Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. január 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21C/421/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115225250
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3115225250.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou, v spore žalobcu B.. E. R., bytom R. č. XXX,

právne zastúpeného Mgr. Jurajom Jancom, advokátom so sídlom v Ilave, Mierové námestie č. 52/6,
proti žalovanému G. H., bytom v L., L. č. XXX/X, občanovi Slovenskej republiky, o zaplatenie 692,59
Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 542,59 Eur s poplatkom z omeškania 0,5 ‰ denne zo
sumy 542,59 Eur od 07.11.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 692,59 Eur s poplatkom z omeškania 0,5 ‰ za každý deň

omeškania od 7.11.2015 do zaplatenia. Uviedol, že žalovaný bol spolu so svojou starou matkou F. A.
nájomcom bytu č. XX na 2. D. domu súp. č. XXX na R. ulici v N. nad H., zapísanom na LV č. XXXX
k. ú. N. nad H.. Povinnosťou nájomcov bolo riadne platiť dohodnuté nájomné. Na nájomnom začali
vznikať nedoplatky, od 1.1.2015 ku dňu vypratania bytu nájomcami, 6.11.2015, bol vyúčtovaný celkový
nedoplatok 896,90 Eur, poplatok z omeškania za toto obdobie bol vyčíslený na sumu 98,13 Eur, od tohto
dlhu žalobca odpočítal preplatok na vodnom a stočnom 52,44 Eur a kauciu 400,- Eur, kauciu započítal
na úhradu dlžného poplatku z omeškania 98,13 Eur a zostatok kaucie na dlžnú istinu. Žalovaný z dlžnej

sumy neuhradil nič.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
3. Z listinných dôkazov, predložených žalobcom súd zistil, že dňa 29.9.2013 uzavrel žalobca ako
prenajímateľažalovanýaF.A.akonájomcovianájomnúzmluvu,predmetomktorejbolnájombytuvyššie
popísaného. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31.3.2014, dodatkom č. 1 bol nájom predĺžený
do 31.12.2015. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 195,00 Eur mesačne, splatné bolo vopred 25. dňa
v mesiaci. Nájomcovia boli povinní tiež platiť 15,00 Eur mesačne za dodávku vody. V deň podpisu

zaplatili nájomcovia kauciu 400,00 Eur, ktorá mala byť vrátená pri skončení nájmu, pokiaľ si nájomcovia
počas nájmu budú riadne plniť svoje povinnosti. F.á zomrela XX.XX.XXXX (spis tunajšieho súdu sp.
zn. 15D/451/2014). Za obdobie od 1.1.2015 do 6.11.2015 vznikol nedoplatok na nájomnom 896,90 Eur,
poplatok z omeškania 98,13 Eur, preplatok na vodnom a stočnom 52,44 Eur, nedostatky v byte boli v
hodnote 150,00 Eur, po započítaní kaucie 400,00 Eur bol celkový nedoplatok 692,59 Eur.
4. V priebehu konania vzal žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie 150,00 Eur s príslušenstvom, ktorú
sumusiuplatňovalztituluvzniknutýchnedoplatkovnapredmetombytepočastrvanianájomnéhovzťahu.

O späťvzatí žaloby v tejto časti bolo rozhodnuté osobitným uznesením.
5. Žalobca pri výsluchu uviedol, že je výlučným vlastníkom predmetného bytu. Na základe nájomnej
zmluvy v byte býval žalovaný so svojou babkou F.u. Nájom bol uzavretý na dobu určitú, predlžoval sa
na základe dodatku. Dohodnuté nájomné mali platiť obaja nájomcovia, nebolo konkrétne dohodnuté,ktorý akú časť. Od dcéry nájomkyne A. som dozvedel, že táto zomrela, ale kedy sa tak stalo, nevedel.
V tejto súvislosti začal žalovaný platiť nájomne nepravidelne. V septembri, októbri 2015 bola zaplatená
iba časť nájomného a následne už žiadne ďalšie nájomné. Snažil sa so žalovaným skontaktovať, to

sa nepodarilo, vyhľadal jeho matku. Jeho matka si nejaké veci z bytu, ktoré boli ich, zobrala, ostatné
nechala v byte, nech si s tým robí, čo chce. Kľúče odovzdala 6.11.2015. Účtovný preplatok za vodné a
stočné 52,44 Eur vznikol za obdobie r. 2015 do 6.11.2015.
6. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez

určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone.
7. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy,
inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

8. Podľa § 700 ods. 1 Občianskeho zákonníka byt môže byť v spoločnom nájme viacerých osôb.
Spoloční nájomcovia majú rovnaké práva a povinnosti.
9. Podľa § 701 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločného nájmu bytu môže
vybavovať každý zo spoločných nájomcov. V ostatných veciach je potrebný súhlas všetkých; inak je
právny úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločného nájmu bytu sú oprávnení a povinní

všetci spoloční nájomcovia spoločne a nerozdielne.
10. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú spoloční nájomcovia oprávnení a povinní
spoločne a nerozdielne, majú teda postavenie solidárnych dlžníkov a solidárnych veriteľov.
11. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má

tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
12. V danej veci tvrdenia žalobcu ohľadne vzniku nájomného vzťahu a platobnej disciplíny nájomcov
neboli sporné, žalovaný sa k žalobe nevyjadril, tvrdenia žalobcu nespochybnil. Súd mal teda za to, že
žaloba bola podaná dôvodne, preto jej v celom rozsahu vyhovel. Pôvodne nájomcami boli žalovaný

a F. A., táto však zomrela XX. XX. XXXX. Obaja nájomcovia počas trvania nájomného vzťahu mali
postavenie solidárnych dlžníkov, čo znamená, že mali povinnosť platiť dohodnuté nájomné spoločne a
nerozdielne. Pre žalobcu ako veriteľa to znamenalo požadovať pre prípad vzniku nedoplatku plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Preto bolo dôvodné v dôsledku úmrtia druhej nájomkyne žiadať celý nedoplatok
od žalovaného.

13. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
14. Podľa § 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. poplatok z omeškania je za každý deň omeškania
0,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 0,83 eura za každý i začatý mesiac omeškania.
15. Žalovaný sa s platením nájomného dostal do omeškania, preto bola žaloba dôvodná aj v časti
poplatku z omeškania, ktorý žalobca žiadal odo dňa, nasledujúceho po vyprataní bytu.

16. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého
má právo na náhradu trov konania strana podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol úspešný v
rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v

Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu písomne dvojmo.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Pokiaľ si žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia
prostredníctvom exekúcie.