Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. marec 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/144/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112204059
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8112204059.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Mareka Košča

a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: V.. V. F., bývajúci v W., H. X, zastúpený JUDr. Jozefom
Pribullom, advokátom AK v Prešove, Bajkalská 33, proti žalovanému: Ľ. E. - J.-B. P. A. C., B. B. R.. B.
XX, A., J.: XXXXXXXX, zastúpený JUDr. Ivanom Schwarzom, PhD., advokátom AK v Sliači, Ul. Jarná
4, o zaplatenie 8.775,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
10C/67/2012-142 zo dňa 19.2.2014 a odvolaní žalobcu proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu
Prešov č.k. 10C/67/2012-177 zo dňa 13.5.2015, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo veci návrhu žalobcu.

Žalobcovi priznáva vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 2/3.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 8.775,- eur s
8 % ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy za obdobie od 1.12.2011 do zaplatenia, a to
oproti povinnosti žalobcu vydať žalovanému vírivú vaňu značky FREE STYLE SPA MONTANA. Vylúčil
protinávrh žalovaného na samostatné konanie. Žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania
pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 526,50 eur a trov právneho zastúpenia vo
výške1.379,08eurnaúčetjehoprávnehozástupcuvlehote3dníodprávoplatnostirozsudku.Dopĺňacím

rozsudkom v prevyšujúcej časti návrh žalobcu zamietol. V dôvodoch rozsudku uviedol, že žalobca sa
podaným návrhom domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 8.775,- eur oproti vydaniu vírivej vane
FREE STYLE SPA MONTANA žalobcom, ktorú na adrese žalobcu žalovaný demontuje a prevezme do
3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Žalobca v návrhu uviedol, že od žalovaného zakúpil
vírivú vaňu, ktorú v prvom roku záručnej doby reklamoval, pričom reklamácia nebola vybavená v zmysle
zákona. Vady neboli odstránené riadne a včas, preto odstúpil od zmluvy a žiadal vrátenie kúpnej ceny
oproti prevzatiu vírivej vane. Doteraz nedošlo k vráteniu kúpnej ceny ani k prevzatiu vane žalovaným.

2. Žalovaný nesúhlasil s podaným návrhom a súčasne uplatnil vzájomný návrh, na základe ktorého
žiadal zaviazať žalobcu, aby mu tento nahradil škodu vo výške 2.355,44 eur a súčasne aby bola uložená
povinnosť žalobcovi vydať mu vírivú vaňu a v prípade, že to nie je možné, uhradiť mu peňažnú náhradu
vo výške 8.775,- eur. Predmetný protinávrh odôvodnil skutočnosťou, že pri odstúpení od zmluvy sú
zmluvné strany povinné vrátiť si prijaté plnenia. Žalobca po odstúpení od zmluvy nezabezpečil vírivú
vaňu pred vznikom ďalších škôd, a to jej nevhodným usadením, ako aj údržbou, čím vznikla žalovanému

škoda v dôsledku poškodenia obehového čerpadla a náhradného masážneho čerpadla, ako aj na
nákladoch spojených s cestou k predmetu výrobku, ktoré boli vykonané v súvislosti s prebiehajúcimi
mimosúdnymi rokovaniami medzi účastníkmi konania.3. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého žalobca zakúpil od
žalovaného vírivú vaňu FREE STYLE SPA MONTANA dňa 21.7.2010 v cene 8.775,- eur. Išlo o
hydromasážnu vaňu, ktorá bola osadená technikom žalovaného u žalobcu vo vonkajších podmienkach

s tým, že išlo o vaňu, ktorá môže byť prevádzkovaná celoročne vo vonkajšom prostredí. Podaním
zo dňa 22.6.2011 reklamoval žalobca u žalovaného vady hydromasážnej vane, a to vo forme
nefunkčného tzv. vodopádu a popraskaného materiálu na opierkach hlavy. Na predmetnú písomnú
reklamáciu reagoval žalovaný tak, že žiadal mailom od žalobcu zaslanie fotografie reklamovaných vecí
podhlavníkov z dôvodu, že potrebuje túto reklamáciu postúpiť importérovi. Dňa 24.8.2011 žalovaný

vymenil popraskanú opierku hlavy, pričom zvyšné dva kusy opierky ostali nevymenené, taktiež vodopád,
ktorý bol reklamovaný tiež, nebol zo strany žalovaného opravený. Následne dňa 3.11.2011 žalobca
písomne odstúpil od kúpnej zmluvy s poukazom na skutočnosť, že nedošlo k odstráneniu vád vírivej
vane, a to nefunkčného vodopádu a popraskaného materiálu na opierkach hlavy. Podaním zo dňa
29.11.2011 žalovaný reagoval na odstúpenie od zmluvy tak, že podhlavníky museli byť objednané
prostredníctvom zahraničného importéra v USA, pričom žalobca ignoroval výzvu na zaslanie fotografií

poškodených podhlavníkov a tieto boli vymenené po ich doručení 24.8.2011. Došlo k výmene len
jedného podhlavníka, nakoľko zvyšné dva podhlavníky došli v inom vydaní a tie mali byť vymenené v
krátkej dobe. Nefunkčnosť vodopádu bola zistená z dôvodu usadenín, ktoré vznikli pre nedodržiavanie
návodu na prevádzku vane a tieto nedostatky nespôsobovali nemožnosť používania vane. Vodopád je
len atrakciou, ktorý nemá masážny charakter, čím považoval žalovaný odstúpenie za nedôvodné. Podľa

správy importéra podhlavníky boli poškodené mechanicky z dôvodu osadenia v zlom prostredí, takže sa
nejedná o závadu, ktorá môže byť uplatnená v rámci reklamácie. Žalovaný poukázal na to, že žalobca
neužíval vaňu v súlade s návodom, ktorý mu bol dodaný, pričom táto bola nastavená pri jej odovzdaní.
Následne po asi 2 - 3 mesiacoch bolo zistené, že systém bol prestavený, a teda nastavený následne
zle, napriek poučeniu zo strany technika. Žalovaný poukázal na to, že záručná doba pri podhlavníkoch

bola 90 dní.

4. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie vec právne hodnotil podľa § 588, §
612, § 619 ods. 1, § 620 ods. 1, § 622 ods. 1, § 623 ods. 1, § 48 ods. 1, 2, § 457 Občianskeho zákonníka,
ďalej podľa § 18 ods. 4, § 18 ods. 6, § 2 písm. a), b) bod 1 písm. m), n) zákona č. 250/2007 Z.z., § 97

ods. 1, 2 a § 112 ods. 2 O.s.p.. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca zakúpil
u žalovaného vírivú vaňu pre svoju osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti,
čím je zrejmé, že je spotrebiteľom, ktorý vstúpil do záväzkovo-právneho vzťahu so žalovaným ako
podnikateľom, ktorý mu predal tento výrobok. Z tohto dôvodu sa na vzťah medzi nimi vzťahuje Zákon
o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvy. Ďalej mal súd za preukázané, že po

zakúpení vírivej vane dňa 21.7.2010 došlo k písomnej reklamácii žalobcu dňa 22.6.2011, teda do 12
mesiacov od kúpy predmetného výrobku. Vzhľadom na charakter výrobku je zrejmé, že tento nemohol
byť doručený spotrebiteľom predávajúcemu, no z reakcie žalovaného je zrejmé, že táto reklamácia
mu bola doručená, nakoľko mailovou formou žiadal dňa 28.6.2011 žalobcu o zaslanie fotografií
reklamovaných vecí. V zmysle písomnej reklamácie žalobca požadoval odstránenie reklamovaných vád,

t.j. nefunkčného vodopádu a popraskaného materiálu na opierkach hlavy, čím v zmysle Občianskeho
zákonníka špecifikoval spôsob vybavenia svojej reklamácie, teda žiadal o odstránenie vzniknutých vád.
Podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa bolo povinnosťou predávajúceho, teda žalovaného, najneskôr do
30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie vybaviť túto reklamáciu. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania,
žalovaný dňa 24.8.2011, teda po viac ako 2 mesiacoch odo dňa písomnej reklamácie, vymenil 1

kus podhlavníka, pričom celkovo boli reklamované 3 kusy podhlavníkov a nefunkčný vodopád. V
mesiaci august 2011 sa začal zaoberať žalovaný reklamovanou vadou, a to nefunkčnosťou vodopádu,
pričom skutočnosť, že mailom požadoval od žalobcu zaslanie fotografií popraskaného materiálu na
opierkach hlavy nezbavovalo žalovaného jeho zodpovednosti za nevybavenie reklamácie v zákonom
stanovenej lehote, nakoľko v zmysle citovaných právnych predpisov nemožno takúto povinnosť uložiť

na ťarchu spotrebiteľovi, ktorý dostatočne jasne a presne špecifikoval predmet svojej reklamácie. Z jej
písomného vyhotovenia vyplýva, že bol popraskaný materiál na opierkach hlavy a pokiaľ teda nebolo
medzi účastníkmi konania sporné, aký typ vane bol dodaný žalobcovi, z obsahu tejto reklamácie je
zrejmé, že bol popraskaný materiál na opierkach hlavy, a preto bol žalovaný dostatočne informovaný
o predmete reklamácie. Z týchto dôvodov súd neprijal jeho obranu, že žalobca nereagoval na jeho mail

a musel vybavovať dodanie materiálu až z USA. Tieto technické záležitosti nie sú dôvodom pre to,
aby dodávateľ nemusel postupovať v zmysle citovaného zákona. Následne došlo v mesiaci november
2011 k odstúpeniu od kúpnej zmluvy, pričom v zmysle § 18 Zákona o ochrane spotrebiteľa, má tento
takéto právo, teda právo od zmluvy odstúpiť, už po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie, teda pouplynutí 30 dní. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že v lehote 30 dní nebola
vybavená reklamácia, a preto žalobca využil svoje právo od zmluvy odstúpiť. Odstúpenie od zmluvy
malo zákonné náležitosti platného právneho úkonu a bolo vykonané po splnení podmienok v zmysle

zákona. Pokiaľ sa týka obrany žalovaného, že nefunkčnosť vodopádu bola spôsobená zlým užívaním
vane, resp. nedodržaním inštrukcií k jej užívaniu, súd vychádzal z § 18 ods. 6 citovaného zákona, podľa
ktorého môže predávajúci zamietnuť reklamáciu len na základe odborného posúdenia. O tom, kto je
osobou spôsobilou takéto odborné posúdenie, hovorí zákon, pričom v konaní nebolo preukázané zo
strany žalovaného, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno, že takéto odborné posúdenie bolo vydané, a

týmto spôsobom bola vybavená reklamácia žalobcu. Z týchto dôvodov, teda z dôvodu nevybavenia
reklamácie, a to u nefunkčného, tzv. vodopádu, v zmysle zásad podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa mal
súd za to, že žalobca platne odstúpil od kúpnej zmluvy. Pokiaľ došlo k platnému odstúpeniu od kúpnej
zmluvy, tak ako tomu bolo v tomto prípade, vznikla účastníkom kúpnej zmluvy povinnosť vrátiť druhému
všetko, čo podľa nej dostal. Z týchto dôvodov súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 8.775,- eur
oproti vydaniu vírivej vane FREE STYLE SPA MONTANA nachádzajúcej sa na adrese žalobcu. Podľa

§ 517 OZ v spojení s nariadením vlády SR č. 87/95 Z.z. súd priznal žalobcovi tiež právo na zaplatenie
úroku z omeškania zo sumy 8.755,- eur, a to za obdobie od 1.12.2011 do zaplatenia vo výške 8 %
ročne. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku dňom 1.12.2011, ako to
vyplýva z písomného odstúpenia od kúpnej zmluvy, v ktorej vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie
kúpnej ceny najneskôr do konca mesiaca novembra 2011. V zmysle § 563 OZ bol teda povinný splniť

svoj dlh 1. dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Týmto dňom bol 1.12.2011. Taktiež výška
priznaného úroku z omeškania je v súlade s citovaným nariadením vlády SR, ktoré upravuje výšku
úroku z omeškania, v zmysle ktorej je úrok z omeškania o 7 percentuálnych bodov vyšší ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu príslušného kalendárneho polroku, v ktorom
omeškanie vzniklo.

5. Súd vylúčil na samostatné konanie protinávrh žalovaného vzhľadom na skutočnosť, že je vo veci
nutné vykonávať ďalšie dôkazy, pričom ide o dokazovanie odlišné, aké bolo treba vykonať v pôvodnom
konaní. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., tiež v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. súd rozhodol o náhrade trov konania.
Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z tarifnej hodnoty 8.775,- eur a pri takto určenej

hodnote potom vychádzala odmena za jeden úkon právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky č.
655/2004 Z.z. na sumu 253,94 eur. Na základe uvedeného potom priznal súd odmenu za poskytnutú
právnu službu vo výške 1.379,08 eur, súčasne mu priznal aj náhradu za zaplatený súdny poplatok vo
výške 526,50 eur.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a navrhol tento podľa § 211 ods. 1 písm. f) a
h) zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Podľa neho v konaní pred súdom prvého
stupňa došlo podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konkrétne
podľa písm. f) mu bola odňatá postupom súdu možnosť konať pred súdom. K vydaniu predmetu
záväzkovo právneho vzťahu, a to vírivej vane, špecifikoval argumenty, v zmysle ktorých bolo potrebné

okrem súhlasu vlastníka susediaceho pozemku tiež rozmontovať plot z plechových dielov, použiť
zdvíhacie zariadenie a stavebne rozobrať zámkovú dlažbu, do ktorej bola nevhodne vaňa uložená. V
prípade pretrvávajúcich susedských rozporov, o ktorých bol informovaný, navrhol súdu vykonať dôkazy
za účelom posúdenia konkrétnej aplikácie ustanovenia § 458 ods. 1 OZ v nadväznosti na ustanovenie
§ 457 OZ. Teda konkrétne išlo o posúdenie, či je dosť dobré možné vydať vec ako naturálnu reštitúciu.

Ide o tzv. synalagmatické záväzky, kde existuje vzájomne podmienená povinnosť plnenia. Bolo treba
skúmať, či je možná obnova vlastníckeho práva. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu sp.zn. 2Cdo/326/2008. Z petitu vzájomného návrhu vyplýva, že po vykonaní dokazovania
prvostupňovým súdom treba náležite ustáliť, či je možná naturálna reštitúcia a ak nie, tak poskytnúť
žalovanému primeranú peňažnú náhradu. V napadnutom rozsudku chýba odôvodnenie, prečo súd

takto konal a pri rozhodovaní neprihliadol na petit vzájomného návrhu navrhovaný žalovaným. Takýto
postup súdu je v rozpore so zásadou predvídateľnosti rozhodnutí súdu. Žalovaný namietal nedostatok
riadneho odôvodnenia rozsudku, čo znamená porušenie práva účastníka na spravodlivé súdne konanie,
pretože sa mu tým odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v
rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov, a teda možnosť riadne

konať pred súdom. Súd podľa žalovaného postupoval v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.. V
prvostupňovom konaní došlo k neúplnému zisteniu skutkového stavu v zmysle ustanovenia § 205 ods.
2 písm. c) a f) O.s.p., pretože neboli vykonané dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
a nebol správne zistený skutkový stav, čo viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Podľažalovaného súd dospel k záveru, že odstúpenie od zmluvy bolo platné a nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy za účelom spochybnenia platnosti odstúpenia od zmluvy žalobcom. Žalovaný poukázal na svoje
vyjadrenie, v ktorom poukázal na skutočnosti, ktoré boli reálne spôsobilé urobiť nepoužiteľnosť vírivej

vane už v období prvého roka používania spotrebiteľom pred uplatnením reklamácie a odstúpením
od zmluvy. Išlo nielen o banálne vady nefunkčného vodopádu zaneseného vlasmi, či popraskaných
plastových opierok, ktoré boli žalobcovi opravené, resp. vymenené. Išlo o porušenie dvoch čerpadiel,
ktoré v dôsledku vadného užívania vírivej vane v zimnom období 2010/2011 sa pokazili a roztrhli, a to
evidentne v dôsledku používania predmetu plnenia v rozpore s poučením výrobcu a predajcu. V tomto

svetle by vykonaním dôkazov a posúdením stavu čerpadiel kompetentným subjektom ako znalcom
mohlo byť preukázané, že odstúpenie od spotrebiteľskej zmluvy bolo realizované fiktívne a na postup
spotrebiteľa podľa zákonnej úpravy sa neprihliadlo. Ním navrhnuté dôkazy neboli súdom vykonané. V
kontexte s týmito tvrdeniami bol žalovaný toho názoru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Podľa žalovaného vysvetlenie,
ktorépodalústnesudcanapojednávaní,žecelávecsabuderiešiťvexekučnomkonaníjenedostatočné,

vzhľadom na možné použitie ustanovenia § 61 Exekučného poriadku, podľa ktorého navrátenie do
predošlého stavu v exekúcii nie je možné i na eventuálnu situáciu podľa § 575 OZ, podľa ktorého ak sa
plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne. Žalovaný napadol aj výrok o trovách konania
s tým, že súd pri stanovení odmeny mal vychádzať z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) Vyhlášky č.
655/2004 Z.z..

7. Žalobca vo vyjadrení na odvolanie žalovaného uviedol, že jeho tvrdenia považuje za nepravdivé,
zavádzajúce a účelové, ktorých účelom je oddialenie právoplatnosti rozhodnutia. Nie je pravdou, že
by žalovanému bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Prvostupňový súd nariadil vo
veci 3 pojednávania, z ktorých prvé pojednávanie bolo odročené z dôvodu obštrukcie - bezdôvodnej

neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu. Prvostupňový súd vykonal všetky dôkazy potrebné
na rozhodnutie vo veci, vec správne právne posúdil a rozhodol vecne správne. Žalovaný sa snaží
napriek tomu, že ide o jednoduchú právnu vec preukazovať, že ide o vec z právneho hľadiska
komplikovanú a snaží sa poukazovať na judikáty, ktoré sú v tejto veci nepoužiteľné, nakoľko sú v nich
riešené neporovnateľné právne veci. Relevantné v tomto spore je len to, či predávajúci a kupujúci,

t.j. žalovaný a žalobca, postupovali v súlade so zákonom a či na takýto postup mali zákonné právo.
Žalobca (spotrebiteľ) kúpil od žalovaného (predávajúceho) dňa 21.7.2010 vírivú vaňu. Dňa 22.6.2011
žalobca písomne reklamoval vady kúpenej vane a žalovaný vady neodstránil v zákonom stanovenej
lehote a ani sa nesnažil tieto vady riešiť, takže 3.11.2011 žalobca v súlade so svojím zákonným právo
odstúpil od zmluvy a žiadal vrátenie kúpnej ceny oproti vráteniu vane. Keďže sa tak nestalo, obrátil

sa žalobca na súd, aby si svoje zákonné právo vymohol. Všetky tieto skutočnosti boli prvostupňovým
súdom riadne preukázané. Podľa § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v
znení neskorších predpisov ako lex specialis, ak spotrebiteľ uplatní reklamáciu, predávajúci alebo
ním poverený zamestnanec, alebo určená osoba je povinný poučiť spotrebiteľa o jeho právach podľa
všeobecného predpisu; na základe rozhodnutia spotrebiteľa, ktoré z týchto práv spotrebiteľ uplatňuje je

povinný určiť spôsob vybavenia reklamácie podľa § 2 písm. m) ihneď, v zložitých prípadoch najneskôr
do 3 pracovných dní odo dňa uplatnenia reklamácie, v odôvodnených prípadoch, najmä ak sa vyžaduje
zložité technické zhodnotenie stavu výrobku, alebo služby, najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia
reklamácie. Po určení spôsobu vybavenia reklamácie sa reklamácia vybaví ihneď, v odôvodnených
prípadoch možno reklamáciu vybaviť aj neskôr; vybavenie reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30

dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie má spotrebiteľ právo
od zmluvy odstúpiť, alebo má právo na výmenu výrobku za nový výrobok. Žalobca - spotrebiteľ, ktorý
si kúpil drahú vaňu v roku 2010 ju najprv nemohol riadne užívať, pretože mala vady a od 3.11.2011 pre
to, lebo v súlade so zákonom odstúpil od zmluvy. Je pochopiteľné, že spotrebiteľ nemôže mať záujem
o výrobok, ktorého vady nie je predávajúci schopný odstrániť ani len v záručnej dobe. Žalobca navrhol

potvrdiť rozhodnutie prvostupňového súdu a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

8. Uznesením č.k. 11Co/55/2014-164 odvolací súd vec vrátil súdu prvého stupňa na rozhodnutie o celom
predmete, a to preto, lebo z návrhu žalobcu je zrejmé, že tento sa domáhal toho, aby žalovaný mu
zaplatil 8.775,- eur s príslušenstvom oproti vydaniu vírivej vane FREE STYLE SPA MONTANA, ktorú

na adrese žalobcu žalovaný demontuje a prevezme do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
Teda týmto návrhom žiadal, aby žalovaný demontoval uvedenú vírivú vaňu a prevzal si ju v uvedenej
lehote, pričom práve o tejto časti návrhu žalobcu súd nerozhodol, keď napadnutým rozsudkom rozhodollen o povinnosti žalobcu vydať žalovanému vírivú vaňu bez toho, aby rozhodol o povinnosti žalovaného
demontovať a prevziať túto vírivú vaňu.

9. Súd prvej inštancie dopĺňacím rozsudkom tejto prevyšujúcej časti návrh žalobcu zamietol. Poukázal v
dôvodoch dopĺňacieho rozsudku na to, že v danom prípade súd vyhovel žalobcovi a zaviazal žalovaného
na zaplatenie kúpnej ceny tovaru oproti jeho vydaniu. Ide o synalagmatický záväzok, ktorý vyplýva z
povahy zmluvy, kedy je povinnosťou účastníkov poskytnúť si vzájomné plnenia, obe stany sú navzájom
dlžníkmi a veriteľmi a takéto plnenie je vzájomne podmienené. Vzájomná podmienenosť plnenia

znamená, že plnenia sa môže domáhať len účastník záväzkovo-právneho vzťahu, ktorý ho sám splnil,
alebo je preukázateľne pripravený ho splniť. V danom prípade súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 8.775,- eur oproti povinnosti žalobcu vydať mu predmetnú vaňu, to znamená, že pokiaľ nebude
zo strany žalobcu zabezpečené vzájomné plnenie, nie je povinný svoj záväzok navrhovateľ splniť. V
konaní žalobca ako subjekt, ktorý je zaťažený dôkazným bremenom, nenavrhol a nežiadal vykonať
žiadne dôkazy, ktoré by zároveň odôvodňovali uloženie povinnosti pre žalovaného, aby demontoval a

prevzal vírivú vaňu. Z tohto dôvodu súd v tejto časti návrh zamietol ako nedôvodný. Vychádzajúc zo
samotného princípu synalagmatických záväzkov v zmysle § 560 OZ je takéto rozhodnutie postačujúce
pre to, aby predmetný rozsudok bol vykonateľný vo vzťahu k zaplateniu kúpnej ceny oproti vydaniu veci.
Z vykonaného dokazovania ani z iných okolností prípadu nevyplynula dôvodnosť vyhovenia návrhu v
časti,ktoroubyžalovanýbolzaviazanýnapovinnosťdemontovaťaprevziaťpredmetkúpy.Súdpoukázal

na konštantnú judikatúru súdov Slovenskej republiky ohľadom rozhodovania o synalagmatických
záväzkoch, kedy je povinnosť vrátiť kúpnu cenu viazaná len na povinnosť vydať predmet kúpy. S
poukazom na tieto skutočnosti súd považoval za dôvodné žalobu v tejto časti zamietnuť.

10. Proti dopĺňaciemu rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Podľa jeho názoru v tejto časti súd vec

nesprávne posúdil. Prvostupňový súd sa opieral pri svojom rozhodnutí o nesprávne zistenie skutkového
stavu, keď uviedol, že žalobca nenavrhol žiadne dôkazy, ktoré by odôvodňovali uloženie povinnosti pre
žalovaného, aby demontoval a prevzal vírivú vaňu, a preto v tejto časti žalobu zamietol ako nedôvodnú
vychádzajúc zo samotného princípu synalagmatických vzťahov v zmysle § 560 OZ. Podľa jeho názoru
nebolo v konaní potrebné poukazovať na žiadne iné dôkazy, keďže o skutočnosti, že žalovaný dodal za

dohodnutú cenu vírivú vaňu priamo na adresu žalobcu, kde ju aj na jeho dvore nainštaloval, nebolo v
priebehu celého konania medzi stranami žiadneho rozporu, čo vyplýva aj z výpovedí strán. Ani poukaz
prvostupňového súdu na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici nie je judikátom, o ktorý by sa
súd mohol pri svojom rozhodovaní v tejto veci aspoň sčasti oprieť. V prípade, ak by súd nerozhodol o
celompredmetekonania,atedaajodemontáživanenaadresežalobcu,rozsudokbybolnevykonateľný,

resp. by mohol spôsobiť následný spor z dôvodu, že žalovaný by mohol poukázať na to, že žalobca
neodborne zasiahol pri demontáži a pri tomto konaní vaňu poškodil. Podľa názoru žalobcu takýto
rozsudok je nezákonný. Navrhol ho zmeniť v tejto časti a žalobe vyhovieť v uvedenom rozsahu.

11. Žalovaný vo vyjadrení na odvolanie žalobcu uviedol, že dopĺňací rozsudok je správny. Podľa jeho

názoru je rozsudok vykonateľný splnením synalagmatickej povinnosti vec vydať a vrátiť kúpnu cenu.
Akékoľvek ďalšie povinnosti sú plnením nad rámec dohodnutého a neskôr zrušeného záväzkového
vzťahu a svojím prejudikovaním by išli nad rámec podstaty a účelu zákonnej úpravy.

12. Odvolací súd odvolania účastníkov posúdil podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku, a to so zreteľom na ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Civilný sporový
poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016, pričom odvolanie žalovaného bolo podané 3.4.2014 a odvolanie
žalobcu 23.6.2015. So zreteľom na princíp legitímneho očakávania a princíp právnej istoty odvolací súd
odvolania účastníkov prejednal podľa právnej úpravy účinnej v čase jeho podania. Súčasťou princípu

právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz spätného pôsobenia právnych
predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže
byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho
ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti a meniť právny status subjektu práva
spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu

nemohol poznať. Je treba zdôrazniť, že aj účastníci, ktorí podali odvolanie toto podali z dôvodov
uvedených v Občianskom súdnom poriadku, a týmito dôvodmi sa musel odvolací súd zaoberať. Na
základe týchto dôvodov preto odvolací súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods.
2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu i odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súdprvej inštancie náležite zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver. V tomto smere
odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa stotožňuje s odôvodnením uvedeným v napadnutom rozsudku
a na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť nasledovné. Vykonaným dokazovaním bolo

nepochybne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy dňa
21.7.2010, na základe ktorej žalovaný dodal žalobcovi vírivú vaňu FREE STYLE SPA MONTANA za
kúpnucenu8.775,-eur.Vprvomrokuzáručnejdobydňa22.6.2011žalobcareklamovalvadyvírivejvane,
a to nefunkčný vodopád a popraskaný materiál na troch opierkach hlavy a žiadal reklamované vady
bez zbytočného odkladu odstrániť. Na základe reklamácie žalobcu dňa 24.8.2011 došlo k čiastočnému

odstráneniu reklamovaných vád, avšak nie k ich úplnému odstráneniu, dôsledkom čoho bolo to, že
žalobca doporučeným listom zo dňa 3.11.2011 odstúpil od zmluvy a následne došlo k postupu žalobcu
podľa § 18 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Tu je treba
zdôrazniť, že podľa § 18 ods. 6 Zákona o ochrane spotrebiteľa, ak spotrebiteľ reklamáciu výrobku
uplatnilpočasprvých12-tichmesiacovodkúpy,môžepredávajúcivybaviťreklamáciuzamietnutímlenna
základe odborného posúdenia. Bez ohľadu na výsledok odborného posúdenia, nemožno od spotrebiteľa

vyžadovať úhradu nákladov na odborné posúdenie, alebo iné náklady súvisiace s odborným posúdením.
V zmysle § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. vybavenie reklamácie nesmie trvať dlhšie ako 30 dní odo
dňa uplatnenia reklamácie, pričom po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie má spotrebiteľ právo od
zmluvy odstúpiť, alebo má právo na výmenu výrobku za nový výrobok. Vzhľadom na to, že v lehote
na vybavenie reklamácie k jej vybaveniu nedošlo, vzniklo žalobcovi právo na odstúpenie od zmluvy,

ktoré aj realizoval listom zo dňa 3.11.2011. Došlo tak k zrušeniu zmluvy odstúpením a v zmysle § 457
Občianskeho zákonníka je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Synalagmatický záväzok bol teda vyčerpaný výrokom uvedeným v rozsudku súdu prvej inštancie a tento
správne návrh žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol, ak už neukladal ďalej povinnosť žalovanému vírivú
vaňu demontovať a v spojení s tým ju potom prevziať do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

13. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v
spojení s dopĺňacím rozsudkom vo veci návrhu žalobcu. Žalobcovi podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 2 a
§ 262 ods. 1 CSP priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 2/3. Odvolací súd tu vychádzal z
toho, že žalobca bol v uvedenom rozsahu úspešný, keď neúspech 1/3 videl v zamietnutí návrhu žalobcu

v tej časti, ktorým mala byť žalovanému uložená povinnosť demontovať vírivú vaňu a prevziať ju v tejto
súvislosti do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

14. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia

rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).