Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. december 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoE/182/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8412206871
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8412206871.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so
sídlom v Bratislave, ul. Pajštúnska č. 5, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o.,IČO:36613843,sosídlomvBratislave,ul.Pajštúnskač.5,protipovinnémuS.O.,bytomY.č.XXX,
Q., v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 509,82 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 6Er/633/2012-21 zo dňa 14. mája 2013, jednohlasne

takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením zamietol žiadosť

súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že
sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy a že rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože núti
spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie sporu štátnym súdom. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a
výkon práv a povinností z takejto doložky preto odporuje dobrým mravom. Na základe uvedeného súd
prvého stupňa konštatoval, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve

je neprimeranou podmienkou a spotrebiteľ ňou nie je viazaný.

Protitomutouzneseniupodalvčasodvolanieoprávnený.Mázato,žeexekučnýsúdvprejednávanejveci
prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, pretože súd, ktorý koná vo veci exekúcie, je príslušný
konať iba ako exekučný súd a nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Podľa
názoru odvolateľa exekučný súd nemá právomoc vo veci samej vykonať dokazovanie alebo právomoc

rozsudok rozhodcovského súdu zrušiť alebo zmeniť jeho výrok. Absencia takejto právomoci exekučného
súdu v kombinácii s prípadným rozhodnutím o zastavení exekúcie predstavuje bezprostredný zásah
do práva oprávneného na súdnu a inú ochranu. Aj pri aplikácii ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c)
ZRK exekučný súd nie je vecne príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu.
Preto skúma len vlastnosti uloženej povinnosti, nie rozhodnutie samotné. Odvolaciemu súdu dáva do
pozornosti judikatúru Súdneho dvora - C-40/08, podľa ktorej exekučný súd nemôže úplne nahradiť

celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak spotrebiteľ sa nezúčastnil na rozhodcovskom
konaní a nepodal žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku. Pri aplikácii ustanovenia § 45 ZRK
exekučný súd je oprávnený a povinný konanie len zastaviť a nie nevydať poverenie. Ďalej poukázal na
to, že pokiaľ pred 1. januárom 2008 bola uzavretá zmluva o úvere, nie je možné práva a povinnosti
z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. Aplikáciu § 53 ods. 4
písm. r) Občianskeho zákonníka označuje za nesprávnu aj vzhľadom na obsah dôvodovej správy k

novele Občianskeho zákonníka. Zároveň poukázal na to, že oprávnený, resp. jeho právny predchodca,
predložením rozhodcovskej zmluvy plnil len svoju povinnosť ktorá mu vyplývala z § 93b zákona č.483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoB“). Odkazuje aj na čl.
46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011.

Žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania podľa §
214 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a dospel k záveru,

že odvolanie nie je dôvodné.

Nemožno súhlasiť s odvolateľom, pokiaľ namieta oprávnenie exekučného súdu posudzovať splnenie
zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Súdna prax je
jednotná v názore, že už v tomto štádiu, keď sa má rozhodnúť o poverení súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie, sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie uvedené v návrhu na

vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených
v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj
materiálnej.

Viaceré rozhodnutia odvolacieho súdu, ale aj Najvyššieho súdu SR konštatovali oprávnenie exekučného

súdu preskúmať, či predložené rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané na základe platnej
rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky
alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo nevznikli v určenom zmluvnom alebo inom právnom
vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. - ďalej len „ZRK“).
Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve

(§ 4 ods. 1 ZRK). Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je
zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo
vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných
zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli
(§ 4 ods. 2 ZRK).

Vo veci 3Cdo 146/2011 Najvyšší súd SR judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovskékonanieprebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy.
Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom

prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde
najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.“.

(Obdobne porov. aj uznesenie NS SR vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného
súdu vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II.
ÚS 2164/10 zo dňa 1. novembra 2011.)

Odvolací súd sa preto stotožňuje so súdom prvého stupňa, ktorý prioritne riešil rozhodujúcu právnu

otázku, ktorou bola otázka platnosti rozhodcovskej doložky a po podaní žiadosti súdnym exekútorom
o udelenie poverenia skúmal, či došlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy. Uvedený postup
exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval
k„zrušeniu“tohtorozhodnutia, exekučnýsúdsianineosvojovalpostavenieodvolaciehosúdu.Exekučný
súd iba skúmal, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, najmä

z toho pohľadu, či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor. Pri riešení tejto
otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Aj v rámci daného
exekučného konania bol teda súd prvého stupňa, a teda aj odvolací súd oprávnený skúmať rozhodnutie
označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré
nevyvoláva žiadne právne účinky (IV. ÚS 78/2011).

Ani odvolateľ v podanom odvolaní nerozporuje, že rozhodcovská doložka bola zapracovaná len do
obsahu Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet. Nešlo teda
o individuálne vyjednanie rozhodcovskej doložky. Preto možno súhlasiť so súdom prvého stupňa, aktakúto podmienku v spotrebiteľskej zmluve vyhodnotil ako neprijateľnú, neplatnú, a tak nezakladajúcu
právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci.

Už toto je dôvodom, pre ktorý nebolo možné žiadosti o udelenie poverenia vyhovieť. S oprávneným však
nie je možné súhlasiť ani v tom, že išlo o naplnenie ust. § 93b ZoB.

Podľa ust. § 93b ZoB účinného v čase podpisu zmluvy o úvere (28.06.2006) banky a pobočky
zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie

rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona.

Oprávnený síce v odvolaní ospravedlňuje postup svojho právneho predchodcu, odvolací súd však v
tejto súvislosti konštatuje, že právny predchodca oprávneného tak neurobil v súlade s vtedy platnou
legislatívou. Neskoršou novelizáciou aj zákonodarca zvolil presnejšiu úpravu, podľa ktorej je banka

povinnápreukázateľnepoučiťklientaodôsledkochuzavretianavrhovanejrozhodcovskejzmluvyatotak,
aby mal klient možnosť voľby. Oprávnený však nedal povinnému na výber a neumožnil mu voľbu medzi
rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom. Povinný mal len možnosť odmietnuť
službu ako celok alebo ju prijať spolu s obchodnými podmienkami. Za takýchto okolností nešlo o návrh
pre povinného tak, ako to predpokladal zákon. Návrh na prijatie alebo odmietnutie zmluvy ako celku

nemožno na účely § 93b ods. 1 ZoB považovať za návrh na prijatie alebo odmietnutie rozhodcovskej
zmluvy.

Aj keď ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka bolo upravené až od 1. januára 2008,
a spotrebiteľská zmluva bola uzavretá dňa 28. augusta 2006, na veci to nič nemení, pretože súdu

nič nebráni judikovať nekalosť rozhodcovskej doložky podľa generálnej klauzuly, podľa ust. § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka, zakotvenej do zákona od 1. apríla 2004. Ustanovenie § 23a zákona č.
634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v tom čase upravovalo, že spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa ako
vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak,
že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo oprávnený nebol v odvolacom konaní
úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.