Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. apríl 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/455/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613213011
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6613213011.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej

a sudcov JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu G. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. I X/X, S., zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár s.r.o., IČO 47 234 466,
so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom
Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, zast. Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o. ,
IČO47231785,sosídlomUžhorodská21,04001Košice,adresapredoručovanie:Rastislavova68,040
01 Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice, sp.
zn. 3C/3174/2012 zo dňa 19.01.2012, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Lučenci

č. k. 4C/71/2013 - 247 zo dňa 20.03.2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh žalobcu na zrušenie rozhodcovského rozsudku
Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice, sp. zn. 3C/3174/2012 zo dňa 19.01.2012, zamietol.
Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške určenej
samostatným uznesením tak, ako súd o nich rozhodne v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V dôvodoch rozhodnutia okresný súd uviedol, že podanou žalobou na miestne príslušnom súde a v
lehote do 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku (v zmysle právnej úpravy § 40 ods. 1 zákona
o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014) sa žalobca domáhal podľa § 40 ods. 1 písm.
j) a c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK) zrušenia rozhodcovského rozsudku,
z dôvodu, že pri uzatváraní poistnej zmluvy boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na
ochranu práv spotrebiteľa a namietal, že rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom v rozhodcovskom
konaní je vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Súd posúdil návrh ako nedôvodný.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dôvody, na základe ktorých by mohlo dôjsť k
zrušeniu rozhodcovského rozsudku, ktoré namieta žalobca nie sú tu dané. Predmetnú rozhodcovskú
doložku súd vyhodnotil ako účastníkmi zmluvy individuálne dojednanú zmluvnú podmienku z dôvodov,
ktoré súd podrobne uvádza v odôvodnení rozsudku. Žalobca sa mal možnosť s touto zmluvnou
podmienkou oboznámiť pred podpisom zmluvy a zároveň ju mohol slobodne odmietnuť tým, že
nepodpíše osobitné zmluvné dojednania a to bez toho, aby bol tým dotknutý ostatný zvyšok poistného
vzťahu. A žalobca mal zároveň možnosť túto zmluvnú podmienku ,zakotvenú v časti XV. odsek 9 VPP

a v odseku 4 OZD, v lehote do 30 dní odo dňa podpisu poistnej zmluvy písomne odmietnuť. Taktiež
súd mal zato, že pri rozhodovaní neboli žiadnym spôsobom porušené všeobecné právne predpisy
na ochranu spotrebiteľa podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona o rozhodcovskom konaní. Zo samotnej
žaloby súd nezistil okolnosti, ktoré by svedčili o diskriminácii žalobcu v rozhodcovskom konaní. Súdsa stotožnil s tvrdením žalovaného, že žalobca mal v rozhodcovskom konaní dostatok procesných
prostriedkov na svoju obranu, avšak svojou nečinnosťou a pasivitou žiadne z týchto procesných
práv garantovaných rokovacím poriadkom rozhodcovského súdu ako aj inými všeobecne záväznými

právnymi predpismi nevyužil. Zároveň tvrdenie žalobcu, že konanie pred rozhodcovským súdom je
odlišné oproti občianskemu súdnemu konaniu samo o sebe nezakladá porušenie právnych predpisov na
ochranu spotrebiteľa. O trovách konania súd rozhodol podľa ust § 142 ods. 1 O. s. p. zásady úspechu
účastníkov (strán) vo veci.

3. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol rozsudok zrušiť a vec
vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a aby súd odložil vykonateľnosť predmetného rozsudku, tiež
aby žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. Obsažne, vo viacerých smeroch,
s odkazom na judikatúru Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR, aj všeobecných súdov nižšieho
stupňa prezentoval svoje výhrady voči rozhodnutiu. Odvolanie podáva z dôvodov uvedených v ust. §
205 ods. 2 písm. d) a f) O. s p., okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdil vec. Žalobca opakovane poukazuje na skutočnosť,
že rozhodcovská doložka nebola uzavretá individuálne, pretože bola obsahom všeobecných poistných
podmienok (v časti XV.), ktorých obsah žalobca ovplyvniť nijako nemohol, tieto by platili vrátane
rozhodcovskej doložky aj prípade, ak by ich žalobca nebol podpísal (§ 788 ods. 3 Občianskeho
zákonníka). Naviac pri podpise zmluvy žalovaný nedal žalobcovi na výber, ne/prijať rozhodcovskú

doložku. Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nemôže zmeniť ani možnosť odstúpenia od tohto
dojednania v lehote 30 dní od podpisu poistenej zmluvy. Naviac od neplatnej doložky sa odstúpiť ani
nedá. Dôvodil aj tým, že ide o zmluvnú podmienku, ktorá už bola súdom vyhlásená za neprijateľnú a
neplatnú, kedy sú všetky všeobecné súdy povinné na to prihliadať a v prípade totožného skutkového
stavu postupovať rovnako (§ 153 O. s . p., § 53a ods. 1 O. s. p. ).

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil a
žalobcu zaviazal zaplatením trov odvolacieho konania žalovanému. Stotožňuje sa s dôvodmi uvedeným
v odôvodnení rozhodnutia. Poukazuje na skutočnosť, že osobitné zmluvné dojednania obsahujú
rozhodcovskú doložku so všetkými jej podstatnými náležitosťami ako ich vyžaduje zákon (§ 3 ods. 1

zákona č. 244/2002 Z. z.), pričom o tom, čo je podstatná náležitosť rozhodcovskej doložky rozhodol
aj NS SR v rozhodnutí sp. zn. Obdo V 73/2003 zo dňa 30.06.2004, kde judikoval, že ide o záväzok
zmluvných strán podriadiť sa pri riešení sporov zo zmluvy rozhodcovskému konaniu. Preto napriek
snahám žalobcu, nie je možné ignorovať žalobcom jasne a zrozumiteľne v písomnej forme prejavený
právny úkon - uzavretie rozhodcovskej doložky.

5. Žalovaný vo vyjadrení zároveň zdôraznil, že po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie došlo
k zmene právnej úpravy v dôsledku ktorej predmetný rozhodcovský rozsudok, o zrušení ktorého
súd rozhodoval, prestal účastníkov rozhodcovského konania - žalobcu a žalovaného - zaväzovať.
Uvedená zmena právnej úpravy bola vykonaná zákonom č. 335/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2015,

ktorým sa okrem iného mení a dopĺňa aj zákon č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, kedy v
zmysle aktuálneho znenia exekučného poriadku podľa ust. § 243d ods. 1, exekučné konanie na
podklade predmetného rozhodcovského rozhodnutia bolo možné začať len do 31.03.2015, nakoľko
na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie
na vykonanie exekúcie, rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania

zaväzovať. Žalovaný exekučné konanie voči žalobcovi na základe predmetného rozhodcovského
rozsudku ani neinicioval, príslušný exekučný súd nevedie vykonávacie konanie na jeho základe. Na
základe zákonodarcom prijatej zmeny právnej úpravy rozhodcovský rozsudok svoje základné atribúty,
a to záväznosť (právoplatnosť) a vykonateľnosť stratil. V dôsledku čoho súd v súčasnosti (na základe
podaného odvolania žalobcu) koná a rozhoduje o zrušení rozhodcovského rozsudku, ktorý nikoho

nezaväzuje, a to bez ohľadu na výsledok konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

6. Žalovaný písomným podaním doručeným súdu dňa 10.06.2015 označeným „odporca doplňuje
prílohu“ k odvolaniu žalobcu vo veci samej, uviedol, že zánikom záväznosti (právoplatnosti)
rozhodcovského rozsudku, ktorý je predmetom toho súdneho konania stratilo toto súdne konanie

význam a zanikol predmet konania, či záujem na tomto konaní. Poukazuje aj na to, že konanie pred
súdnymi orgánmi musí byť účinné, inak je v rozpore so zásadou hospodárnosti a zásadou efektívneho
pôsobenia súdnej moci. Preto aj týmto je daný ďalší dodatočný dôvod na zamietnutie žaloby, resp. aj
na zamietnutie odvolania žalobcu v celom rozsahu. Dôsledkom uvedeného je, že obe strany konaniabez vlastného zavinenia, resp. pričinenia sú objektívne bez právneho záujmu na výsledku konania (na
meritórnom rozhodnutí). V dôsledku právnej skutočnosti uvedenej v Exekučnom poriadku došlo k tomu,
že aktuálne právne postavenie účastníkov daného konania sa ani v dôsledku prípadného meritórneho

rozhodnutia okresného súdu v tomto konaní, nijak následne nemôže zmeniť. Vzhľadom na to odpadla
vecná legitimácia účastníkov konania a súd je povinný s prihliadnutím k rozhodnutiu NS SR sp. zn.
6Cdo/214/2011, pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietnuť žalobu, pretože pre rozhodnutie
vo veci samej je podľa § 154 ods. 1 O. s. p. rozhodujúci skutkový stav ku dňu vynesenia rozhodnutia. Zo
strany súdu by išlo iba o akademické rozhodovanie, takže činnosť justičných orgánov by tým strácala

akýkoľvek zmysel predpokladaný O. s. p.

7. V nadväznosti na vyjadrenie žalovaného žalobca uviedol, že pokiaľ žalovaný odôvodňuje predmetný
návrh aktuálnym znením ust. § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, že v zmysle tejto novely by
podľa tvrdenia žalovaného mali obe strany stratiť právny záujem na meritórnom rozhodnutí v danej
veci s takýmto názorom sa žalobca nestotožňuje. V prípade zrušenia rozhodcovského rozsudku

musí zo zákona všeobecný súd pokračovať v konaní v rozsahu žaloby podanej na rozhodcovský
súd. Rozhodnutie o zrušení rozhodcovského rozsudku teda nie je konečným rozhodnutím súdu
a taktiež nezáväznosť rozhodcovského rozsudku nie je jediný cieľ žalobcu v konaní o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Základným cieľom celého procesu, ktorý je iniciovaný podaním žaloby o
zrušenie rozhodcovského rozsudku je zjednodušene povedané rozhodnutie o tom, či žalovaný má

voči žalobcovi pohľadávku alebo nie. Túto otázku ust. § 243d Exekučného poriadku nevyriešilo a ani
neodstránilo neistotou v právnom vzťahu medzi žalovaným a žalobcom. Právny záujem na prejednaní
a rozhodnutí predmetnej veci je daný. Žalobca poukazuje na rozhodnutia všeobecných súdov vydané
po 31.03.2015, ktoré zrušili rozhodcovské rozsudky. Napr. OS Spišská Nová Ves sp. zn. 7C/158/2013
zo dňa 29.06.2015, ktorý v obdobnej veci napriek novele Exekučného poriadku vec prejednal a

rozhodcovský rozsudok zrušil s odkazom na ust. § 372w O. s. p., podľa ktorého „spory o neplatnosť
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského rozsudku v spore spĺňajúcom
podmienky podľa osobitného predpisu, o ktorých sa začalo konať na súde a ktoré sa do 01.01.2015
právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia súdy príslušné na konanie podľa doterajších predpisov“
vec prejednali a rozhodli s poukazom na ust. § 372w OSP. V uvedenej veci je potrebné uplatniť najmä

výklad podľa zmyslu a účelu zákona. Žalovaný upozorňuje i na to, že právna argumentácia žalovaného v
tomto štádiu konania pred odvolacím súdom je nelogická a sama o sebe poukazuje na účelové jednanie
žalovaného a jeho účelový výklad novej právnej úpravy. Súd prvej inštancie zamietol žalobný návrh z
dôvodu, že dojednanie rozhodcovskej doložky považoval za súladné so zákonom a nie z dôvodu zmeny
právnej úpravy, ktorú by si vykladal tak ako žalovaný. Ak by teda žalovaný bol principiálny a trval na

svojom právnom názore, musel by v konaní pred odvolacím súdom síce súhlasiť s odôvodnením súdu
o platne dojednanej rozhodcovskej doložke, avšak nemohol by sa stotožniť s odôvodnením v plnom
rozsahu, keďže súd nezamietol podanú žalobu z dôvodu chýbajúceho právneho záujmu a z dôvodu
odpadnutia vecnej legitimácie účastníkov konania, tak ako to požaduje žalovaný.
Žalobca trvá na podanom odvolaní a na tom, že súd môže naďalej v predmetnom konaní konať a zmeniť

rozhodnutie a rozhodcovský rozsudok zrušiť. Niet žiadneho procesného dôvodu zamietnutia pôvodne
podanej žaloby.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa

§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

9. Konanie vo veci začalo dňa 10.07.2013, rozhodnutie okresného súdu bolo vydané dňa 20.03.2015 a
odvolaniebolopodanéavecodvolaciemusúdupredloženápred01.07.2016,tedazaúčinnostizákonač.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.

z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a zmien. Podľa prechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutéhorozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu spolu s napadnutým
rozsudkom okresného súdu, pričom sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi
okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu a v zmysle § 387 ods. 2
CSP na ne v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc
na odvolacie dôvody žalobcu odvolací súd dodáva, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov

dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov a
súčasne vec správne skutkovo a právne posúdil.

12. Skutkové a právne závery okresného súdu uvedené v odôvodnení rozsudku týkajúce sa
posúdenia rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v rámci ich vzájomného
spotrebiteľského právneho vzťahu vyplývajúceho z poistnej zmluvy a zároveň aj závery súdu o nezistení

porušenia všeobecných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona
o rozhodcovskom konaní, sú správne.

13. Okresný súd správne vychádzal a pri rozhodovaní sa riadil tým, že v danom prípade, tzv. Osobitné
zmluvné dojednania č.2/2008 k poistnej zmluve 4502690003 sú osobitne a zvlášť podpísané obidvoma

zmluvným stranami, pričom žalobca mal možnosť riadne sa oboznámiť so znením všeobecných
poistných podmienok, ktoré boli k poistnej zmluve pripojené. Potom nie je dôvodná námietka žalobcu,
akú popisuje žalobca v odvolaní (bod 3. tohto rozhodnutia), t.j. že rozhodcovskú doložku nemožno
považovať za uzavretú individuálne, nakoľko rozhodcovskú doložku obsahuje aj časť XV. všeobecných
obchodných podmienok a tak by platila aj v prípade, ak by žalobca Osobitné zmluvné dojednania

nepodpísal, keďže v zmysle § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka platí, že súčasťou poistnej zmluvy
sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa, na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej
pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel oznámené. Výsledok
rozhodnutia je založený na skutkových zisteniach a dôkazoch zistených v danom konaní, na ktorý
nemajú vplyv ani prípadné iné rozhodnutia súdov týkajúce sa toho istého žalobcu vo vzťahu k tretím

osobám, v ktorých súdy vyvodili skutkové zistenia a príslušné závery z iných dôkazov.

14. Za správny považuje odvolací súd názor žalobcu, že už začaté konania o neplatnosť rozhodcovskej
zmluvy a zrušenie rozhodcovského rozsudku v spore spĺňajúcom podmienky podľa § 335/2014 Z. z.,
o ktorých sa začalo konať na súde a ktoré sa do 01.01.2015 právoplatne neskončili dokončia súdy

príslušné na konanie podľa predpisov účinných do 01.01.2015 (§ 372w O. s. p.). Právny názor, aký
zastáva žalovaný, že odpadla vecná legitimácia účastníkov konania, vzhľadom na ust. § 243d novely
zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku účinnej od 01.01.2015, podľa názoru odvolacieho súdu
nie je správny.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1
CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný,
preto žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu,
pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

16. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).