Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. apríl 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/43/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312203059
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8312203059.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobcu: C.. S. G., L.. XX.X.XXXX, J. D.
XXXX/XX, XXX XX P., právne zastúpený JUDr. Danielom Finkom, advokátom, so sídlom Valaškovská
21, 066 01 Humenné, proti žalovanému: Slovenská republika, Lesy Slovenskej republiky, štátny
podnik, Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, právne zastúpený JUDr. Lenkou
Molčanovou, advokátkou, so sídlom Hlavná 10, 080 01 Prešov, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 17C/41/2012-239 zo dňa 2.12.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom rozhodol tak, že žalobu zamietol
a súčasne vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením do 15 dní od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa v tomto konaní domáhal určenia, že je
výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, parc. registra C-KN č. XXXX/X - lesné pozemky o výmere 2003

m2, nachádzajúcich sa v k. ú. C., obec C., okres C., v podiele 1/1, ktorej vlastníkom sa mal stať na
základe darovacej zmluvy zo dňa X.XX.XXXX od jeho matky, pričom táto mala uvedené nehnuteľnosti
nadobudnúť na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX.

3. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a to pre
nepreukázanie žalobcom tvrdenej skutočnosti, že predmet sporu bol vo výlučnom vlastníctve žalobcu,
resp. predtým jeho matky, a to, že bol predmetom kúpnopredajnej zmluvy z roku 1939 a následne

predmetom darovacej zmluvy z roku 1993, a to z nasledovného dôvodu:

4. Predmetom kúpnopredajnej zmluvy z roku 1939 boli nehnuteľnosti parc. č. XXX/X, na ktorú
poukazoval i žalobca. Zároveň skutočnosť, že vlastnícke právo nadobudla matka žalobcu k týmto
nehnuteľnostiam, je zrejmé i z výpisu pozemkovej knihy č. XXX. Súd však mal za preukázané, a to z
oznámenia Okresného úradu C. zo dňa 17.4.2015, že parcela, ktorej vlastníctva sa žalobca domáha
v tomto konaní, t. j. parcela registra „C“-KN č. XXXX/X, nebola súčasťou parcely mpč. XXX/X, pričom

táto parcela vznikla pri technicko-hospodárskom mapovaní v roku 1984. Parcela označená parcelným
číslom XXXX bola neknihovaná. Na základe uvedeného sa preto právna predchodkyňa žalobcu, jeho
matka, nemohla stať vlastníčkou i predmetnej parcely a následne ju nemohla ani previesť darovacou
zmluvou z roku 1993 na žalobcu, keďže predmetom darovania boli nehnuteľnosti uvedené v pozemkovejknihe vo vložke XXX a pod parc. číslom XXX/X. Toto potvrdzuje i Okresný úrad C., ktorým oznámením zo
dňa17.4.2015uviedol,ktoréparcelybolipredmetomdarovacejzmluvyzroku1992spolusichvýmerami,
pričom spolu ide o výmeru 97829 m2, a teda je zrejmé, že predmetná parcela nebola predmetom daru.

5. V konaní tak bolo preukázané, že práve žalovaný nadobudol vlastnícke právo k parcele registra E-KN
č. XXXX, a to na základe rozhodnutia č. XX/XXXXXX o schválení ROEP, a to titulom verejného majetku
neknihovanej parcely v súlade s § 14 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z.. Aj toto je zrejmé z vyjadrenia
Okresného úradu C. zo dňa 17.4.2015.

6. Súd prvej inštancie mal za to, že v danej veci bol dostatočne zistený skutkový a právny stav a
nevidel dôvod na vykonávanie ďalšieho dokazovania tak, ako to navrhoval žalobca znalcom a pripojením
kompletného spisového materiálu spracovateľa ROEP, a preto tieto návrhy žalobcu zamietol. Poukázal
i na to, že žalobca mal dostatočnú možnosť v konaní sa vyjadrovať a predkladať dôkazy, dokonca mu
bola uložená aj lehota, ktorú žiadal, avšak v rámci tejto lehoty žiadne dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení nedoložil. Keďže žalobca neosvedčil svoje vlastnícke právo k parcele registra C-KN č. XXXX/X,
neuniesol dôkazné bremeno a súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

7. Proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca. Uviedol, že žalobca
žiadal o vykonanie ďalšieho dokazovania, a to ustanovením znalca z odboru geodézie a kartografie,

ktorý by špecifikoval spornú nehnuteľnosť a stotožnil s predmetom kúpnej zmluvy z roku 1939, a
následne aj zmluvy darovacej. Súd však odmietol vykonať ďalšie dokazovanie, pričom podľa názoru
žalobcu, týmto spôsobom došlo k výraznému zásahu do jeho práv, a to najmä práv, aby bol stav vo
veci náležite zistený. Má za to, že súd prvého stupňa (ďalej „súd prvej inštancie“) neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností.

Taktiež poukázal, že vykonanie ROEP podľa neho bolo vykonané nezákonným spôsobom aj napriek
skutočnosti, že žalobca bol v čase vykonávania ROEP známym vlastníkom, a teda aj užívateľom spornej
nehnuteľnosti, žiadny štátny orgán ho v tejto veci nekontaktoval, nedoručoval mu žiadne rozhodnutie,
a preto žiadal zabezpečenie kompletného spisového materiálu spracovateľa ROEP. Mal za to, že bolo
potrebné súdom preveriť najmä otázky doručovania tohto rozhodnutia, t. j. č. XX/XXXXXX s následným

poukazom na možné vady, a to aj absencie účinkov právoplatnosti. Je toto názoru, že ak ROEP bola
vykonaná nezákonným spôsobom, je oprávnený domáhať sa svojho vlastníckeho práva. Žiadal preto,
aby rozhodnutie vydané v tomto konaní, bolo v odvolacom konaní zrušené a vec vrátená súdu prvej
inštancie na nové konanie.

8. K uvedenému odvolaniu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že námietky žalobcu uvedené v jeho odvolaní,
považuje za nedôvodné, nakoľko súd prvej inštancie sa vysporiadal riadne so všetkými otázkami
podstatnými pre vydanie meritórneho rozhodnutia v danej veci. Uviedol, že dôkazné bremeno žalobcu v
tomto konaní bolo spojené s jeho tvrdením, že je výlučným vlastníkom parcely registra C-KN č. XXXX/
X lesné pozemky o výmere 2003 m2, pričom svoje vlastnícke právo odvodzoval od darovacej zmluvy

zo dňa 4.12.1992, uzavretej medzi matkou žalobcu ako darkyňou a žalobcom ako darovaným a od
kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 23.12.1939, uzavretej medzi T. I. Š. ako predávajúcim a X. G., ako
kupujúcou (matka žalobcu). V predmetnom konaní žalobca neuniesol nielen dôkazné bremeno, ale
neuniesol ani bremeno tvrdenia, nakoľko z odborného vyjadrenia (stanoviska) predloženého Okresným
úradom C., katastrálny odbor zo dňa 17.4.2015, okrem iného vyplýva, že parcela registra „C“ číslo

XXXX/X je polohovo identická s parcelou registra „E“ č. XXXX, vo výmere je rozdiel 2 m2, parcela
registra E č. XXXX podľa spracovateľa ROEP, nebola súčasťou parcely mpč. XXX/X, parcela registra
„E“ č. XXXX vznikla až v roku 1998 zápisom ROEP, parcela registra „C“ č. XXXX/X vznikla pri
technickohospodárskom mapovaní v roku 1984, kedy mapovaním bola zameraná vtedy existujúca
cesta a zapísaná ako parcela č. XXXX/X a parcela registra „C“ č. XXXX/X v tom období v katastri

nehnuteľností existovala v takej podobe, ako v súčasnosti. Je zrejmé, že nebola predmetom daru,
keďže v zmluve uvedená nie je. Poukázal, že vyššie opísané odborné stanovisko zo dňa 17.4.2015,
je listinným dôkazom neunesenia bremena tvrdenia zo strany žalobcu. Absenciu unesenia bremena
tvrdenia na strane žalobcu nemohol nahradiť ani návrh žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania,
nakoľko bolo preukázané v tomto konaní, že predmetná parcela C-KN č. XXXX/X nebola predmetom

darunazákladedarovacejzmluvyzodňa4.12.1992avoznačenejzmluvyniejeuvedená.Návrhžalobcu
na znalecké dokazovanie tzv. stotožnenia parciel, nemohlo a nemôže nahradiť absenciu prejavu vôle
darcu v darovacej zmluve zo dňa 4.12.1992, od ktorej žalobca odvíja svoje vlastnícke právo, preto
súd prvej inštancie preto dôvodne zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania. Taktiež nebolopotrebné v tomto konaní vykonať dôkaz, a to predloženie spisového materiálu spracovateľa ROEP ako
zadávateľa ROEP, nakoľko žalobca navrhol tento dôkaz vykonať za účelom oznamovania a doručovania
rozhodnutí v rámci ROEP, t. j. dôkaz, ktorý smeroval k preskúmaniu správneho aktu vydaného v rámci už

právoplatne ukončeného konania ROEP. Taktiež poukázal, že v zásade platí prezumpcia ich správnosti
a ani samotný žalobca rozhodnutie vydané v rámci správneho konania ROEP, neoznačil ako nulitné.
Taktiež poukázal, že súd prvej inštancie poskytol žalobcovi dostatočnú možnosť v konaní sa vyjadrovať
a predkladať dôkazy, dokonca rešpektoval lehoty, o ktoré žalobca výslovne žiadal a tento postup nie je
možné označiť ako komfortný a v prospech žalobcu, pričom nevyužitie daných možností súdom prvej

inštancie v prospech žalobcu nie je možné vykladať inak, ako na ťarchu súdu prvej inštancie, ani na
ťarchu žalovaného, ako odňatie práva žalobcovi konať pred súdom prvej inštancie. Žalovaný má za to,
že v danej veci nie je preukázaný žiaden zo žalobcom tvrdených odvolacích dôvodov, a preto žiadal,
aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Humenné potvrdil a uložil povinnosť nahradiť žalovanému
trovy odvolacieho konania.

9. Krajský súd v Prešove pred preskúmaním spisu, doručil právnemu zástupcovi žalobcu v zmysle
ustanovení § 374 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok, zákon č 160 /2015 Z. z., platný a účinný od
1.7.2016), vyjadrenie k odvolaniu žalovaného s tým, aby sa v lehote 10 dní k uvedenému vyjadreniu
vyjadril. Právny zástupca žalobcu sa k uvedenému vyjadreniu v stanovenej lehote nevyjadril.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 CSP,
preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, v
súlade s ustanovením § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania (a contrario) a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré
nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP, ktoré sú intertemporálnymi ustanoveniami prijatými v

súvislosti s nadobudnutím účinnosti CSP, tieto treba aplikovať ako uvedenú normu aj na konania, ktoré
začali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Každopádne však treba procesné účinky realizovaných
úkonov predo dňom účinnosti zákona posudzovať aj v súvislosti s právnou úpravou, ktorá platila v čase
ich realizácie.

13. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje
správnosť dôvodov uvedených v tomto rozhodnutí a na zdôraznenie správnosti týchto dôvodov dodáva
nasledovné:

15. V zmysle ustanovenia § 153 ods. 1 O.s.p. (Občiansky súdny poriadok, zákon platný do 30.6.2016,

ďalej len „O.s.p.“), súd rozhoduje na základe skutkového stavu, ktorý vyplynul z vykonaných dôkazov,
ako aj z tých skutočností, ktoré akceptoval z prednesov účastníkov. Už novela O.s.p. realizovaná
zákonom č. 501/2001 Z. z. vypustila povinnosť súdu rozhodovať na základe zisteného skutkového stavu
veci a skutkový základ rozhodnutia obmedzila na skutkový stav, ktorý sa tvorí v sporovom konaní podľa
prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti. Z aplikácie ust. § 120 ods. 1, § 101 O.s.p. vyplynulo, že

iniciatíva pri zhromažďovaní rozhodujúcich skutočností i dôkazov o nich, zaťažuje účastníkov konania
a ukladá im povinnosť označiť dôkazy na preukázanie ich tvrdení. Účastník má povinnosť tvrdenia,
i dôkaznú povinnosť. Nepriaznivé dôsledky v podobe rozhodnutia súdu, ktoré budú vychádzať zo
skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov, znáša účastník, ak si nesplní povinnosť
tvrdenia a neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení.

16. V sporovom konaní musí každá zo sporových strán v závislosti na hypotéze právnej normy tvrdiť
skutočnosti a označiť dôkazy, na základe ktorých bude môcť súd rozhodnúť v jej prospech (bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno). Rozsah dôkaznej povinnosti je v zásade určený rozsahom povinnostitvrdiť skutočnosti, pretože aby mal účastník nejakú skutočnosť preukázať, musí ju najskôr tvrdiť.
Bremenom tvrdenia sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že počas konania
netvrdil všetky rozhodujúce skutočnosti významné pre rozhodnutie a že z tohto dôvodu muselo byť

rozhodnutie vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom bremena tvrdenia je umožniť súdu rozhodnúť vo
veci samej v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie
vo veci, pre nečinnosť účastníka (v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej účastníkom podľa § 101
ods. 1, § 120 ods. 1 O.s.p.), nemohla byť preukázaná, alebo vôbec nebola účastníkmi tvrdená.

17.Vsporovomcivilnomkonanísauplatňujepravidlo,žedôkaznébremenoohľadneurčitýchskutočností
spočíva na tom účastníkovi konania, ktorý za existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé
právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existencie týchto skutočností tiež tvrdí. Rozsah dôkazného
bremena, teda okruh skutočností, ktoré konkrétne musí ten-ktorý účastník preukázať, zásadne určuje
hmotnoprávna norma, to znamená právny predpis, ktorý je na sporný vzťah aplikovaný. Z nej tiež
vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda kto z účastníkov je povinný stanovený okruh

skutočností preukázať a ktorého pri nesplnení tejto povinnosti postihuje nepriaznivý následok v podobe
neúspechu v spore.

18. Odvolací súd ďalej poukazuje, že žalobca v rámci konania o obnove ROEP, nevyužil možnosť
zaznamenania nadobudnutia vlastníctva k pozemku vydržaním v zmysle § 11 zákona č. 180/1995 Z.

z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. V zákonom stanovenej lehote
v zmysle ustanovenia § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z., správny orgán nerozhodoval, resp.
nerozhodol o zmene údajov schváleného registra. Žalobca teda v priebehu konania ROEP neuplatnil
nárok na nadobudnutie vlastníctva k spornej parcele a nedošlo k vydaniu rozhodnutia správneho
orgánu, že nadobudol vlastníctvo k pozemku vydržaním. Podľa § 7 ods. 5 zákona č. 180/1995 Z.

z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, schválený register je verejná
listina, na základe ktorej okresný úrad zapíše údaje registra do katastra nehnuteľnosti. Ak teda sporná
parcela bola predmetom schváleného ROEP a bola súčasťou rozhodnutia správy katastra o schválení
tohto registra, predstavuje to vznik nového titulu nadobudnutia vlastníctva, ktorým neguje účinky k tejto
parcele v dobách predchádzajúcich, v spomínanom konaní o obnove evidencie a následná, hoci už

aj dobromyseľná držba tohto pozemku žalobcom, by mohla predstavovať už iba nové plynutie novej
vydržacej lehoty. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo povinnosťou žalobcu, aby vo vzťahu k vlastníkom,
ktorí mali potvrdené v rámci ROEP vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti, či následne titulom právnych
úkonov, ktoré boli zrealizované po konaní ROEP, preukázal opäť úkon uskutočnený po ROEP, ktorý by
zakladal jeho nárok.

19. Odvolací súd je toho názoru, že pre rozhodnutie o zamietnutí žaloby, boli už na základe týchto
skutočností splnené procesné podmienky. Nič na tom nemení ani to, že nebolo vyhovené návrhu žalobcu
na zabezpečenie kompletného spisového materiálu spracovateľa ROEP v súvislosti so zisťovaním
otázky právoplatnosti tohto rozhodnutia v súvislosti s jeho doručovaním. Odvolací súd taktiež

konštatuje, že v civilnom sporovom konaní nie je oprávnený preskúmavať proces ROEP a naopak je v
zmysle § 135 ods. 2 O.s.p (teraz § 194 ods. 2 CSP ) povinný z takéhoto rozhodnutia vychádzať.

20. Taktiež neobstojí ani námietka žalobcu o zamietnutí návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania
ohľadne spornej parcely, pretože ako vyplýva zo správy Okresného úradu C., katastrálny odbor zo dňa

17.4.2015, v ktorej sa konštatuje, že v darovacej zmluve z roku 1993 je uvedené, čo je predmetom daru
a parcela č. XXXX/X v tom období v katastri nehnuteľností existovala v takej podobe, ako v súčasnosti
(označenie, tvar a jej poloha), je zrejmé, že nebola predmetom daru, keďže v zmluve uvedená nie je.
Z toho teda vyplýva, že predmetná parcela nemohla byť predmetom daru a samotný žalobca opak v
konaní nepreukázal.

21. V závere odvolací súd poznamenáva, že žalobcovi nič nebráni v budúcnosti, po zadovážení
relevantných dôkazov, opätovne požiadať súd o určenie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, za
predpokladu, že sa cíti byť vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Vlastnícke právo sa nepremlčuje.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP, a keďže žalovaný mal vo veci plný úspech, priznal žalovanému proti žalobcovi ich
náhradu v rozsahu 100 %. O ich výške rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnostirozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).