Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. október 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/178/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111221745
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8111221745.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa: Z. V., nar.

XX.XX.XXXX, bytom W., B. XX, proti odporcovi: Ing. P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ., W. S. X,
zastúpený: JUDr. František Komka, advokát so sídlom v Prešove, Hlavná 27, v konaní o zrušenie
vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

zrušuje odporcovi právo doživotného bezplatného užívania bytu č. X na X. poschodí bytového domu
číslo súpisné XXXX v W. na ulici B. č. XX, ktoré je zapísané na LV č. XXXX v k. ú. W.Š., ktorý je vedený
na Úrade geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky,

navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi primeranú náhradu za zrušenie vecného bremena vo výške
12 275,23 eura, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 1.8.2011 žiadala navrhovateľka zrušiť vecné bremeno a to
právo doživotného bezplatného užívania bytu pre odporcu vzhľadom na skutočnosť, že tento takmer
4 roky byt neužíva, neprispieva žiadnym dielom na jeho údržbu, čím vznikol hrubý nepomer medzi
vecným bremenom a výhodou oprávneného. U takéhoto typu vecného bremena nie je možné užívať

nehnuteľnosťcelkombezodplatne,najmäpokiaľsajednáonákladynaúdržbuaopravunehnuteľnosti.Aj
zobsahuinýchsporovmedziúčastníkmikonaniavyplýva,žeodporcanemázáujembývaťvpredmetnom
byte.

Odporca súhlasil so zrušením vecného bremena, pričom poukázal na skutočnosť, že z dôvodu
prebiehajúcich konaní o jeho výživnom voči dieťaťu z predošlého manželstva, bol zo strany
navrhovateľky nútený, aby sa zbavil vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré v tom čase vlastnil,

aby tak sa stal bezmajetným, čo má za následok priaznivejšie určenie výšky výživného pre neho. Z
tohto dôvodu okrem spoluvlastníckeho podielu jednej polovice k rodičovského domu taktiež účelovo
okrem iného spolu s navrhovateľkou darovali trojizbový byt, ktorý je predmetom tohto konania na
vtedy ich maloletú dcéru Z.. Následne došlo k rozporom medzi účastníkmi konania a po rozvode ich
manželstva sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti a do bytu sa nasťahovala navrhovateľka spolu
s dieťaťom narodeným mimo manželstva. Následnými majetkovými prevodmi navrhovateľka účelovo
prevádzala majetok tak, aby došlo k majetkovým stratám na strane odporcu, preto sú jej tvrdenia

ohľadom bezdôvodného neužívania bytu nepravdivé. On mal záujem realizovať svoje právo z vecného
bremena, načo však navrhovateľka nereagovala. Vzhľadom na uvedené žiadal priznať primerané
peňažné plnenie ako náhradu za zrušenie vecného bremena a to vo výške jednorazového finančného
plnenia vo výške jednej polovice trhovej hodnoty bytu v čase zrušenia vecného bremena.V priebehu konania došlo k zmene vlastníka bytu, ku ktorému sa viaže vecné bremeno, nakoľko
navrhovateľka previedla vlastnícke právo k uvedenému bytu na dcéru účastníkov konania, ktorá vstúpila

do konania namiesto pôvodnej navrhovateľky.

Navrhovateľka po vstupe do konania poukázala na skutočnosti, že matka jej darovala byt z dôvodu
ukončenia súdnych sporov, nakoľko odporca sa mal vyjadriť v tom zmysle, že po prevode bytu na dcéru
ukončí súdne spory, ktoré vedie s matkou navrhovateľky. Poukázala na skutočnosť, že nemá žiaden

príjem, pracuje len na dohodu o pracovnej činnosti s dohodnutou odmenou 2,20 eura za hodinu pri počte
10 hodín týždenne.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením darovacej zmluvy,
znaleckého posudku Ing. Q. B. číslo 10/2012, odborného vyjadrenia Ing. V. R., znaleckého posudku
znalca Ing. X. číslo 12/2014, výpisu z LV číslo X XXX, rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 20C

145/2013 ako aj ostatného spisového materiálu, pričom bol zistený tento skutkový stav:

Navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou bytu číslo X, ktorý je zapísaný na LV číslo X XXX v
k. ú. W., pričom právo doživotného bezplatného užívania predmetného bytu svedčí odporcovi v
zmysle zápisu na citovanom LV v časti C. Odporca predmetný byt dlhodobo neužíva, pričom s

právnym predchodcom navrhovateľky, svojou bývalou manželkou vedie množstvo súdnych sporov
ohľadom majetku, ktorý nadobudli buď počas trvania manželstva, resp. predtým. Majetkové prevody
medzi matkou navrhovateľky a odporcom boli podľa vyjadrenia odporcu motivované snahou matky
navrhovateľky, aby odporca disponoval čím menším majetkom, ktorý by odôvodňoval priznanie nižšieho
výživného v konaniach voči jeho dieťaťu z predchádzajúceho manželstva. Následne dochádzalo medzi

matkou navrhovateľky a odporcom k majetkovým prevodom v rámci ktorých došlo aj k darovaniu
bytu v W. na ulici B. XX zo strany matky navrhovateľky a odporcu v prospech v tom čase maloletej
navrhovateľky. Zároveň touto zmluvou bolo obom rodičom zriadené vecné bremeno a to právo
doživotnéhoužívaniabytu.Následnepotomčonavrhovateľkanadobudlaplnoletosťpreviedlavlastnícke
právo k predmetnému bytu na svoju matku s tým, že ťarcha spočívajúca vo vecnom bremene v prospech

odporcu ostala zapísaná na uvedenom byte. Po zhoršení vzťahov medzi matkou navrhovateľky a
odporcom došlo medzi nimi ku korešpondencii ohľadom možnosti užívať predmetný byt odporcom,
pričom tieto vzájomné rozhovory neboli úspešné a následne bola podaná žaloba o zrušenie vecného
bremena.

Ako vyplýva zo znaleckého posudku číslo 10/2012 znalca Ing. Q. B. primeranou náhradou za zrušenie
vecného bremena je suma 12 655,16 eura a to ku dňu vypracovania predmetného znaleckého posudku,
teda k 26.6.2012. Znalec, ktorý bol pribratý do konania, ktorý mal verifikovať závery znaleckého posudku
Ing. B. a to Ing. X. vzhľadom na vznesené námietky zo strany odporcu, stanovil primeranú hodnotu za
zrušenie vecného bremena vo výške v 12 275,23 eura, pričom tento znalecký posudok bol vypracovaný

k 6.5.2014.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 151p ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu

alebozozákona.Kzánikuprávazodpovedajúcehovecnémubremenuzmluvoujetrebavkladdokatastra
nehnuteľností.

Podľa§151pods.3Občianskehozákonníkaakzmenoupomerovvzniknehrubýnepomermedzivecným
bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu

obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže
súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

V danom prípade súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov vo
vzťahu medzi účastníkmi konania, vo vzťahu k predmetnému bytu, ktorá odôvodňuje rozhodnutie súduo zrušení vecného bremena. Predmetná zmena pomerov sa môže týkať nehnuteľností, ale tiež osôb,
ktoré sú povinné či oprávnené z vecného bremena. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že za zmenu
pomerov sa považujú aj zmeny v osobných pomeroch účastníkov, teda aj v osobných vzťahoch medzi

účastníkmi konania. Je nepochybné a je to preukázané z množstvo súdnych sporov, že vzťahy medzi
matkou navrhovateľky ako bývalou vlastníčkou bytu, ale aj medzi navrhovateľkou a odporcom nie sú
štandardnými vzťahmi aké by mali byť medzi rodičmi a deťmi, resp. medzi bývalými manželmi a práve
táto skutočnosť je skutočnosťou, ktorá podľa názoru súdu je tou zmenou pomerov, ktorá odôvodňuje
zrušenie vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného užívania bytu zo strany odporcu. Pri

tak narušených osobných vzťahoch medzi účastníkmi konania je naozaj dôvodné pristúpiť k zrušeniu a
nezhoršovať vzťahy medzi účastníkmi prípadnými spormi ohľadom možnosti užívať tento byt.

Pokiaľ súd dospel k záveru, že je dôvodné zrušiť vecné bremeno v zmysle citovaného ustanovenia
Občianskeho zákonníka tak možno učiniť len za primeranú náhradu. Primeranou náhradou v danom
prípade nemôže byť vecné plnenie aj vzhľadom na majetkové pomery navrhovateľky vo forme

poskytnutia náhradného bytu, resp. inej možnosti bývania, preto jedinou možnosťou riešenia takéhoto
vzťahu medzi účastníkmi konania je zaviazať povinného z vecného bremena na poskytnutie peňažného
plnenia. Otázka ustálenia výšky peňažného plnenia ako primeranej náhrady za zrušenie vecného
bremena je otázkou znaleckou. V danom prípade vo veci boli predložené dva znalecké posudky,
pričom tieto sú v podstate totožné, nakoľko rozdiel medzi vyjadrením znalcov je cca 300 eur, pričom

tento cenový rozdiel vznikol v súvislosti s pohybom na trhu nehnuteľností vzhľadom na časový rozdiel
dvoch rokov pri predložení týchto znaleckých posudkov. Súd mal za to, že pri rozhodovaní o výške
primeraného peňažného plnenia je primerané vychádzať z neskoršieho znaleckého posudku, ktorý je
reálnejší pre rozhodovanie súdu v danom čase. Neskorší znalecký posudok stanovil výšku primeranej
náhrady za zrušenie vecného bremena vo výške 12 275,23 eura. Z uvedeného dôvodu preto súd

zaviazal navrhovateľku zaplatiť odporcovi túto sumu za zrušenie vecného bremena. Súd poukazuje na
skutočnosť, že navrhovateľka je vlastníčkou bytu, ktorého hodnota ako vyplýva zo znaleckého posudku
je cca 50 000 eur. Z uvedeného dôvodu súd nemohol prihliadnuť na námietky navrhovateľky spočívajúce
vtom,žejejpríjemjeminimálnyaženemádostatočnéfinančnéprostriedkynavýplatuodporcu.Vdanom
prípade zákon nedáva súdu žiadnu možnosť, aby nezaviazal oprávneného z vecného bremena, ktoré

sa zrušuje na to, aby nevyplatil oprávneného. Je možné priznať právo na zaplatenie takejto náhrady v
jednotlivých splátkach. Vzhľadom však na výšku splátky, ktorú navrhovala navrhovateľka, ktorá bola asi
15 eur, súd dospel k záveru, že nie je možné ani z hľadiska reálneho splatenia takejto náhrady priznať
možnosť splácania tejto sumy v týchto splátkach. V takomto prípade by táto suma bola splácaná cca 66
rokov čo zrejme nie je reálne poskytnutie plnenia za zrušenie vecného bremena.

Pokiaľ sa týka otázky možnosti splácania sumy za zrušenie vecného bremena súd poukazuje na
skutočnosť, že aj konanie matky navrhovateľky, ktorým previedla predmetný byt na navrhovateľku bez
príjmu nemožno hodnotiť v tomto konaní inak ako snahu dosiahnuť takéto rozhodnutie súdu účelovo,
nakoľko pôvodná navrhovateľka zrejme nemala argumenty pre žiadanie možnosti splatiť túto náhradu

v splátkach. Aj na túto skutočnosť súd prihliadal pri rozhodovaní vo veci.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Pokiaľ sa týka námietok vznesených zo strany odporcu ohľadom výšky primeranej náhrady za zrušenie
vecného bremena súd tieto považoval za nedôvodné. V danom prípade sa jedná o odbornú otázku,
túto otázku skoro úplne zhodne vyriešili znalci pribratí v konaní. Súd vychádzal z novšieho znaleckého
posudku a námietky ktoré vzniesol odporca súd považoval za účelové. K nim nie je nutné sa viac vyjadriť.

Pokiaľ sa týka námietky vznesenej odporcom ohľadom neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy, tu
súd poukazuje na závery rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 20C 145/2013, pričom v tomto
konaní sa odporca domáhal určenia, že táto nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva s
matkou navrhovateľky a poukázal na skutočnosti, na ktoré poukazoval aj v tomto konaní, teda o tom, že
predmetnú darovaciu zmluvu uzavrel v tiesni. Táto žaloba bola zamietnutá, pričom súd je viazaný týmto

rozhodnutím v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p. Z tohto dôvodu predmetná námietka bola irelevantná.

Výrok o trovách konania vyplýva z § 150 ods. 1 O.s.p. keď súd pre dôvody hodné osobitného zreteľa
nepriznal náhradu trov konania. Súd má za to, že vzhľadom na charakter sporu, na históriu jeho vznikuje dôvodné, aby si obe strany niesli svoje trovy sami, nakoľko je v záujme oboch strán do budúcna si
vyriešiť otázky týkajúce sa ich majetkových vzťahov, čo odôvodňuje výrok o trovách konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.