Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/59/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116209855
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7116209855.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou vo veci starostlivosti o maloleté

deti: T. A., C.. X.X.XXXX, I. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpení kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov matka: Y.. T. A., C.. XX.X.XXXX, S. Č.
X. XX, I., zast. JUDr. Jolana Fuchsová, advokátka so sídlom Štúrova 20, Košice a otec: L. A., C..
XX.XX.XXXX, S. I. Č.. XX, I., zast. JUDr. Ľudmila Raffáčová, advokátka so sídlom Košice, Mäsiarska 4,
v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností takto

r o z h o d o l :

Mal. T. A., C.. X.X.XXXX a I. A., C.. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá
ich bude zastupovať a spravovať majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. T. A., C.. X.X.XXXX sumou 110 Eur mesačne a I. A.,
C.. XX.XX.XXXX sumou 100 Eur mesačne od 3.5.2016 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám matky.

D l ž n é v ý ž i v n é na mal. T. A., C.. X.X.XXXX za obdobie od 3.5.2016 do 31.1.2017 vo výške 533,20
Eur povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 25 Eur spolu s bežným výživným pod následkom

straty výhody splátok s tým že splatnosť prvej splátky je po právoplatnosti rozsudku.

D l ž n é v ý ž i v n é na mal. I. A., C.. XX.XX.XXXX za obdobie od 3.5.2016 do 3.1.2017 vo výške 444,80
Eur povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 25 Eur spolu s bežným výživným pod následkom
straty výhody splátok s tým že splatnosť prvej splátky je po právoplatnosti rozsudku.

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. deťmi nasledovne:

Každý nepárny týždeň v stredu v čase od 15,00 hod. do 18,00 hod., kedy si otec deti vyzdvihne z
predškolského/školského zariadenia, prípadne od matky a po skončení deti odovzdá matke v stanovený
deňahodinu,každýpárnytýždeňodštvrtkaod15,30hod.,kedysiotecmal.detivyzdvihnezoškolského/
predškolského zariadenia do pondelka do 8,00 hod. kedy mal. deti odnesie do školského/predškolského
zariadenia.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka návrhom doručeným súdu dňa 3.5.2016 žiadala, aby zveril maloleté deti do jej osobnej
starostlivosti, otca zaviazal prispievať na výživu mal. T. sumou 150 Eur mesačne a mal. I. sumou 130
Eur mesačne od 3.5.2016 do budúcna. Súčasne žiadala upraviť styk otca s maloletými deťmi.2. Otec sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 3.11.2016. S návrhom
matky nesúhlasil. Žiadal, aby maloleté deti T., C.. X.X.XXXX a I., C.. XX.XX.XXXX zveril do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov, výživné rodičom neurčil.

3. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletých detí písomným podaním doručeným
súdu dňa 12.10.2016 navrhol zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, s prihliadnutím na
závery znaleckého dokazovania, zo strany otca určiť výživné s prihliadnutím na majetkové zárobkové
pomery rodičov a potrieb maloletých detí, úpravu styku v zmysle záverom znaleckého dokazovania.

4. Z výpovede matky súd zistil, že s otcom maloletých detí sú manželia. Manželstvo doposiaľ trvá. Na
Okresnom súde Košice - okolie je vedené konanie o rozvod manželstva pod sp. zn. 19P/101/2016.
Konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené. Z manželstva pochádza mal. T., C.. X.X.XXXX a I., C..
XX.XX.XXXX. Do 31.3.2016 žili spoločne v dome v I.. Dňa 1.4.2016 spolu s deťmi sa odsťahovala do
Košíc k rodičom a v súčasnosti bývajú v prenajatom byte v I. C. Č. X.Q. XX. K odchodu zo spoločnej

domácnosti matka pristúpila z dôvodu, že ďalšie spolužitie s otcom detí sa stalo neznesiteľným a deti
veľmi trpeli, nakoľko medzi nimi dochádzalo k intenzívnym hádkam a otec maloletých detí sa choval
verbálne, agresívne. V dôsledku silne konfliktnej atmosféry v domácnosti, ktorú deti vnímali, keďže
otec napriek jej výzvam, aby sa ukľudnil a neriešil to pred deťmi uvedené nerešpektoval a deti boli
svedkami týchto konfliktov sa psychický stav detí výrazne zhoršil. Mal. T. má nekľudný spánok a začal

sa v noci pomočovať, čo už dlhší čas nerobil. Obe deti si ohrýzajú nechty, strhávajú sa pri prudkých
pohyboch dospelého smerom k dieťaťu a pod.. V poslednej dobe sa pravidelne pomočuje už aj dcéra.
Dcéra zaspáva zo slovami „mamka bojím sa“. Mnohé výstupy voči nej boli zo strany otca pod vplyvom
alkoholu a častokrát bol slovne agresívny voči nej a deťom. V dôsledku uvedených problémov vyhľadala
odbornú pomoc a s deťmi navštevuje ambulanciu detskej psychologičky Mgr. T.. Ďalej uviedla, že otec

uprednostňuje autoritatívnu výchovu s používaním fyzických trestov s čím nesúhlasí. Viackrát sa jej
nepodarilo zabrániť k neprimerane krutému trestu voči maloletým (použitie remeňa, vyloženie nahého
dieťaťa na dvor aj v zime, aby už nevybiehalo z postieľky, keď nechcelo spať v posteli, kľačanie v kúte
so vztýčenými rukami a iné). V mesiaci január 2016 požiadala o pomoc rodičov a trávila čas víkendov
aj s deťmi v ich domácnosti, pretože vzájomná diskusia s otcom detí nielen že neviedla k ukľudneniu

ich situácie ale skôr k jej vyhroteniu a obmedzeniu osobnej slobody pre deti aj jej zamknutím v dome.
Všetky tieto okolnosti ju primäli k odchodu zo spoločnej domácnosti. Chce, aby deti vyrastali v pokojnom
a láskavom prostredí. Po odchode zo spoločnej domácnosti SMS správou z 8.4.2016 oznámila otcovi,
že deti sú pripravené a zbalené, môže si po ne prísť o 15.00 hod. na B. X. Zároveň ho požiadala, aby
deti priniesol v nedeľu o 18.00 hod.. Otec na SMS správu nereagoval, avšak po deti o 15.00 hod. prišiel.

Keďže sa otec s deťmi v nedeľu 10.4.2016 do 18.00 hod. nevrátil, kontaktovala ho telefonicky. Otec
jej oznámil, že sú v I. a že majú striedavú starostlivosť po týždni, že sa rozhodol, že jej ich nevráti a
či nepozná Zákon o rodine. Podľa vedomostí matky trávili deti spolu s otcom celý víkend u rodičov
otca v Košiciach. V dôsledku vzniknutej situácie podala 11.4.2016 na Okresnom súde Košice - okolie
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (predbežného opatrenia), ktorým deti boli zverené do jej

starostlivosti a styk otca s deťmi upravený. Okresný súd Košice - okolie návrhu vyhovel a uznesením sp.
zn. 19P/116/2016 z 28.4.2016 jej boli deti zverené a styk s otcom upravený tak, že otec bol oprávnený
sa s nimi stýkať každý párny týždeň od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod.. Snažila sa otcovi
vyjsť v ústrety a umožniť mu rozšírený styk s maloletými deťmi každú stredu, kedy si deti zobral zo škôlky
a potom ich večer doniesol naspäť.

5. Matka je zamestnaná s príjmom vo výške 700 Eur mesačne. Náklady má spojené s bývaním 450 Eur,
internet 20 Eur, inak výdavky bežného charakteru strava, ošatenie, hygienické potreby, domácnosť.

6.Mal.T.mal5rokov,navštevovalmaterskúškôlku.Výdavkyvmaterskejškôlke:10EurZRPŠmesačne,

hudobno-tanečná príprava 8 Eur mesačne, anglický jazyk 33 Eur polročne, začiatkom školského roka
výdavky v škôlke jednorázovo 30 Eur. Po zdravotnej stránke je v poriadku. Výdavky má v súvislosti s
tým, že maloletý má ploché nohy. Vložky do topánok 80 Eur ročne.

7. Mal. I. má 4 roky, navštevuje materskú škôlku. Výdavky sú nasledovné: 17 Eur mesačne školné, 10

Eur ZRPŠ, hudobno-tanečná príprava 4 Eur mesačne, anglický jazyk 33 Eur polročne. Po zdravotnej
stránke je v poriadku, mimoriadne výdavky nemá.8. Obe maloleté deti navštevujú krúžok spoločenského tanca. Na jedno maloleté dieťa platí 15 Eur
mesačne.

9. Otec na výživu maloletých detí prispieval mesačne spolu sumou 100 Eur, okrem výživného prispel
nákupom nejakej obuvi, botasky. Matka s návrhom na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej
starostlivosti nesúhlasila.

10. Z výpovede otca súd zistil, že s výpoveďou matky nesúhlasil. Je pravdou, že po nástupe matky

z rodičovskej dovolenky do zamestnania sa medzi rodičmi zhoršila komunikácia z toho dôvodu, že
matka si našla ďalšiu pracovnú činnosť, z ktorej mala čerpať príjem ale aj kvôli tomu, že matka
vyhľadávala spoločnosť kolegu z práce. Veľmi veľa času trávila mimo domácnosť na posedenie zo
spolupracovníkmi, s kamarátkami. Domov chodila neskoro, o deti sa nestarala. Pracovná činnosť,
ktorá mala do spoločného priniesť finančné prostriedky mimo mzdy, rodičom sa ukázala ako finančne
nevýhodná. Matka zo spoločného rozpočtu odčerpala množstvo finančných prostriedkov za produkty

tejto spoločnosti, pričom návratnosť sa neukázala, namiesto finančných prostriedkov mala množstvo
nepredaného tovaru, ktorý sa stal jej vlastníctvom. Pocit samostatnosti a veľká túžba k nezávislosti
viedli matku k odsťahovaniu sa zo spoločnej domácnosti, pričom na tento odchod sa vopred dôkladne
pripravila. Najskôr prehlásila svoj trvalý pobyt z obce I. na adresu svojich rodičov. Potom prehlásila bez
vedomia otca trvalý pobyt maloletých. Následne dňa 1.4.2016 sa z domácnosti bez predchádzajúceho

upozornenia s deťmi odsťahovala. Deti zároveň vyhlásila z materskej školy, na ktorú boli zvyknutí z
obce L.. Počas víkendu 8.4.2016 pre nich konečne dovolila otcovi vidieť deti a nepáčilo sa jej, že
maloletýchjejotecnechcelvrátiť.Vnedeľupretovyvolalascénu,zavolalapolíciu,následnepodalanávrh
na nariadenie predbežného opatrenia. Počas zhruba šiestich týždňov do doby doručenie predbežného
opatrenia sa u detí realizovala striedavá starostlivosť rodičov v týždňových intervaloch, ktorá nemala

pre deti žiadne neblahé následky. Naopak obe deti boli spokojné, trávili čas s matkou a aj s otcom.
Pokiaľ matka dôvodí zlým psychickým stavom maloletých, v dôsledku čoho syn T. nekľudne spí, deti
sa pravidelne pomočujú, ohryzujú si nechty, strhávajú sa pri prudkých pohyboch, uvedené sa ukázalo
ako nepravdivé, o čom v prílohe predložil správu psychologického vyšetrenia maloletých v odbornej
ambulancii Mgr. T. T., kde žiaden s matkou uvádzaných prejavov a konštatovaní nie je. Matkine tvrdenia

sú teda nesprávne a popierajú sa. Po nariadení predbežného opatrenia sa nedostatok priestoru a styku
s otcom, absencia rodiča, ktorého deti milujú ešte výraznejšie odrazil na psychickom stave detí. Najmä
správa z psychologického vyšetrenia z mája 2016 jasne preukazuje, že maloleté deti najmä syn T. sa
na matku hnevá, čo verbalizuje slovami, že ju nemá rád, vyhodí ju z balkóna, nechce u nej zostať.
Matka samotná uviedla, že dieťa ju bije, obe deti odmietajú jesť, čo im pripraví. Záverom kontroly z

mája 2016 psychologička uvádza, že deti prechádzajú procesom smútenia. Situácia okolo rozchodu
rodičov je pre nich emočne zaťažujúca. Nechcú sa rozhodovať u koho im je lepšie. Počas obdobia
od nariadenia predbežného opatrenia matka umožňovala otcovi styk s maloletými len v hraniciach
nariadeného opatrenia. Deťom ani počas letných prázdnin nedovolila tráviť s otcom viac času. V
septembri 2016 a októbri 2016 sa stretávanie otca s deťmi mierne rozšírilo. Následne matka znovu

odmietala otcovi umožniť styk otca s deťmi nad rámec uznesenia, pričom na svoje konanie nemá žiaden
relevantný dôvod. Záverom matky je znemožňovať otcovi styk s maloletými bez ohľadu na následky na
psychike detí. Podľa doslovného vyjadrenia matky styk bude prebiehať podľa predbežného opatrenia,
pretože otec je manipulátor. Hoci evidentne musí vidieť aký duševný otras deťom pripravila v apríli
2016, vidí čo deti prežívali keď znenazdajky prestali chodiť do škôlky, stratili kamarátov, odsťahovali sa

z domu, na ktorý boli zvyknutí, zmenili denný režim, stratili kontakt s druhým rodičom v rozsahu, na aký
boli doposiaľ zvyknutí. Jej terajšie správania a postoj nenasvedčujú tomu, že by ju nejakým spôsobom
bolesť a žiaľ detí oslovila a snažila sa zmierniť následky ich vytrhnutia z domova. Nemá zábrany, aby
zbytočne len pre presadenie svojej si pravdy okliešťovala deti o možnosť byť vychovávaný druhým
rodičom, vyrastať nielen s matkou ale aj s otcom. Vzťahy medzi otcom a deťmi sú pozitívne, otec obe

deti miluje. Deti sa dožadujú otcovej prítomnosti, vedia, že sa o nich vie príkladne postarať, otec vie
variť, vykonávať všetky domáce práce, rád s deťmi trávi čas, chodí s nimi na prechádzky, hrá sa s nimi,
venuje sa im. S doposiaľ prezentovaných tvrdení matky, ktoré neboli doložené žiadnymi hodnovernými
listinnými dôkazmi, ale aj z dôkazov, ktoré súdu otec predložil plynie, že je to matka, ktorá bráni otcovi
umožniť rovnocenný a rovnoprávny styk s deťmi, pričom relevantný dôvod, na základe ktorého by bolo

možné priznať matkinmu správaniu dôvodnosť neexistuje. Rodičovské práva a povinnosti sú budované
na základe rovnoprávneho postavenia otca a matky pri ich výkone a v záujme detí potom je, aby mali
zabezpečený pravidelný osobný kontakt s oboma rodičmi.11. Otec je zamestnaný s príjmom vo výške 850 Eur netto. Výdavky má nasledovné: elektrina 51 Eur,
voda 20 Eur, spolu s plynom 130 Eur, strava pre psa 30 Eur, poistky 22 - 23 Eur.

12. Matka a otec predložili listinné doklady preukazujúce ich výdavky v súvislosti s domácnosťou a
potrieb pre maloleté deti.

13. Z pripojeného znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý bol vypracovaný v konaní o rozvod
manželstva vedenom na Okresnom súdu Košice - okolie pod sp. zn. 19P/101/2016 bolo zistené,

že osobnostná štruktúra matky je dostatočne vyvážená, diferencovaná aktuálne bez závažnej
patologickej symptomatológie. Rodičovské správanie matky je sýtené dostatočne rozvinutými emočnými
spôsobilosťami, posudzovaná má svoje deti úprimne rada, má k nim ochranársky postoj, dostatočne sýti
ich vzdelávacie a voľnočasové aktivity. Osobnostná štruktúra otca je diferencovaná s introvertovanou
sociálnou inklináciou, aktuálne bez závažnej patologickej symptomatológie. Rodičovské správanie otca
je sýtené dostatočne rozvinutými emočnými spôsobilosťami. Posudzovaný má svoje deti úprimne rád,

má k nim ochranársky postoj, je schopný zaistiť ich vzdelávacie aktivity ako je primerane sýtiť ich
voľno časové aktivity. Obidve maloleté deti majú k svojim rodičom pozitívne citové väzby, ani jedného
z nich neodmietajú. Maloleté deti v predškolskom veku ešte nehodnotia vzájomný vzťah medzi sebou,
ich vzťahy sú štandardné, primerané veku. Maloleté deti sú emočne naviazané na obidvoch rodičov.
Na základe znaleckého posudzovania je otec viac direktívny a matka viac cíti emočné potreby detí.

Obaja rodičia sú však pre maloleté deti autoritou a osobou citovo blízkou. Obaja rodičia majú citové
a osobnostné predpoklady na výchovu maloletých detí. Napriek tomu, že obaja rodičia majú citové
a osobnostné predpoklady na výchovu maloletých detí, je nutné z psychologického hľadiska zobrať
do úvahy skutočnosť, že deti nie sú emočne vybavené tak, aby striedavú osobnú starostlivosť zvládli
bez zvýraznenia neurotických príznakov. Túto skutočnosť by si mali rodičia uvedomiť a k presadeniu

striedavej starostlivosti by mali pristupovať veľmi opatrne. Vhodnejšie by bolo pristúpiť k predĺženým
víkendom detí u otca od piatku do pondelka, kedy by ich otec odniesol do predškolského zariadenia
a vybrala by ich matka. Počas týždňa by sa otec mohol realizovať v role otca sprevádzaním detí na
tanečný krúžok alebo inú záujmovú činnosť. Maloleté deti ešte potrebujú nejaký čas, ťažko povedať
aký dlhý, kým sa citovo odpútajú od matky. Aktuálne najmä vzhľadom k veku maloletých detí odporúča

zverenie do osobnej starostlivosti matky. Vek detí nie je jediným kritériom na nariadenie striedavej
starostlivosti. Keďže maloleté deti v ich veku nechápu fakt rozvodu, hodnotia skôr pobyt v I. a mimo neho.
Maloleté deti ani k jednému z rodičov nemajú negatívny vzťah. Počas znaleckého šetrenia neboli zistené
vedométendenciekovplyvňovaniudetí,ichvzťahukdruhémuzrodičov.Každédieťavovekumaloletých
detí je ovplyvniteľné a manipulovateľné. Nevedomé ovplyvňovanie maloletých detí zo strany rodičov

sa pravdepodobne deje, o čom svedčia napr. výroky detí: „mamka to spôsobila, lebo nabúrala dvere,
mamka zrušila rodinu...“. Tieto vetné spojenia nepochádzajú z detských úvah. Obaja rodičia si v čase
rozchodu majú právo nájsť si priateľov i kamarátov a majú právo si ich pozvať aj do bytu. Vyjadrenie, že
matka nahrádza maloletým deťom mužský vzor, považuje za alibistické a účelové. Pokiaľ sa rozvodový
konflikt nedarí zvládnuť slušne a s úctou k druhému rodičovi, je dieťa zapletené do konfliktu rodičov. Jeho

vyrovnávanie sa s daným faktorom má rôzne podoby. Kvôli zmenám správania mal. T. voči matke, matka
už navštevuje psychologickú ambulanciu, odporúča pokračovať v psychoterapeutickej intervencii. Je
nutné si uvedomiť, že prejavy reakcií detí majú rôzne podoby, preto nemožno to hodnotiť. S problémom
je potrebné terapeuticky pracovať, nakoľko istý čas môže dieťa podobné prejavy prechovávať k druhému
rodičovi.

14. Vzhľadom na námietky otca proti záverom znaleckého posudku sa znalkyňa vyjadrila k týmto
námietkam a zotrvala v plnom rozsahu na písomne podanom znaleckom posudku.

15. Dňa 31.1.2017 rodičia zhodne navrhli, aby na základe predložených listinných dôkazov zveril

maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, styk otca s maloletými deťmi upravil nasledovne:
Otec by bol oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny týždeň v stredu od 15.00 hod. do
18.00 hod. kedy si otec deti vyzdvihne z predškolského/ školského zariadenia, prípadne od matky a po
skončení deti odovzdá matke v stanovený deň a hodinu, každý párny týždeň od štvrtka od 15.30 hod.
kedy si otec maloleté deti vyzdvihne zo školského/predškolského zariadenia do pondelka do 8.00 hod.

kedy maloleté deti odnesie do školského/predškolského zariadenia.

16. Kolízny opatrovník súhlasil, nakoľko je to v záujme maloletých detí.17. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný
mesačný príjem za obdobie 1/2016 do 12/2016 bol vo výške 728 Eur netto.

18. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom otca bolo zistené, že jeho priemerný
mesačný príjem za obdobie 1/2016 do 12/2016 bol vo výške 874 Eur netto.

19. Podľa ust. § 36 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí
spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností.

Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností,
najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v
záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s
blízkymi osobami.6) Ustanovenia
§ 24 , § 25 a 26 sa použijú primerane.

20. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti

a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a

majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

21. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví
rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

22. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na

neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v
rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

23. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

24. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh.

25. Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom súd prihliadol na to, aby sa
rešpektovalo právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol
aj na to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť
o maloleté deti a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky majú vytvorené u
matky. Prihliadol aj na závery znaleckého posudku, správy od klinických psychológov, ktoré maloleté deti

navštevujú. V ďalšom pri rozhodovaní prihliadol na citové väzby a vývinové potreby a dospel k záveru,
že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné prostredie pre maloleté deti. Z
uvedeného dôvodu preto zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať
a spravovať majetok. Záverom poukazuje na zhodné tvrdenia rodičov maloletých detí, aby tieto boli
zverené do osobnej starostlivosti matky.

26. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností amajetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných
pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j.

matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé
sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého
z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a
zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie
rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko

foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť.
Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou
formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie
potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním
vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a
osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným,

ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z
rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho
rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený
rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška
mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane

povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov
nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto
životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z
nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je
porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na

plnenievšetkýchpreukázanýchoprávnenýchpotriebdieťaťa,pričomsúdbudevychádzaťzpredpokladu,
že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových
potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v
čase vyhlásenia rozhodnutia.

27. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov
na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška
mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných
platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady
potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie,

hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením
školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné
bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti
rodičovslabéaleboobjektívneobmedzenéanedovoľujúposkytnúťdieťaťuviac.Pristanoveníkonkrétnej
výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených

mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade
jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných
vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť,
plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera
vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

28. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie
vyživovacejpovinnostibymalobyťspravidladobrovoľné.Jejúpravasúdnymrozhodnutímbývaspravidla
následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky
výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti,

jeho možnosti a majetkové pomery.

29. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho aká finančná suma mesačne je
potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom
zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s

rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa a rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové
a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera
týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričomako to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na
výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

30. Z citovaných zákonných ustanovení ako aj vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti
rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

31. Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určovaní vyživovacej povinnosti dospel k
záveru, že výživné vo výške 110 Eur na mal. T. a 100 Eur na mal. I. je primerané. Pri určovaní

výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených
potrieb maloletých detí, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností tak na strane matky ako i na
strane otca, na osobnú starostlivosť matky o maloleté deti, na záujem otca o maloleté deti a dospel k
presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu detí bez
ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Matka má náklady spojené s výchovou, výživou, ošatením a
záujmovou činnosťou maloletých detí. Ďalej súd zohľadnil skutočnosť, že obaja rodičia sú zamestnaní,

pričom príjem matky činí v priemere 728 Eur netto a príjem otca 874 Eur netto. Pri posúdení pomerov
účastníkov, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich
zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu. Súdom stanovené
výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutný potrieb maloletého dieťaťa ale vychádzajúc z
ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa

nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť
aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia,
resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej
súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia,

v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd je toho
presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb
v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať,
aby aspoň tento štandard poskytol maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou,
že dieťa rodičia, ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie existovalo. Dieťa

má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich
zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený v rámci
výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná
osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča

i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných
objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie,
možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča, je potrebné
vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku
ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob

života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej
úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho
zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom
rozsahu. Námietky otca ohľadne výdavkov, ktoré má v čase stretávania sa s maloletou dcérou a na

ktoré poukazoval pri určení vyživovacej povinnosti súd uvádza, že tieto nespĺňajú charakter výživného
a ich účelom nie je nahrádzať výživné, preto sa do vyživovacej povinnosti zásadne nezapočítavajú.
Aktivity otca počas styku s mal. dieťaťom sú rozhodne prínosom pre dieťa, ale v súlade so zásadou
vyjadrenou v Zákone o rodine, že otec okrem osobnej starostlivosti je povinný počas styku postarať
sa o osobné potreby dieťaťa naturálnym plnením, sa tieto výdavky zásadne nemôžu započítavať do

vyživovacej povinnosti ( povinnej osoby ), pretože svojim účelom sú viazané na pobyt dieťaťa u otca,
resp. sú jeho dobrovoľným plnením na základe vlastného uváženia aj keď sú vynakladané v záujme
dieťaťa, ktoré ich rozhodne vníma ako prejav otcovskej lásky a záujem poskytnúť mu širší rozhľad. Z
povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou (peňažné plnenie,
vecné plnenie, osobná starostlivosť a pod.) vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné

kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou
súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.32. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská
pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a
možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa

podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé
skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75
ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 110
Eur na mal. T. a 100 Eur na mal. I. mesačne je primerané.

33. Podľa ust. § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

34. Vzhľadom k tomu, že súd určoval vyživovaciu povinnosť otcovi od 3.5.2016 došlo k vzniku dlžného
výživného, ktoré bolo vypočítané ku dňu 31.1.2017. Dlžné výživné bolo otcovi povolené splácať v
mesačných splátkach po 25 Eur spolu s bežným výživným s prihliadnutím na jeho majetkové zárobkové

pomery.

35. Dlžné výživné na mal. T. bolo vypočítané nasledovne:
Alikvotná časť za mesiac máj 2016 110 Eur : 31 dní = 3,50 Eur x 28 dní, t.j. 98 Eur, 6/2016 do 1/2017
8 mesiacov x 110 Eur = 880 Eur, spolu dlžné výživné 978 Eur. Od uvedenej sumy súd odpočítal plnenia

zo strany otca v celkovej výške 444,80 Eur (alikvotná časť za mesiac 5/2016 1,60 Eur x 28 dní = 44,80
Eur, 8 mesiacov x 50 = 400 Eur, spolu 444,80 Eur). Dlžné výživné činí 533,20 Eur.

36. Dlžné výživné na mal. I. vypočítané nasledovne:
Alikvotná časť za mesiac máj 2016 100 Eur : 31 = 3,20 Eur x 28 dní, t.j. 89,60 Eur, 6/2016 do 1/2017 8

mesiacov x 100 Eur, t.j. 800 Eur, spolu 889,60 Eur. Od uvedenej sumy súd odpočítal plnenia zo strany
otca v takej istej výške ako u mal. T. vo výške 444,80 Eur. Dlžné výživné činí 444,80 Eur.

37. Podľa ust. § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s

maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

38. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk
rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú
neupraviť.

39. Výrok rozsudku týkajúci sa úpravy styku otca s maloletým dieťaťom sa viaže na ust. § 25 ods. 2
Zákona o rodine. Ide zásadne o úpravu styku toho z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do
osobnej starostlivosti. V tomto prípade ide o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom.

40. Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná. Záujmom dieťaťa je nepochybne,
aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote
dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté
deti predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú
rozvíjanie osobnosti maloletých detí. V procese socializácie maloletých detí je v zásade nevyhnutná

účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi, nielen etika príbuzenských vzťahov, ale
aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť
je prikázaná obom rodičom. Záujem maloletých detí na stretávaní sa s otcom súd vidí v potrebe
udržiavaniach vo vzťahu medzi rodičom a maloletými deťmi, v zmysle chápanie ho, ako vzoru a autority,
ktorý s rastúcim vekom detí, budú nadobúdať širšie rozmery (nález ÚS ČR vo veci II. ÚS363/03).

Rovnako si je potrebné uvedomiť potrebu spolupôsobenia rodiča - otca na maloleté deti, pretože
aj mužský prvok je schopný vhodným spôsobom napomáhať aj v rámci školských prác (uznesenie
Ústavného súdu ČR vo veci II. ÚS 554/04). Pôsobenie oboch rodičov na deti je najmä z hľadiska
súčasného pubertálneho vývinového štádia detí nanajvýš vhodné. Pri výkone styku rodiča s maloletými
deťmi je nevyhnutné vziať na zreteľ zodpovednosť matky, aby v záujme maloletých detí na nich

pozitívne vplývala a viedla k pozitívnemu vzťahu k otcovi. Dôležitá úloha otca v živote maloletých detí
je nepopierateľná, preto je úlohou matky, vhodne na tieto pôsobiť a zdôrazňovať dôležitosť stretávanie
sa s druhým rodičom. Prípravou na styk otca s dieťaťom sa nerozumie len fyzická príprava matky, ktorámá zabezpečiť deťom veci na oblečenie a pod., ale aj určitá psychická pomoc a psychická príprava na
stretávanie sa s druhým rodičom.

41. Podľa ust. § 24 ods. 4, Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby i vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia, ako schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým
rodičom.

42. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvoma rodičmi. Súd je toho názoru, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a
empatia vo vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni, zaručuje bezproblémový výkon styku
s maloletými deťmi.

43. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže rodičia maloletého sa následne dohodli na úprave styku,
rozhodol súd tak, že akceptoval prednesy rodičov a upravil stretávanie sa v zmysle ich prednesu. Na
základe uvedeného je súd toho názoru, že je v záujme tak otca ako i maloletých detí, aby naďalej
boli zachované rodinné vzťahy s otcom, s prihliadnutím na vek maloletých detí ako aj na závery a

odporúčania znalca, klinických psychológov.

44. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č.
160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.