Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. júl 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/44/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2711202339
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2711202339.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcov: 1. L. G., nar. XX.X.XXXX, bytom G., N. XX, t. č. C., G.
XXXX/XX, 2. L. G., nar. XX.X.XXXX, bytom G., N. XX, t. č. Z., G. XX, zastúpených advokátom: JUDr.
Roman Jurík, so sídlom Bratislava Račianska 62, proti žalovaným: 1. Československá obchodná banka,
a.s., so sídlom Bratislava, Michalská 18, IČO: 36, 854, 140, 2. Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o.,
so sídlom Košice, Jánošíkova 6, IČO: 36 583 936, 3. A. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom G., W. XXX/XX, 4.

I. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom G., W. XXX/XX, žalovaní 3 a 4 zastúpení advokátom: JUDr. Ján Pekar,
so sídlom Skalica, Potočná 191/39, o neplatnosť dobrovoľnej dražby, na odvolanie žalobcov 1 a 2 proti
rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 14.2.2013, č. k. 1C/81/2011-322, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd návrh žalobcov na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) a písm. c) O.s.p. z
a m i e t a .
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a

na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali určenia, že
dobrovoľná dražba vykonaná dňa 11.1.2011 žalovaným 2, v rámci ktorej boli vydražené nehnuteľnosti
evidované Správou katastra Skalica na LV č. XXXX pre k. ú. G. ako rodinný dom s príslušenstvom s.
č. XX, postavený na parc. č. 1486/1 a ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 630 m2, parc. č.

1486/1 a záhrady o výmere 1105 m2 parc. č. 1486/2, v prospech odporcov 3 a 4 je neplatná. Žalobcov
zaviazal zaplatiť žalovaným 3 a 4 náhradu trov právneho zastúpenia v sume 631,73 eura, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 3, § 6 ods. 1 až 3, § 7 ods. 1 až 3, § 11 ods. 1 až

4, § 12 ods. 1, § 16 ods. 1 až 4, 6, § 17 ods. 1 až 5, 8, § 21 ods. 2,4, § 22 ods. 1 až 3, § 33 ods.
2 až 4, z. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len ZoDD), ust. § 3 z. č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa, § 151a, § 151b ods. 1 až 3, § 151c ods. 1, § 151d ods. 1, § 151j ods. 1,2, §
151l ods. 1,2, § 151m ods. 1, §151mb ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a vecne tým, že
žalobcovia sa domáhali určenia neplatnosti opakovanej dražby ich nehnuteľností realizovanej v zmysle
ZoDD na základe uzatvorenej zmluvy o zriadení záložného práva v súvislosti so zmluvou o poskytnutí

úveru z dôvodov, že cena nehnuteľností bola podhodnotená, výkon záložného práva je neprimeraný
alebo sa prieči dobrým mravom, došlo k neprimeranému zásahu do ich obydlia. Prvostupňový súd
v tejto súvislosti poukázal na to, že mu nič nebráni vysloviť neplatnosť dražby aj na základe takej
skutkovejokolnosti,ktorúsícežalobcoviavžalobeuviedli,hocivýslovnenenamietalirozporsozákonom,
ani ju výslovne neoznačili za dôvod neplatnosti dražby, pretože súd takto vykonáva svoju výlučnú
úlohu, a to aplikáciu práva na zistený skutkový stav. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa

zistil, že boli platne uzatvorené zmluva o poskytnutí úveru a zmluva o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti zo dňa 17.9.2007. Žalovaný 1 poskytol žalobcom bezúčelový úver vo výške 900.000,-Sk, t. j. 29.874,53 Eur, s ročným úrokom 6,85%, RPMN 7,30%, so splatením do 23 rokov od termínu
jeho dočerpania a mesačnými splátkami 6.485,38 Sk. Žalobcovia úver vyčerpali prevodom na ich bežný
účet. Na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o úvere bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam

žalobcov. Žalobcovia súhlasili s realizáciou záložného práva priamym predajom s tým, že založené
nehnuteľnosti môžu byť predané záložným veriteľom za cenu zodpovedajúcu minimálne 70% trhovej
ceny stanovenej v dobe začatia predaja znalcom - odhadcom. Navrhovatelia sa dostali prvýkrát do
omeškania s platením mesačných splátok úveru ešte v roku 2008, následne dlh dorovnali a opäť prestali
riadne splácať v januári 2009. Dlh opätovne dorovnali. Počnúc mesiacom máj 2009 boli v omeškaní

neustále a aj keď uhrádzali mesačné splátky, predchádzajúci dlh nedorovnali a tento sa neustále úročil.
Odporca 1 im zasielal písomné upomienky a výzvy na zaplatenie zameškaných splátok spolu s úrokmi z
omeškania. Posledná výzva bola zaslaná dňa 21.2.2010 s dlhom 1.413,25 Eur s upozornením, odporca
1 vyhlásil zosplatnenie nesplateného úveru a pristúpil k výkonu záložného práva. Žalobcovia uhradili
ešte dňa 19.3.2010 sumu 233,54 Eur, boli v omeškaní takmer rok a v čase zosplatnenia úveru od
mája 2009 do apríla 2010 boli v omeškaní s 11 splátkami. Dňa 21.4.2011 zaslal žalovaný 1 žalobcom

oznámenie o zosplatnení úveru vo výške 30.306,49 Eur. Dňa 28.4.2010 zaplatili sumu 999,58 Eur a dňa
24.5.2010 sumu 250 Eur. Zosplatnený úver sa tak znížil na sumu 29.742,34 Eur. Žalovaný 1 pristúpil
k realizácii záložného práva v zmysle § 151a OZ. Prvostupňový súd mal preukázané, že žalobcovia
podali žalobu v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote, označený okruh účastníkov je v súlade so
zákonom. Žalobcovia mali na požadovanom určení naliehavý právny záujem, pretože sa jednalo o

ohrozenie ich vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a tento vyplýva priamo z ustanovenia § 23 ods. 2
ZoDD. Prvostupňový súd mal za preukázané, že opakovaná dražba nehnuteľností bola realizovaná v
súlade so zákonom. Žalovaní 1 a 2 dodržali všetky zákonom stanovené podmienky na vykonanie dražby.
Žalovaný 2 má oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti a uzatvorenú zmluvu o poistení svojej
zodpovednosti za škodu. Žalovaný 1 ako navrhovateľ dražby písomne vyhlásil, že predmet dražby je

možné dražiť, písomne vyhlásil aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon
záložného práva, predložil list vlastníctva. Dražba bola vykonaná na základe písomnej zmluvy, ktorá
obsahovala zákonom požadované údaje. Oznámenie o opakovanej dražbe bolo vykonané v súlade s
ust. § 17 ZoDD. Miesto, dátum a čas začatia opakovanej dražby a ďalšie podmienky boli splnené
v súlade s ust. § 11 ZoDD. Dražobník - žalovaný 2 zabezpečil ohodnotenie nehnuteľností žalobcov

znalcom, ktorý v znaleckom posudku zo dňa 23.9.2010 ohodnotil nehnuteľnosti na sumu 25.700 Eur.
Znalecký posudok bol doručený žalobcom, ktorí nenamietali cenu nehnuteľností. Na ich objednávku bol
vypracovaný ďalší znalecký posudok dňa 31.10.2010, v ktorom bola určená hodnota nehnuteľností na
50.900 Eur. Tento znalecký posudok si dali žalobcovia vypracovať za účelom využitia možnosti predať
svoje nehnuteľnosti mimo realizácie dobrovoľnej dražby. Nehnuteľnosti však za uvedenú sumu nepredali

a tieto nekúpil ani záujemca za dohodnutú cenu 40.000 Eur. Žalobcovia ani jedného zo žalovaných
1 a 2 neoboznámili s existenciou iného znaleckého posudku. Na dražbe konanej dňa 9.11.2010 sa
nezúčastnil žiaden záujemca. Dňa 11.1.2011 sa konala opakovaná dražba, na ktorej urobili najnižšie
podanie odporcovia 3 a 4. Ani v tomto štádiu žalobcovia nereagovali na určenú hodnotu nehnuteľností.
Prvostupňový súd mal za to, že opakovaná dražba bola vykonaná v súlade so zákonom a neboli

porušené žiadne zákonné ustanovenia. Dražobník vykonal dražbu v súlade s ustanoveniami zákona
a súvisiacich predpisov a počas dražobného konania neboli vznesené žiadne námietky, s ktorými by
sa mal vyporiadať. Preto prvostupňový súd žalobu zamietol. V závere uviedol, že vzal do úvahy aj
skutočnosť, že žalobcovia v právnom vzťahu so žalovaným 1 vystupovali ako spotrebitelia, keď im úver
bol poskytnutý pre ich potrebu a žalovaný 1 vystupoval ako podnikateľ v zmysle § 2 z. č. 250/2007 Z. z.

Prvostupňový súd sa oboznámil s obsahom zmluvy o poskytnutí úveru a má za to, že táto neobsahuje
neprijateľné podmienky, v dôsledku ktorých by bol výkon práva žalovaného 1 v rozpore so zákonom.
Žalobcovia sa od roku 2008 priebežne dostávali do omeškania, v roku 2010 sa dostali do omeškania
s 11 splátkami a až potom pristúpil žalovaný 1 k výkonu záložného práva. Aj po vyhlásení splatnosti
pohľadávky mali možnosť žalobcovia riešiť situáciu predajom nehnuteľností v rámci svojich schopností.

Žalovaní 1 a 2 postupovali pri výkone svojho práva v súlade so zákonom za splnenia všetkým zákonom
stanovených podmienok. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
a úspešným odporcom 3 a 4 priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia
a to celkom v sume 631,73 Eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali žalobcovia odvolanie a žiadali, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcom prizná trovy
prvostupňového i odvolacieho konania, prípadne rozsudok súdu prvého stupňa zruší a vec mu vráti na
ďalšie konanie. Dôvodili, že napadnutý rozsudok je založený na nesprávnom právnom posúdení veci,súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozsudok je ako celok
nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a došlo k porušeniu § 157 ods. 2 O.s.p., súd rozhodoval
podľa právnej úpravy, ktorá je v rozpore s Ústavou SR a je aktuálne predmetom abstraktnej kontroly

ústavnosti, súd porušil práva spotrebiteľa na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.
Prvostupňový súd na namietaný dôvod neplatnosti dobrovoľnej dražby neaplikoval relevantnú právnu
úpravu, tento nepodrobil posúdeniu ústavnoprávnej udržateľnosti, čím došlo k porušeniu ústavných
práv žalobcov na ochranu majetku podľa čl. 20 Ústavy a ochrany obydlia podľa čl. 19 Ústavy. V
napadnutom rozsudku sa vôbec nevyporiadal s otázkou podhodnotenia ceny nehnuteľností, ktoré boli

predmetom dobrovoľnej dražby, lapidárne prevzal iba argumenty žalovaných o tom, že žalobcovia
nenamietali počas dražobného procesu výšku ocenenia nehnuteľností. Hoci uznal, že žalobcovia
boli spotrebitelia, nepriznal im žiadnu osobitnú právnu ochranu v konaní. Súd prvého stupňa poprel
ústavnoprávne relevantnú úvahu o tom, že podhodnotenie ceny nehnuteľností na účely dobrovoľnej
dražby je relevantným dôvodom jej zneplatnenia, čím znegoval ochranu ústavných práv žalobcov a to
za situácie, keď im z. č. 527/2002 Z. z. nepriznáva žiadny prostriedok právnej ochrany proti hrubému

podhodnoteniu dražených nehnuteľností. Zákon o dobrovoľných dražbách neposkytuje nijaké garancie
ochrany ústavných práv a jediným právnym prostriedkom ochrany je žaloba o neplatnosť dražby, v ktorej
sa súd musí vyporiadať aj s námietkou podhodnotenia ceny nehnuteľností, keďže súkromný dražobný
proces priamo negatívne a bez súdnej kontroly zasahuje do ústavných práv žalobcov. Súd nemal
vychádzať z jednostranných tvrdení žalovaných, ale mal sa dôkladne zaoberať otázkou stanovenia ceny

nehnuteľností,otoviac,žedražbajezásahomdoústavnýchpráv.ÚstavnýsúdSRmedzičasomvnáleze
č. k. II. ÚS 237/2011-41 zo dňa 14.9.2011 potvrdil, že hrubé podhodnotenie ceny nehnuteľnosti je
prekážkou výkonu záložného práva, a teda nepochybne aj dôvodom jej zneplatnenia. Aj z rozhodnutia
Ústavného súdu ČR zo dňa 30.9.2009, č. k. III. ÚS 384/08 vyplýva, že dôvodom neplatnosti dražby je
aj podhodnotenie ceny nehnuteľnosti a zanedbanie odbornej starostlivosti dražobníka. Prvostupňový

súd sa dopustil nesprávnych skutkových zistení a nevykonal relevantné dokazovanie, keďže cenu
nehnuteľností nijakým spôsobom nepreveril a uspokojil sa formalisticky s konštatovaním žalovaných,
že o nehnuteľnosti nebol záujem a za vyššiu cenu by sa nepredali. Zákon pritom jasne hovorí, že
má ísť o cenu obvyklú v mieste a čase, a teda nie o cenu, ktorá sa vytvorí na dražbe, keďže ako
potvrdzuje judikatúra českých súdov, táto je neraz ovplyvňovaná účelovým konaním účastníkov dražby.

Podľa žalobcov bol tiež porušený § 9 ods. 2 ZoDD, keďže licitátorom bol prokurista dražobníka.
Rozsudok je arbitrárny a nepreskúmateľný pretože sa súd nevyporiadal so žiadnym tvrdením žalobcov,
mechanicky prevzal iba argumenty žalovaných a svoje rozhodnutie založil na konštatovaní, že sa žaloba
zamieta a neboli zistené dôvody neplatnosti dražby. Nezaoberal sa absolútne doloženou judikatúrou,
je zameraný jednosmerne a tendenčne. Prvostupňový súd sa vôbec nezaoberal žalobným návrhom na

určenie vlastníckeho práva. Jeho rozhodnutie je v rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu
SR a Ústavného súdu SR. Poukázal pritom na rozhodnutie ESĽP vo veci Garcia Ruiz v. Španielsko ,
rozhodnutia Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 410/06, sp. zn. III. ÚS 311/07 a sp. zn. I. ÚS 243/07, týkajúce
sa náležitostí odôvodnenia súdneho rozhodnutia, pričom dôvodil, že vzhľadom na uvedenú judikatúru
napadnutý rozsudok vybočuje z rámca preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Ďalej žalobcovia v

odvolanížiadali,abysaodvolacísúdriadnevyporiadalsprotiústavnosťouZoDD.Prvostupňovýsúdoprel
svoje rozhodnutie o vyjadrenia žalovaných v tom smere, že žalovaný 1 urobil perfektné vyhlásenie ako
právny úkon a de facto exekučný titul podľa § 7 ods. 2 ZoDD. Avšak práve toto ustanovenie je aktuálne
napadnuté na Ústavnom súde. Okresný súd Pezinok prerušil súdne konanie vo veci dobrovoľnej dražby
a podal na Ústavnom súde návrh na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 7 ods. 2 ZoDD s čl. 1 ods.

1 a čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane základných práv a
slobôd. Vzhľadom na uvedené žalobcovia žiadali, aby odvolací súd do rozhodnutia Ústavného súdu
konanie prerušil, alebo urobil ústavnoprávny výklad udržateľnosti predmetného ustanovenia zákona.
Takisto podľa nálezu Ústavného súdu ČR z 8.3.2005 sp. zn. Pl. ÚS 47/04 bolo zrušené ustanovenie
§ 36 ods. 2 zákona o verejných dražbách z dôvodu, že umožňovalo nútenú dražbu majetku bez toho,

aby pohľadávka bola priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím alebo iným kvalifikovaným aktom
poskytujúcim záruku vierohodnosti a kontrolovateľnosti. Ústavný súd ČR konštatoval, že zákon zveril
do rozhodovania živnostníka - dražobníka otázky, ktoré musí v právnom štáte zodpovedať súd, preto je
predmetná právna úprava nezlučiteľná s princípmi právneho štátu. Žalobcovia tiež poukazovali na to, že
v úverovom vzťahu vystupovali ako spotrebitelia, avšak súd porušil práva žalobcov - spotrebiteľov na

ich ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami podľa čl. 38 Charty základných práv EÚ, čl.
169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, záväzok lojality k EÚ ako i smernicu rady č. 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a smernicu 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách.
AjpodľajudikatúrySúdnehodvoraEÚmajúsúdyčlenskýchštátovposkytnúťspotrebiteľoviochranupredneprijateľnými zmluvnými podmienkami. Na preukázanie uvedenej povinnosti súdu citoval rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ vo veci C-334/92 zo dňa 16.12.1993 Teodoro Wagner Miret proti Fondo de Garantía
Salarial body 20,21; vo veci 14/83 zo dňa 10.4.1984 Sabine von Colson a Elisabeth Kamann proti Land

Nordrhein-Westfalen bod 16 a 26; vo veci 79/83 zo dňa 10.4.1984 Doroty Harz proti Deutsche Tradax
GmbH bod 16 a 26; vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano
Quintero; vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.200ž Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium
SL bod 25, 26,27,38; vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. Proti Erzsébet Sustikné Györfi
bod 43 a vo veci C -76/10 zo dňa 16.11.2010 korčkovská proti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Povinnosť ochrany

spotrebiteľa vyplýva aj z ust. § 53 ods. 1 a 5, § 52 ods. 4 OZ a § 2 písm. a) a u), § 3 ods. 2 z. č. 250/2007
z. z. o ochrane spotrebiteľa. Právnu úpravu záložného práva a dobrovoľných dražieb spochybňujú aj
iné súdy, ktoré Súdnemu dvoru EÚ predložili prejudiciálne otázky vo veci výkladu európskeho práva,
napr. prejudiciálne konanie vo veci C-482/12 Peter Marcinský, Eva Marcinská v. Getfin s.r.o., Financreal
s.r.o., na základe návrhu Okresného súdu Prešov zo dňa 29.10.2012, ktorý predložil Súdnemu dvoru
EÚ prejudiciálnu otázku, či sa má smernica rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách vykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského štátu, akou je ustanovenie §
151jods.1OZvspojenísďalšímiustanoveniamiprávnejúpravydotknutejvovecisamej,ktoráumožňuje
veriteľovi vymôcť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok tak, že vykoná záložné právo predajom
nehnuteľnosti aj napriek námietkam spotrebiteľa, spornosti veci a bez posúdenia zmluvných podmienok
súdom alebo iným nezávislým tribunálom.

K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný 1, ktorý uviedol, že sa plne stotožňuje s právnym názorom
prvostupňového súdu v tejto právnej veci, s výrokom rozsudku. Prvostupňový súd zistil skutkový stav
úplne a správne, vykonal všetky potrebné dôkazy, na základe ktorých dospel k správnym skutkovým
zisteniam. Súd prvého stupňa sa otázkou ceny nehnuteľnosti zaoberal dostatočne a zistené fakty

vyhodnotil správne. Vyžiadal si vyjadrenia oboch znalcov, ktorí vyhotovovali znalecké posudky na
predmetné nehnuteľnosti, vykonal výsluchy účastníkov. Žalovaní ani súd nezodpovedajú za znalecký
posudok, ktorý je vyhotovovaný znalcom - osobou odborne spôsobilou, ktorá musí byť zapísaná v
zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR a táto plne
zodpovedá za správnosť jeho vyhotovenia. Cena stanovená znaleckým posudkom pre účely vykonania

dražby nemôže mať vplyv na platnosť, či neplatnosť dražby. Pokiaľ sú žalobcovia presvedčení, že
na účely dražby bol vypracovaný nesprávny znalecký posudok, následkom čoho im mala vzniknúť
škoda, majú právo domáhať sa jej náhrady voči znalcovi. Poukázal na to, že žalobca 2 sám uviedol,
že potencionálny kupec žalobcov nebol ochotný ponúknuť za dotknuté nehnuteľnosti sumu vyššiu
ako 600.000 Sk, čo je 20.000 Eur. Znaleckým posudkom č. 70/2010 zo dňa 23.9.2010, ktorý ma

účely dobrovoľnej dražby vyhotovil Ing. Miroslav Tokár boli dotknuté nehnuteľnosti ocenené na 25.700
Eur a napokon v 2. kole dražby predané za 19.275 Eur, teda v podstate za rovnakú cenu, ako za
ne ponúkol nezávislý záujemca mimo dražby. Výška všeobecnej hodnoty nehnuteľností stanovená
znaleckým posudkom neznamená, že nehnuteľnosť sa za takúto cenu musí na dražbe predať. Toto
znalecké ocenenie je len východiskom pre dražbu, pričom reálna hodnota nehnuteľnosti je tá, za ktorú

sa táto predá v dražbe a ktorá je výsledkom reálneho dopytu po nehnuteľnostiach v danej lokalite
a danom čase, ako aj slobodnej súťaže medzi prípadnými viacerými záujemcami o vydraženie. V
prípade dotknutých nehnuteľností sa v prvom kole dražby nezúčastnil žiadny záujemca a na druhom
kole len odporcovia 3 a 4 ako budúci vydražitelia a ďalšia osoba, ktorá síce zložila zábezpeku,
ale neurobila žiadne podanie. To svedčí o tom, že o dotknuté nehnuteľnosti nebol záujem a cena

stanovená znaleckým posudkom č. 70/2010 zo dňa 23.9.2010 bola realistická. Ďalej k argumentom
žalobcov, že rozsudok súdu prvého stupňa je arbitrárny, žalovaný 1 uviedol, že napadnutý rozsudok
nevykazuje znaky arbitrárnosti, resp. svojvoľnosti. Súd prvého stupňa mal vykonaným dokazovaním
dostatočne preukázané, že žalobcovia si vzali u žalovaného 1 úver, zabezpečený záložným právom
k dotknutým nehnuteľnostiam, že s jeho splácaním boli v dlhodobom omeškaní, že žalovaný 1

skôr než prikročil k realizácii záložného práva formou dobrovoľnej dražby, poskytol navrhovateľom
nadštandardne veľa času na doplatenie omeškaných splátok, resp. po zosplatnení úveru aj možnosť
predaja nehnuteľností zabezpečujúcich poskytnutý úver vo vlastnej réžii žalobcov a uhradenia dlhu
z takto získaných prostriedkov. Žalobcovia ponúknuté možnosti nevyužili a preto žalovaný 1 pristúpil
k realizácii záložného práva formou dobrovoľnej dražby, k čomu ho žalobcovia svojimi podpismi na

záložnej zmluve splnomocnili. Prvostupňový súd sa tiež zaoberal konformnosťou zmluvy o úvere s
požiadavkami právnej úpravy na ochranu spotrebiteľa . K namietanej protiústavnosti ZoDD uviedol, že v
súčasnostinebolaÚstavnýmsúdompozastavenáúčinnosť§7ods.2ZoDD,pretojetentozákonvcelom
rozsahu súčasťou platnej legislatívy SR. Ak by žalovaný 1 vymáhal svoju pohľadávku voči žalobcomsúdnou cestou a následne prostredníctvom exekučného konania, celý proces by sa neúmerne predĺžil,
dlh žalobcov by sa úročil dlhšie, pričom uspokojenie pohľadávky žalovaného 1 v exekučnej dražbe
by bolo vzhľadom na súdne trovy a trovy exekúcie nepomerne nižšie. Výkon záložného práva formou

dobrovoľnej dražby je v konečnom dôsledku pre žalobcov výhodnejší. K porušeniu práva na ochranu
pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami žalovaný 1 uviedol, že mu nie je jasné, v čom má spočívať
neprijateľnosť, resp. nekalosť zmluvných podmienok namietaných žalobcami v prípade oprávneného
výkonu záložného práva. Tvrdenie žalobcov v tomto smere považuje za hrubé zavádzanie. Aj spotrebiteľ
si musí byť vedomý, že je nielen subjektom práv, ale aj subjektom povinností, ktoré mu vyplývajú z

úverového vzťahu a teda si musí byť vedomý rizík a následkov v prípade, že tieto povinnosti porušuje.
Vzhľadom na uvedené navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť.

Žalovaní 3 a 4 vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedli, že žalobcami namietané nesprávne právne
posúdenie veci nemôže spočívať v tom, či došlo k podhodnoteniu ceny nehnuteľnosti. Prvostupňový
súd sa v absolútne dostatočnom rozsahu vyporiadal s hodnotou nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom

dražby.ZnalecIng.MiroslavTokárurčilvšeobecnúhodnotunehnuteľnostívsúladesozákonomapresne
vysvetlil v čom spočíva rozdiel určenej všeobecnej hodnoty týchto nehnuteľností, ktoré sú predmetom
konania. Žalobkyňa 1 na pojednávaní uviedla, že nehnuteľnosti boli ohliadnuť viacerí záujemcovia,
avšak nikto neprejavil skutočný záujem o kúpu týchto nehnuteľností, tiež uviedla, že jedna osoba mala
záujem o kúpu nehnuteľností za 40.000 Eur, ale sa jej nepodarilo vybaviť úver. Žalobca 2 uviedol,

že iba jediná osoba, mala záujem o kúpu nehnuteľností za sumu 600.000 Sk, t. j. 19.116,35 Eur.
Uvedená suma zodpovedá všeobecnej hodnote nehnuteľností, za ktorú boli nehnuteľnosti predané na
dražbe. Znalecký posudok Ing. Nečasa nie úplne primeraným spôsobom vyhodnotil kvalitu obytných
častí nehnuteľnosti, najmä hospodárskych budov. Stav nehnuteľnosti vyplýva aj zo sprievodnej správy
pre búracie práce vypracovanej Ing. U. D., v mesiaci máj 2011, z ktorej je absolútne nepochybné,

že skutočnej všeobecnej hodnote nehnuteľností zodpovedá všeobecná hodnota určená znalcom Ing.
Tokárom. S hodnotou nehnuteľností sa súd absolútne dostatočne vyporiadal a v tomto smere mu
nemožno nič vytknúť. Pokiaľ ide o námietku žalobcov o nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvého
stupňa, uviedli, že ide o zavádzajúce tvrdenie žalobcov, pretože v rozsudku je podrobne uvedený proces
vzniku dlhu žalobcov, jeho výška, splatnosť, možnosť predaja nehnuteľností žalobcami, nemožnosť a

neschopnosť predať danú nehnuteľnosť pred realizáciou dražby, priebeh dražby a aplikácia jednotlivých
ustanovení ZoDD. Podľa žalovaných 3 a 4 pri dražbe nehnuteľností v k. ú. G. bol dodržaný ZoDD. Hoci
žalobcovia namietali, že v konaní im mala byť zabezpečená vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa, avšak
vôbec žiadnym spôsobom neuviedli, ako konkrétne majú byť použité citované ustanovenia na riešenie
ichsituácie.Inájesituáciapokiaľideonebankovésubjektyainávovzťahužalobcovsžalovaným1,ktorý

je štandardným peňažným ústavom, kontrolovaným Ministerstvom financií SR a Národnou bankou SR.
V ich vzťahu nemožno hovoriť o nekalých podmienkach. Žalobcovia žiadnym spôsobom nespochybnili
niektorú z podmienok uvedených v zmluve o úvere, neuviedli, v čom spočíva hrubá nerovnováha medzi
žalobcom a nimi v ich neprospech. Žiadne z citovaných rozhodnutí Súdneho dvora EÚ nemožno použiť
na konkrétny prípad žalobcov. Žalobca 1 riešil iba otázku splácania dlhov žalobcov, oni sami nemali

dlhodobo záujem o riešenie vzniknutej situácie, nereagovali na telefonické ani písomné upomienky, mali
veľkýpriestornariešenievzniknutéhoproblému,malimožnosťsamostatnenehnuteľnosťpredaťzacenu
primeranú ich nárokom. Žalobkyňa 1 uviedla, že má vedomosť, že nehnuteľnosti nie sú schopné bývania
a v žiadnom prípade ona samotná nemá záujem spolu so svojimi maloletými deťmi vrátiť sa do danej
nehnuteľnosti a túto užívať, býva samostatne s deťmi v podnájme, žalobca 2 býva tiež samostatne v

podnájme. Vzhľadom na uvedené žiadali rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť, uplatnili si tiež náhradu
trov odvolacieho konania.

K vyjadreniu žalovaného 1 podali prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrenie žalovaní 3 a 4, z
ktorého vyplýva, že súhlasia s tvrdením žalovaného 1 v časti týkajúcej sa určenia ceny nehnuteľnosti,

ktorá bola predmetom dražby. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že hodnota nehnuteľnosti
tak, ako bola určená znalcom Ing. Miroslavom Tokárom, zodpovedá všeobecnej (trhovej) hodnote
nehnuteľností, ktoré boli predmetom dražby. Sám žalobca 2 uviedol, že o kúpu dražených nehnuteľností
mala záujem určitá osoba, avšak ponúkala kúpnu cenu v sume 600.000,- Sk, t.j. 19.116,35 Eur. Je
teda zrejmé, že daná ponuka v tom čase aktuálneho kupujúceho zodpovedala hodnote nehnuteľnosti

tak, ako boli predané v rámci dražby im žalovaným 3, 4. Napokon sám žalovaný 1 súhlasil s tým,
aby žalobcovia predali nehnuteľnosti a takto by sami zabezpečili splatenie svojho dlhu. Žalobcom
1, 2 sa však predaj nehnuteľností nepodarilo zabezpečiť. Pokiaľ žalobcovia namietali arbitrárnosť a
neprekúmateľnosť napadnutého rozsudku, odvolávajú sa na vyjadrenie žalovaného 1. Žalovaný 1 savyjadruje i k námietke žalobcu, v ktorej uvádzajú, že zákon o dobrovoľných dražbách je v rozpore s
Ústavou SR, opätovne súhlasia s argumentmi žalovaného 1 v tom smere, že zák. č. 527/2002 Z.z. o
dobrovoľných dražbách je naďalej platný a účinný. Pokiaľ aj žalobcovia tvrdili, že podľa ich názoru v

prípade, že im vznikol dlh na splácaní úveru, tento nemal byť riešený dobrovoľnou dražbou, ale formou
exekúcie uvádzajú, že pokiaľ by žalovaný 1 pri riešení vzniknutého dlhu žalobcov postupoval tak, že by
podal návrh na exekúciu a v rámci exekúcie by malo dôjsť k predaju nehnuteľností, náklady v súvislosti
s touto exekúciou by boli pre žalobcov podstatne vyššie ako v rámci dobrovoľnej dražby. Žalobcovia
v odvolaní namietali, že boli porušené ich práva spotrebiteľa neprijateľnými zmluvnými podmienkami v

zmluve o úvere uzatvorenej so žalovaným 1. S takýmito tvrdeniami žalobcov však nemožno súhlasiť,
pretože pri danej zmluve nemožno hovoriť o nekalých podmienkach. Vo svojom odvolaní žalobcovia
neuviedližiadnekonkrétneargumenty,ktorébymalipreukazovaťneprijateľnézmluvnépodmienky,alebo
že by mala byť hrubá nerovnováha medzi nimi a žalovaným 1 v ich neprospech. Napokon aj samotná
žalobkyňa 1 na pojednávaní uviedla, že ona už v žiadnom prípade nemá záujem spolu so svojimi
maloletými deťmi nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dražby v budúcnosti užívať, pričom tieto ani na

riadne bývanie nie sú.

V priebehu odvolacieho konania predložil súdu právny zástupca žalobcov rozhodnutia súdov vo veci
dobrovoľnej dražby: uznesenie Okresného súdu Svidník zo dňa 2.7.2013, č. k. 3C/126/2013-114,
rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 27.6.2013, č. k. 16C/56/2012-68, rozsudok

Okresného súdu Rožňava zo dňa 14.5.2013, č. k. 9C/565/2012-251, rozsudok Najvyššieho súdu SR
zo dňa 30.3.2011, č. k. 3Cdo/144/2010, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2009, č. k. 4
M Cdo 11/2009, rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa 22.11.2011 č. k. 6Co 108/2011, zo dňa
21.11.2012 č. k. 18Co 109/2011 a zo dňa 30.9.2011, č. k. 14Co/16/2011. Poukázal na to, že bolo začaté
konanie proti SR pre porušenie práva EÚ (č. 2012/4165).

Právny zástupca žalovaných 3 a 4 písomným podaním zo dňa 23.6.2014 poukázal, že predložené
rozhodnutia súdov právnym zástupcom žalobcov sú len akýmsi prehľadom súdnych rozhodnutí, ktoré sa
vecne nedajú podradiť pod jednu kategóriu a ktoré sa prejednávanej veci žiadnym spôsobom netýkajú.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej O.s.p.), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkmi konania (§ 201
O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolatelia v odvolaní použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté

rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a po oboznámení sa s obsahom spisu dospel
k záveru, že odvolanie navrhovateľov je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Predmetom odvolacieho konania je vzhľadom na rozsah a dôvody podaného odvolania preskúmanie
správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý napadnutým rozsudkom zamietol žalobu
žalobcov, ktorou sa domáhali určenia, že dobrovoľná dražba vykonaná dňa 11.1.2011 žalovaným 2, v
rámci ktorej boli vydražené nehnuteľnosti evidované Správou katastra Skalica na LV č. XXXX pre k. ú.
G. ako rodinný dom s príslušenstvom s. č. XX, postavený na parc. č. 1486/1 a ako zastavané plochy a

nádvoria o výmere 630 m2, parc. č. 1486/1 a záhrady o výmere 1105 m2 parc. č. 1486/2, v prospech
odporcov 3 a 4 je neplatná.

Ako hlavné odvolacie dôvody odvolatelia uviedli, že:

Prvostupňový súd aplikovanú právnu úpravu nepodrobil posúdeniu ústavnoprávnej udržateľnosti, čím
porušil ústavné práva žalobcov na ochranu majetku podľa čl. 20 Ústavy a ochrany obydlia podľa čl. 19
Ústavy; Žalobcovia v odvolaní žiadali, aby sa odvolací súd riadne vyporiadal s protiústavnosťou ZoDD,
nakoľko ust. § 7 ods. 2 ZoDD je aktuálne napadnuté na Ústavnom súde SR, keď Okresný súd Pezinok
prerušil súdne konanie vo veci dobrovoľnej dražby a podal na Ústavnom súde návrh na vyslovenie

nesúladu ustanovenia § 7 ods. 2 ZoDD s čl. 1 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy a čl. 1 dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd. Preto žalobcovia žiadali, aby odvolací
súd do rozhodnutia Ústavného súdu konanie prerušil, alebo urobil ústavnoprávny výklad udržateľnosti
predmetného ustanovenia zákona.Podľa § 151j ods. 1 OZ, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,
môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ

môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného
zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon
alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 7 ods. 1 a 2 ZoDD, navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva

záložné právo (ďalej len "záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie
dražby podľa osobitného zákona (1). Navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet
dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj
pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona
(§ 16 ods. 3) (2).

Z webovej stránky ústavného súdu SR vyplýva, že dňa 15.10.2012 došiel na Ústavný súd SR návrh
Okresného súdu Pezinok (Rvp 13090/2012) na zaujatie stanoviska podľa § 109 ods. 1 písm. b)
O.s.p., v spojení s § 18 ods. 1 písm. d), § 37 ods. 1 z. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu SR o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, o súlade ustanovenia § 7 ods. 2 ZoDD s
čl. 1, čl. 12 ods. 2, čl. 13 ods. 1 písm. a), čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 1 a 4, Ústavy SR, čl. 1 Listiny

základných práv a slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru. V odôvodnení návrhu okresný
súd uvádza, že z ust. § 7 ods. 2 ZoDD vyplýva, že v prípade dobrovoľnej dražby priamo záložný veriteľ
plní takpovediac funkciu nezávislej súdnej moci (pričom vyhlásenie veriteľa plní funkciu exekučného
titulu), nakoľko bez priznania práva prostredníctvom nezávislého a nestranného súdu, umožňuje tzv.
vyhlásením veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky realizovať dobrovoľnú dražbu a týmto

spôsobom zasahovať do princípov právneho štátu, ako aj do ústavného práva vlastníka nehnuteľnosti
(čl. 19 a 20 Ústavy SR) a realizovať dobrovoľnú dražbu bez exekučného titulu. Inak povedané, k
realizácii dobrovoľnej dražby v prípade záložného veriteľa, ako navrhovateľa dražby nie je potrebné
disponovať zo strany záložného veriteľa akýmkoľvek exekučným titulom, ktorý by mal byť podkladom
na nútený predaj nehnuteľnosti prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Uvedené ustanovenie je v rozpore

s čl. 20 ods. 4 Ústavy, ktorý predpokladá, že k zbaveniu majetku nemôže dôjsť iným spôsobom ako
vyvlastnením v súlade s podmienkami v čl. 20 ods. 4 Ústavy. V danom prípade sa aplikáciou uvedeného
právneho predpisu obchádza legitímne očakávanie vlastníka, že nedôjde k nútenému predaju jeho
majetku formou dobrovoľnej dražby bez predchádzajúceho súdneho sporu a bez vydania právoplatného
a vykonateľného exekučného titulu, osvedčujúceho pohľadávku ako takú, nakoľko aplikácia daného

právneho stavu dosahuje intenzitu totožnú s formálnym zbavením majetku vlastníka. Tento návrh
Okresného súdu Pezinok na zaujatie stanoviska o súlade ust. § 7 ods. 2 ZoDD s Ústavou SR zatiaľ nebol
Ústavným súdom prijatý na ďalšie konanie. Ústavnému súdu SR bol ďalej dňa 6.3.2014 predložené
uznesenie Okresného súdu Pezinok (Rvp 2059/2014), ktorým bolo konanie prerušené až do rozhodnutia
Ústavného súdu SR o súlade ustanovení § 7 ods. 2 ZoDD s článkom 20 ods. 1 a 4, čl. 1 ods. 1 Ústavy

SR a čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru o ochrane ĽPaZS.

V zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. súd konanie preruší, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka,
ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Vyššie citované ustanovenie umožňuje konajúcemu súdu fakultatívne prerušiť prebiehajúce konanie v
takom prípade, ak sa v inom konaní rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v danej
veci.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že dôvod prerušenia konania spočíva predovšetkým v

hospodárnosti konania, pričom je výhradne na súde, či k prerušeniu konania pristúpi alebo nie. Práve
preto pri úvahách o využití takejto možnosti alebo prípadných alternatív k nej treba veľmi starostlivo
zvažovať, či otázka ktorá sa vyriešiť v inom konaní (v konaní s tvrdeným významom podľa odvolateľov
aj pre predmetné konanie) je skutočne takou otázkou, na ktorej vyriešenie v inom konaní je dôvod čakať.

Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov s ústavou, s ústavnými
zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a
ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Podľa odseku 2 rovnakého článku
Ústavy ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľa odseku 1, môže pozastaviť účinnosť napadnutýchprávnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže
ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný
následok.

Z vyššie citovaného ustanovenia Ústavy treba vyvodiť, že posudzovanie súladnosti právnych predpisov,
resp ich ustanovení s Ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami prijatými spôsobom
označeným v Ústave základný zákon štátu zveril jedinému na to určenému orgánu a to ústavnému súdu.

V prejednávanej veci potom podľa názoru odvolacieho súdu neexistoval žiaden zásadný vecný dôvod
na vyčkávanie s konaním a tiež rozhodnutím až do rozhodnutia Ústavného súdu o návrhu Okresného
súdu Pezinok (Rvp 13090/2012) na zaujatie stanoviska podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., v spojení s
§ 18 ods. 1 písm. d), § 37 ods. 1 z. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR o konaní pred
ním a o postavení jeho sudcov, o súlade ustanovenia § 7 ods. 2 ZoDD s čl. 1, čl. 12 ods. 2, čl. 13
ods. 1 písm. a), čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 1 a 4, Ústavy SR, čl. 1 Listiny základných práv a slobôd a

čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru. Nemožno totiž vyvodiť, že by rozhodovanie pred Ústavným
súdommohlozbaviťsúdvprejednávanejvecipovinnostivyriešiťsinastolenéprávneproblémyvsúlades
platnou právnou úpravou v čase jeho rozhodovania, keďže je tu povinnosť každého sa doposiaľ účinným
i keď napadnutým zákonným ustanovením riadiť. Práve týmto pravidlom je vymedzovaný obsah princípu
prezumpcie ústavnosti právnych predpisov, teda súladnosti právnych predpisov na úrovni zákona a

nižšejsústavnýmporiadkom(aždovysloveniaopakuorgánomnatopovolaným,tedaústavnýmsúdom).
Vzhľadom na uvedené nie je potom dôvodné prerušiť konanie v prejednávanej veci do rozhodnutia
Ústavného súdu. Uvádzané je potom odpoveďou aj na nastolenú odvolaciu námietku.

Ďalšiaodvolacianámietkavychádzalaztoho,žeprávnaúpravazáložnéhoprávaadobrovoľnýchdražieb

je v rozpore s právom EÚ. Súdnemu dvoru EÚ bola predložená prejudiciálna otázka vo veci výkladu
európskeho práva - prejudiciálne konanie vo veci C-482/12 Peter Marcinský, Eva Marcinská v. Getfin
s.r.o., Financreal s.r.o., na základe návrhu Okresného súdu Prešov zo dňa 29.10.2012, ktorý predložil
Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálnu otázku, či sa má smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách vykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského štátu,

akou je ustanovenie § 151j ods. 1 OZ v spojení s ďalšími ustanoveniami právnej úpravy dotknutej vo
veci samej, ktorá umožňuje veriteľovi vymôcť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok tak, že
vykoná záložné právo predajom nehnuteľnosti aj napriek námietkam spotrebiteľa, spornosti veci a bez
posúdenia zmluvných podmienok súdom alebo iným nezávislým tribunálom.

K uvedenej prejudiciálnej otázke poskytla stanovisko Európska Komisia, ktorá navrhla, aby Súdny dvor
EÚ vyslovil, že Smernica Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vo svetle zásady efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej
vnútroštátnej právnej úpravy, akou je v prejednávanej veci § 151j ods. 1 OZ v spojení s ďalšími
ustanoveniami právnej úpravy dotknutej vo veci samej, ktorá umožňuje veriteľovi vymôcť plnenie

z neprijateľných zmluvných podmienok tak, že vykoná záložné právo predajom nehnuteľnosti aj
napriek námietkam spotrebiteľa a bez posúdenia zmluvných podmienok súdom alebo iným nezávislým
tribunálom.

V prejednávanej veci však spotrebiteľ, t.j. žalobcovia v dražobnom konaní nepodali žiadne námietky

uvedeného charakteru. Napokon súd prvého stupňa v konaní skúmal neprijateľnosť zmluvných
podmienok zmluvy o poskytnutí úveru uzatvorenej medzi žalobcami a žalovaným 1, z ktorého vznikla
záložnému veriteľovi pohľadávka, pre ktorú navrhol výkon záložného práva, keď dospel k záveru,
že zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky, v dôsledku realizácie ktorých by bol výkon práva
žalovaného 1 v rozpore so zákonom. Preto pokiaľ žalobcovia tvrdia, že v úverovom vzťahu vystupovali

akospotrebitelia,avšaksúdporušilichprávaspotrebiteľovnaichochranupredneprijateľnýmizmluvnými
podmienkami, bolo potrebné tieto konkretizovať, aby sa s nimi odvolací súd mohol zaoberať, viazaný
pritom odvolacími dôvodmi.

Ďalej žalobcovia v odvolaní namietali porušenie § 9 ods. 2 ZoDD, keďže licitátorom bol prokurista

dražobníka;

K uvedenej námietke odvolací súd uvádza, že zákon v cit. ust. § 9 ods. 2 neustanovuje nič o tom,
na akej pozícii musí byť licitátor u dražobníka zamestnaný. Je potrebné si tiež uvedomiť, že bezohľadu na pracovnoprávny vzťah medzi licitátorom a dražobníkom, vystupuje licitátor pri dražbe ako
splnomocnenec podnikateľa - dražobníka podľa § 15 Obchodného zákonníka (kto bol pri prevádzkovaní
podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti

obvykle dochádza), ak nemá osobitné splnomocnenie, alebo nie je prokuristom dražobníka (daný
prípad), prípadne vedúcim organizačnej zložky dražobníka. Dokonca zákon nevylučuje, aby licitátorom
a dražobníkom bola jedna a tá istá osoba, preto je potrebné ust. § 9 ods. 2 interpretovať v tomto zmysle.
Z uvádzaného potom možno uzavrieť, že v danom prípade, ak by aj licitátor nebol v rozhodnom období
u dražobníka v pracovnoprávnom vzťahu (táto skutočnosť v konaní nebola skúmaná), nesporne bol jeho

prokuristom, preto ani táto odvolacia námietka žalobcov neobstojí.

Žalobcovia v odvolaní namietali aj to, že prvostupňový súd sa vôbec nezaoberal žalobným návrhom
na určenie vlastníckeho práva. Tento odvolací dôvod, vzhľadom na odlišný petit žaloby, ale bližšie
nešpecifikovali.

Žalobcovia však založili odvolanie predovšetkým na tom, že súd prvého stupňa sa nevyporiadal
s otázkou podhodnotenia ceny nehnuteľností, ktoré boli predmetom dobrovoľnej dražby, pričom
podhodnotenie ceny nehnuteľností na účely dobrovoľnej dražby je relevantným dôvodom jej
zneplatnenia.

Podľa § 12 ods. 1 ZoDD, dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste
a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo
ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť
cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako
šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva

nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.

Podľa § 21 ods. 2 ZoDD, v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí,
že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Toto právo zaniká,
ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa konania dražby.

V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvého stupňa mal k dispozícii dva znalecké posudky,
ktoré skutočne dospeli k diametrálne odlišným všeobecným hodnotám dražených nehnuteľností, keď
v znaleckom posudku Ing. Tokára zo dňa 23.9.2010, ktorý si dal vypracovať dražobník a bol použitý
v dražobnom konaní, bola všeobecná hodnota nehnuteľností stanovená na sumu 25.700 Eur a v

znaleckom posudku Ing. Nečasa zo dňa 31.10.2010, ktorý si dali vypracovať žalobcovia, bola určená
hodnota nehnuteľností na 50.900 Eur. Prvostupňový súd sa uspokojil len s tým, že požiadal znalcov,
aby sa k týmto rozdielom vyjadrili, pričom v odôvodnení jeho rozhodnutia chýba zhodnotenie týchto
vyjadrení a vyvodenie záverov, súd sa ani sám nezaoberal správnosťou zvolených metód ohodnotenia
nehnuteľností. Konštatoval len, že žalobcovia mali cenu nehnuteľností namietať v dražobnom konaní.

Zákon o dobrovoľných dražbách ale záložcovi priamo neumožňuje namietať proti cene nehnuteľnosti
stanovenej znaleckým posudkom objednaným dražobníkom, nepriznáva dlžníkovi resp. vlastníkovi
predmetu dražby žiadne právne prostriedky ochrany v priebehu realizácie dobrovoľnej dražby (prípadne
okrem predbežného opatrenia), umožňuje mu len následnú právnu ochranu prostredníctvom ust. § 21
ods. 2 ZoDD a to prostredníctvom žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Súd v podstate skonštatoval,

že dražobník zabezpečil ohodnotenie nehnuteľnosti znalcom a uzavrel, že dražba bola vykonaná v
súlade so zákonom a neboli porušené žiadne jeho ustanovenia.

Ústavný súd SR opakovane uzavrel, že pri interpretácii zákonných ustanovení nemožno tolerovať
prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne

viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel
zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri
výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený
len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu.
(Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 255/2010 z 30. júna 2011).

Pri výklade všetkých ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách je preto potrebné vychádzať z účelu
zákona, histórie v systematickej súvislosti princípov, ktoré majú základ v ústavne konformnom právnom
poriadku ako významovom celku. Súd konajúci o žalobe o neplatnosť dražby musí mať na zretelinielen ochranu majetkových práv veriteľa, či záložného veriteľa uplatňujúceho nároky s odkazom na
ust. zákona o dobrovoľných dražbách, ale musí mať na zreteli aj ochranu tých istých práv vlastníka
nehnuteľností, t. j. práv, ktoré majú garantovaný rovnaký rozsah ochrany. Vzájomné práva záložného

veriteľa, či vlastníka nehnuteľností, alebo aj vydražiteľa, musia byť v tomto smere posudzované
proporcionálne. Práva vlastníka nehnuteľností sú v prípadoch dobrovoľných dražieb realizované cez
jednotlivé ustanovenia, ktorými sa má dosiahnuť to, aby dotknutý vlastník bol dostatočne informovaný
o krokoch, ktoré dražobník realizuje.

Vychádzajúc z uvedeného, znenie ust. § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách nemôže byť
vykladané zužujúco spôsobom redukujúcim povinnosť dražobníka iba na „technické“ zabezpečenie
„hocakého“ znaleckého posudku o cene nehnuteľnosti, spôsobom nezohľadňujúcim jeden z účelov
zákona, ktorým je i ochrana práv vlastníka dražených nehnuteľností (napr. § 6 ods. 1 a 3, § 33 ods. 3).
Nestačí teda ak dražobník iba zaistí akékoľvek ohodnotenie predmetu dražby znalcom, ale ohodnotenie
musí byť kvalifikované - musí zodpovedať cene obvyklej v mieste a čase konania dražby. Ak ocenenie,

hoci podané znalcom, túto podmienku nespĺňa (čím odôvodňujú žalobcovia podanie žaloby), potom si
dražobník riadne nesplnil povinnosť uloženú mu v cit. § 12 ods. 1 ZoDD, toto zákonné ustanovenie bolo
porušené a s poukazom na § 21 ods. 2 ZoDD vzniká právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby
pred súdom. Vzhľadom na uvedené je potom nerozhodné, že žalobcovia námietky proti použitému
znaleckému posudku v priebehu dražby neuplatnili. Cenu reálne dosiahnutú v dražbe pritom nemožno

bez ďalšieho považovať za cenu „v mieste a čase obvyklú“.

Že pri danej dražbe použitý znalecký posudok zákonné kritériá nespĺňa, je zatiaľ iba v rovine tvrdení
žalobcov, i keď tomu nepriamo nasvedčuje druhý znalecký posudok predložený žalobcami, preto na
preukázanie či v dražbe použitý znalecký posudok spĺňa kritériá kvalifikované v cit. § 12 ods. 1 ZoDD

je nevyhnutné vykonať dokazovanie znalcom, ktorého úlohou bude stanoviť obvyklú cenu dražených
nehnuteľností v mieste a čase konania dražby. Vzhľadom na okolnosti daného prípadu, existenciu dvoch
posudkov s diametrálne odlišnými závermi, bude vhodné za znalca pribrať príslušný znalecký ústav a
zadať mu za úlohu i vysporiadať sa s dôvodmi rozdielnych záverov všetkých troch znalcov.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd zastáva názor, že súd prvého stupňa sa so zásadnou otázkou, ktorá
je v danom prípade rozhodujúca pre posúdenie platnosti dobrovoľnej dražby dostatočne nevyporiadal,
nevykonal potrebné a navrhnuté dokazovanie, zistené skutočnosti riadne nevyhodnotil a právne
neposúdil, čím sa rozhodnutie v tejto časti stalo nepreskúmateľným. Rozhodnutie súdu musí dať
odpoveď na základné otázky nastolené účastníkom konania, ktoré majú pre vec podstatný význam,

ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ prijatého záveru. V súlade s judikatúrou pre
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu z hľadiska aspektu plnej realizácie základných práv
účastníka na spravodlivý proces, postačuje, ak dôvody rozhodnutia stručne a jasne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa však nedalo odpoveď na také
základné otázky nastolené účastníkmi konania, ktoré majú pre vec podstatný význam. Svoj záver o

správnosti znaleckého posudku, ktorý si nechal vypracovať dražobník súd nedostatočne postavil len
na irelevantnej skutočnosti, že žalobcovia proti tomuto posudku nenamietali, na predložený znalecký
posudok nereagovali a neoznámili dražobníkovi, že majú odlišný znalecký posudok. Preto je v tejto časti
rozhodnutie súdu prvého stupňa nedostatočne odôvodnené.

Keďže prvostupňový súd neodôvodnením napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.
porušil zákonom dané procesné práva účastníkov, čím im odňal možnosť konať pred súdom, bolo
nevyhnutným, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu, s použitím ust. § 221
ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu bude opätovne vyhodnotiť všetky okolnosti daného prípadu, v
potrebnom rozsahu doplniť dokazovanie a to aj pribratím znalca do konania na zabezpečenie zistenia
ceny draženej nehnuteľnosti reálne zodpovedajúcej jej cene v mieste a v čase konania dražby obvyklom,
výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotiť jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a vo veci
opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.