Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoP/24/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215217352
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215217352.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, vo veci starostlivosti súdu o dieťa: tohto času už plnoletú F. B., nar. XX.XX.XXXX,
bydlisko u otca, zastúpené: JUDr. Mária Kanthová, advokátka so sídlom Župná 20, 945 01 Komárno,
dieťa rodičov: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko M. XX, XXX XX A., zastúpený: JUDr. Mária Kanthová,
advokátka so sídlom Župná 20, 945 01 Komárno, a V. B., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko F. XXXX/X, XXX
XX K., zastúpená: JU., o návrhu otca na zvýšenie výživného, o odvolaní otca a dieťaťa proti rozsudku

Okresného súdu Komárno z 28. januára 2016 č.k. 9P/263/2015-64, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Komárno č.k.
9P/283/2014-35 z 25.02.2015 v časti výživného a zvýšil vyživovaciu povinnosť matky na maloletú F.
B., nar. XX.XX.XXXX na sumu 35,- eur mesačne. Zároveň určil, že výživné je splatné vždy do 15. dňa

každého mesiaca vopred do rúk otca maloletej, počnúc od 01.10.2015. Zročné výživné za obdobie od
01.10.2015 do 28.01.2016 vo výške 31,48 eura uložil matke zaplatiť do rúk otca v lehote do 30.04.2016.
Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil § 62 ods. 1 až 5 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Konštatoval, že
potreby maloletej sú vyššie než výživné platené doteraz matkou maloletej vo výške 30%
zo sumy životného minima, s občasnými príspevkami platenými maloletej jej starou matkou. Poukázal
na to, že otec okrem osobnej starostlivosti uspokojuje aj ďalšie potreby maloletej, vrátane bytových.

Vyslovil názor, že výživným má byť dieťaťu zaistená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá sociálnemu
postaveniu rodičov, a ktorú by rodičia deťom zaisťovali, keby žili v spoločnej domácnosti. Poukázal na
výšku príjmov matky (341,61 eura - priemerná čistá mzda, 250 eur nájomné) a výšku výdavkov matky,
na základe čoho dospel k záveru že je v reálnych schopnostiach a možnostiach matky prispievať na
výživu maloletej sumou 35 eur mesačne. Mal zato, že takto určené výživné je primerané potrebám
maloletej, vzhľadom na jej vek, štúdium, záujmy, zdravie a iné nevyhnutné potreby primerané jej veku a

prospešné jej zdravému vývinu a je v možnostiach a schopnostiach matky maloletej, ktorej po uhradení
výživného na maloletú zostane suma 556,61 eura. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.
a) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie sa mohlo
začať aj bez návrhu.

Otec aj dieťa podali proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie a žiadali, aby odvolací súd zrušil

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Dôvodili, že
prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože
sa nedostatočne vysporiadal s dôkazmi pri určení výšky príjmov matky. Do príjmu matky nezahrnul 200
eur, ktoré dostáva v N. od zamestnávateľa v hotovosti ako vreckové. Žiadali, aby sa pri určení výšky
výživného vychádzalo z príjmu matky vo výške 791,61 eura.

Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za vecne
správny, vydaný na základe riadne zisteného skutkového stavu. Nie je v jej možnostiach a schopnostiachplatiťvyššievýživnébezohrozeniavlastnejvýživy.Vreckové-diétyjejzamestnávateľposkytolnapresne
stanovený účel, na stravu a táto suma sa do príjmov nezahrňuje.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný dôvodmi odvolania, neviazaný
rozsahom odvolania (§ 212 ods. 1, 2 písm. a) OSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 OSP) vec prejednal, a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné
podľa § 221 ods. 1 písm. h), ods. 2 OSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav.

Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do

právomoci ktorého vec patrí.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ustanovenie § 78 ods. 1 zákona o rodine vyjadruje zásadu, že k zmene dohôd a
súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Zmena pomerov však musí
byť takej povahy, aby zakladala reálny dôvod na zmenu dohody či súdneho rozhodnutia. Pokiaľ súd
dospeje k záveru, že k zmene pomerov došlo, potom je namieste, aby sa prehodnotili hľadiská, na
základe ktorých došlo k stanoveniu výživného. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného

ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo rodičov. Pri
rozhodovaní o zmene výživného súd musí komplexne posúdiť všetky okolnosti, ktoré majú na výšku
výživného vplyv. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za významné poznamenať, že pri rozhodovaní
o návrhu, či už o zvýšenie alebo zníženie vyživovacej povinnosti, je potrebné posudzovať, či a v akom
smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia

túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pri určovaní výživného súd berie zreteľ na odôvodnené
potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov.

Z obsahu spisu vyplýva, že otec podal na súd návrh na zvýšenie výživného k dieťaťu, ktoré bolo v
čase podania návrhu ešte maloleté, a žiadal výživné zvýšiť z minimálneho výživného na sumu 258 eur

mesačne od 01.10.2005. Naposledy bola vyživovacia povinnosť určená rozsudkom Okresného súdu
Komárno z 25.02.2015 č.k. 9P/283/2014-35, právoplatný 24.03.2015, ktorým bola maloletá zverená do
osobnej starostlivosti otca a matke bola uložená povinnosť platiť na maloletú výživné mesačne vo výške
30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Návrh podala matka z dôvodu zlej
finančnej situácie, v dôsledku ktorej že nevedela zabezpečiť potreby maloletej dcéry. Matka bola v tom

čase živnostníčkou. Otec s návrhom súhlasil. Bol zamestnaný a prechodne býval v A., jeho príjem bol
podľa vlastného tvrdenia okolo 3.000 eur mesačne. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť ani jeden z rodičov
nemal. Mal. F. mala v tom čase 16 rokov a navštevovala SPŠ v K.. V súčasnosti je matka v súčasnosti
zamestnaná v spoločnosti V., s.r.o., K. 9, V. na základe pracovnej zmluvy uzavretej na dobu určitú do
23.07.2016 s výkonom práce v zahraničí. Jej čistý príjem je 339,09 eura mesačne, dostáva 50,- eur

týždenne na stravu a býva v ubytovni, ktorú jej platí zamestnávateľ. Podnikateľskú činnosť ukončila
06.02.2015. Vlastní byt, ktorý prenajíma za 250,- eur mesačne. Matka má záväzky voči zdravotnej
poisťovni Dôvera v sume 98,46 eura k 14.01.2016 ako nedoplatok na poistnom, a voči Tatra banke, a.s.,
v sume 20.935,58 eura k 31.12.2015 z titulu úveru č. 9911004063. Otec je majiteľom spoločnosti S. E.,
v ktorej je zamestnaný ako konateľ. Jeho priemerný čistý mesačný príjem je 340,81 eura. Vlastní byt v

K., ktorý prenajíma. Má podiely zo zisku v spoločnosti, ktorú vlastní, predpokladané podiely za rok 2015
sú 5.000 eur ročne. Otec býva v byte družky, ktorej prispieva na platenie preddavkových platieb. Dcéra
F. je študentkou prvého ročníka Strednej odbornej školy v A., učebný odbor kozmetička. Má výdavky
na električenku, stravné v školskej jedálni, poplatky v škole na školské potreby - pracovné oblečenie,
telefón, fitnes, výživové doplnky a okuliare.

Odvolací súd posudzujúc prejednávanú vec z hľadiska ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dospel k
záveru, že súd prvého stupňa nepostupoval správne v tom, že nezisťoval všetky skutočnosti podstatné
pre rozhodnutie o návrhu otca na zvýšenie vyživovacej povinnosti matky voči v tom čase ešte maloletejF.. Je síce pravdou, že na strane F. došlo k zmene pomerov len minimálne, nakoľko táto stále študuje
len na strednej škole tak, ako tomu bolo v čase poslednej úpravy výživného. Zmena potrieb F. je
spojená len so zvýšenými nákladmi na cestovné vo väčšom meste, nákladmi na školské potreby a

zdravotnými problémami so zrakom, s čím súvisia zvýšené náklady na okuliare. K podstatnej zmene
pomerov však došlo na strane oboch rodičov. U otca ide o podstatný pokles príjmu (z 3000 eur na 340,81
eura mesačne a podiely na zisku v predpokladanej výške 5000 eur ročne). Súd prvého stupňa však v
tomto konaní príjem otca reálne nepreveroval, napriek tomu, že z pripojeného spisu sp.zn. 9P/283/2014
vyplýva, že príjem otca nebol preverovaný ani pri poslednej úprave výživného. U matky sa javí, že ide

o nárast príjmov, keď pri poslednej úprave bola živnostníčka, hoci jej príjem súd vtedy nezisťoval, a
v súčasnosti je zamestnaná s výkonom práce v zahraničí, s čím je spojený nielen príjem zo závislej
činnosti, ale aj iné nároky podľa zákona o cestovných náhradách, ktorých výšku súd prvého stupňa
reálne preukázanú nemal. Obaja rodičia majú príjem z nájmu, pričom súd prvého stupňa sa aj v tomto
prípade uspokojil iba s tvrdeniami otca a zástupkyne matky, ktoré si žiadnym spôsobom nepreveril. Preto
je potrebné, aby súd prvého stupňa doplnil dokazovanie tak, že si vyžiada mzdové listy oboch rodičov.

U otca si vyžiada mzdové listy za obdobie 24 mesiacov pred podaním návrhu na zvýšenie výživného do
súčasnosti, aby si preveril aj jeho tvrdenie o príjme pri poslednom rozhodnutí o úprave práv a povinnosti
k maloletej. Zároveň si vyžiada aj verifikované doklady o vyplácaní podielov zo zisku otcovi (účtovnú
závierku spoločnosti, doklady o vyplatení, daňové priznanie otca a pod.). U matky si v prvom rade
vyžiada pracovnú zmluvu, na preverenie od kedy jej vznikol pracovný pomer. Ďalej si zadováži mzdové

listy od začiatku trvania terajšieho pracovného pomeru, tiež doklady o vyplácaní náhrad podľa zákona
č. 283/2002 Z.z., na ktoré je možné prihliadnuť minimálne z tohto hľadiska, že matka potom nemá také
veľké výdavky na stravu, aké by mala, keby žiadne náhrady nepoberala. Zároveň si vyžiada daňové
priznanie matky za roky 2014 a 2015, ako aj peňažný denník. Od oboch rodičov si zabezpečí nájomné
zmluvy, na základe ktorých prenajímajú svoje byty za posudzované obdobie ako i za obdobie jedného

roka pred podaním návrhu na zvýšenie výživného.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd nemal podmienky na potvrdenie alebo zmenu napadnutého
rozsudku súdu prvého stupňa, preto ho podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie, v ktorom doplní dokazovanie v naznačenom smere, jeho výsledky vyhodnotí a vo veci

opätovne rozhodne. Zároveň rozhodne aj trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.