z obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní z 24.11.2011 vyplýva, že obžalovaný
svedkom kládol otázky a zároveň sa aj vyjadroval k obsahu ich výpovedí. Pokiaľ obžalovaný na sudkyňu

prvostupňového súdu podal trestné oznámenie automaticky to neznamená, že rozhodovala voči jeho
osobe zaujato. Ani krajský súd nemal za to, že by boli splnené zákonné podmienky na vyšetrenie
duševného stavu poškodenej, pretože podľa § 150 Tr. por. duševný stav svedka možno vyšetriť, len
ak je podstatne znížená schopnosť svedka správne vnímať, alebo vypovedať, čo sa poškodenej zjavne
netýka. Zaobstaranie fotografií, ktoré mal vyhotoviť svedok C. aj krajský súd považoval za rozsah

nad rámec nevyhnutného dokazovania, pretože fotografie vyhotovené po skutku nie sú podstatným
dôkazom pre spravodlivé súdne rozhodnutie. Fotografie poškodenej priložil oznamovateľ k trestnému
oznámeniu. Pri rozhodovaní prvostupňového súdu neboli podstatným dôkazom vedúcim k uznaniu viny
obžalovaného. Znalec MUDr. Jelenčík vypracoval odborné vyjadrenie a bol vypočutý aj na hlavnom
pojednávaní. Dokazovanie ohľadom zdravotného stavu poškodenej bolo doplnené aj výpoveďami
svedkýň MUDr. B. a MUDr. H.. Preto dokazovanie v tomto smere bolo dostatočné.

Obžalovaný v konaní namietal zaujatosť samosudkyne najmä z dôvodov podozrenia, že sa pozná s
rodinou poškodenej, je zaujatá voči jeho osobe, bráni mu vyjadrovať sa k vykonávaným dôkazom,
nerešpektuje jeho návrhy na doplnenie dokazovania, podal na ňu trestné oznámenie a porušila zásadu
prezumpcie neviny. Proti uzneseniu samodudkyne o nevylúčení zo 6.6.2012 (č.l. 231 spisu) ale sťažnosť

nepodal, a preto uznesenie 15.6.2012 nadobudlo právoplatnosť. Krajský súd v tomto konaní rozhodoval
23.8.2012 i o návrhu na odňatie a prikázanie veci v podstate z tých istých dôvodov, aké obžalovaný
uvádzal pri námietke zaujatosti s tým, že vec Okresnému súdu Námestovo neodňal. V tomto uznesení
už bolo podrobne zdôvodnené, prečo nie sú dané dôvody na odňatie veci, preto krajský súd na toto
rozhodnutie v celom rozsahu odkazuje (č.l. 250 - 252 spisu). Obžalovaný tieto námietky opakuje v

priebehu celého konania, ale keďže bolo o nich už rozhodnuté, ďalej sa o nich nekoná.

V súvislosti s hodnotením dôkazov prvostupňovým súdom, ktoré považuje krajský súd za správne,
poznamenáva, že v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. skutkové závery súdu sa zakladajú na vnútornom
presvedčení sudcu získanom po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu. Ak tieto závery súdu

boli vyvodené na podklade náležitého zistenia skutkového stavu veci a uvažovaniu, ktorým sa k záverom
došlo, nemožno vytknúť nedôslednosť alebo vnútorné (najmä logické) rozpory, nemožno im úspešne
odporovať opravným prostriedkom preto, lebo súd mohol dospieť aj k iným záverom, keby sa bol
spravoval inými úvahami.

Krajský súd sa nestotožnil s výrokom o treste. V súvislosti s odvolacou námietkou prokurátora týkajúcou
sa poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák. krajský súd poznamenáva, že je opodstatnená.
Obžalovaný má v registri priestupkov záznamy pre priestupky proti občianskemu spolunažívaniu z
24.8.2009, 12.11.2009 a 14.11.2009, za ktoré bol Obvodným úradom v Námestove potrestaný pokutami.
Nemožno teda konštatovať, že pred spáchaním činu viedol riadny život. Z predloženého spisového

materiálu vyplýva, že obžalovaný v minulosti nebol súdom potrestaný. Ku svojim majetkovým pomerom
vypovedal, že je poberateľom starobného dôchodku vo výške asi 800,-Eur mesačne a spoluvlastníkom
bytu. Na základe uvedeného krajský súd dospel k záveru, že účel trestu bude lepšie plniť peňažný trest.
Ten zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a prevychová ho k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život. Súd pri týchto úvahách prihliadol

aj na to, že skutok sa stal takmer pred 7 rokmi a u obžalovaného nezistil poľahčujúce ani priťažujúce
okolnosti. Obžalovanému preto na základe obidvoch podaných odvolaní podľa § 156 ods. 1, § 56 ods.
2, § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil peňažný trest vo výmere 300,-Eur a podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. ustanovil
náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac.

Spoukazomnavšetkyvyššieuvedenéskutočnostikrajskýsúdrozhodoltak,akojeuvedenévovýrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.