Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. máj 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/209/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816200582
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8816200582.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu

JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Martina Kopinu v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.,
Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 proti odporcom: 1. V. H., nar. XX.XX.XXXX, 2. V.
H., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom XXX XX G. XXX, o zaplatenie 30.899,14 eur s prísl., o odvolaní
žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 4C/19/2016-41 zo dňa 26.04.2016,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Mení sa rozsudok vo výroku o lehote splatnosti dlhu tak, že žalovaným sa povoľuje dlžná suma a úrok
z omeškania splácať v splátkach po 100,- eur mesačne, vždy k poslednému dňu toho ktorého mesiaca.

Mení sa rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalovaným v
1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne, nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 29.776,79 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 29.776,79 eur od 09. 09. 2015 až do
dňa zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania vo výške 1853,50 eur, a to všetko do troch dní od

právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu zamietol.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 39, § 41, § 52, § 53, § 54, § 511, § 517 Občianskeho zákonníka.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca a žalovaný v 1. a 2. rade uzavreli dňa 30.12.2013 zmluvu o
úvere č. XXXXXXX X XX, na základe ktorej im žalobca poskytol medziúver č. XXXXXXXXXX/XXXX
vo výške 30.000,- eur. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie medziúveru, ktorý sa po pridelení cieľovej

sumy zmluvy o stavebnom sporení a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok mal zmeniť
stavebný úver pod číslom XXXXXXXXXX/XXXX vo výške cca 17.634,99 eur. Keďže nastali podmienky
predpokladané v zmluve tým, že dlžník podstatne porušil zmluvu, žalobca ku dňu 8.9.2015 vyhlásil
mimoriadnu splatnosť celého úveru a zároveň žiadal oboch žalovaných o okamžité vrátenie celého
zostatku úveru. V danej právnej veci žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 08.09.2015,
teda týmto dňom sa stal splatný celý úver, zo strany žalobcu došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej
splatnosti úveru, a preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z

úveru iba do dňa 08.09.2015, potom už nastúpil režim platenia úrokov z omeškania. Súd prvej inštancie
poukázalajnaobdobnénázoryvyslovenévrozhodnutiachKrajskéhosúduvTrenčínezodňa29.10.2014
sp. zn. 5Co/223/2014, Krajského súd v Prešove sp. zn. 3Co/85/2013 zo dňa 25.10.2013, Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 4Co/83/2013 zo dňa 7.5.2014. Súd prvej inštancie mal za preukázaný nárok nazaplatenie istiny v sume 29.776,79 eur. Jedná sa o istinu úveru, ako aj o úrok z úveru do vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru. Do uvedenej sumy súd prvej inštancie nezarátal poplatky za upomienky
v sume 45,- eur a úrok z úveru v sume 602,19 eur započítaný v istine za obdobie od 09.09.2015 do

31.12.2015, ktorými nárokmi sa bude zaoberať nižšie. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie
žalobcovi nepriznal nárok na úrok z úveru po zosplatnení vo výške 6,59% ročne zo sumy 28.952,89 eur
od01.01.2016dozaplateniaavtejtočastinávrhžalobcuzamietol.Zároveňzrovnakéhodôvoduzamietol
návrh aj v časti úroku z úveru v sume 602,19 eur vyčísleného za obdobie od 09.09.2015 do 31.12.2015,
ktorý bol žalobcom prirátaný k istine. Súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal nárok na poplatky za

upomienky spolu v sume 45,- eur, ktoré boli splatné dňa 31.01.2015 v sume 15,- eur, dňa 28.02.2015
v sume 15,- eur, dňa 31.03.2015 v sume 15,- eur, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo
do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku na poplatky za upomienky,
pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku
pohľadávky, ktorú si uplatňuje, a preto prvoinštančný súd žalobu v tejto časti spolu s príslušenstvom
zamietol. Navyše, žalobca nepreukázal súdu zaslanie upomienok a ani to, že by mu za zaslanie týchto

upomienok vznikli nejaké reálne náklady v uvedenej výške, a teda v prípade poplatku takéhoto typu
zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba
ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov
dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku súd prvej inštancie posúdil ako priečiace sa dobrým
mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaní sa s plnením svojho peňažného záväzku

dňom nasledujúcim po dni, ktorú im žalobca vo vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru poskytol, dostali
do omeškania, preto ich súd prvej inštancie zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania v súlade s príslušným
ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády, a to vo výške 5,05 % ročne dňom
nasledujúcom po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, teda dňom 09.09.2015 do zaplatenie ale len
zosumypriznanejsúdomačodozvyškužalobuvtejtočastizamietol.Výrokotrováchsúdprvejinštancie

odôvodnil podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej len O.s.p.).

4. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní, ktorí k predmetnému
rozsudku uviedli, že uvedenú sumu nemôžu uhradiť jednorázovo, nakoľko im to ich príjmy neumožňujú.
Z tohto dôvodu žiadajú, aby im bolo umožnené splácať dlžnú sumu žalobcovi v pravidelných mesačných

splátkach vo výške 100,- eur , vždy k poslednému dňu toho ktorého mesiaca. Zároveň namietali
povinnosť zaplatiť trovy konania, ku ktorej ich zaviazal súd prvej inštancie, s ohľadom na ich nízky
príjem. Uviedli, cit. „Na súdnom pojednávaní sme sa vyjadrili, že uvedenú sumu nemôžeme uhradiť
jednorázovo,pretoženašepríjmynámtoneumožňujú.Nášspoločnýpríjem(invalidnýdôchodokamzda)
je 400,- eur, po vykonaní zrážok zo mzdy manželky. Zvyšnú sumu máme na živobytie, nevlastníme

žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Bývame v rodinnom dome nášho syna, ktorému platíme nájom
zabývanie100,-eur.Ďalšievýdavkysúnalieky-40,-eur,nadiétnestravovanieaosobnúhygienu-160,-
eur. Naše výdavky sú teda vo výške 300,- eur a preto žiadame o možnosť splácať dlh Prvej stavebnej
sporiteľni, a.s., Bratislava vo výške 100,- eur mesačne, vždy k poslednému dňu v tom ktorom mesiaci.
Potrebné doklady potvrdzujúce naše príjmy a výdavky predlžím najneskôr na súdnom pojednávaní

(potvrdenie o výške invalidného dôchodku, potvrdenie o výške platu a o zrážkach zo mzdy a doklady
o výdavkoch). Zároveň nesúhlasím so zaplatením trov konania vo výške 1853,50 eur z dôvodu nášho
nízkeho príjmu.“

5. Žalobca sa k odvolaniu vyjadril s tým, že podané odvolanie žalovaných nespĺňa náležitosti odvolania

proti rozsudku, ale skôr sa jedná o žiadosť o splátkový kalendár. Žalobca poukázal na výšku pôvodnej
mesačnej splátky, ktorá bola vyššia ako 100,- eur ako aj neprípustnosť stavu, kedy dlžníkom bude
umožnené splácať svoj dlh v mesačných splátkach, ktorých výška by bola nižšia ako bola výška pôvodne
dohodnutých splátok, a to aj napriek tomu, že porušili svoju povinnosť splácať úver riadne a včas. Vo
vzťahu k námietke, ktorou napádali povinnosť zaplatiť trovy konania, žalobca uviedol, že má na ne plný

nárok, nakoľko návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný dôvodne.

6. Súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30. 06. 2016). Odvolací súd
musel postupovať a vec posudzovať už podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č.

160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07.
2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 CSP s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej
inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné.

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

10. Hľadiskami pre úvahu odvolacieho súdu pre splatenie dlžnej sumy v dlhšom časovom horizonte ako
to ustanovuje § 232 ods. 3 CSP, resp. výhodu splátok, sú najmä výška priznaného plnenia, platobná
schopnosť žalovaných, v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku a dopad oddialenia povinnosti
splnenia dlhu žalovaných na pomery žalobcu.

11. Žalovaní uviedli, že ich nepriaznivá finančná situácia im neumožňuje splniť dlžnú sumu v lehote 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Z odvolania žalovaných je zrejmé, že sú si vedomí existencie svojho
dlhu, vyvíjajú úsilie o jeho vyrovnanie v čo najkratšej dobe, snažia sa eliminovať svoje výdavky tak, aby
pohľadávka žalobcu mohla byť uspokojená. S ohľadom na uvedené, berúc zreteľ na výšku priznaného

plnenia ako aj na časový úsek, ktorý ubehol od rozhodnutia súdu prvej inštancie po rozhodnutie
odvolaciehosúdu,počasktoréhoužžalovanímohlisvojdlhčiastočneplniť,odvolacísúddospelkzáveru,
že žalovaným je dôvodné umožniť splnenie dlhu v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100,-
eur. Plynutie času nemá na postavenie žalobcu negatívny dopad, keďže mu patrí nárok na úroky z
omeškania z dlžnej sumy až do času úplného splnenia dlhu.

12. Na základe uvedeného odvolací súd podľa ustanovenia § 388 CSP rozsudok v časti týkajúcej sa
lehoty splatnosti dlžnej sumy zmenil tak, že umožnil žalovaným dlžnú sumu a úrok z omeškania splácať
v splátkach po 100,- eur mesačne, vždy k poslednému dňu toho, ktorého mesiaca.

13. Odvolací súd v ďalšom podrobil prieskumu napadnuté rozhodnutie vo vzťahu k výroku o trovách
konania.

14. Súd prvej inštancie sa vo svojom odôvodnení vôbec nevyrovnal s možnosťou použitia ustanovenia §
150 O.s.p, resp. § 257 CSP. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že pre aplikáciu tohto ustanovenia

nie je nutné, aby sa strana jeho použitia dovolávala a odôvodňovala potrebu jeho aplikácie. Súd pri
rozhodovaní o náhrade trov konania ex offo skúma, či nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa.

15. Podľa § 150 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd
výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Ide o zákonné ustanovenie, ktoré z

hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady
zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade
trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje
všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych
noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže

dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Do úvahy treba brať tiež také
okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní. Z
uvedeného výkladu § 150 O.s.p. vyplýva, že pri aplikácii tohto zákonného ustanovenia možno prihliadaťi na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde. (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 M
Cdo 2/2008, zo dňa 25. februára 2009).

16. Účelom ustanovenia uvedeného v § 257 CSP (§ 150 O.s.p.) je umožniť súdu zmierniť dôsledky
právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolútneho práva.
Jeho aplikácia je možná za splnenia zákonných podmienok. Do úvahy prichádza z dôvodu sociálnych
aspektov, kedy sa zohľadňujú osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán v konaní a
prípadne iné okolnosti. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým

zásadou úspechu v konaní (§ 255 CSP) a aplikácia § 257 CSP prichádza do úvahy vtedy, ak sú naplnené
všetky predpoklady na priznanie náhrady trov, ale súd dôjde k názoru, že sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Rozhodnutie o trovách konania podľa §
257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým
mravom. Viď rozhodnutia ÚS SR č. k. II. ÚS 563/2011-18 a NS SR sp. zn. 2MCdo/17/2009.

17. Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať
dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu § 257
CSP (150 O.s.p.) len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porov.
R 34/1982, R 23/1989).

18. V prejednávanom prípade odvolací súd ustálil, že je potrebné o trovách strán sporu rozhodnúť
aplikovaním § 257 CSP z dôvodu ochrany spotrebiteľa - žalovaného, voči ktorému boli v základnom
konaní použité nekalé zmluvné podmienky.

19. Dôvodom opodstatňujúcim aplikáciu ust. § 257 CSP, na ktorú poukazoval odvolateľ je skutočnosť,

že pokiaľ voči spotrebiteľovi v spotrebiteľskej veci boli použité nekalé zmluvné podmienky, predstavuje
to dôvod hodný osobitného zreteľa, a preto je dôvodné úspešnému žalobcovi náhradu trov konania
nepriznať. S uvedeným právnym názorom, ktorý konštatoval napr. aj Krajský súd v Prešove vo svojom
uznesení č. k. 20Co/179/2013-86 z 30.09.2013, sa odvolací súd plne stotožňuje a považuje ho za vecne
správny, navyše v spojení s nelichotivou majetkovou situáciou žalovaných. Oproti oddlženiu považuje

odvolací súd oparenie vo vzťahu k možnosti splácania a vo vzťahu k trovách za primerané, pretože
zachováva možnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu a súčasne berie zreteľ na nepriaznivé majetkové
pomery žalovaných.

20. So zreteľom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti,

t.j. vo výroku o povinnosti žalovaných v 1. a 2. rade spoločne, nerozdielne žalobcovi nahradiť trovy
konania vo výške 1853,50 eur zmenil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (§
388 CSP).

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2

CSP tak, že náhrada trov odvolacieho konania stranám priznaná nebola.

22. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).