Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. november 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 21T/159/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113011543

Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sopúch

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4113011543.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, samosudcom JUDr. Vladimírom Sopúchom v trestnej veci obžalovaného Z. K., pre
trestný čin úverového podvodu podľa § 250a odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, zák.č. 140/1961 Zb.,
v znení neskorších predpisov, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.11.2016, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný,
Z. Š e r e š, narodený XX.XX.XXXX v P., trvale bytom G. - B., A. XXX/XX, prechodne bytom G. - B.,
P. cesta 13,

r o z h o d o l :

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e :

dňa XX.XX.XXXX v pobočke Všeobecnej úverovej banky, a.s. v Nitre uzavrel zmluvu o úvere č. XXXXX/
XXXX, pričom uviedol pri podpise zmluvy VÚB, a.s. do omylu v otázke splnenia podmienok na
poskytnutie úveru, čím svojim konaním spôsobil poškodenej spoločnosti VÚB, a.s. škodu vo výške
800.000,- Sk ( 26.555,14 eur),

t e d a :

vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru,
a tak mu spôsobil značnú škodu,

t ý m s p á c h a l :

trestný čin úverového podvodu podľa § 250a odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, zák.č. 140/1961 Zb.,
v znení neskorších predpisov.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 250a odsek 4 Trestného zákona, (zák.č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov), na trest
odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.Podľa § 58 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona (zák. č.140/1961 Zb., v znení neskorších predpisov),
výkon tohto trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á .

Podľa § 59 odsek 1 Trestného zákona (zák. č.140/1961 Zb., v znení neskorších predpisov ) u r č u j
e skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku, poškodeného W. M. P., so sídlom XX- XX I. X., P., V - XJS S.
D., s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

F. prokurátor Nitra, (ďalej v texte len so znením „prokurátor“) podal Okresnému súdu Nitra (ďalej v texte
len so znením „súd“) dňa 20.12.2013 na obžalovaného Z. K. (ďalej v texte tiež so znením „obžalovaný“)
obžalobu sp. zn. 4Pv 726/2012 (ďalej v texte len so znením „obžaloba“) pre trestný čin úverového
podvodu podľa § 250a odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, zák.č. 140/1961 Zb., v znení neskorších
predpisov.

Súd sa oboznámil s náležitosťami obžaloby podľa § 235 Tr.por. a zistil, že táto z hľadiska obsahu
spĺňa všetky zákonné podmienky. Súd sa oboznámil s návrhmi prokurátora na vykonanie dôkazov na
hlavnom pojednávaní ako aj s návrhmi obžalovaného na vykonanie dôkazov, s vyšetrovacím spisom
Okresného riaditeľstva Policajného z boru v Nitre, ČVS: ORP-1634/OVK-NR-2012 nariadil hlavné

pojednávanie, pritom určil jeho termín, rozsah a spôsob dokazovania. Súd vykonal dokazovanie tak,
ako ho navrhli vykonať strany obžaloby a obhajoby, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.09.2014,
12.11.2014, 15.04.2015 a 07.09.2015 výsluchom obžalovaného, svedkov Z. A., splnomocneného
zástupcu poškodeného, U.. C. D. a prečítaním listinných dôkazov z vyšetrovacieho a súdneho spisu.

Obžalovaný Z. K., na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Uviedol, že v rokoch 2004 až 2005 bol
živnostník, spoločníkom s J. E. v spoločnosti s ručením obmedzeným pričom robili stavebné výkopové
práce. V roku 2005 dostali väčšiu zákazku v J., kde sa mala robiť kanalizácia. Obžalovaný ďalej uviedol,
že sa nepamätá, či mali nejaké záväzky voči iným subjektom. Do roku 2005 ako živnostník nemal úver
len ako fyzická osoba v Prvej stavebnej sporiteľni, v J. banke a v Istrobanke - Wüstenrot posledný úver

v roku 2004-2005 vo výške 1.500.000 Sk, ktorý prestal splácať v roku 2006. Predmetný úver bral v lete
v roku 2005 ako živnostník a chcel ho použiť na akciu v Ťerchovej. Podmienky pre poskytnutie úveru
rokoval v kaviarni pri banke, s U.. W. F. a s ľuďmi, ktorých mená nepozná. Predložil daňové priznanie
za posledné dva roky, podpisoval veľa papierov, ktoré si neprečítal. Pôvodne mal záujem o 1.000.000,-
Sk, dostal 800.000 Sk, pričom ručil len zmenkou a hospodársky výsledok mal v pluse. Obžalovaný na

položené otázky uviedol, že zmluvu v Ťerchovej podpisovala spoločnosť I. s.r.o., ale úver sa na ňu
nebral, pretože nemala históriu. Predmetnú zmluvu na výkopové práce v N. už nemá, nemá ani doklady,
že im prestali platiť, pričom Áviu, ktorú za úver kúpil, predal, ale už sa nepamätal kedy, malo to byť v
čase, keď už neboli finančné prostriedky, pričom ľudí bolo potrebné vyplatiť. Obžalovaný ďalej uviedol,
že U.. W. F. vyplatil províziu vo výške 5 % z poskytnutého úveru za jeho sprostredkovanie.

Svedok Z. A., splnomocnený zástupca poškodeného, na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný
porušil všeobecné obchodné podmienky tým, že v žiadosti o úver uviedol, že na uspokojenie pohľadávky
vlastní hnuteľný majetok a deklaroval, že všetky dlhy z iných úverov ku dňu

podania žiadosti o úver mali byť uhradené, čo ako vyplynulo z listu vlastníctva č. 33 katastrálne územie
B. okres P. sa nezakladalo na
pravde a na liste vlastníctva sú evidované exekučné konania Ex XXXX/XXXX a Ex 2576/2006. Svedok
ďalej poukázal na predložené daňové priznania daňovníka Z. K. za roky XXXX a XXXX, ktoré sa podľa

svedka v niektorých častiach javili ako pozmeňované a požiadali o preverenie. Svedok ďalej na položené
otázky uviedol, že sa jednalo o hotovostný úver, teda obžalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky
v hotovosti.

Svedkyňa U.. C. D., bývalá pracovníčka Všeobecnej úverovej banky a.s na hlavnom pojednávaní

uviedla, že si nie je istá, či obžalovaného pozná. V auguste roku 2005 pracovala vo Všeobecnej úverovejbanke a.s. ako vzťahový manažér a starala sa o portfólio klientov - podnikateľov. Záujemca o úver
spísal žiadosť o poskytnutie úveru a musel doložiť ďalšie potvrdenia, pričom z hľadiska histórie sledovali
dvojročné obdobie. Svedkyňa na položené otázky k podpisovaniu úverovej zmluvy a predložených

daňových dokladov uviedla, že jej podpis je len na úverovej zmluve na (č.l. 84) a na výkaze o majetku a
záväzkoch k 31.12.2004 na (č.l. 97) uviedla, že podpis na výkaze o majetku a záväzkoch k 30.06.2005
na (č.l. 98) zjavne nie je jej a k podpisom na daňových dokladoch obžalovaného na (č.l. 90 až 96) sa
nevedela vyjadriť a nevedela sa vyjadriť ani k okolnostiam spísania úverovej zmluvy č. 11491/2005,
zároveň uviedla, že nevylučuje, že by niekto do systému, v ktorom sú listiny vygenerované pod jej

menom, mohol vstúpiť. Svedkyňa ďalej na položené otázky po nahliadnutí na listinný dôkaz - žiadosť o
úver na (č.l. 80 až 81) uviedla, že je možné, že takáto žiadosť mohla byť vytlačená v banke a podpísaná
mimo banky. Svedkyňa ďalej uviedla, že osoby Ing. W. F. a Z. E. jej nič nehovoria.

Súd na hlavnom pojednávaní prečítal listinné dôkazy z vyšetrovacieho a súdneho spisu.

Súd pri vykonaní dokazovania postupoval v súlade so zásadou trestného konania (§ 2 ods. 10 Tr. por.)
tak, že zistil skutkový stav veci v rozsahu potrebnom pre jeho rozhodnutie.

Súd vykonaným dokazovaním zistil okolnosti spáchania skutku, zistil, že skutok sa stal tak ako je
uvedený v obžalobe a že skutok spáchal obžalovaný Z. K.. Súd zároveň zistil v nadväznosti na okolnosti

spáchania skutku jeho následok, ktorým bolo spôsobenie značnej škody poškodenému, protiprávnym
konaním obžalovaného, ktorý vylákal a následne nevrátil poškodenému ním poskytnutý úver.

Súd vyhodnotil jednotlivé usvedčujúce a vykonané dôkazy ako výpoveď obžalovaného, svedkov a
listinné dôkazy k okolnostiam spáchania skutku, motívom jeho spáchania, pričom k preukázaniu viny

obžalovaného, dôkazy vyhodnotil jednotlivo a v súhrne na základe logických súvislosti, s tým, či sa stal
skutok popísaný v obžalobe, či obžalovaný spáchal skutok tak ako mu je kladený za vinu, so zreteľom
na vyhodnotenie nepresných, nejasných a protichodných výpovedí obžalovaného a dôkazov, ktoré ho
jednak usvedčujú a dôkazov, ktoré majú svedčiť v jeho prospech na jeho obranu.

Súd mal vykonaným dokazovaním jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností preukázané zavinenie
obžalovaného. Obžalovaný je zo spáchania činu usvedčený priamymi aj nepriamymi dôkazmi, či už vo
forme svedeckých výpovedí ako aj listinných dôkazov. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že obrana
obžalovaného je účelová zavádzajúca a klamlivá. Súd na druhej strane vyhodnotil jednotlivé dôkazy
a dospel k záveru, ktorý potvrdzuje pravdivosť výpovede poškodeného, ktorá sa opiera o jednotlivé

vykonané listinné dôkazy. Súd tak mal preukázaný motív protiprávneho konania obžalovaného voči
poškodenému podvodne vylákať od Všeobecnej úverovej banky, a.s. v Nitre úver v sume 26.555,14
eur tým, že poškodeného uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, na jeho
škodu, keďže už v dobe, keď obžalovaný úver žiadal vedel a pripravoval sa na to, že úver nebude nie
že schopný splácať, ale vedel že ho splácať nebude.

Obžalovaný poprel spáchanie skutku, ktorý mu obžaloba kladie za vinu. Obžalovaný bol zo spáchania
skutku bez akýchkoľvek pochybností usvedčený predovšetkým jeho samotnou výpoveďou, keď potvrdil,
že o úver požiadal a podpísal potrebné doklady ako fyzická osoba z dôvodu, že novozaložená
spoločnosť, ktorej bol spoločníkom I. s.r.o. U.: XXXXXXXX nemala potrebnú históriu na poskytnutie

úveru.

Súd zo žiadosti o úver pre fyzickú osobu - podnikateľa zo dňa XX.XX.XXXX, na (č.l. 80-81) a z úverovej
zmluvy č. 11491/2005 zo dňa 11.08.2005, ktorých podpísanie obžalovaný na hlavnom pojednávaní
potvrdil a nepoprel, zistil, že obžalovanému bol úver poskytnutý ako fyzickej osobe - podnikateľovi s

obchodným menom - Z. K. a s U.: XXXXXXXX.

Súd zistil, že obžalovaný v žiadosti v bode 4. 5. a 6. uviedol, že ku dňu žiadosti nemá, ako žiadateľ
fyzická osoba - podnikateľ, ktorý ručí za záväzky celým svojim majetkom, žiadne záväzky a že disponuje
nehnuteľnýmmajetkomminimálnevhodnotenad1.000.000,-Sk (33.193.92eur)ahnuteľnýmmajetkom

do 250.000,- Sk ( 8.298,48 eur).

Súd z listu vlastníctva č. 33. katastrálneho úradu Okres Levice, katastrálneho územia Domaša, Obce
Hronovce na (č.l. 87-89), zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 018/030/2005,na (č.l. 163 - 171), ktorú obžalovaný uzatvoril s veriteľom - Instrobankou, a.s. Bratislava ako fyzická
osoba na zabezpečenie pohľadávky hypotekárneho úveru zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXXXX-
XXXXXXX/XXXX zo dňa 31.03.2005 vo výške 1.050.000,- Sk (34.85362 eur) a jej príslušenstva

a zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXX/XXX/XXXX, na (č.l. 163 - 171),
ktorú obžalovaný uzatvoril s veriteľom - Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. ako fyzická osoba na
zabezpečenie pohľadávky ku zmluve o stavebnom sporení č. XXXXXXXX vo výške 450.000,- Sk
(14.937,26 eur) a jej príslušenstva, zistil, že obžalovaný poskytol nehnuteľný majetok a to rodinný dom,
garáž a pozemky v jeho výlučnom vlastníctve zapísané na liste vlastníctva č. 33, na zabezpečenie

vyššie uvedených pohľadávok, teda je nepochybné, že obžalovaný pri žiadosti o poskytnutie úveru a pri
podpísaní predmetnej úverovej zmluvy poškodeného uviedol do omylu, keď existenciu týchto záväzkov
vedomezatajil,pričomakosámobžalovanýuviedolnahlavnompojednávaníuviedolpredmetnézáväzky
nesplácal už v roku 2006, o čom svedčí zápis na liste vlastníctva č. 33 v časti ťarchy, o exekučných
príkazoch.

Obžalovaný na svoju obranu a teda absenciu zložiek úmyselného zavinenia a to vedomostnej a vôľovej
jeho konania pred uzatvorením zmluvy obhajuje svojou nevedomosťou, tým, že listiny pre poskytnutie
úveru nečítal a napriek tomu ich podpísal, čo potvrdzuje znalecký posudok č. XX/XXXX znalkyne
A.. W. E. znalkyne z odboru písmoznalectvo, na (č.l. 24-30) tým, že i keď úver mu bol poskytnutý
ako hotovostný, mal za poskytnuté finančné prostriedky zakúpiť nákladné motorové vozidlo W. L., na

výkopové práce pri výstavbe kanalizácie v obci N., pričom súdu nevedel vysvetliť dôvody, pre ktoré úver
nesplácal, komu, kedy a za akú hodnotu motorové vozidlo predal.

Súd zo správy obecného úradu Ťerchová zo dňa 19.05.2015 zistil, že spoločnosť BENGATIM s.r.o. v
dobe od XX.X.XXXX do 19.05.2015 nevykonávala žiadne výkopové práce pre obec, teda obžalovaným

deklarovaný účel žiadosti o úver úveru sa nezakladal na pravde.

Súd v nadväznosti na výpoveď svedka Z. A., splnomocneného zástupcu poškodeného W. M. P., so
sídlom XX- XX I. X., P., V - XJS S. D., vlastníka pohľadávky pôvodného veriteľa Všeobecnej úverovej
banky a.s. ako vyplýva zo zmluvy o postúpení pohľadávok na (č.l. 38 až 79), ktorý uviedol, že

predložené daňové priznania daňovníka Petra K. za roky 2004 a 2005,
sa v niektorých častiach javia ako pozmeňované. S. z odpovede B. úradu E., v rámci ktorej boli
predložené originálne listiny - Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby - obžalovaného za
rok 2004, na (č.l. 186 - 190), výkaz o príjmoch a výdavkoch v jednoduchom účtovníctve k 31.12.2004

obžalovaného na (č.l. 191), výkaz o majetku a záväzkoch k 31.12.2004 obžalovaného na (č.l. 192)
zistil, že údaje v týchto originálnych listinách predložených obžalovaným na príslušný Daňový úrad
v Želiezovciach nekorešpondujú s listinami, ktoré obžalovaný predložil pri schvaľovaní a uzatváraní
úverovej zmluvy.

Súd zistil, že na Daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby - obžalovaného za rok 2004, ktoré
obžalovaný predložil banke chýba dátum jeho narodenia, je nesprávne uvedené rodné číslo daňovníka
- obžalovaného, príjmy a výdavky zo živnosti sú navýšené, pričom príjmy o sumu 4.054.577,- Sk
(134.587,30 Eur) a výdavky tak, aby základ dane zostal rovnaký, teda 324.859,- Sk (10.783,34 Eur) a
zároveň je nesprávne uvedený dátum jeho vyhotovenia.

Vo výkaze o príjmoch a výdavkoch v jednoduchom účtovníctve k 31.12.2004, ktoré obžalovaný predložil
banke sú navýšené príjmy o sumu 4.054.577 Sk (134.587,30 Eur) a výdavky tak, aby základ dane zostal
rovnaký, teda 324.859 Sk (10.783,34 Eur).

Vo výkaze o majetku a záväzkoch k 31.12.2004, ktoré obžalovaný predložil banke, obžalovaný uviedol
aj hodnotu dlhodobého hmotného majetku a celkovú hodnotu majetku za bežné účtovné obdobie, ktorú
obžalovaný navýšil o sumu 81.690 Sk (2.711.61 Eur).

Okolnosť, že predložené doklady obžalovaným v banke a na príslušnom daňovom úrade navzájom

nekorešpondujú, potvrdila, tiež svedkyňa Ing. C. D., ktorá potvrdila, že jej podpis je len na úverovej
zmluve na (č.l. 84) a na výkaze o majetku a záväzkoch k 31.12.2004 na (č.l. 97) a k jej podpisom na
daňových dokladoch obžalovaného na (č.l. 90 až 96) sa nevedela vyjadriť.Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný banku uviedol do omylu tiež v otázke splnenia
podmienok týkajúcich sa jeho záväzkov a výšky majetku v čase podpísania úverovej zmluvy. Z
vykonaných dôkazov jednoznačne ďalej vyplýva, že obžalovaný už v čase už pred poskytnutím

úveru poškodenou spoločnosťou Všeobecnou úverovou bankou a.s., obžalovaný Z. K. vedel, že
poškodeného uvádza do omylu svojím

aktívnym konaním, keď predložením nepravdivých daňových písomností predstieral existenciu
svojich príjmov z podnikateľskej činnosti v rozpore so skutočnosťou, tým, že podvodne v rozpore so

skutočnosťou vypísal príslušné vyššie popísané daňové doklady tak, že príjem zo živnosti za sledované
obdobie navýšil takmer 5 - násobne a zjavne zatajil existenciu svojich záväzkov a neposkytol objektívne
údaje zodpovedajúce skutočnosti o jeho reálnom majetku, na krytie potrieb v prípade nesplácania úveru.
Obžalovaný vedel, že úver nebude schopný splácať a úver nechcel veriteľovi splácať.

Súd vyhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo aj v ich súhrne, v súlade so zásadou trestného

konania (§ 2 ods.12 Tr.por.) a to podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu.

Podľa § 3 ods. 1 Trestného zákona, zák.č. 140/1961 Z.z., v znení neskorších predpisov, trestným činom
je pre spoločnosť nebezpečný čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone.

Podľa§3ods.3Trestnéhozákona,zák.č.140/1961Z.z.,vzneníneskoršíchpredpisov,pretrestnosťčinu
treba úmyselné zavinenie, ak neustanovuje tento zákon výslovne, že postačí zavinenie z nedbanlivosti.

Podľa § 4 písm. a) Trestného zákona, zák.č. 140/1961 Z.z., v znení neskorších predpisov, trestný čin

je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť
záujem chránený týmto zákonom,.

Podľa § 4 písm. b) Trestného zákona, zák.č. 140/1961 Z.z., v znení neskorších predpisov, trestný čin
je spáchaný úmyselne, ak páchateľ vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie

spôsobiť, a pre prípad, že ich spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Obžalovaný bol vykonaným dokazovaním jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností usvedčený zo
spáchania skutku tak po objektívnej ako aj subjektívnej stránke.

Obžalovaný svojim konaním naplnil zákonné znaky trestného činu úverového podvodu podľa § 250a
odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, zák.č. 140/1961 Zb., v znení neskorších predpisov, po formálnej
ako aj po materiálnej stránke, pretože trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v trestnom
zákone (§ 3 Tr.zák., zák.č. 140/1961 Zb., v znení neskorších predpisov).

Vykonaným dokazovaním bol obžalovaný jednoznačne usvedčený, že vylákal v pobočke Všeobecnej
úverovej banky, a.s. v Nitre úver tým, že ju ako veriteľa uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok
na poskytnutie úveru, a tak mu spôsobil značnú škodu, vo výške 800.000,- Sk ( 26.555,14 eur).

Podľa § 250a odsek 1 Trestného zákona, zák.č. 140/1961 Zb., v znení neskorších predpisov sa

úverového podvodu dopustí ten, kto vyláka od iného úver alebo záruku na úver tým, že ho uvedie do
omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru, a tak mu spôsobí
škodu nie malú alebo získa pre seba prospech nie malý, potresce sa odňatím slobody až na tri roky
alebo zákazom činnosti, alebo peňažným trestom.

Podľa § 250a odsek 4 Trestného zákona, zák.č. 140/1961 Zb., v znení neskorších predpisov sa odňatím
slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1
značnú škodu.

Podľa § 89 ods. 13 Trestného zákona, zák.č. 140/1961 Zb., v znení neskorších predpisov škodou nie

nepatrnou sa rozumie škoda dosahujúca najmenej dvojnásobok najnižšej mesačnej mzdy, škodou nie
malou sa rozumie suma dosahujúca najmenej šesťnásobok takej mzdy, väčšou škodou sa rozumie
suma dosahujúca najmenej dvadsaťnásobok takej mzdy, značnou škodou suma dosahujúca najmenej
stonásobok takej mzdy.Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný poškodenému spôsobil škodu najmenej v sume
708.800,01 Sk (23.527,85 eur), teda škodu značnú, keďže sa jedná o škodu dosahujúcu najmenej

stonásobok najnižšej mesačnej mzdy, ktorá v období od 01.10.2004 do 01.10.2005 predstavovala sumu
6 500,- Sk ( 215,76 Eur), pričom stonásobok tejto sumy tak predstavuje sumu 650 000,- Sk (21.576,-
Eur).

Súd tak dospel k záveru, že protiprávnosť činu, ktorý obžalovaný spáchal je v danom prípade určená

najmä významom chráneného záujmu, ochrany majetku poškodeného, ktorý bol činom obžalovaného
dotknutý spôsobom jeho vykonania a okolnosťami, za ktorých bol spáchaný, jeho následkami a jeho
úmyselným konaním, keďže o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi jednoznačne protiprávnym
a úmyselným konaním obžalovaného podľa § 4 písm. a) Trestného zákona, zák. č. 140/1961 Zb., v
znení neskorších predpisov a chráneným záujmom v danom prípade ochrany majetku poškodeného súd
nemal žiadne pochybnosti.

Súd mal zavinenie obžalovaného jednoznačne vykonaným dokazovaním preukázané, keď zistil, že
obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený
trestným zákonom a na takéto konanie bola zištne motivovaný svojimi predchádzajúcimi nesplácanými

záväzkami

Súd zistil, že v obžalobe sú správne uvedené miesto, čas a okolnosti spáchania skutku a že skutok je
správne kvalifikovaný.

Podľa § 23 ods. 1 Trestného zákona, zák.č. 140/1961 Zb., v znení neskorších predpisov, účelom trestu
je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej
činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov
spoločnosti.

Súd pri rozhodovaní o určení druhu trestu a jeho výmery obžalovanému postupoval podľa § 31
ods. 1 Trestného zákona, zák.č. 140/1961 Zb., v znení neskorších predpisov, veta prvá prihliadal na
stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť (§ 3 ods. 4) , na možnosť nápravy a pomery páchateľa.

Súd zistil, že obžalovaný z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený, z výpisu z Ústrednej evidencie
priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zistil, že obžalovaný sa dopustil priestupkov len na
úseku dopravy. Súd z odpisu z registra trestov zistil, že obžalovaný bol dvakrát súdne trestaný, pričom
sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený.

Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery obžalovanému prihliadal na pomer a mieru poľahčujúcich
okolností a priťažujúcich okolností, pričom nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť.

Súd pri určení druhu a výmery trestu obžalovanému, s poukazom na kvalifikáciu skutku, okolnosti
spáchania skutku a predovšetkým osoby obžalovaného dospel k záveru, že účel trestu podľa § 31 ods.

1 Trestného zákona, zák.č. 140/1961 Zb., v znení neskorších predpisov, tak v oblasti generálnej ako aj
individuálnej prevencie bude možné na zabezpečenie ochrany spoločnosti a na nápravu obžalovaného
dosiahnuť trestom odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby, s jeho podmienečným
odkladom na primeranú skúšobnú dobu, predovšetkým s poukazom na odstup času od spáchania činu
a predovšetkým s poukazom na skutočnosť, že obžalovaný sa po spáchaní skutku už nedopusti žiadnej

inej majetkovej trestnej činnosti.

Súd poškodeného, s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie, keďže by bolo
treba na rozhodnutie o tomto nároku potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby
trestného stíhania a predĺžilo by ho.

Súd vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a okolnosti o vine a treste obžalovaného rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní od jeho oznámenia. Odvolanie sa podáva
na Okresnom

súde v Nitre a rozhoduje o ňom Krajský súd v Nitre.
Odvolanie má odkladný účinok.