Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. apríl 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3CoE/49/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615207378
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6615207378.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja
Sendeckého a členov senátu JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Jozefa Ryanta, v exekučnej veci oprávneného:
BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105,
právne zast. JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, so sídlom AK Martinčekova 13, 821
01 Bratislava, korešpondenčná adresa Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 42 174 716, proti

povinnému: G. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. č. XXX, XXX XX B., vedenej pod sp. zn. EX 6830/2015
súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad Rimavská Sobota, so sídlom
Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške
252,90 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k.
9Er/423/2015-40 zo dňa 22.04.2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekučné konanie. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že dňa 13.05.2015 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného proti povinnému, na vymoženie pohľadávky
252,90 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu- rozhodcovského rozsudku STÁLEHO
ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHDODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ,

a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. WHB0110068 zo dňa 19.11.2010.

2. Súd prvej inštancie pri skúmaní podmienok konania a po preštudovaní listinných dôkazov zistil
procesnú prekážku, ktorú nemožno odstrániť. V tomto smere poukázal na ust. § 251 ods. 4, § 103,
§ 104 ods. 1, § 159 ods. 3/ O.s.p. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáha vykonania
exekúcie na základe toho istého exekučného titulu a voči tomu istému povinnému ako v konaní, ktoré

už bolo vedené na tomto súde pod sp. zn. 12Er/136/2011. V tomto konaní okresný súd uznesením
č.k. 12Er/136/2011-12 zo dňa 05.04.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 1CoE/295/2011 zo dňa 16.05.2011 právoplatne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Predmetné uznesenie tak založilo prekážku právoplatne rozhodnutej
veci (res iudicata), preto súd rozhodol tak, že exekučné konanie pre existenciu neodstrániteľnej prekážky
konania zastavil.

3. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Ako dôvody podania odvolania
uviedol ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a), d), e), f) v spojení s § 221 ods. 1 písm. d), f), h) O.s.p.,
a že oprávnený nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Oprávnený namietal, že súd prvého
stupňa rozhodoval nad rámec zverenej právomoci, pričom svojím konaním odňal účastníkom možnosť
konať pred súdom a zároveň pri posudzovaní žiadosti o udelenie poverenia vychádzal z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Podmienky exekučného konania vzhľadom k prekážke veci rozhodnutej súd
skúma až po vydaní exekučného príkazu, pričom určujúcim pre jej posúdenie bude obsah exekučnéhopríkazu. V predchádzajúcom exekučnom konaní, nebolo súdnemu exekútorovi poverenie udelené,
preto prekážka res iudicata nemohla v tomto konaní nastať. Oprávnený v tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 205/2011 a sp. zn. 5 ECdo 40/2013

a rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 254/2012, podľa ktorých vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím vo veci samej a preto nezakladá, prekážku
právoplatne rozhodnutej veci. Poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie je individuálny
právno-aplikačný akt, ktorý má priame účinky len voči osobe súdneho exekútora. Z uvedených dôvodov
mal oprávnený za to, že udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nezakladá prekážku res iudicata

pre rozhodnutie exekučného súdu, ktoré v neskoršom štádiu exekučného konania založí na právnom
závere, že exekučný titul pripojený k návrhu na vykonanie exekúcie nie je vykonateľný. Oprávnený
ďalej uviedol, že exekučný súd nesprávne aplikoval ust. § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1
veta prvá a § 103 O.s.p., nakoľko v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné
konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie aplikovať zásadu res iudicata. Exekučné
konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len

vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné
konanie nerozhoduje o merite veci, ale predstavuje len proces. Oprávnený zároveň poukázal na
skutočnosť, že zákonodarca v Exekučnom poriadku neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu
konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Z uvedeného dôvodu exekučný súd svojím postupom
porušil právo účastníka konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR

ako aj v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a súčasne odňal účastníkom konania
možnosť konať pred súdom. Oprávnený ďalej argumentoval tým, že exekučný súd je v zmysle § 44
ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne
žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z povahy veci nie je
možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech

uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj
premenné historického výkladu. V tomto štádiu súd nie je oprávnený rozhodovať ani o zastavení
konania, a to už vôbec nie, pokiaľ sa nevysporiadal s otázkou udelenia, resp. neudelenia poverenia
na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia
vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu, pričom oprávnený nemal možnosť vyjadriť

sa k takto vykonávaným dôkazom. Exekučný súd uprel oprávnenému právo byť účastným na takomto
zisťovaní skutkového stavu, čím zasiahol do jeho práva podľa čl. 48 odseku 2 Ústavy SR. Následne
konštatoval zrušenie účinkov rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, pričom sa opiera o
svoje predchádzajúce rozhodnutie v uvedenej exekučnej veci. Takýto výklad považoval oprávnený za
neprípustný najmä z dôvodu, že nevyhnutne predpokladá a vyžaduje inú úpravu procesných práv a

povinností účastníkov exekučného konania, než akú upravuje Exekučný poriadok. V tejto súvislosti
oprávnený poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012, podľa ktorého, ak exekučný
súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia podľa § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku vykonáva iné dôkazy
než tie, ktoré sú výslovne uvedené v citovanom ustanovení, ako aj v prípadoch, keď exekučný súd
na ťarchu oprávneného reviduje skutkový stav, na ktorom je založený exekučný titul, je povinný dať

oprávnenému možnosť sa k takto vykonaným dôkazom a takto novo vytvorenej procesnej situácii
vyjadriť. Oprávnený tiež namietal porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy
v skutkovo a právne obdobných veciach poverenia vydávajú, aj žiadosti súdnych exekútorov o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietajú, a tiež namietal neprimerané zvýhodnenie povinného pred
exekučným súdom na základe jeho postavenia. Podľa oprávneného mu exekučný súd svojim postupom

znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s
účinkami právoplatného rozsudku. Vzhľadom na uvedené preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vyhovie alebo aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie.

4. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods.
1/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) v rozsahu podaného odvolania,

bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

6. Podľa § 9a ods. 1/ Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.7. Podľa § 470 ods. 1/ CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2/ CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

9. Oprávnený podal odvolanie proti napadnutému uzneseniu okresného súdu ešte za účinnosti zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený k 30.06.2016. Odvolací súd o
tomto odvolaní rozhoduje podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v

zmysle § 9a ods. 1/ Exekučného poriadku použije aj v tomto exekučnom konaní, pričom podľa § 470
ods. 2/ CSP zostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti zachované.

10. Podľa § 243h veta prvá Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017, ak tento zákon v

§ 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017.

11. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že s účinnosťou od 01.04.2017 došlo
k novele Exekučného poriadku zákonom č. 2/2017 Z. z. V zmysle prechodných ustanovení k úpravám

účinným od 1. apríla 2017 (§ 243h) sa predmetné exekučné konanie dokončí podľa predpisov účinných
do 31.03.2017, a teda v znení Exekučného poriadku do uvedeného dátumu.

12. Zo spisového materiálu je zrejmé, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU

zriadeného pri ROZHDODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s., so sídlom v Bratislave, sp.
zn. WHB0110068 zo dňa 19.11.2010. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere,
ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 28.09.2007. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc od
rozhodcovskej doložky upravenej v Obchodných podmienok pre úver, ktoré tvorili nedeliteľnú súčasť
Zmluvy o úvere, a ktoré v bode 11.2 stanovili, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere

(ZoÚ) a obchodných podmienok (OP) budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody Klient
prijíma návrh Banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ
a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ a OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ,
a.s., IČO: 35 862 882, zapísaná v OR SR OS Bratislava 1, odd. Sa, vl. č. 3157/8 [RAM] podľa

jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto
rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.

13. Z priloženého súdneho spisu vedeného na Okresnom súde Lučenecc pod sp. zn. 12Er/136/2011
odvolací súd zistil, že toto exekučné konanie bolo vedené medzi totožnými účastníkmi a na základe

totožného exekučného titulu ako v predmetnej veci, a to rozhodcovského rozsudku STÁLEHO
ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHDODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ,
a.s.,sosídlomvBratislave,sp.zn.WHB0110068zodňa19.11.2010.Okresnýsúdvtejtoveciuznesením
č.k. 12Er/136/2011-12 zo dňa 05.04.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k. 1CoE/295/2011-27 zo dňa 16.05.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie z dôvodu, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 07.11.2011.

14. Exekučné konanie je osobitným druhom občianskeho súdneho konania, ktoré môže iniciovať
oprávnený, ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Podmienky

začatia a priebehu tohto konania sú upravené predovšetkým v Exekučnom poriadku, ako aj v Civilnom
sporovom poriadku. V zmysle citovaného ustanovenia §9a ods. 1 Exekučného poriadku sa na exekučné
konanie aplikuje Exekučný poriadok ako lex specialis a v prípade, že ide o problematiku neupravenúv Exekučnom poriadku (a povaha veci to nevylučuje), aplikuje sa subsidiárne Civilný sporový poriadok
ako lex generalis.

15. Základnými predpokladmi pre to, aby súdne konanie mohlo prebiehať, sú splnené procesné
podmienky konania, ktoré musí konajúci súd skúmať predtým, ako sa začne zaoberať vecou samou.
Ak procesné podmienky nie sú splnené, konajúci súd zvolí ďalší procesný postup v závislosti od toho,
či nedostatok podmienok konania je odstrániteľný alebo nie je (odstrániteľné alebo neodstrániteľné
nedostatky procesných podmienok konania). Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd ešte pred

preskúmavaním súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom v zmysle § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku, musí skúmať
splnenie procesných podmienok konania.

16. Podľa ustanovenia § 161 ods. 1/ CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek za konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť ( ďalej len “procesné

podmienky”).

17. Podľa ustanovenia § 161 ods. 2/ CSP, ak ide o nedostatok podmienky, ktorý nemožno odstrániť,
súd konanie zastaví.

18. Podľa ustanovenia § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a
rozhodovať znova.

19. Ako už bolo uvedené, medzi procesné podmienky patrí aj prekážka veci rozhodnutej - res iudicata,
ktorá v Exekučnom poriadku nie je osobitne upravená a je predmetom právnej úpravy len v ustanovení

§ 230 CSP. Ak sa v exekučnom konaní zistí, že o tej istej exekučnej veci už bolo raz právoplatne
rozhodnuté, ide o neodstrániteľný nedostatok procesných podmienok konania, ktorý má za následok
zastavenie konania, pretože exekučný súd už nemôže konať o exekučnej veci, o ktorej sa už raz
právoplatne rozhodlo. Ak ten istý oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie voči tomu istému
povinnému na základe toho istého exekučného titulu, je potom nevyhnutné, aby exekučný súd posúdil, či

nejde o exekučné konanie, v ktorom sa má opakovane rozhodovať o tom istom nároku. K posudzovaniu
prekážkyveci rozhodnutejvexekučnomkonaníjepotrebnépristupovaťvždysprihliadnutímnašpecifiká
vykonávacieho konania a zohľadniť osobitosť rozhodnutí vydaných v exekučnom konaní.

20. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že v exekučnom konaní vedenom na exekučnom súde pod

sp. zn. 12Er/136/2011, bola právoplatne zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Toto rozhodnutie má charakter
konečného rozhodnutia a je zdôvodnené takými nedostatkami exekučného titulu, ktoré nie je možné
reparovať.

21. Keďže prekážka veci rozhodnutej je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, exekučný
súd správne rozhodol, keď exekučné konanie zastavil.

22. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považuje uznesenie exekučného súdu za vecne správne a podľa
ustanovenia § 387 ods. 1/ CSP ho potvrdil.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1/ CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť

v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1/ CSP).