Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 7P/30/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2717203824
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2017:2717203824.1

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci starostlivosti súdu mal. dieťa: W. M., W.. XX.XX.XXXX, dieťa matky:
T. F., W.. XX.XX.XXXX, F. Ľ.. Š. XX, XXX XX W. A. a otca: J.C. M., W.. XX.XX.XXXX, F. L. X, XXX XX Q.
V., o návrhu navrhovateľky: E. N., W.. XX.XX.XXXX, F. L. XX, XXX XX Q. na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd z a m i e t a návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 26.05.2017,

doručený súdu dňa 26.05.2017.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 26.05.2017 domáhala vydania neodkladného
opatrenia v zmysle § 367 Civilného mimosporového poriadku, ktorým žiadala o dočasné zverenie mal.
W. do jej náhradnej osobnej starostlivosti a súčasne žiadala určiť rodičom maloletej prispievať na jej
výživu v sume 30 % zo sumy životného minima.

2. Návrh odôvodnila tým, že mal. W. pochádza z partnerského vzťahu T. F. E. J. M.Á.. Rozsudkom
Okresného súdu Trnava (súd zo svojej úradnej moci zistil, že sa jedná o rozsudok Okresného súdu
Piešťany, č. k. 10P/12/2009 - 49, zo dňa 18.03.2010) bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti
otca a matke bola určená výška výživného 25 eur. Ďalej uviedla, že vo veku 8 rokov žila maloletá u
otcovho kamaráta a vtedy odišiel otec za prácou do zahraničia a matka mala podpísať papier, na základe

ktorého sa vzdáva svojej dcéry a uviedla, že s dcérou nechce byť. Následne otec zobral maloletú k
sebe H. Q. a tam bývali spolu s jeho priateľkou. Približne vo veku 12 rokov otec priviezol maloletú k
jej tete, H. N., W.. XX.XX.XXXX a bolo to z dôvodu, že nemal kde bývať a priateľka otca maloletú bila,
musela si sama prať, nemohla jesť a piť a po príchode zo školy musela ísť hneď spať. V tomto období
sa otec o maloletú vôbec nezaujímal, neposielal výživné a rovnako ani jej matka. Koncom roka 2016
priateľka otca priviezla maloletú k matke H. W. A., nakoľko otec už ju pri sebe nechcel mať a že ona

má po ňom len priezvisko. V domácnosti matky sa maloletá necítila dobre, nakoľko manžel matky s
ňou nekomunikoval. Dňa 19.05.2017 odišla maloletá k svojej starej matke (navrhovateľke) na víkend a
poprosila ju, že sa k matke a k otcovi nechce vrátiť, pretože v ich domácnosti nie je šťastná, chýba jej
záujem rodičov. Podľa tvrdenia navrhovateľky sa otec maloletej vyhráža reedukačným centrom a matka
sa vyjadrila, že ona sa o maloletú zaujímať nebude, keďže ju nemá zverenú do osobnej starostlivosti.
Navrhovateľka uviedla, že chce zveriť maloletú do svojej osobnej starostlivosti, nakoľko maloletá je v

domácnosti rodičov nešťastná, bojí sa otca a manžela matky. Navrhovateľka sa pokúšala s rodičmi
maloletej dohovoriť, avšak tí to odmietli.

3. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona
sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.4. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh
na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy
veci nevyplýva inak.

5. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré

možno začať aj bez návrhu.

7. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

8. Podľa § 367 ods. 1 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého
pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej

starostlivosti.

9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa § 28 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o rodine“), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o
výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c)
správa majetku maloletého dieťaťa (ods. 1). Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich
výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (ods. 2). Rodičovské práva a povinnosti vykonáva

jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v
plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností,
ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený (ods. 3).

11. Inštitút neodkladných opatrení nahradil doterajšie predbežné opatrenia podľa úpravy platnej

do 30.06.2016, zavedením inštitútu neodkladných opatrení sa zmenila koncepcia právnej úpravy
predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016, ktorých cieľom
bolo dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová
právna úprava upustila od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po
nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Nariadenie

neodkladného opatrenia v priebehu odvolacieho konania vyplýva nielen z verejného záujmu, napr.
ochranamaloletéhodieťaťa,aleajzprincípuúplnejapelácie,ktorásauplatňujevmimosporovomkonaní.
Neodkladné opatrenia sú rozčlenené na neodkladné opatrenia vo veci ochrany maloletého § 365 CMP,
neodkladné opatrenia vo veciach výživného § 366 CMP, neodkladné opatrenia vo veciach osobnej
starostlivosti o maloletého § 367 CMP, neodkladné opatrenia o povolení súdu na výkon oprávnenia

vo veci starostlivosti o maloletých, § 368 CMP a opatrenie na zabezpečenie dôkazu § 369 CMP. Z
uvedeného výpočtu je zrejmé, že predmetné opatrenia upravujú najmä ochranu maloletého. Daná
právna úprava v uvedenej oblasti v zásade vychádza z doterajšej právnej úpravy.

12. Neodkladné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú aj právne pomery, i

keďlenpredbežné.Súdmusívkonanípredovšetkýmskúmať,čijenávrhnavrhovateľaosvedčený,tiežje
potrebné skúmať, či je neodkladné opatrenie potrebné, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy
sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Ak na jeho
základe dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, t. j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je
také značné, že si vyžaduje okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu

neodkladným opatrením.

13. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len
dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením
neodkladného opatrenia navrhovateľ nenadobúdapráva,oktorýchbuderozhodnutéažrozhodnutímvo

veci samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí
súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní
nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Pred nariadením neodkladného
opatrenia nie je teda skutkový stav zisťovaný v plnom rozsahu, ale rozhodujúce skutočnosti musiabyť aspoň osvedčené. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe
tvrdení navrhovateľky bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, alebo bez osvedčenia

nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Toto ohrozenie osvedčeného nároku účastníka musí byť
konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne, keď existencia nároku ešte sama o sebe nie je dôvodom
na nariadenie neodkladného opatrenia. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i
osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

14.Súdmalzpriloženéhorodnéholistumaloletejpreukázané,žejejrodičmisúJ.C.M.,W..XX.XX.XXXX
E. T. H., W.. XX.XX.XXXX (v návrhu uvedené meno matky ako T. F.). Súd zo svojej úradnej moci vykonal
lustráciu za účelom zistenia súdu, na ktorom sa rozhodovalo o zverení maloletej do osobnej starostlivosti
otca a zistil, že o tom rozhodoval Okresný súd Piešťany rozsudkom č. k. 10P/12/2009 - 49 zo dňa
18.03.2010, z ktorého mal preukázané, že maloletú súd zveril do osobnej starostlivosti otca s účinnosťou

od 01.11.2009, matke určil výživné vo výške 25,40 eur mesačne s účinnosťou od 01.11.2009.

15. Súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v
zmysle návrhu navrhovateľky, ktorým žiadala zveriť maloletú do jej náhradnej osobnej starostlivosti
a súčasne určiť rodičom maloletej prispievať na jej výživu v sume 30 % zo sumy životného minima.

Dôvody, ktoré navrhovateľka uvádza vo svojom návrhu sú len dôvody konštatované jednou stranou,
nepodložené a nepreukázané žiadnymi dôkazmi. Za daných okolností nevznikla potreba dočasnej
úpravy pomerov maloletej a potreba jej ochrany a súčasne súd nezistil ohrozenie záujmu maloletej.
Účelom neodkladného opatrenia je ochrana ohrozeného záujmu maloletých detí s cieľom umožniť ničím
nerušené rozhodovanie vo veci samej. Takýto návrh presahuje rámec neodkladného opatrenia upravený

§ 367 CMP. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že maloletá v novembri tohto roka dovŕši 18 rokov a
vzhľadom na to nie je podľa názoru súdu v danom prípade potrebné riešiť tento stav neodkladným
opatrením.

16. Z vyjadrení navrhovateľky si súd ustálil, že táto ničím neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy v

zmysle jej návrhu a z dôvodu absencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy súd jej návrh na
vydanie neodkladného opatrenia zamietol.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v
spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).