Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. február 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/377/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815204521
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5815204521.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci žalobcu: B. E., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom M. G. XXX, prechodne M. G. XXX, právne zastúpený Advokátska kancelária
SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom 026 01 Dolný Kubín, Radlinského 1735/29, proti žalovanému:
Stanislav Šturek, bytom Oravská Polhora 838, IČO: 47 718 137, právne zastúpený JUDr.JURKOVEC

ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 1822, Dolný Kubín, IČO: 36 832 103, o zaplatenie
10.834,00 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu i žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Námestovo č. k. 5C/220/2015-66 zo dňa 26. apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch, ktorými vyhovel žalobe, vo zvyšku zamietol žalobu a o
trovách konania z r u š u j e a v tomto rozsahu mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.

Vo výroku, ktorým bolo konanie čiastočne zastavené, zostáva rozsudok súdu prvej inštancie
nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti zaplatenia istiny 4.700 Eur.
Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu 4.378,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05%
zo sumy 6.134 Eur od 01.07.2015 do 16.02.2016 a zo sumy 4.378,50 Eur od 17.02.2016 do zaplatenia.

Vozvyškužalobuzamietol.Otrováchkonaniasivyhradil,žebuderozhodnutédo30dnípoprávoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

2. Vychádzal zo zistenia, že sporné strany medzi sebou uzatvorili dohodu, na základe ktorej pristúpili
k výstavbe mäsovýroby, po spustení prevádzky ktorej si mali rozdeliť zisk (k dohode o jeho rozdelení
napokon nedošlo). Na dosiahnutie tohto účelu - výstavby mäsovýroby a jej prevádzky obe strany

poskytli finančné prostriedky (žalobca vlastné a žalovaný požičané), výkony svojej práce, pracovnú
činnosť a iné veci (stravu, pracovné oblečenie, pracovné náradie). Každý z nich vyvíjal činnosť, ktorá k
dohodnutému účelu mala smerovať. V danom prípade nemožno hovoriť o založení pracovného pomeru,
keďžesanejednaloozávislúprácu,vrámciktorejbymalžalovanýpostaveniezamestnávateľaažalobca
postaveniezamestnanca,atoajzdôvodu,ženebolidohodnutéanivšetkyzákladnénáležitostipracovnej
zmluvy. Nemožno hovoriť ani o obchodno-právnom vzťahu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka,

hoci žalovaný ako tvrdil mal v tom období založenú živnosť, avšak žalobca ako sám tvrdil skončil prácu
v zahraničí, skončil živnosť a bol evidovaný v evidencii nezamestnaných. Je teda zrejmé, že z takto
uskutočnených konaní žalobcu a žalovaného možno dospieť k záveru, že medzi nimi bola uzavretá tzv.
inominátna zmluva nesúca znaky zmluvy o združení podľa § 829 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka
(ďalej len OZ) a v nadväznosti na čo posudzoval opodstatnenosť nároku a v súlade s § 841 OZ aj spôsob
jeho vyporiadania formou nároku na vrátenie hodnôt poskytnutých na nimi dohodnutý účel.3. Bolo preukázané, že žalobca poskytol v prospech dohodnutého účelu - výstavby mäsovýroby
pracovné výkony, ktorých rozsah v počte odpracovaných hodín je zaznamenaný v evidencii, a ktorej
súčet zodpovedá rozsahu odpracovaných hodín spísaných na zázname zo dňa 28.01.2015. Takto

žalobca v roku 2013 odpracoval 474 hodín. Za rok 2014 a za rok 2015 odpracoval 1.759 hodín,
čo predstavuje spolu 2.233 hodín x dohodnutá cena práce 5 Eur = 11.165 Eur. Od uvedeného je
potrebné odpočítať počet hodín, v rámci ktorého nedošlo k poskytovaniu žiadnych výkonov formou
pracovnej činnosti, išlo o prestávky na raňajky, obed a večeru, ktoré ustálil (raňajky 30 minút, obed
45 minút a večera 45 minút) v rozsahu 120 minút, t.j. 2 hodiny denne, vychádzajúc jednak z tvrdenia

účastníkov a tiež z objektívne predpokladaného rozsahu času stráveného pre zabezpečenie stravy.
Pri zaznamenanom počte 238 dní (2013 65 dní, 2014 163 dní, 2015 10 dní) x 2 hodiny denne rozsah
hodín, počas ktorého neboli poskytnuté žiadne výkony predstavuje 476 hodín, preto prislúcha žalobcovi
suma 8.785 Eur titulom vrátenia hodnoty pracovnej činnosti (2.233 - 476 hodín x 5 Eur = 1.757 x 5 =
8.785). Následne od tejto sumy je potrebné odpočítať rozsah hodín od obdobia tzv. „otvorenia firmy/
predajne dňa 17.12.2014 do začatia práce žalobcu v pracovnom pomere, čo sa malo stať 09.01.2015,

za ktoré obdobie žalobca poskytol výkon v rozsahu 188,6 hodín a nie 228 hodín, za ktoré si uplatnil
nárok na odmenu 3 Eur x 188,6 = 565,80 Eur. Tiež bolo nesporne preukázané, že žalobca vniesol
finančné prostriedky 2.700 Eur, keďže ich mal poskytnúť žalovanému za účelom ich použitia na výstavbu
mäsovýroby.

4. Žalovaný naproti tomu za účelom dosiahnutia dojednaného účelu pri výkone pracovnej činnosti
poskytol stravu, ktorú skutočnosť nepopieral žalobca, hoc poukazoval na to, že aj on prispel stravou,
ktorú nosil z domu, pričom túto si žalovaný v rámci obrany uplatnil v rozsahu 1.335 Eur + 100,50 Eur =
1.435,5 Eur, pri hodnote jedného jedla 3 Eur, z ktorej sumy vychádzal. Inak pri odpracovaní 238 dní x
3 jedlá pri cene 3 Eur (suma zodpovedá približne hodnote/jednotke stravného, čo je skutočnosť známa

súdu z úradnej činnosti) by hodnota stravného predstavovala 2.142 Eur.

5. V neposlednom rade bolo potrebné prihliadnuť na už žalovaným poskytnuté vrátené hodnoty spolu
v sume 320 Eur (100 Eur + 50 Eur + 170 Eur) a tiež na hodnotu 4.700 Eur, o ktorú žalobca čiastočne
späťvzatím žaloby ponížil svoj nárok. Z takto uzavretého skutkového stavu mal za to, že žalobca pre

dosiahnutie mäsovýroby vniesol hodnoty v sume 10.919,20 Eur, pričom bol však viazaný žalobným
návrhom, keď žalobca sa domáhal zaplatenia 10.834 Eur, ktoré následne ponížil o už žalovaným
vynaložené a žalobcom spotrebované hodnoty (stravné) 1.435,5 Eur a tiež o žalovaným poskytnuté
hodnoty 320 Eur + 4.700 Eur. Takto vznikol nárok žalobcovi na zaplatenie sumy 4.378,5 Eur (10.834
- 4.700 - 320 - 1.435,5). Zároveň zaviazal žalovaného v zmysle ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3

Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. počnúc dňom 01.07.2015, t.j. po uplynutí lehoty určenej žalobcom na
dodatočné splnenie povinnosti - uznanie záväzku prihliadnuc na čiastočné plnenie žalovaného 4.700
Eur v priebehu konania. O zastavení konania v časti zaplatenia istiny 4.700 Eur rozhodol v zmysle ust. §
96 ods. 1 a 2 OSP účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, na základe písomného späťvzatia
žaloby.

6. Námietku strany žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú s prihliadnutím na právnu kvalifikáciu
uplatneného nároku, na ktorého vrátenie sa vyžaduje všeobecná trojročná premlčacia lehota
vychádzajúc z ust. § 841 OZ, že až pri rozpustení združenia vzniká nárok na vrátenie hodnôt
poskytnutýchnajehoúčel.Podľajehonázoruzmluvabolaukončenávjanuári2015,kedydošlokdohode

ohľadom rozdelenia zisku a svedčia o tom aj záznamy, z ktorých posledné sú práve z obdobia január
2015.

7. O trovách konania si vyhradil v zmysle ust. § 151 ods. 3 OSP účinného v čase rozhodnutia súdu prvej
inštancie, že bude o nich rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

8. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podali odvolanie tak žalobca ako i žalovaný.

9. Žalobca podal odvolanie voči výroku III., ktorým súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu zamietol. Mal
za to, že súd prvej inštancie v napadnutej časti dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd
prvej inštancie sa nevysporiadal s podstatnou skutočnosťou, ktorá bola titulom pre uplatnenie jeho
oprávneného nároku, keď sa jednalo o uznanie záväzku, ktorým žalovaný uznal rozsah jeho nároku
v celom rozsahu čo do dôvodu aj výšky. Z dokazovania bolo zrejmé, že uznanie záväzku žalovanýmbolo v súlade s dohodnutými podmienkami medzi ním a žalovaným a uznanie záväzku spĺňalo taktiež
všetky zákonné podmienky. Preto sa súd mal vysporiadať s uznaním záväzku ako dokladom, na základe
ktorého si uplatňoval svoj nárok voči žalovanému. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 1Cdo/100/2011, v ktorom sa konštatuje, že ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj
dlh určený, čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Preto nie je potrebné
dokazovať vznik záväzku ani jeho trvanie v čase uznania. Domnienka existencie dlhu, ktorá je založená
uznaním, je vyvrátiteľná, to znamená, že dlžník, ktorý svoj dlh uzná, môže namietať, že dlh nevznikol,
alebo že v čase uznania netrval, resp. namietať, že dlh je neplatný alebo stratil platnosť. Len všeobecne

popretie záväzku nie je dôvodom pre preskúmanie uznania nároku súdom. Dňa 18.03.2015 žalovaným
došlo k uznaniu dlhu, ktoré má požadované náležitosti, a preto súd prvej inštancie mal správne zaviazať
žalovaného k zaplateniu celej uznanej sumy vo výške 10.834 Eur, resp. rozdielu, ktorý bol z tejto sumy
žalovaným zaplatený vo výške 4.700 Eur. Je presvedčený, že žalovaný nepreukázal náklady tak, aby
zodpovedali jeho nároku na náhradu jeho potencionálnych výdavkov, tieto náklady žalobca neuznal a
spochybnil ich reálnosť. Bolo na žalovanom, aby preukázal, t.j. vyvrátil právnu domnienku o existencii

dlhu vo vzťahu k nemu. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie bezdôvodne odrátal z uznania
nároku, a to z hodín, ktoré boli rátané a uznané ako odpracované, čas, ktorý mal mať na prestávku,
ďalej bezdôvodne odrátal stravu, keď dohoda medzi nimi nebola daná a suroviny na stravu si pomerne
zabezpečoval aj sám. A okrem toho žalobca ako kompenzáciu za poskytnutie časti stravy poskytol
žalovanému pracovné prostriedky, ako napr. traktor, vlečku a pod. Vzhľadom na uvedené navrhuje

rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi aj sumu 1.755,50
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 17.02.2016 do zaplatenia.

10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný s tým, že podľa jeho názoru uznanie záväzku nespĺňa
zákonom požadované náležitosti, aby toto mohlo byť akceptované v zmysle § 558 OZ. Čo do dôvodu

právneho vzniku záväzku tento je vymedzený ako „vykonával u neho pomocné práce“ a čo do výšky
záväzku tak ako sa preukázalo v samotnom konaní bola v uznaní stanovená rámcovo odhadom a
súčasne podpísaná žalovaným bez náležitého oboznámenia sa s dokumentom v advokátskej kancelárii
právneho zástupcu žalobcu a v záujme pokračovania spolupráce so žalobcom. Ako súd ustálil nejednalo
sa o pracovnú zmluvu ani o pracovno-právny vzťah, ktorému právnemu dôvodu by text uznania záväzku

nasvedčoval. Preto nemožno hovoriť o nesprávnom právnom posúdení, či nesprávnym skutkovým
zisteniam vo vzťahu k uznaniu záväzku.

11. K tomuto vyjadreniu sa vyjadril žalobca, ktorý nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že výška záväzku
bola stanovená len rámcovo odhadom, nakoľko k uznaniu došlo až potom, čo si žalovaný tento záväzok

odkontroloval s písomnými dokladmi, ktoré mal k dispozícii a pri kontrole výšky záväzku mu pomáhal
jehosyn,ktorýbolvovecizainteresovaný,čopotvrdilajvosvojejsvedeckejvýpovedi.Pretosanejednalo
o nejaký odhad výšky záväzku, ale o konkrétne a presne vypočítanú výšku záväzku.

12. Žalovaný podal odvolanie voči výrokovej časti II., ktorou bol zaviazaný k plneniu povinnosti voči

žalobcovi. Namietal, že súd prvej inštancie prekročil svoje oprávnenie a v rozsudku rozhodol i o časti
nároku, ktorý nebol predmetom žalobného návrhu, nakoľko žalobca nežaloval v uplatnenej čiastke sumu
pôžičky v súhrnnej sume 2.700 Eur, ktorú žalobca poskytol žalovanému. Aj na poslednom pojednávaní
právny zástupca žalovaného (pozn. odvolacieho súdu - správne malo byť žalobcu) jednoznačne v
prednese uviedol, že suma pôžičky nie je predmetom konania. Taktiež súd nezhodnotil skutočnosť, že

žalovaný si na výstavbu mäsovýroby požičal sumu 20.000 Eur, pokiaľ vykonával vysporiadanie podľa
§ 829 ods. 1 a 2 OZ. Ak sa jedná o inominátnu zmluvu so znakmi zmluvy o združení fyzických osôb je
potrebné potom k danej problematike pristupovať tak, že je potrebné zisťovať všetky dlhy a následne
zvažovať kompletné vyporiadanie. O tejto skutočnosti mal súd sporové strany primerane procesne
upovedomiť. Logicky nejednoznačná sa javí varianta tvrdená žalobcom, že bol s ním dohodnutý na

spoločnom podnikaní od jari 2013, koncom roka 2013 sa ústne s ním dohodol na sume za práce na
hodinovej sadzbe 5 Eur a po výstavbe sa „ústne dohodli na rozdelení zisku, a to pre mňa 30% a
žalovaného 70%“. Preto je otázne, kedy a aká zmluva medzi nimi bola uzavretá, ako sa táto zmluva
v priebehu spolupráce menila a ako bolo dohodnuté delenie sa so stratou a dlhmi. Je logické, že ak
sa zmluva o spoločnom podnikaní menila, tak tieto nároky neboli účastníkmi odsúhlasené v relevantnej

forme pre dosiahnutie definitívnej dohody. Táto nejednoznačnosť by mala v rovnakej miere zaťažovať
obidve sporové strany, ktoré z nedbanlivosti spôsobili predmetný spor. Priznanie hodinovej sadzby 5
Eur za hodinu tvrdenej jednou stranou sa javí ako nespravodlivé pre druhú stranu, ktorá tvrdí, že s touto
sadzbou nesúhlasila. Za daného stavu bolo možné rozsudok opierať o morálnosť záväzku a prehláseniažalovaného, o vykonanú úhradu časti žalovanej sumy žalovaným a priznanie sadzby 3 Eur za hodinu
za roky 2014 a 2015 by bolo predstavovalo spravodlivé usporiadanie sporu, ktoré by nevyžadovalo
vykonávať časovo náročné vysporiadanie združenia fyzických osôb, ktorého sa v podstate ani účastníci

sporu nedomáhali. Pokiaľ súd ustálil, že žalobca má nárok na hodinovú sadzbu 5 Eur za 474 hodín v roku
2013 podľa jeho názoru tento nárok nebol preukázaný a nevyplýva zo žiadnych vyjadrení sporových
strán. Pri spisovaní záznamu z roku 2015 nebol žalovaný prítomný a bol vyhotovený a podpísaný
jeho maloletým synom, ktorý nemal oprávnenie na vykonanie predmetného úkonu. Nedôveryhodnosť
záznamu, jeho jednostrannosť zároveň preukazuje okrem iného aj suma pôžičky, ktorá tam nie je

uvedenápresne(okolo3.000Eur)hocijuvdanomčasebolomožnépresnekvantifikovať.Ztohtodôvodu
nemožno považovať skutočnosti uvedené v danom prehlásení za právne relevantné, a to najmä za
rok 2013, za ktorý nebol predložený žiaden rozpis prác a ich trvania, samotný žalobca na pojednávaní
18.02.2016 sa vyjadril, že k dohode ohľadom sumy 5 Eur za hodinu malo dôjsť na konci roka 2013,
a to všetko za situácie skutkového tvrdenia, kedy žalovaný popieral existenciu dohody na predmetnej
sume. Uviedol len, že v prípade úspešného podnikania sa dohodlo na rozdelení zisku a v prípade

úspechu v podnikaní cíti záväzok vyrovnať sa so žalobcom a tento záväzok považuje za morálny
aj v súčasnosti, kedy nedošlo k úspešnému zavŕšeniu ich dovtedajšej spolupráce v podnikaní, ktorý
morálnymvyrovnanímpovažujevyplateniežalobcusumou3Eurzahodinuzaroky2014a2015.Zároveň
nie je zrejmé, akou úvahou sa súd spravoval v situácii, kedy priznal iba prestávky v práci denne 2 hodiny,
a nie tak ako to uvádzal žalovaný v rozsahu 3 x 45 minút, ktorý rozsah žalobca nespochybňoval. Preto

navrhuje napadnutý výrok II. rozsudku zmeniť tak, že ho poníži o sumu vykonaných prác za rok 2013,
ktoré neboli preukázané, a to o sumu 1.720 Eur (vychádzajúc z celkového rozsahu vypočítaného sudom
474 hodín - 130 hodín prestávok v sadzbe 5 Eur) alebo ju ponížiť o sumu vykonaných prác za rok 2013,
ktoré neboli preukázané a roky 2014 a 2015 prepočíta sadzbou 3 Eur za hodinu. Napadnutý výrok zmení
tak, že žalobný návrh v danej časti zamieta alebo prípadne navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec

vrátiť v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

13. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Poukázal na to, že pokiaľ namietal, že bola započítaná
suma pôžičky 2.700 Eur. Z odôvodnenia rozsudku na strane 7 ods. 1 posledná veta je úplne jasne a
zrozumiteľné z akých nárokov súd vychádzal, pričom je zrejmé, že sa pridŕžal žalovaných nárokov a v

jeho rozhodovaní nebola zarátaná suma vo výške 2.700 Eur. Táto suma bude predmetom osobitného
konania, pokiaľ nebude žalobcovi dobrovoľne vrátená. Ostatné tvrdenia v odvolaní považuje za účelové
a subjektívne vykladanie predstáv žalovanej strany. V prípade úspechu si uplatnil trovy právneho
zastúpenia v odvolacom konaní.

14. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril s tým, že priamo z tohto vyplýva, že nežaloval predmetný
nárok, pokiaľ ide o pôžičku 2.700 Eur, o ktorom nároku súd rozhodol. Zároveň uplatnil trovy právneho
zastúpenia v odvolacom konaní.

15. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním

odvolania sporových strán (10.05.2016, 11.05.2016) krajský súd v odvolacom konaní bol povinný
postupovať a konať od 01.07.2016 podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
a to v zmysle § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, v spojení s § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle
ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,

zostávajú zachované.

16. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podali včas sporové
strany proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP) bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 378 ods. 1, § 1177 ods. 2 písm. c) CSP) preskúmal napadnuté

rozhodnutie v intenciách ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch
II. a III. napadnutých odvolaním sporovými stranami podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a v tomto
rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie.

17. V preskúmavanej veci je potrebné priznať pravdivosť tvrdenia tak strany žalobcu ako aj strany

žalovaného vo svojich odvolaniach, nakoľko súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď
vychádzal z inominátnej zmluvy, ktorá má podobné znaky zmluvy o združení fyzických osôb v zmysle
ust. § 829 ods. 1 a 2 OZ. Žalobca vo svojom žalobnom návrhu a ako aj v odvolaní poukázal na to, že
svoj nárok uplatňoval z uznania záväzku žalovaným zo dňa 18.03.2015. Z tohto dôvodu je odvolacianámietka žalobcu na mieste, že súd sa mal vysporiadať s týmto listinným dôkazom, teda písomným
uznaním záväzku a na základe toho ustáliť domnienku existencie dlhu, ktorá je vyvrátiteľná a z tohto
dôvodu dlžník, ktorý svoj dlh uzná (v danom prípade žalovaný) môže namietať, že dlh nevznikol alebo

že v čase uznania netrval, alebo že dlh je neplatný, alebo stratil platnosť a v takomto rozsahu preukázať
svoje tvrdenia. Avšak súd prvej inštancie sa predmetným uplatneným nárokom na základe titulu uznania
záväzku nezaoberal.

18. Súd prvej inštancie ustálil, že sa jedná o inominátnu zmluvu nesúcu znaky zmluvy o združení.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na vyjadrenie sa žalobcu na pojednávaní konanom dňa
18.02.2016 (č.l. 27), kde sa na otázku právneho zástupcu žalovaného vyjadril, že sa chceli dohodnúť
koľko percent na zisku bude mať žalobca a koľko bude mať žalovaný v období september 2014 až
október 2014 (keď bola dostavaná mäsovýroba - poznámka odvolacieho súdu), avšak sa nedohodli.
Ďalej sa vyjadril, že žalovaný mu chcel za odpracované hodiny zaplatiť, z ktorého dôvodu sa viedla i
evidencia dochádzky. Z takéhoto vyjadrenia žalobcu nie je možné konštatovať, že uzavreli inominátnu

zmluvu nesúcu znaky zmluvy o združení fyzických osôb v zmysle OZ, nebolo preukázané, že sa sporové
strany dohodli na spoločnom podnikaní. Odvolací súd sa stotožňuje, že medzi sporovými stranami
sa nejednalo o pracovno-právny vzťah. Podľa názoru odvolacieho súdu dohoda medzi žalobcom a
žalovaným je inominátnou zmluvou nesúcou znaky zmluvy o dielo. Podstatou zmluvy o dielo je konanie,
resp.činnosťsmerujúcakurčitémuvýsledku.Dielomsarozumievýsledokpracovnejčinnostizhotoviteľa,

ktoré má materiálnu podobu, teda má charakter veci alebo jej zmeny, pričom môže ísť o vznik celkom
novej veci alebo len o nové súčasti veci alebo zmenu ich vlastností. Zmluva o dielo sa líši od príkaznej
zmluvy tým, že výsledok vykonania diela vyúšťuje do hmotného výsledku (v danom prípade výstavba
budovy mäsovýroby).

19. Tak isto žalobca popieral uplatnené a priznané náklady za stravu počas výstavby mäsovýroby,
nakoľko tak isto si nosil stravu sám a nemali dohodu o preplácaní tejto stravy. Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia nevyplýva, z akých dôkazov okresný súd vychádzal, keď uznal obranu
žalovaného ohľadne nákladov na stravu pre žalobcu. Kedy a koľko skutočne mu poskytol stravy, akú
mali dohodu ohľadne uhrádzania tejto stravy, ako sa vysporiadal s argumentáciou žalobcu, že i sám

si zabezpečoval stravu. Napokon z odôvodnenia rozsudku a priloženého rozpisu odpracovaných hodín
vyplýva, že okresný súd mylne vychádzal z poskytovania stravy 3-krát denne aj vtedy, keď mal žalobca
odpracovať iba 2hodiny v konkrétny deň.

20. V neposlednej rade je potrebné poukázať na to, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie

vyplýva, že niektoré nároky vyporiadaval v zmysle ust. § 841 OZ formou nároku na vrátenie hodnôt
poskytnutých sporovými stranami na údajný dohodnutý účel, a naopak niektoré nároky uplatnené
žalovaným vyporiadaval v rámci obrany žalovaného (strava poskytovaná žalovaným žalobcovi). Z tohto
hľadiska je napadnuté rozhodnutie zmätočné a nepreskúmateľné.

21. Odvolací súd taktiež musí konštatovať, že skutočne súd prvej inštancie vyporiadaval i finančnú
pôžičku 2.700 Eur aj keď vo vyjadrení k odvolaniu žalobca tvrdí, že z odôvodnenia rozhodnutia to
nevyplýva. K tomuto odvolací súd poukazuje na str. 7 prvý odsek odôvodnenia, z ktorého vyplýva, že na
predmetnú pôžičku prihliadal a vyporiadával ju v zmysle ust. § 841 OZ, keď na predchádzajúcej strane
súd prvej inštancie uzavrel, že v zmysle odpracovaných hodín 2.233 hodín by prislúchala žalobcovi istina

11.165 Eur a od tejto však odpočítal 476 hodín ako prestávky v práci a tiež odpočítal istinu 565,80 Eur
ako nárokovanú mzdu od 17.12.2014 do 009.01.2015 a takto by istina predstavovala 8.219,20 Eur. Keď
pripočítal k tejto sume pôžičku 2.700 Eur v poslednom odseku poukázal na to, že žalobca mal vniesť
do mäsovýroby hodnoty v sume 10.919,20 Eur, čo zodpovedá tomu, že bola do vyporiadania zahrnutá
i zmluva pôžičke.

22. Vzhľadom na pochybenie súdu prvej inštancie pri právnom posúdení danej veci, strany nemohli
uplatňovať svoje procesné práva a došlo tým k porušeniu práva na spravodlivý proces (strany nemohli v
odvolaní argumentovať na vyhodnotenie súdom pravej inštancie žalobcom uplatneného nároku titulom
uznania záväzku). Odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie vo výrokoch II. a III. a súd prvej inštancie

v novom rozhodnutí sa náležite vysporiada s uplatneným nárokom žalobcu, a to s poukazom na titul,
ktorý v žalobe uplatňuje - písomné uznanie záväzku (kedy platí právna domnienka, že dlh existuje a je
na žalovanom preukázať opak). Následne rozhodnutie odôvodní v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP.23. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)