Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. apríl 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/49/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316205001
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8316205001.3

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobkyne: H. H., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom H. XX, T., proti žalovanému: C. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, T., v konaní o
vylúčenie z užívacieho práva k bytu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku okresného súdu Humenné
č. k. 21C/152/2016-33 z 09.09.2016, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné

č. k. 21C/152/2016-33 zo dňa 09.09.2016

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vylúčil žalovaného z užívacieho práva k bytu č. XX

zapísaného Správou katastra T. na liste vlastníctva č. XXXX, okres T., obec T., k.ú. T. na 2. poschodí vo
vchode č. XX, v obytnom dome súp. č. XXXX a žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 705a Občianskeho zákonníka. Výrok o trovách
konania ustanovením § 262 ods. 1 a § 255 CSP.

3. Vychádzal zo zistenia, že stále existuje minimálne hrozba fyzického alebo psychického násilia
žalovaného manžela voči manželke. Ten bol v minulosti právoplatne odsúdený rozsudkom sp. zn.
3T/48/2012 za nebezpečné vyhrážanie a to opakovane a taktiež bol postihnutý v priestupkovom
konaní za obdobné konanie a to priamo vo vzťahu k svojej manželke - žalobkyni. Momentálne sa
taktiež vedie trestné konanie na Okresnom súde Humenné pre skutok z 13.02.2016, znova pre
nebezpečné vyhrážanie žalovaného voči žalobkyni - manželke. Samotná skutočnosť, že momentálne

po podaní trestného oznámenia zo strany žalobkyne pre skutok z 13.02.2016 manžel absolvoval
dobrovoľne protialkoholické liečenie v Košiciach a už mesiac býva znova v spoločnej domácnosti v
byte s manželkou - žalobkyňou a doteraz medzi nimi nedošlo k žiadnemu protiprávnemu konaniu
neznamená, že neboli splnené vyššie uvedené ustanovenia § 705a. Hrozby násilia stále trvajú.
Dôvody pre vylúčenie žalovaného z užívania bytu stále pretrvávajú a to vzhľadom na jeho minulosť,
predchádzajúce právoplatné odsúdenia za obdobné konania trestným súdom a priestupkovým orgánom

a skutočnosť, že už aj predtým sa podrobil protialkoholickej liečbe, ktorá však následne bola neúspešná.
Aj teraz hrozí dôvodná obava, že znova požije alkoholické nápoje, kedy sa stáva agresívnym, čo aj
sám pripustil a v takom prípade znova tu existuje reálna hrozba z dôvodu možného fyzického alebo
psychického násilia voči manželke, alebo blízkej osobe synovi a podobne. Manželka uviedla, že stále
má dôvodnú obavu z konania žalovaného a trvá na podanej žalobe o vylúčení z užívania bytu. Zo strany
žalovaného nejde len o jedno vybočenie, exces, ale o dlhodobý stav. Na veci nič nemení skutočnosť, že

momentálnežalovanýabsolvovalopakovanúliečbuaasimesiacžijevbytesmanželkouaničsanestalo.
Je zrejme, že žalovaný si je vedomý, že sa momentálne proti nemu vedú civilné aj trestné konanie. Súdpoukázal aj na to, že manžela - žalovaného nezbavuje jeho vlastníckeho práva k uvedenému bytu tak
ako vyplýva z listu vlastníctva, ale len zákonným spôsobom obmedzuje jeho vlastnícke právo a to podľa
§ 705a užívať uvedený byt. Bolo preukázané, že žalovaný sa po dlhšiu dobu po niekoľko rokov dopúšťal

voči manželke psychického, ako aj fyzického násilia, ktoré spočívalo v jeho agresívnom správaní pod
vplyvomopakovanéhopoužitiaalkoholuanáslednýchvyhrážok.Rovnakozvýpisuzregistrapriestupkov
je zrejmé, že sa dopustil aj priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, že dal manželke aj facky,
teda došlo aj fyzickému napadnutiu. Rovnako to vyplýva aj z posledného právoplatného odsúdenia
žalovaného pre nebezpečné vyhrážanie vo veci sp. zn. 3T/48/2012. Momentálne prebieha ďalšie trestné

konanie pre obdobný skutok z 13.02.2016 pod sp. zn. 2T/65/2016 a podanie obžaloby po skončení
vyšetrovania nasvedčuje, že aj tento skutok sa stal a žalovaný bude za neho odsúdený. Zo strany
žalovaného teda nejde o jednorazové, skratové konanie ale o dlhodobejší, trvalejší stav, celkovo bol
žalovaný sedemkrát súdne trestaný, bol odsúdený aj za priestupky a preto sú splnené podmienky na
jeho vylúčenie z užívania bytu podľa § 705a. V závere svojho rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal
na to, že aj napriek súdnemu rozhodnutiu strany sporu sa stále môžu mimosúdne dohodnúť inak. Totiž

v trestnom konaní žalovaný vypovedal pred sudcom 05.09.2016, že sa chce odsťahovať zo spoločnej
domácnosti a chce si nájsť bývanie v sociálnom zariadení v A. alebo inde. Podľa jeho výsluchu má
čiastočný invalidný dôchodok vo výške 180,- eur a podľa súdu teda má prostriedky, aby si hradil takéto
bývanie. Strany sa môžu kedykoľvek dohodnúť na spôsobe a rozsahu užívania bytu, ktorý je v ich
spoločnom bezpodielovom spoluvlastníctve, resp. ak sa nedohodnú a pominú dôvody vydania tohto

rozhodnutia, môže žalovaný podať žalobu o zrušenie tohto rozsudku, resp. žalobu ktorá by mu umožnila
užívať uvedený byt.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Ako odvolacie dôvody uviedol ustanovenia § 365
ods. 1 písm. f/, g/, h/ CSP. Potvrdil, že je síce pravdou, že medzi ním a žalobkyňou vznikali slovné

potýčky, pri ktorých použil aj neslušné slová, avšak nikdy nedošlo k fyzickému napadnutiu, ako to
tvrdí žalobkyňa. Žalobkyňa nedisponuje žiadnym lekársky potvrdením, z ktorého by bolo zrejmé, že
bola na lekárskom ošetrení, v dôsledku fyzického ublíženia jej žalovaným. Existencia násilia zo strany
žalovaného voči žalobkyni nebola v priebehu konania na súde prvej inštancie žiadnym spôsobom
preukázaná. Vo vzťahu k existencii násilia, ako predpokladu pre vylúčenie osoby z užívacieho práva k

bytu, súd prvej inštancie nevykonal žiadne ďalšie dokazovanie, ktorým by skúmal ani mieru zavinenia
tej ktorej strany. Žalovaný má za to, že medzi stranami tohto konania nejde o násilie, ale ide práve
o manželský konflikt, pretože na nevhodnej atmosfére spolužitia sa podieľajú obaja manželia, teda
strany. Práve žalobkyňa bola tou osobou, ktorá žalovaného k hádkam provokovala a tieto vyvolávala,
aby dosiahla vylúčenie osoby žalovaného z užívacieho práva k bytu, a to podľa názoru žalovaného z

dôvodu ovplyvňovania členmi nábožensky orientovanej komunity. Ďalším dôvodom, na ktorý žalovaný
poukazoval počas konania na súde prvej inštancie je, že žalobkyňa má mimomanželskú známosť s
iným mužom. Pokiaľ v dávnej minulosti k nejakému slovnému útoku zo strany žalovaného voči žalobkyni
došlo, vždy tomu predchádzal nejaký konflikt so žalobkyňou a aj teraz je zrejmé, že si strany robia
napriekvzájomne.Podľažalovanéhojenevyhnutnémaťnazretelito,ževylúčenievlastníkazužívacieho

práva k nehnuteľnosti je výrazným zásahom do práva na bývanie, ale najmä do vlastníckeho práva a
nemôže slúžiť ako obrana, či predchádzanie vzájomným konfliktom. Vylúčenia z užívacieho práva k
nehnuteľnosti sa teda nemôže dovolávať ten, kto sa sám na neznesiteľnosti spolunažívania podieľa.
Podľa žalovaného súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania v tom
smere, že vzhľadom na konflikty medzi stranami je situácia v rodine napätá, vzťahy medzi stranami

sú síce narušené, avšak nemožno v danom prípade dospieť k jednoznačnému záveru, že by tieto
konflikty prerástli do psychického, fyzického, resp. inej formy násilia zo strany žalovaného voči žalobkyni.
Pokiaľ ide o spáchanie skutku dňa 13.02.2016, ktorým žalobkyňa odôvodňuje opodstatnenosť svojej
žaloby, podľa žalovaného len na takomto základe nemožno vyvodiť záver o takej podobe fyzického
násilia, ktoré by nadobudlo takú značnú intenzitu, že by sa ďalšie spolužitie v predmetnom byte stalo

neznesiteľným. Podľa žalovaného neznesiteľnosť spolužitia v dôsledku fyzického alebo psychického
násilia musí mať značnú intenzitu, teda musí byť spôsobilé natoľko znížiť kvalitu spolužitia v spoločnej
nehnuteľnosti, že toto spolužitie bude možné objektívne považovať za neznesiteľné. To neplatí vo
vzťahu medzi stranami sporu, ktorí naďalej zdieľajú predmetný byt, dokonca spia spoločne v manželskej
posteli. Žalobkyňa približne trikrát do týždňa ponúkne žalovanému obed, či uvarí mu kávu, čím podľa

názoru žalovaného prejavila vôľu, aby predmetný byt užíval. Inak si náklady na stravu hradí zo svojho
invalidného dôchodku. Žalovaný aj naďalej prispieva na úhradu výdavkov spojených s užívaním bytu
sumou 50 eur mesačne, taktiež sa snaží v rámci svojich možností a schopností pomáhať ich synovi. A
preto je možné toto spolužitie objektívne považovať za znesiteľné. Žalovaný je toho názoru, že v danomprípade neboli splnené podmienky pre vylúčenie žalovaného z užívania predmetného bytu a žaloba
je podaná len za účelom získania spoločného bytu do výlučného užívania žalobkyňou. Žalovaný so
žalobkyňou je bezpodielovým spoluvlastníkom bytu, z ktorého ho súd prvej inštancie vylúčil z užívania

a nakoľko v prípade vylúčenia vlastníka z užívania predmetu jeho vlastníctva ide o pomerne veľký
zásah do práv spoluvlastníka, súd prvej inštancie neskúmal, či by takýto zásah do ústavných práv
žalovaného ako spoluvlastníka bol vzhľadom na stav v čase vyhlásenia rozsudku primeraný. Žalovaný
bol výlučným vlastníkom rodinného domu v obci Z., ale ten v dôsledku nepriaznivej finančnej situácie
v rodine predal, pričom časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 15.000 Eur bola zaplatená vkladom

v hotovosti na účet žalobkyne. Výlučne žalobkyňa hospodárila s týmito prostriedkami, bol zaplatený
dlh vo výške 3.000 Eur a taktiež boli zakúpené dva televízory a gauč. Žalovaný nemá inú vedomosť,
ako žalobkyňa ďalej nakladala s týmito finančnými prostriedkami. Vzhľadom na tieto skutočnosti nie
je v možnostiach ani schopnostiach žalovaného, aby si zabezpečil iné bývanie, pretože jeho jediným
príjmom je len invalidný dôchodok vo výške 184,10 Eur mesačne. Podľa názoru žalovaného v danom
prípade neboli a nie sú v čase podania žaloby a v čase rozhodovania o žalobe splnené predpoklady

na vylúčenie žalovaného z užívania bytu, pretože skutok nebezpečné vyhrážanie sa stal vo februári
2016 a po návrate z protialkoholického liečenia v mesiaci august 2016 nedochádza medzi stranami ku
konfliktom, výsledkom ktorých by malo byť obmedzenie výkonu vlastníckych práv žalovaného k bytu,
z ktorého bol súdom prvej inštancie vylúčený ako spoluvlastník a už vôbec nie na jeho vypratanie bez
bytovej náhrady, lebo byt patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré nebolo doposiaľ

zrušenéaaninemávedomosťotom,abytakátožalobazostranyžalobkynebolapodanáasámžalovaný
takúto žalobu nepodal. Navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak,
že žalobu zamietne. Uplatnil trovy odvolacieho konania.

5. Žalobkyňa sa ku odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania

(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovejstránkeKrajskéhosúduvPrešovedňa22.03.2017 a dospelk záveru,žeodvolaniežalovaného
nie je dôvodné.

7. Žalovaný namieta, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam (§ 365 písm. f/ CSP), že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené ( § 365 ods. 1 písm.
g/ CSP), a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
h/ CSP).

8. Rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ, pričom
táto nesprávnosť môže byť spôsobená troma príčinami, a to nevykonaním relevantných navrhnutých
dôkazov, nesprávnym skutkovým zistením z vykonaných dôkazov alebo nedostatočnosťou doteraz
zisteného stavu z dôvodu prípustnosti jeho ďalšieho dotvárania novotami. Nesprávnym právnym
posúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav.Onesprávnuaplikáciuprávnych

predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery.

9. Odvolací súd má naproti názoru otca za to, že v predmetnej veci sa v dostatočnom rozsahu

zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Keďže ani v priebehu
odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si
osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu

odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza.

10. Odvolacie námietky žalovaného sú iba zhrnutím, resp. modifikáciou jeho procesnej obrany, ktorú
produkoval pred súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí (body 11. - 14.) zaujaljasné stanovisko k podstatným vyjadreniam strán prednesených v priebehu konania, a jeho rozhodnutie
zodpovedá pravidlám formálnej logiky. V tejto súvislosti i odvolací súd poukazuje na skutok zo dňa
13.02.2016 vo veci 2T/65/2016, kde bola súdu doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Humenné, i na

skutočnosť, že ochranné liečenie protialkoholické ústavnou formou vykonal už aj predtým v roku 1995
i 18.03.2014.

11. Žalovaný vo svojom odvolaní naproti tomu neuviedol žiaden nový relevantný argument, ktorý by mal
súvissprejednávanouvecou,aktorýbybolspôsobilýpriniesťprenehopriaznivejšierozhodnutievoveci.

12. Odvolací súd tak potom napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s osvojením si odôvodnenia ako
vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 257 CSP. Výnimočne
súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Účelom uvedeného

ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania
zavedením moderačného absolútneho práva. Jeho aplikácia je možná za splnenia zákonných
podmienok. Do úvahy prichádza z dôvodu sociálnych aspektov, kedy sa zohľadňujú osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery oboch strán v konaní a prípadne iné okolnosti. V sporovom konaní sa povinnosť
nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 CSP) a aplikácia § 257

CSP prichádza do úvahy vtedy, ak sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov, ale súd
dôjde k názoru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti
neprizná. Rozhodnutie o trovách konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči
subjektomkonaniaanesmieodporovaťdobrýmmravom.ViďrozhodnutiaÚSSRč.k.II.ÚS563/2011-18
a NS SR sp. zn. 2MCdo/17/2009. A práve skutočnosť, že žalovanému bol rozhodnutím príslušného

orgánu priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, je dôvodom hodným
osobitného zreteľa na nepriznanie trov odvolacieho konania inak úspešnej žalobkyni, ktorá si navyše
trovy konania neuplatnila ani v základom konaní pred súdom prvej inštancie.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.