Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. máj 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/56/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113231274
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8113231274.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Mareka Košča

a JUDr. Jozefa Angeloviča v právnej veci žalobkyne: B.M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. W. X, K.,
zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom AK vo Svidníku, Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o ochrane spotrebiteľa, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 13C/282/2013-107 zo dňa 4.4.2016,
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalobkyni vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom pod bodom I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni
sumu vo výške 700,- eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Pod bodom II. určil, že zmluvná
podmienka nachádzajúca sa vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru spoločnosti Pohotovosť
s.r.o. v bode 11, v znení: „Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú
náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým
spojenou.“ je pre svoju neprijateľnosť neplatná, pod bodom III. žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni

finančné zadosťučinenie vo výške 700,- eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a pod bodom IV.
žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v prospech jej právneho zástupcu vo výške
659,06 eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V
dôvodoch rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala, aby súd určil neprijateľnosť
zmluvnej podmienky uvedenej vo výroku II. rozsudku, ďalej vydania bezdôvodného obohatenia vo výške
700,- eur a zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 700,- eur. V návrhu uviedla, že
dňa 12.07.2010 uzatvorila so žalovaným ako veriteľom Zmluvu o úvere na sumu 800,- eur, ktorú vrátila

zvýšenú o poplatok 700,- eur, takže zaplatila 1.500,- eur. Žalobkyňa mala za to, že predmet poplatku
v jeho časti vo výške 2/3 ako administratívnych nákladov je neurčitý a za túto časť odplaty jej nebolo
poskytnuté žiadne skutočné plnenie.

2. Vo vyjadrení na žalobu žalovaný uviedol, že v prejednávanej veci nejde o spotrebiteľský úver, nakoľko
zmluva o úvere bola uzavretá v súvislosti s výkonom zamestnania žalobkyne, ďalej, že podľa napadnutej
zmluvy bola žalobkyňa zaviazaná na plnenie rozhodcovským rozsudkom, čo predstavuje prekážku „veci

rozhodnutej“ a že žalobkyňa nemá nárok na finančné zadosťučinenie, pretože nie je spotrebiteľom.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého dňa 12.07.2010 bola
medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom uzavretá zmluva o úvere. Veriteľ poskytoldlžníkovi sumu 800,- eur a dlžník mal vrátiť túto sumu zvýšenú o poplatok vo výške 800,- eur. Finančné
prostriedky boli dlžníkovi poskytnuté na výkon zamestnania. Podľa bodu 11. vety druhej Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú

náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.
Na pojednávaní žalobkyňa účel úveru potvrdila. Ďalej súd citoval ust. § 1 ods. 2, ust. § 2 písm. a/ zákona
č. 129/2010 Z.z., ust. § 52 ods. 1 až 4 OZ a v kontexte s týmito ustanoveniami konštatoval záver, že
zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania nebola zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa
zákona č. 129/2010 Z.z., ale bola spotrebiteľskou zmluvou podľa Občianskeho zákonníka. Uvedený

záver potvrdzuje aj súdna prax a v tejto súvislosti súd poukázal na rozhodnutie KS v Trnave sp. zn.
14CoE/361/2010,10CoE/85/2010.ŽalobkyňavkonanípredložilaprávoplatnýrozsudokOkresnéhosúdu
Prešov č.k. 11C/42/2012 - 46, ktorým bolo určené, že zmluvná podmienka v úverovej zmluve o tej časti
poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere
spolu s administratívou s tým spojenou, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, v spojení s týmto
rozhodnutím súd citoval ust. § 53a ods. 1 OZ, podľa ktorého, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku

v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo Všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,

ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa. V tejto súvislosti sa súd stotožnil s výkladom tohto ustanovenia podaného KS v Banskej
Bystricivovecisp.zn.14Co/321/2012,vzmyslektoréhoustanovením§53aOZsadoprávnehoporiadku
zavádza, i keď nepriamo, precedentný charakter súdneho rozhodnutia v spotrebiteľských veciach,

pretože sa ním rozširuje pôsobnosť súdneho rozhodnutia v konkrétnej veci na všetky zmluvné vzťahy, v
ktorých dodávateľ použil tú istú, alebo obdobnú zmluvnú podmienku. Ďalej poukázal na rozhodnutie KS
v Prešove vo veci sp. zn. 6Co/91/2011, podľa ktorého, ak si dodávateľ v inštančnom postupe používanie
problémovej klauzuly neobháji, je povinný bez ďalšieho zdržať sa jej ďalšieho (opakovaného, súvislého)
používania vrátane uplatňovania plnení z takejto klauzuly. Takýto zákaz explicitne vyplýva z ust. § 53a

OZ. Nie je pritom významné, či iný súd by v rámci súdnej kontroly bol k dodávateľovi zhovievavejší alebo
dokonca by priznal plnenie z takejto podmienky. Pri neexistencii databázy vyhlásených neprijateľných
podmienoksamôžebežnestať,žeinýsúdplnenieprezmenuprizná.Každopádnevšakideoprotiprávny
stav, za ktorý je zodpovedný dodávateľ, ktorý na súdoch sústavne (porov. čl. 7 Smernice 93/13/EHS)
plnenia z judikovaných neprijateľných zmluvných podmienok uplatňuje a doslova v nie dobrej viere

skúša, ktorý súd mu plnenie prizná.

4. V prejednávanej veci žalobca použil v Zmluve o úvere zo dňa 12.07.2010 zmluvnú podmienku, ktorá
už bola právoplatne určená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd citoval ust. § 53 ods. 5 OZ, ust.
§ 153 ods. 3 a 4 O.s.p., ust. § 53 ods. 1 OZ s tým, že nekalosť predmetu plnenia a primeranosti

ceny možno skúmať bez obmedzenia vtedy, ak nie sú vyjadrené zrozumiteľne. Súd zdôraznil, že
jedným z najdôležitejších faktorov pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy je to, či je zmluva transparentná.
Transparentnosť zahŕňa, či je napísaná jasným a zrozumiteľným jazykom, či je systematická, či je
napísaná dostatočne veľkým a čitateľným písmom. Transparentnosť však neznamená iba jasnosť a
zrozumiteľnosť, zahŕňa v sebe aj určitú povinnosť podnikateľa upozorniť na rôzne zmluvné dojednania.

Zásada transparentnosti a poctivosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok a
Sadzobníka poplatkov. Uviedol, že i v spotrebiteľských zmluvách je možné Všeobecné obchodné
podmienky a Sadzobníky poplatkov uplatniť, avšak takáto aplikácia má nielen formálne obmedzenie,
ale aj obmedzenie obsahové. Zdôraznil, že Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na
rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do

každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, naopak nesmú slúžiť
k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmenom písanej forme
skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, o ktorých predpokladá, že pozornosti
spotrebiteľa najskôr uniknú alebo naopak ustanovenia, ktoré sú pre daný záväzkový vzťah podstatné
a mali by byť spotrebiteľovi sprístupnené zreteľne bez nutnosti pátrania vo Všeobecných obchodných

podmienkach. Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a
takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Súd vyslovil presvedčenie, že otázku základných
náležitostí spotrebiteľskej zmluvy, otázku sankcií za nesplnenie záväzkov spotrebiteľa, ako aj otázku
možného rozhodcovského konania treba považovať za tak dôležité, že musia byť uvedené v samotnýchzmluvách a nie vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktorým spotrebiteľ vo všeobecnosti prikladá
menší dôraz ako zmluve samotnej.

5. Najpodstatnejšou otázkou zmluvy o úvere je otázka odplaty. Spotrebiteľovi - dlžníkovi musí byť na
prvý pohľad zreteľne sprístupnené, akú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov má zaplatiť a z
čoho táto odplata pozostáva. Formulácia použitá žalovaným (naviac len vo Všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru), že: „Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú
náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere so všetkou administratívou s tým spojenou“,

zásadám poctivosti a transparentnosti nezodpovedá. Takáto formulácia vyžaduje od spotrebiteľa určité
matematické znalosti, čo sťažuje jeho pozíciu pri pochopení ekonomického charakteru zmluvnej odplaty.
Naviac, poplatok predstavuje odplatu, ktorá má dodávateľovi refundovať náklady spojené s poskytnutím
určitej služby. V prejednávanej veci má však poplatok výšku cca 66% poskytnutej sumy - 533,- eur,
a teda tvorí prevažnú časť odplaty dodávateľa, ktorá predstavuje cca 87,5% ročne. Prostredníctvom
poplatku, tak dodávateľ neuhrádza svoje oprávnené náklady, ale generuje podstatnú časť svojho zisku,

čo súd považoval za neprípustné. Primárnou odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov je úrok a
nahrádzanie nižšieho úroku formou poplatku prezentovaného ako nevyhnutný náklad dodávateľa, nie je
ničím iným ako klamaním spotrebiteľa a tvorbou neprimeraného zisku na jeho úkor. Z vyššie uvedených
dôvodov, tak 2/3 odplaty vo forme poplatku za vyhotovenie zmluvy a administratívu nemôžu obstáť.

6. Druhým záverom súdu v prejednávanej veci bolo to, že zmluvná podmienka uvedená v bode 11. veta
druhá VOP je neprijateľná a to aj nad rozsah, ktorého sa domáhala žalobkyňa.

7. V súvislosti s nárokom žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia súd konštatoval, že ak jej
bol poskytnutý úver vo výške 800,- eur a táto okrem tejto sumy zaplatila aj sumu poplatku 700,- eur,

predstavuje suma 700,- eur bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktoré je žalobkyni povinný vydať, a to
v zmysle § 451 ods. 1, 2, § 456 a § 458 ods. 1 OZ.

8. Pokiaľ ide o primerané finančné zadosťučinenie, súd tu poukázal na iné rozhodnutie Okresného súdu
Prešov vo veci sp. zn. 9C/391/2012, ktorý bol potvrdený rozsudkom KS v Prešove sp. zn. 12Co/3/2015

zo dňa 10.12.2015, v ktorom súd uviedol, že podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. v
znení účinnom do 09.06.2013 osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie
od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je
spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu.

9. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 10.6.2013 spotrebiteľ,
ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

10. Vo vzťahu k citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z.z., či už v pôvodnom alebo terajšom
znení, súd uviedol, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje
žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba
určiť jeho výšku. Zároveň uviedol, že novšie znenie Zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte

zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti
poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené Zákonom o
ochranespotrebiteľaaleboosobitnýmpredpisom,bolospôsobiléprivodiťujmuspotrebiteľovi.Súdmalza
to, že aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia treba vychádzať z toho, že
totomáplniťjednakfunkciusatisfakčnú,jednakfunkciusankčnútak,abydostatočneodradilododávateľa

od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak podľa názoru súdu
ho treba chápať aj ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky
a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v
tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším
spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.

11. Tretím záverom procesného súdu v prejednávanej veci bolo to, že výška nemajetkovej ujmy v
prípadoch podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa môže zodpovedať výške finančnej ujmy, ktorá
spotrebiteľovi hrozila. Ak má mať primerané finančné zadosťučinenie dostatočne satisfakčný účinok prespotrebiteľa a zároveň výchovný a odstrašujúci účinok pre dodávateľa, možno prijať argumentáciu, že
primerané finančné zadosťučinenie sa môže rovnať majetkovej ujme, ktorá spotrebiteľovi hrozila alebo
mu, ako je to v prejednávanej veci do skutočného vydania bezdôvodného obohatenia dodávateľom, bola

aj spôsobená. Spôsobom vyššie uvedeným určenú výšku peňažného zadosťučinenia súd považoval
za primeranú a dodávateľ má jednoduchú možnosť jej plateniu, prípadne aj iným zodpovednostným
následkom sa v iných úverových prípadoch vyhnúť, a to tým, že bude podnikať v rámci pravidiel
stanovených právnymi predpismi SR.

12. Pokiaľ išlo o námietku prekážky veci rozhodnutej, súd uviedol, že rozhodcovský rozsudok bol
vydaný na základe rozhodcovskej doložky, podľa ktorej formu prejednania veci vyberal výlučne žalobca.
Keďžetakátorozhodcovskázmluvabolaopakovanevyhlásenázaneprijateľnúrozhodcovskúdoložku,je
vydaný rozhodcovský rozsudok nulitným právnym aktom, a preto prekážku veci rozhodnutej nevytvára.

13. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a túto priznal v konaní plne úspešnej

žalobkyni. Trovy pozostávali z trov právneho zastúpenia podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

14. Celkové trovy boli priznané vo výške 659,06 eur.

15. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a navrhol tento zmeniť a návrh žalobkyne
zamietnuť, prípadne rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaný predmetný rozsudok
napadol z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. b/, f/ a d/ O.s.p.. Poukázal na to, že súd prvej
inštancie rozhodnutie neodôvodnil spôsobom vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Zároveň má za to,
ženedostatočnéodôvodnenierozhodnutia,ktorébrániúčastníkoviúčinnesabrániť,jemožnépovažovať

za odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., a teda je daný
odvolací dôvod aj podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p..

16. Žalovaný odmietol, že by Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX uzavretá medzi účastníkmi konania bola
zmluvou spotrebiteľskou. Podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba,

ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania. Rovnako posudzoval zmluvu aj Krajský súd v Žiline vo svojom rozhodnutí
sp. zn. 6CoE/122/2011. Žalovaný nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že by poplatok za
spracovaniezmluvybolneprimeranevysokýatovzhľadomnaskutočnosť,žejenebankovýmsubjektom,
ktorého riziko podnikania je vyššie oproti bankám. Nesúhlasí ani s tým, aby uvedený poplatok bol úžerný.

Pokiaľ ide o samotnú výšku príslušného poplatku, tento v čase uzatvorenia zmluvy o úvere dlžníčke
vyhovoval, keďže nič voči jeho výške nenamietala a zmluvu o úvere uzatvorila a finančné prostriedky od
žalovaného prevzala. Teda bolo na dobrovoľnom rozhodnutí dlžníčky, či na dané podmienky úverovej
zmluvy pristúpi alebo nie. Pokiaľ ide o výšku príslušného poplatku, tento je v zmluve o úvere dostatočne
jasne uvedený, výrazne napísaný. Je uvedený hneď pri sume poskytnutého úveru, teda dlžníčka musela

vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia a mala okamžite pri podpisovaní zmluvy o úvere vedomosť, aká je
cena úveru. V prípade, ak by súd predsa len zmluvu nesprávne posúdil ako spotrebiteľskú, žalovaný
poukázal aj na stranu 20 dôvodovej správy Zákona o spotrebiteľských úveroch, kde sa uvádza modelový
prípad výpočtu sankcií v spotrebiteľskej zmluve, ktorý jasne počíta s existenciou 1 % poplatku za
spracovanie zmluvy. Zdá sa teda, že dôvodová správa takýto poplatok pripúšťa, pričom v tejto súvislosti

žalovaný poukázal aj na použitie slovného spojenia v texte zákona, akýchkoľvek poplatkov. Dôvodová
správa ide ešte ďalej, keď úrok a poplatok za spracovanie zmluvy označuje za odplatu za poskytnutie
úveru. Môže teda ísť o cenu plnenia, ktorá nemôže byť neprijateľnou podmienkou v zmysle Občianskeho
zákonníka. Ďalej žalovaný bol toho názoru, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem v zmysle §
80 písm. c/ O.s.p.. Pokiaľ ide o námietku res iudicata, podľa žalovaného sa súd touto prekážkou veci

rozhodnutej nezaoberal tak, ako to žalovaný namietal. Tvrdenie súdu o neexistencii tejto prekážky je
maximálne neodôvodnené a zotrval na stanovisku, že pokiaľ už rozhodol rozhodcovský súd, nie je daná
možnosť opätovne prejednávať tú istú vec, ktorá sa už raz stala právoplatnou.

17. Žalobkyňa sa na odvolanie žalovaného nevyjadrila.

18. Odvolací súd odvolanie žalovaného prejednal v zmysle § 470 ods. 2 CSP podľa príslušných
ustanovení O.s.p.. Podľa uvedeného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudolúčinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalovaného bolo podané 13.5.2016. S ohľadom na princíp legitímneho
očakávania a princíp právnej istoty odvolací súd preto prejednal odvolanie žalovaného podľa právnej
úpravy účinnej v čase jeho podania.

19. Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal odvolanie žalovaného v
rozsahu akom rozsudok súdu prvej inštancie napadol, pričom dospel k záveru, že nie je dôvodné.

20. Súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver. Odvolací

súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia. Konštatuje správnosť dôvodov uvedených v rozsudku a na zdôraznenie správnosti uvádza
nasledovné:

21. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že v danom prípade, aj keď nejde o spotrebiteľský
úver, ide o spotrebiteľskú zmluvu, keďže predmetnú zmluvu uzatváral žalovaný ako dodávateľ a

žalobkyňa ako spotrebiteľ, teda ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonala
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 a 4
OZ). Súd prvej inštancie správne konštatoval, že v prípade zmluvnej podmienky nachádzajúcej sa
vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. v bode 11. ide o
neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodov tam uvedených. Naviac správne poukázal na ust. § 53a

ods. 1 OZ, podľa ktorého ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa
uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo Všeobecných obchodných podmienkach, za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách

so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto
podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Súd
prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na právoplatný rozsudok Okresného súdu Prešov č. k.
11C/42/2012-46, ktorý bol potvrdený Krajským súdom v Prešove rozsudkom č. k. 5Co/219/2013-91,

pričom neplatnosť takejto zmluvnej podmienky bola vyslovená práve vo vzťahu žalovaného. Odvolací
súd sa stotožňuje so záverom, že týmto ustanovením sa do právneho poriadku zaviedol precedentný
charakter súdneho rozhodnutia v spotrebiteľských veciach, pretože sa ním rozširuje pôsobnosť takéhoto
súdneho rozhodnutia v konkrétnej veci na všetky zmluvné vzťahy, v ktorých dodávateľ použil tú istú
alebo obdobnú zmluvnú podmienku.

22. Z týchto dôvodov súd správne priznal bezdôvodné obohatenie i primerané finančné zadosťučinenie
v stanovenej výške.

23. Pokiaľ išlo o odvolaciu námietku týkajúcu sa veci rozhodnutej, v tejto súvislosti odvolací súd

poznamenáva, že síce existuje rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, ktorým sa rozhodlo vo veci
žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti B. Y., avšak je treba v tejto súvislosti zdôrazniť, že predmetom
sporu bolo plnenie zo zmenky, nie z úverovej zmluvy. Evidentne nešlo o tú istú vec a nejde preto ani
o rozhodnutie res iudicata.

24. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 O.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil.

25. Rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania má oporu v ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1 CSP.

26. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a

čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).