Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/409/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114222757
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3114222757.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu H. X., s. r. o., so sídlom D. X/A, W., IČO
XXXXXXXX, zastúpeného L. D., s. r. o., D. X/A, W., IČO XXXXXXXX, proti žalovanému U. P., bytom U.
XX, W., C. republika, o zaplatenie 59,22 eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín zo dňa 29. októbra 2015, č. k. 18C/208/2015-39, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 59,22 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 59,22 eur od 29.11.2013 do zaplatenia a nahradiť

súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 11,83 eur k rukám právneho
zástupcu žalobcu, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia
konštatoval,žeprávomocslovenskýchsúdovnaprejednaniearozhodnutieveciurčilvsúladesčl.26bod
1 Nariadenia č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných
veciach, nakoľko žalovaný sa konania zúčastnil tým, že podal vyjadrenie k veci samej. Uviedol, že podľa
kapitoly II čl. 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve

pre zmluvné záväzky (Rím I), pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva stranami pre zmluvu o preprave
cestujúcich v súlade s druhým pododsekom, rozhodným právom je právny poriadok krajiny obvyklého
pobytu cestujúceho za predpokladu, že buď miesto začatia alebo miesto skončenia prepravy je v tejto
krajine. Ak tieto požiadavky nie sú splnené, uplatňuje sa právny poriadok krajiny obvyklého pobytu
prepravcu. Konštatoval, že vzhľadom ku skutočnosti, že účastníci zmluvy o preprave si rozhodné právo
nezvolili a neboli naplnené podmienky stanovené v prvej vete citovaného článku, posúdil súd predmet

konania podľa českého právneho poriadku ako právneho poriadku krajiny obvyklého pobytu právneho
predchodcu žalobcu. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 760, § 772 veta prvá Občanského
zákonníku, § 3 ods. 3, § 7 ods. 6 Prepravného poriadku (vyhláška č. 175/2000 Sb. v přepravným řádu
pro veřejnou drážní a silniční osobní dopravu), § 37 ods. 4 písm. d), ods. 6 zákona č. 266/1994 Sb.o
dráhach a § 517 ods. 2 Občanského zákonníku. Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
zaplatenia sumy 59,22 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 59,22 eur od

29.11.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania v celkovej výške 75,64 eur (súdny poplatok v sume
16,50 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 59,14 eur). Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným
bol dňa 29.10.2013 v W. na základe vykonanej kontroly cestovných dokladov zo strany pracovníka T.,
spísaný zápis o vykonanej prepravnej kontrole č. XXXXXXXX, ktorý žalovaný vlastnoručne podpísal a
ktorý osvedčuje, že žalovaný v čase kontroly nemal u seba platný cestovný doklad, čím žalovanému
vzniklapovinnosťuhradiťdopravnémupodnikuneuhradenécestovnéaprirážkukcestovnémuvcelkovej

výške 1.525,- Kč. V súlade s ust. § 1879 a nasl. zákona č. 89/2012 Sb. Občanskeho zákonníku
postúpila spoločnosť T., a. s., ako postupca pohľadávku voči žalovanému vo výške istiny 59,22 eurs príslušenstvom na žalobcu ako postupníka na základe zmluvy o postúpení súboru pohľadávok zo
dňa 28.05.2014. Dodal, že ako postupník oznámil na základe plnej moci žalovanému ako dlžníkovi
postúpenie pohľadávky, a to listom zaslaným na adresu bydliska žalovaného a zároveň ho vyzval

na úhradu pohľadávky. Poznamenal, že pred podaním návrhu zaslal žalovanému písomnú výzvu s
upozornenímnapodaniežalobynasúd.Žalovanýsisvojuprávnupovinnosťuhradiťdlžnúsumudoposiaľ
nesplnil. Súd prvej inštancie rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal
za preukázané, že žalovaný u právneho predchodcu žalobcu využil právo na prepravu, avšak svoju
povinnosť zaplatiť určené cestovné nesplnil, keď cestoval bez cestovného lístka, čo mal súd prvej

inštancie za preukázané najmä z tvrdení žalobcu, ako i zo zápisu o prevedenej prepravnej kontrole zo
dňa 29.10.2013, o ktorých pravdivosti nemal dôvod pochybovať, pričom sám žalovaný túto skutočnosť
vo svojom vyjadrení potvrdil. Vzhľadom k tomu vznikol žalobcovi nárok na náhradu cestovného vo výške
59,22 eur. Keďže žalovaný nesplnil svoj záväzok včas a riadne, dostal sa do omeškania, v dôsledku
čoho vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania, ktorý mu súd priznal v zmysle nariadenia vlády ČR
č. 142/1994 Sb. vo výške 8,05 % ročne zo sumy 59,22 eur od 29.11.2013 do zaplatenia. Súd prvej

inštancie považoval za potrebné uviesť, že žalobca má právo priamo zo zákona úroky z omeškania
požadovať. Preto ak sú splnené zákonom predpísané podmienky (dlžník sa dostane do omeškania) a
veriteľ úroky z omeškania požaduje, súd nemôže inak, ako tieto veriteľovi priznať. V danom prípade sa
žalovanýdostaldoomeškania,žalobcaúrokyzomeškaniavzmyslepríslušnéhozákonnéhoustanovenia
požaduje, tieto si uplatnil v správnej výške a za správne obdobie, a preto súd žalobcovi tieto priznal.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a § 150 ods. 2 O.s.p. Konštatoval, že v danom
spore mal plný úspech vo veci žalobca, a preto mu priznal náhradu trov konania vo výške 16,50 eur,
titulom zaplateného súdneho poplatku a vo výške 11,83 eur, titulom trov právneho zastúpenia, ktorých
výšku v časti trov právneho zastúpenia primerane znížil, pretože trovy právneho zastúpenia uplatnené
žalobcom v celkovej výške 59,14 eur, vrátane DPH považoval za neprimerané voči pohľadávke, ktorej

výška predstavuje 59,22 eur. Uviedol, že suma 11,83 eur predstavuje 20% zo sumy za dva úkony po
16,60 eur + 2x režijný paušál v sume 8,04 eur + 20% DPH, spolu 59,14 eur, z toho 20% = 11,83 eur.
Keďže náhradu trov konania primerane znížil neaplikoval následne ust. § 150 ods. 1 O.s.p. s vedomím,
že takúto výšku trov je žalovaný schopný uhradiť aj pri poberaní invalidného dôchodku, čo znamená, že
súd prvej inštancie dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalovaného nezistil.

2. Proti rozsudku v časti výroku o úrokoch z omeškania a trovách konania podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalovaný. Dôvodil, že je invalidným dôchodcom, má vážne zdravotné problémy, v
súvislosti s čím má zvýšené mesačné výdavky.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku.
Odvolanie žalovaného považuje za bezdôvodné. Uviedol, že príslušenstvo istiny 59,22 eur, súdny
poplatok, ako aj trovy právneho zastúpenia boli priznané žalobcovi na základe platnej právnej úpravy.
Súdny poplatok vo výške 16,50 eur bol zaplatený, nakoľko v opačnom prípade vo veci nemohol
súd rozhodnúť a konať. Jeho výška bola stanovená v súlade so sadzobníkom súdnych poplatkov

ustanovených v prílohe zákona č. 71/92 Zb. Právny zástupca žalobcu pre úspech v spore musel
prevziať a pripraviť právne zastúpenie. Trovy právneho zastúpenia boli pomerne znížené na základe
moderačného práva súdu, a to i napriek tomu, že žalobca požadoval náhradu trov právneho zastúpenia
vo výške 59,14 eur. Pretože žalovaný si povinnosť uhradiť istinu riadne a včas nesplnil, a to aj napriek
výzve žalobcu, patrí žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne v súlade s vtedy účinným

Nařízením vlády č. 142/1994 Sb.

4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z. z.)
ďalejlenCSPvmedziachpodanéhoodvolaniaajehodôvodovbeznariadeniaodvolaciehopojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej

časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

5. Predmetom preskúmania krajským súdom bola len časť výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorou
bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania a trovy konania. V ostatnej
časti výroku rozsudok súdu prvej inštancie nebol napadnutý odvolaním, nadobudol právoplatnosť a

krajský súd ho v zostávajúcej časti nepreskúmaval (§ 367 CSP).

6. Odvolací súd podrobne preskúmal námietky, ktoré boli v odvolaní žalovaným vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Ani v odvolacom konaníneboli preukázané také skutočnosť, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto
dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387
CSP odkazuje.

7. Pokiaľ odvolanie žalovaného smerovalo proti úrokom z omeškania, odvolací súd zistil, že súd prvej
inštancie pri rozhodovaní ohľadne úrokov z omeškania správne aplikoval § 517 ods. 2 Občanského
zákonníka, podľa ktorého, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania;výškuúrokovzomeškaniaapoplatkuzomeškaniaustanovujevykonávacípredpis.Žalovaný
sa nezaplatením ceny cestovného lístka a prirážky dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku,
a preto žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania určených Nariadením vlády ČR č. 132/1994 Sb.,
t. j. vo výške 8,05% ročne, v zmysle podaného žalobného návrhu od 29.11.2013 až do zaplatenia. Súd
prvej inštancie nepochybil ani pri rozhodnutí o trovách konania, keď žalobcovi, ktorý mal v konaní plný
úspech priznal náhradu trov konania, ktorú primerane znížil v súlade s ust. § 150 ods. 2 O.s.p.

8. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny
potvrdil.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods.

1, § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný má nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%.

10. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).