Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. apríl 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/147/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115222177
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115222177.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa,
a.s., IČO: 31 335 004 so sídlom Bratislava, Bajkalská 30, proti žalovaným: 1/ S. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T., N. XX, 2/ X. Stredňaková, nar. XX.XX.XXXX, bytom T., N. XX, X./ M. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T., N. XXXX/XX v konaní o zaplatenie 3.915,89 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 15C/348/2015-39 zo dňa 31.03.2016 takto

r o z h o d o l :

Po t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalovaným v 1.až 3.rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd návrh zamietol. Vyslovil, že náhradu trov konania účastníkom
nepriznáva.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 48,§ 52, § 54 ods.1, § 107 ods.1,2, §
457 Občianskeho zákonníka, ust.§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a ust.§ 349 ods.1
Obchodného zákonníka.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že z výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
žalobca a žalovaní v 1.a 2.rade uzavreli Zmluvu o mimoriadnom medziúvere dňa 06.04.2006 a žalovaná
v 3. rade bola v postavení ručiteľa. Z dôvodu riadneho neplnenia si povinnosti dlžníkmi pristúpil žalobca
k ukončeniu zmluvy odstúpením od zmluvy, ktoré nadobudlo účinnosť 01.01.2013.

4. Súd mal za preukázané tiež to, že predmetný právny vzťah medzi stranami sporu je potrebné

posúdiť podľa Občianskeho zákonníka nakoľko sa jedná o spotrebiteľskú vec. Žalobca ako právnická
osoba poskytol úver v postavení subjektu podnikajúceho v predmete činnosti, ktorým je poskytovanie
úverov a žalovaní v 1., 2. rade sú spotrebitelia. Je preto potrebné aplikovať Občiansky zákonník a v
zmysle uvedeného postupovať. Žalobca ako dodávateľ, ktorý naformuloval štandardnú typovú zmluvu
sa dobrovoľne rozhodol využiť inštitút odstúpenia od zmluvy, aj keď existujú iné inštitúty súkromného
práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata
výhody splátok a pod.).

5. Hoci je úver absolútnym obchodom, pri posudzovaní tohto právneho vzťahu majú prednosť osobitné
ustanovenia právneho poriadku, ktoré tvoria súčasť špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského
práva (§ 52 a násl. OZ), pričom súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že zmluva je svojou povahouspotrebiteľská. (Definícia spotrebiteľskej zmluvy za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.)

6. Vo vzťahu k inštitútu odstúpenia a zakotvenie tohto inštitútu v odlišných právnych predpisoch v
Občianskom zákonníku a Obchodnom zákonníku je potrebné akcentovať na rozdiel úpravy v ust.§
349 ods. 1 Obchodného zákonníka, kde odstúpením od zmluvy zmluva zaniká po doručení prejavu
vôle odstúpenia druhej strane. Právny predpis zároveň umožňuje, aby určité ustanovenia mohli byť
zachované aj po ukončení zmluvy. Odlišná je úprava v Občianskom zákonníku, keď podľa ust. §

48 ods. 2 odstúpenie spája zrušenie zmluvy s účinkami od začiatku. Zákonná úprava odstúpenia
v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ
vzdať nemôže. Upravuje to tak ust. § 54 OZ, podľa ktorého zmluvné dojednania v spotrebiteľskej
zmluve sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákona lebo osobitné predpisy na ochranu
spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Akákoľvek dohoda od toho

odlišná postavenie spotrebiteľa zhoršuje.

7. Pokiaľ teda súd dospel k záveru, že zmluva bola zrušená od začiatku, vzniklo žalobcovi len právo
domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 451 OZ. Pri zrušenej
zmluve je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 OZ). Zároveň

však musí súd ex offo posudzovať, či neexistuje zákonná prekážka oslabujúca nárok dodávateľa voči
spotrebiteľovi vrátane premlčania, na ktorú je súd povinný ex offo prihliadať. S poukázaním na právny
režim vzájomných nárokov zo zrušenej zmluvy vydaním bezdôvodného obohatenia je nepochybné, že
toto sa premlčuje v kombinovanej subjektívnej a objektívnej premlčacej lehote. Subjektívna lehota je
dvojročná a začína plynúť deň nasledujúci po dni, kedy došlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy, teda

od 02.01.2013. Subjektívna premlčacia doba uplynula žalobcovi 02.01.2015 a tento podal návrh na súd
až 24.08.2015, teda po uplynutí premlčacej lehoty. Z uvedeného dôvodu súd nemohol plnenie žalobcovi
pre premlčanie priznať.

8. Zánikom hlavného záväzku (Zmluvy o poskytnutí medziúveru) zanikol aj akcesorický ručiteľský

záväzok.

9. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku
účinného do 30.06.2016. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal, pretože žalobca nebol v konaní
úspešný a úspešní žalovaní si náhradu trov konania neuplatnili. Zo spisu nevyplýva, že by im trovy

konania vznikli.

10. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Namietal, že aplikácia ust.§ 54 ods.1
Občianskeho zákonníka, že sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo, ktoré
by postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo nie je namieste, nakoľko toto

ustanovenie hovorí o zmluvných podmienkach a nie o ustanoveniach zákona. Žalobca má za to, že
extenzívny výklad tejto vety zahrňujúci do zmluvných podmienok aj ustanovenia zákonov nie je možný,
nakoľko by išiel nad rámec podstaty tohto ustanovenia. Výklad použitý súdom prvej inštancie je v
rozpore s ust.§ 1 ods.2 Obchodného zákonníka, teda že Obchodný zákonník je lex specialis vo vzťahu k
Občianskemu zákonníka ako lex generalis. Výklad použitý súdom je v rozpore s ust.§ 261 ods.3 písm.d/

Obchodného zákonníka, z ktorého jasne vyplýva, že právny vzťah zo zmluvy o úvere sa má spravovať
Obchodným zákonníkom, pričom toto ustanovenie je kogentné. Výklad použitý súdom je v rozpore s
princípom právnej istoty podľa článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V tejto súvislosti poukázal
žalobca na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 22/95 a II. 48/97. Vzhľadom k
tomu žalobca považuje právne posúdenie predmetného vzťahu medzi žalobcom a žalovanými výlučne

podľa občianskoprávnych predpisov za nesprávne. Poukázal na ust.zákona č. 102/2014 Z.z., z ktorého
vyplýva, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú
ustanoveniaObčianskehozákonníka,ajkebysainakmalipoužiťnormyObchodnéhopráva,ktorýupravil
výlučne uplatnenie noriem Občianskeho zákonníka aj na obchodnoprávne vzťahy. Toto novelizované
ustanovenie platí až od 01.04.2015. Žalobný návrh bol podaný dňa 24.08.2015 pred uplynutím 4-

ročnej premlčacej lehoty stanovenej Obchodným zákonníkom. Preto má žalobca za to, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci a žaloba bola podaná pred
uplynutím premlčacej doby. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn.
14Co/41/2014 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 MCdo/4/2012 a rozhodnutieKrajského súdu v Prešove sp.zn. 10Co/128/2013 a Krajského súdu v Trnave sp.zn. 11Co/337/2014.
Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Žalovaní v 1.až 3.rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili aj keď im bolo riadne doručené.

12. Odvolací súd pre zrozumiteľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu najskôr musí konštatovať, že pokiaľ
súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku
(zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30. 06. 2016), tak odvolací súd musel

postupovať a vec posudzovať už podľa nových civilných procesných kódexov, a to zákona č. 160/2015
Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016, pričom
aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie
(okresného súdu) ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 19.04.2017 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu

nie je dôvodné.

14. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci správne zistil skutkový stav
v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaného dokazovania
dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Odvolacie

námietky žalobcu nie sú dôvodné. Súd prvej inštancie posúdil správne odstúpenie od zmluvy, keď
aplikoval ust.§ 48 ods.1 Občianskeho zákonníka v spojení s ust.§ 457 Občianskeho zákonníka namiesto
ust.§ 506 Obchodného zákonníka v spojení s ust.§ 344 a nasl. Obchodného zákonníka. Z výsledkov
vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným v 1.a 2.rade v
postavení dlžníkov a žalovanou v 3.rade v postavení ručiteľa bola uzatvorená Zmluva o mimoriadnom

medziúvere a stavebnom úvere dňa 06.04.2006, predmetom ktorej bolo poskytnutie mimoriadneho
medziúveru vo výške 100.000,- Sk, pričom po pridelení cieľovej sumy Zmluvy o stavebnom sporení
na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných
podmienok sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver vo výške cca 60.000,- Sk. Žalobca
pristúpil dňa 17.12.2012 k odstúpeniu od zmluvy z dôvodu nesplácania úveru riadne a včas napriek

opakovaným upozorneniam. Zároveň vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy k 17.12.2012 vo výške
3.877,50 Eur. Odstúpenie bolo doručené žalovanému v 1.rade dňa 28.12.2012 a žalovanej v 2. rade
21.12.2012. Toto bolo tiež oznámené žalovanej v 3.rade ako ručiteľke a prevzaté dňa 21.12.2012.
Žalobca predložil súdu splátkový kalendár odstúpeného medziúveru, z ktorého súd prvej inštancie zistil,
že posledný realizovaný vklad na úverový účet bol 23.06.2011. Odstúpenie od zmluvy realizované

žalobcom nadobudlo účinnosť dňa 01.01.2013.

15. Odvolací súd nerozporuje názor žalobcu, ktorý uviedol v odvolaní, ktorý aj korešponduje s názorom
súdu prvej inštancie, že zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere sa riadi režimom
Obchodného zákonníka. Jedná sa o absolútny obchod. Odvolací súd sa však nestotožňuje s právnym

názorom žalobcu, že na daný vzťah nemožno aplikovať ustanovenie Občianskeho zákonníka. Odvolací
súdvtejtosúvislostipoukazujenaust.§52ods.1Občianskehozákonníka,podľaktoréhospotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Takýto charakter má aj zmluva o medziúvere a stavebnom úvere. Skutočne súdna prax vo vzťahu
k aplikácií Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na premlčanie pri spotrebiteľských vzťahoch

nebola jednotná. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne
expessis verbis vyriešila výkladové rozdiely doplnením ust.§ 52 ods.2 Občianskeho zákonníka a to tak,
že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva. Tým sa odstránili
výkladové problémy v otázke použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na spotrebiteľské

vzťahy. Preto odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne postupoval v súlade s praxou, ktorá
vychádzala zo znenia § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka účinného do 30.03.2015, teda že posudzoval
otázku premlčania v spotrebiteľských vzťahoch podľa Občianskeho zákonníka. Zároveň, že súd prvej
inštancie správne aplikoval ust.§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. účinného od 01.05.2014, keď zistil, žek ukončeniu zmluvy odstúpením došlo s účinnosťou od 01.01.2013. Subjektívna lehota začala plynúť
dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy, teda od 02.01.2013 a márne
uplynula dňa 02.01.2015. Žaloba bola podaná na súd až 24.08.2015, teda po uplynutí premlčacej lehoty.

16. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust.§ 387 ods.1 C.s.p. ako vecne správny
potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 396 ods.1 C.s.p. v spojení s ust.§

255 ods.1 C.s.p. tak, že priznal žalovaným v 1.až 3.rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo
vzťahu k žalobcovi v plnom rozsahu.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.