Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 8C/4/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1100899754
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Doláková
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1100899754.24

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou, v právnej
veci navrhovateľa 1: Y.. W. Š., bydlisko T. Č.. XX, XXX XX S. zastúpený právnym zástupcom: JUDr.
Tomáš Plank, advokát, Námestie Slobody č. 10, 811 06 Bratislava, navrhovateľky 2: D. Š., bydlisko
T. Č.. XX, XXX XX S., zastúpená splnomocneným zástupcom: Martin Šétaffy, bydlisko Tobrucká č. 5,
Bratislava, proti odporcovi 1: R. M., bydlisko B.. U. Č.. XX, S. S., zastúpená právnym zástupcom: Erben

& Erben, advokátska kancelária, s. r. o., zastúpená JUDr. Pavol Erben, advokát, Nám. SNP č. 22, 811
01 Bratislava, odporcovi 2: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, Vajanského nábrežie č. 3, 814 21
Bratislava, IČO: 00 603 147, o návrhu navrhovateľov zo dňa 23. 03. 1993 o určenie neplatnosti kúpnej
zmluvyopredajibytuavzájomnomnávrhuodporkyne1zodňa08.11.1994ourčenieneplatnostidohody
o vydaní obytného domu v časti jej bytu, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľov zamieta.

Súd vzájomný návrh odporkyne 1 zo dňa 08. 11. 1994 zamieta.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23. 03. 1993, vedeným na tunajšom súde pod č. 8C 42/1993,

sa navrhovateľ W. Š., nar. XX. XX. XXXX (neskôr počas konania, od 29. 05. 2000 označený ako
navrhovateľ 1) domáhal proti odporcom určenia vlastníctva bytu na X. poschodí v bytovom dome na
D. Č.. X v S., čl. 2.

Na základe návrhu navrhovateľa zo dňa 21. 07. 1994, čl. 13, 13c, na zmenu návrhu v časti petitu súd
uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 19. 09. 1994 pripustil tento návrh na zmenu návrhu v časti

petitu tak, že nový petit znel - "súd určuje, že zmluva o prevode trojizbového bytu na D. Č.. X v Bratislave
uzavretá dňa 11. 12. 1990 medzi bývalým Bytovým podnikom Bratislava I, š. p. ako predávajúcim a
odporkyňou 1 ako kupujúcou, je neplatná", čl. 17.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodňoval tým, že je vlastníkom bytového domu nachádzajúceho sa na D. Č..
X v Bratislave (ďalej len "bytový dom"). Vlastníkom bytového domu sa stal na základe dohody o vydaní

nehnuteľnosti v celosti uzatvorenej dňa 08. 07. 1991 podľa zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych
rehabilitáciách s bývalým S., š. p., ktorého právnym nástupcom je odporca 2. Táto dohoda bola
zaregistrovaná dňa 08. 08. 1991 bývalým Štátnym notárstvom Bratislava I pod č. k. U. XXX/XXXX. Po
uzatvorení tejto dohody a prevzatí nehnuteľnosti sa navrhovateľ dozvedel, že trojizbový byt, I. kategórie
nachádzajúci sa v tomto bytovom dome bol ešte dňa 11. 12. 1990 kúpnou zmluvou predaný S. M.
Bratislava I, š. p., odporkyni 1. Táto kúpna zmluva bola zaregistrovaná bývalým Š. C. Bratislava I dňa

30. 04. 1991 pod č. k. R Y. XXX/XXXX. Navrhovateľ mal za to, že je vlastníkom celého bytového
domu, vrátane bytu predaného odporkyni 1, a preto sa domáhal určenia, že kúpna zmluva o prevodetrojizbového bytu na D. Č.. X v Bratislave uzavretá dňa 11. 12. 1990 medzi bývalým Bytovým podnikom
Bratislava I, š. p. ako predávajúcim a odporkyňou 1 ako kupujúcou je neplatná.

Počas konania na základe návrhu navrhovateľa zo dňa 29. 05. 2000, čl. 133, o pripustenie vstupu Y..
W. Š., nar. XX. XX. XXXX, a D. Š.D., nar. XX. XX. XXXX, do konania ako ďalších navrhovateľov, ako
nových vlastníkov bytového domu, súd uznesením zo dňa 29. 05. 2005, čl. 133, 153, pripustil vstup
do konania Y.. W. Š. ako navrhovateľa 2 (neskôr navrhovateľ 1) a D. Š. ako navrhovateľky 3 (neskôr
navrhovateľka 2).

Počas konania právny zástupca navrhovateľa (neskôr označený ako navrhovateľ 1) na pojednávaní
dňa 24. 03. 2006 zobral návrh v časti týkajúcej sa navrhovateľa v celom rozsahu späť z dôvodu, že
navrhovateľ už nemá k predmetnému bytovému domu žiadny právny vzťah, keďže svoje vlastnícke
právo k tejto nehnuteľnosti previedol na navrhovateľa 2 (jeho syna) a navrhovateľku 3 (manželku
navrhovateľa 2). Po súhlase odporkyne 1 v zastúpení jej právnym zástupcom a odporcu 2 s týmto

späťvzatím, súdkonanie onávrhu navrhovateľovvčasti týkajúcejsanavrhovateľa (neskôrnavrhovateľ
1) podľa stanovenia § 96 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku dňa 22. 09. 2006, čl. 267, v druhom
prvostupňovom rozhodnutí, zastavil.

Vzájomným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 08. 11. 1994, čl. 20, sa odporkyňa 1 domáhala

určenia neplatnosti dohody o vydaní predmetného bytového domu v časti týkajúcej sa trojizbového bytu
na 3. poschodí bytového domu. Odporkyňa 1 v zastúpení svojím právnym zástupcom na pojednávaní
dňa 27. 05. 2003 upresnila vzájomný návrh v časti petitu tak, že petit vzájomného návrhu znel - "súd
určuje, že dohoda o vydaní nehnuteľnosti nachádzajúca sa na D. Č.. X v Bratislave v časti týkajúcej
sa trojizbového bytu nachádzajúcom sa na 3. poschodí, jeho príslušenstva a spoločných častí obytného

domuuzatvorenádňa08.07.1991medzibývalýmpodnikomBratislavaI,š.p.,anavrhovateľomv1.rade
je neplatná". Vzájomný návrh odporkyňa 1 odôvodnila tým, že na základe rozhodnutia vtedy platného
registračného konania je vlastníčkou trojizbového bytu v bytovom dome. Vydanie bytového domu, v
ktorom sa tento byt nachádza, časovo nasledovalo až po prevode jej vlastníctva k bytu. Keďže však
dohodou o vydaní veci zo dňa 08. 07. 1991 bol vydaný celý bytový dom, vrátane jej bytu, považovala

túto dohodu v tomto rozsahu za neplatnú. Jej neplatnosť odôvodňovala tým, že dohoda nerešpektovala
v tom čase už existujúce jej vlastníctvo k bytu. V čase vydania bytového domu ako celku už bývalý
podnik Bratislava I, š. p. nebol vlastníkom celej vydanej nehnuteľnosti, preto je podľa ustanovenia § 41
Občianskeho zákonníka táto dohoda v časti týkajúcej sa jej bytu neplatná.

Prvým rozsudkom č. k. 8C 42/93 -39 zo dňa 26. 06. 1995, čl. 39, súd návrhu navrhovateľa vyhovel
a určil, že zmluva o prevode vlastníctva k trojizbovému bytu na D. Č.. X v Bratislave uzavretá medzi
bývalým bytovým podnikom Bratislava I, š. p., a odporkyňou 1, je neplatná a vzájomný návrh odporkyne
1 zamietol. Odporkyni 1 a odporcovi 2 uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume
980.- Sk na účet právneho zástupcu navrhovateľa v lehote troch dní. Súčasne uložil navrhovateľovi

povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok v sume 500.- Sk a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že bývalý bytový podnik Bratislava
I, š. p., sa pri predaji bytu dopustil závažného pochybenia, keď zrealizoval predaj bytu i napriek tomu,
že navrhovateľ ako oprávnená osoba požiadal o vydanie celého bytového domu ešte pred účinnosťou
zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách. Súd skonštatoval, že kúpna zmluva o predaju

bytu je neplatná, pretože svojím obsahom i účelom odporuje zákonu a obchádza ho a to s poukazom
na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka a ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 87/1991 Zb. o
mimosúdnych rehabilitáciách.

Na základe odvolania odporcu 1 zo dňa 11. 09. 1995, čl. 44, a odvolania odporcu 2 zo dňa 31. 08. 1995,

čl. 43, bývalý B. súd v Bratislave rozsudkom č. k. 8Co 140/1996-69 zo dňa 26. 06. 1996, čl. 69, tento
napadnutý prvý prvostupňový rozsudok potvrdil, a oboch odporcov zaviazal nahradiť navrhovateľovi
trovy odvolacieho konania. Proti tomuto rozsudku pripustil dovolanie.

Na základe dovolania odporkyne 1 zo dňa 01. 10. 1996, čl. 81, a odporcu 2 zo dňa 17. 09. 1996,

čl. 77, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím č. k. 4 Cdo 65/97 zo dňa 25. 02. 1998, čl. 97,
rozsudok bývalého Mestského súdu v Bratislave č. k. 8Co 140/1996 - 69 zo dňa 26. 06. 1996 zrušil a
vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie a dovolanie odporkyne 1 odmietol.Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 21Co 366/1998 - 119 zo dňa 26. 05. 1999, čl. 119, prvý
prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Vec, po zrušení prvého prvostupňového rozhodnutia a jej vrátení na ďalšie konanie, je už vedená na
tunajšom súde pod č. k. 8C 4/2000.

V tejto časti konania súd uznesením zo dňa 29. 05. 2005 pripustil ako ďalších navrhovateľov do konania
Y.. W. Š. ako navrhovateľa 2 (neskôr navrhovateľ 1) a D. Š. ako navrhovateľky 3 (neskôr navrhovateľka

2).

Navrhovateliavoveciichnávrhuvtejtočastikonanianamietalineplatnosťzmluvyoprevodetrojizbového
bytu v bytovom dome uzavretej dňa 11. 12. 1990 medzi bývalým Bytovým podnikom Bratislava I, š. p.
ako predávajúcim a odporkyňou 1 ako kupujúcou. Dôvodom neplatnosti tohto právneho úkonu je jeho
rozpor s ustanovením § 9 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách. Zmluva o prevode

bytu bola uzatvorená dňa 11. 12. 1990, ešte pred účinnosťou zákona o mimosúdnych rehabilitáciách,
ale zaregistrovaná (účinná) na bývalom Štátnom notárstve Bratislava I bola až dňa 30. 04. 1991, až po
účinnosti toho reštitučného zákona. Právne účinky prevodu nastali až dňom registrácie tohto právneho
úkonu a nie momentom uzatvorenia tejto zmluvy. Zmluva o prevode bytu je v rozpore s ustanovením § 9
zákona o mimosúdnych rehabilitáciách, preto je tento právny úkon neplatný i v zmysle ustanovenia § 39

Občianskeho zákonníka. Tento právny názor podľa navrhovateľov vyslovil i Najvyšší súd Slovenskej
republiky v rozsudku č. k. 2 Cz 52/1992 zo dňa 09. 03. 1993, ktorým zrušil registráciu zmluvy o prevode
bytu. Tento právny názor rešpektoval i prvý prvostupňový rozsudok a prvý odvolací rozsudok, ktorí
na základe neho tak vyslovili neplatnosť napádanej zmluvy o prevode bytu. Na základe dovolania
odporcov však Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím č. k. 4 Cdo 65/1997 zo dňa 25. 02. 1998

zrušil prvé rozhodnutie odvolacieho súdu a vrátil vec na nové konanie s tým, že zaujal v tejto veci iné
právne stanovisko, avšak z úplne iného právneho aspektu ako rozhodovali v tejto veci doterajšie súdy,
posudzoval platnosť zmluvy o prevode bytu z hľadiska zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho
zhromaždenia č. 364/1990 Zb. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto rozhodnutí dospel k záveru,
že uzatvoreniu zmluvy o prevode bytu nebránili tzv. blokačné ustanovenia tohto zákonného opatrenia,

pretože predaj bytov občanom (obvyklé hospodárenie s majetkom štátneho podniku) nepodliehal režimu
tejto právnej normy. Navrhovatelia poukazovali na to, že keďže sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
vôbec nezaoberal otázkou platnosti zmluvy o prevode bytu z hľadiska jej rozporu s ustanovením § 9
zákona o mimosúdnych rehabilitáciách je stále platný a záväzný názor o tejto námietke neplatnosti
vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozhodnutí č. k. 2 Cz 52/1992 zo dňa 09. 03. 1993.

Keďže sú v tejto veci vydané viaceré rozhodnutia súdov s rôznymi právnymi názormi, vrátane dvoch
rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rôzne senátne zloženie) mali navrhovatelia za to,
že v tejto veci je potrebné vec vyhodnotiť komplexne. I keby Najvyšší súd Slovenskej republiky mal
pravdu vo svojom stanovisku v rozhodnutí č. k. 4 Cdo 65/1997 zo dňa 25. 02. 1998 o platnosti zmluvy o
prevode bytu z hľadiska nevzťahovania sa tzv. blokačného ustanovenia vyššie uvedeného zákonného

opatrenia na tento prevod, zastávali navrhovatelia názor, že stále platí nateraz nezmenený právny
názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2 Cz 52/1992 zo dňa 09. 03.
1993 o nezákonnosti prevodu z dôvodu rozporu s ustanovením § 9 zákona o mimosúdnej rehabilitácii.
Vo veci vzájomného návrhu odporkyne 1 navrhovatelia tento navrhovali zamietnuť ako nedôvodný,
pretože dohoda o vydaní veci bola uzatvorená v súlade so zákonom o mimosúdnych rehabilitáciách.

Navrhovatelia ďalej namietali neplatnosť zmluvy o prevode bytu i z dôvodu rozporu s ustanovením § 37
Občianskeho zákonníka, pretože podľa ich názoru riaditeľka bývalého Bytového podniku Bratislava I, š.
p. Y.. Y. Á., ktorá mala v danom čase zastupovať predávajúceho, nepodpísala túto zmluvu slobodne
a vážne a nie je daná zhoda jej vôle s jej prejavom.

Odporkyňa 1 vo veci návrhu navrhovateľov v tejto časti konania uvádzala, že zmluvu o prevode bytu
uzatvorila dňa 11. 12. 1990 s bývalým bytovým podnikom Bratislava I, š. p. v súlade s vtedy účinnými a
existujúcimi právnymi predpismi, a preto ju považuje za platnú. O kúpu bytu si požiadala ešte dňa 11. 01.
1990 na základe všeobecnej výzvy bývalého Bytového podniku Bratislava I, š. p.. Proces predaja bytov
v tom čase začal a prebiehal bez jej pričinenia a týkal sa veľkého počtu bytov i v iných obytných domoch.

Rada bývalého Obvodného národného výboru Bratislava I schválila, okrem iných predajov, i predaj
bytu, ktorého bola v tom čase užívateľkou. Po schválení a vyhotovení kúpnej zmluvy bývalým bytovým
podnikom Bratislava I, š. p. došlo dňa 11. 12. 1990 k podpisu zmluvy o prevode bytu a dňa 13. 05. 1991
i k fyzickému odovzdaniu bytu. Námietku navrhovateľov o neplatnosti zmluvy o prevode bytu z dôvodutzv. blokačného ustanovenie § 1 Zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č.
364/1990 Zb. považovala za nedôvodnú, pretože na takýto prevod majetku bytového podniku sa toto
ustanovenie nevťahovalo, čo potvrdil i právny názor uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky č. k. 4 Cdo 67/1997 zo dňa 25. 02. 1998 . V prípade, ak by súd dospel k záveru, že toto
ustanovenie sa malo na predmetný prevod aplikovať, mala za to, že takýto súhlas bol daný uznesením
Rady bývalého Obvodného národného výboru Bratislava I č. XXX/XX U.-L. Y. zo dňa 04. 10. 1990,
ktorá schválila odpredaj bytov do osobného vlastníctva občanov v bytovom dome. Tento súhlas vyplýva
i z listu bývalého Obvodného národného výboru Bratislava I č. k. XXX/XXXX - B. zo dňa 20. 11. 1990

adresovaného bývalému Bytovému podniku Bratislava I, š. p., . Odporkyňa 1 uvádzala, že platnosť
zmluvy je potrebné posudzovať podľa platnej právnej úpravy existujúcej v čase uzatvorenia (podpísania)
tejto zmluvy. V čase jej uzatvorenia ešte ani neexistoval navrhovateľmi uvádzaný zákon o mimosúdnych
rehabilitáciách, preto sa nemôže vzťahovať na právne úkony uzatvorené pred jeho účinnosťou. Rovnako
nesúhlasila s námietkou neplatnosti zmluvy o prevode bytu i z dôvodu rozporu s ustanovením § 37
Občianskeho zákonníka, pretože podľa ich názoru riaditeľka bývalého Bytového podniku Bratislava I,

š. p. Y.. Y. Á. nepodpísala túto zmluvu slobodne a vážne a nie je daná zhoda jej vôle s jej prejavom.
Všetky tieto pochybnosti navrhovateľov boli vyvrátené znaleckým posudkom súdneho znalca Alojza
Dudáš z odboru písmoznalectva, ktorý potvrdil, že podpisy na origináloch kúpnej zmluvy a návrhu
na registráciu sú s určitosťou vlastnoručné podpisy Y.. Y. Á.. Keďže jedine originály týchto právnych
úkonov boli podkladom pre registračné konanie, nie je dôvod naďalej pochybovať o pravosti týchto

podpisov. Riaditeľka bývalého Bytového podniku Bratislava I, š. p. Y.. Y. Á. deklaratórne podpisovala
tieto dokumenty ako štatutárna zástupkyňa štátneho podniku za štátny podniku na základe stanoveného
procesného postupu pri podpisovaní jednotlivých dokumentov. Odporkyňa 1 vo veci jej vzájomného
návrhu žiadala preskúmať formálnu stránku celého procesu zo strany odporcu 2 a navrhovateľa pri
vydávaní nehnuteľnosti. Vydanie bytového domu časovo nasledovalo až po prevode jej vlastníctva k

bytu.Toutodohodouovydanívecizodňa08.07.1991bolvydanýcelýbytovýdom,vrátanejejbytu,ktorý
už bol v tom čase v jej výlučnom vlastníctve. Dohodu v tomto rozsahu považovala za neplatnú, pretože
dohoda nerešpektovala v tom čase už jej existujúce vlastníctvo k bytu. V čase vydania bytového domu
ako celku už bývalý Bytový podnik Bratislava I, š. p. nebol vlastníkom celej vydávanej nehnuteľnosti,
a ani preto nemohol vydať to čoho vlastníkom nebol. Preto podľa ustanovenia § 41 Občianskeho

zákonníka považovala túto dohodu v časti týkajúcej sa jej bytu za neplatnú.

Odporca 2 v tejto časti konania uvádzal, že k uzatvoreniu zmluvy o prevode bytu došlo v súlade s vtedy
platnou právnou úpravou. Rada bývalého Obvodného národného výboru Bratislava I ako zakladateľ a
nadriadený orgán bývalého Bytového podniku Bratislava I, š. p. uznesením č. XXX/XX U. - L. Y. zo dňa

04. 10. 1990 schválila odpredaj bytov do osobného vlastníctva občanov v bytovom dome. Na základe
listu Obvodného národného výboru Bratislava I č. k. XXX/XXXX - B. zo dňa 20. 11. 1990 bývalý Bytový
podnik Bratislava I, š. p., zrealizoval podľa ustanovenia zákona č. 52/1966 Zb. v znení neskorších
predpisov odpredaj bytu v bytovom dome do osobného vlastníctva odporkyni 1 za kúpnu cenu 31
189.- Sk. Táto zmluva bola dňa 21. 12. 1990 predložená bývalému Štátnemu notárstvu Bratislava I

na registráciu, s tým, že týmto momentom boli ňou účastníci zmluvy viazaní a týmto dňom nastali i
právne účinky kúpnej zmluvy, a nie až dňom jej registrácie. Odporca 2 mal za to, že na tento prevod
bytu sa nevzťahovalo tzv. blokačné ustanovenie § 1 Zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho
zhromaždenia č. 364/1990 Zb., čo potvrdilo i vyjadrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č.
k. 8/670/1991 zo dňa 29. 03. 1991. Z tohto vyjadrenia vyplýva, že na bytové podniky ako štátne

podniky pri odpredaji bytov do osobného vlastníctva občanov - obvyklé hospodárenie podniku sa
nevzťahuje toto zákonné opatrenie. Odporca 2 poukazoval na to, že platnosť zmluvy je potrebné
posudzovať podľa platnej právnej úpravy existujúcej v čase jej uzatvorenia (podpísania), preto nie je
možné posudzovať platnosť tohto právneho úkonu v kontexte zákona o mimosúdnych rehabilitáciách,
ktorý nadobudol účinnosť až niekoľko mesiacov po uzatvorení tejto zmluvy. Nevzťahoval sa na zmluvy

síce ešte nezaregistrované, ale už uzatvorené.

Prvostupňový súd po zrušení jeho prvého prvostupňového rozhodnutia a vrátení veci na nové konanie
Krajským súdom v Bratislave uznesením č. k. 21Co 366/1998 - 119 zo dňa 26. 05. 1999, čl. 119,
v zmysle usmernenia odvolacieho súdu, na návrh navrhovateľa zo dňa 29. 05. 2000 o povolenie

vstupu Ing. W. Š. a D. Š. do konania na strane navrhovateľov, uznesením zo dňa 29. 05. 2005, čl.
133, 153, pripustil vstup do konania Ing. W. Š. ako navrhovateľa 2 a D. Š. ako navrhovateľky 3.
Úlohou prvostupňového súdu bolo opätovne sa zaoberať platnosťou zmluvy o prevode bytu a to
z hľadiska ustanovenia § 9 zákona o mimosúdnych rehabilitáciách a ustanovenia § 39 Občianskehozákonníka. Odvolací súd v tejto súvislosti dal do pozornosti súdu prvého stupňa názor, že neplatnosť
zmluvy o prevode byte nemôže spôsobiť jej rozpor so zákonom o mimosúdnych rehabilitáciách. I
keď prvostupňový súd vo svojom prvom rozhodnutí skonštatoval okrem iného aj neplatnosť tejto

zmluvy podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, rozpor tohto právneho úkonu s uvedeným
ustanovením, nebol podľa odvolacieho súdu v rozhodnutí súdu prvého stupňa bližšie odôvodnený.
Navrhovatelia počas celého konania v tejto časti namietali neplatnosť zmluvy o prevode bytu z
dôvodu nedodržania § 1 ods. 1, 2 zákonného opatrenia o nakladaní s majetkom zvereným štátnemu
podniku ( tzv. blokačné ustanovenie), na základe ktorého štátne podniky do dňa účinnosti zákona

o podmienkach prevodov majetku štátu nemohli okrem obvyklého hospodárenia uzavierať zmluvy o
prevode vlastníctva majetku, ku ktorému mali právo hospodárenia, pričom o výnimkách z tohto zákazu
mohol v odôvodnených rozhodnúť iba zakladateľ. Bývalý Bytový podnik Bratislava I, š. p. potreboval
a nemal takúto výnimku pri prevode bytu do vlastníctva odporkyne 1, pretože v danom prípade
nešlo o obvyklé hospodárenie s majetkom štátneho podniku. Odporkyňa 1 a odporca 2 nesúhlasili s
touto námietkou neplatnosti. Uvádzali, že s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky č. k. 4 Cdo 65/97 - zo dňa 25. 02. 1998, čl. 97, ktorý odvolací rozsudok bývalého Mestského
súdu v Bratislave č. k. 8Co 140/1996 - 69 zo dňa 26. 06. 1996 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v
Bratislave na ďalšie konanie, a na záväzný právny názor vyslovený v tomto rozhodnutí vo veci tejto
námietky, prevod vlastníckeho práva k bytu nerobí neplatným prípadné nerešpektovanie tzv. blokačného
ustanovenia. Predaj bytov do vlastníctva ako činnosť, ktorú vykonával bytový podnik v súlade so

zapísanýmpredmetomčinnostivpríslušnomobchodnomregistrijeobvyklýmhospodárením,ktorépodľa
tzv. blokačného ustanovenia v rozhodnom čase nebolo zakázané a na vykonávanie ktorého bytový
podnik nepotreboval žiadne osobitné povolenia a výnimky od zakladateľa. Obaja odporcovia zhodne
uvádzali, že i v prípade iného právneho názoru ako bol vyslovený dovolacím súdom, čl. 97, z Uznesenia
Rady bývalého Obvodného národného výboru Bratislava ako nadriadeného orgánu bytového podniku

I č. XXX/XX U. - ObNV I zo dňa 04. 10. 1990 vyplýva, že odpredaj bytov do osobného vlastníctva
občanov v bytovom dome bol schválený, a teda existovala výnimka na takýto prevod majetku bytového
podniku. Táto skutočnosť vyplýva i z listu bývalého Obvodného národného výboru Bratislava I č. k.
XXX/XXXX - B. zo dňa 20. 11. 1990, ktorý následne požiadal bytový podnik o zabezpečenie predaja
uvedeného bytu do osobného užívania odporkyne 1.

Prvostupňový súd vychádzajúc z ustanovenia § 243d ods. 1 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku
o záväznosti právneho názoru dovolacieho súdu pre ďalšie konanie, vychádzal pri posudzovaní
dôvodnosti námietky navrhovateľov o neplatnosti zmluvy o prevode bytu z dôvodu jej rozporu s
ustanovením § 1 ods. 1, 2 zákonného opatrenia o nakladaní s majetkom zvereným štátnemu podniku,

z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako dovolacieho súdu č. k. 4 Cdo 65/1997, čl.
97, z právneho stanoviska, že uzatvoreniu zmluvy o prevode bytu nebránili tzv. blokačné ustanovenia
tohto zákonného opatrenia, nakoľko predaj bytov občanom (obvyklé hospodárenie s majetkom štátneho
podniku) nepodliehal režimu tejto právnej normy. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto prvostupňový súd
považoval túto námietku neplatnosti zmluvy o prevode bytu za nedôvodnú. Navrhovatelia počas celého

konania ďalej namietali i neplatnosť zmluvy o prevode bytu z dôvodu jej rozporu s ustanovením § 9
zákona o mimosúdnych rehabilitáciách, nakoľko bývalý Bytový podnik Bratislava I, š. p. ako povinná
osoba bola povinná s bytovým domom, aj s bytmi v ňom, až do jeho vydania navrhovateľovi ako
oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára, odo dňa účinnosti tohto zákona (od
01. 04. 1991) nemohla nehnuteľnosť, vrátane bytu sa v ňom nachádzajúcom, previesť do vlastníctva

niekoho iného, keďže tak urobila prevodom bytu do vlastníctva odporkyni 1 je takýto prevod neplatný.
Navrhovatelia argumentovali tým, že je pravdou, že zmluva o prevode bytu bola uzatvorená dňa 11.
12. 1990, ešte pred existenciou a účinnosťou zákona o mimosúdnych rehabilitáciách, ale účinnou sa
stala až 30. 04. 1991 jej registráciou na bývalom Štátnom notárstve Bratislava I teda až skoro mesiac po
účinnosti toho reštitučného zákona. Právne účinky prevodu nastali až dňom registrácie tohto právneho

úkonu a nie momentom uzatvorenia tejto zmluvy alebo momentom podania návrhu na registráciu, tak
ako to uvádzal odporca 2. Tento právny názor podľa nich vyslovil i vo svojom rozhodnutí Najvyšší
súd Slovenskej republiky v rozsudku č. k. 2 Cz 52/1992, ktorým zrušil registráciu zmluvy o prevode
bytu. Tento právny názor rešpektoval i prvostupňový súd vo svojom prvom rozhodnutí a následne i
odvolací súd vo svojom prvom odvolacom rozhodnutí, ktorý vyslovili neplatnosť napádanej zmluvy o

prevode bytu. Keďže sa dovolací súd vo svojom rozhodnutí č. k. 4 Cdo 65/97 zo dňa 25. 02. 1998
touto námietkou neplatnosti nezaoberal, mali za to, že ostáva i naďalej vo veci tejto námietky platný
a záväzný právny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku č. k.
2 Cz 52/1992 zo dňa 09. 03. 1993. Keďže zmluva o prevode bytu je v rozpore s ustanovením §9 ods. 1 zákona o mimosúdnych rehabilitáciách považovali tento právny úkon neplatný i v zmysle
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Odporca 2 vo veci tejto námietky argumentoval počas
konania tým, že platnosť tejto zmluvy je potrebné posudzovať podľa platnej právnej úpravy existujúcej

v čase uzatvorenia (podpísania) tejto zmluvy, nie je možné posudzovať platnosť tohto právneho úkonu
v kontexte zákona o mimosúdnych rehabilitáciách, ktorý nadobudol účinnosť až niekoľko mesiacov po
uzatvorení tejto zmluvy. Tento zákon sa nevzťahoval na zmluvy síce ešte nezaregistrované, ale už
uzatvorené. Rovnako i odporkyňa 1 argumentovala tým, že platnosť zmluvy je potrebné posudzovať
podľa platnej právnej úpravy existujúcej v čase uzatvorenia tejto zmluvy. V čase jej uzatvorenia ešte ani

neexistoval navrhovateľmi uvádzaný zákon o mimosúdnych rehabilitáciách, preto sa nemôže vzťahovať
na právne úkony uzatvorené pred jeho účinnosťou. Zmluvu o prevode bytu uzatvárala v zmysle vtedy
platných a účinných právnych predpisov. Prvostupňový súd vychádzajúc z ustanovenia § 243d ods. 1
druhá veta Občianskeho súdneho poriadku o záväznosti právneho názoru dovolacieho súdu pre ďalšie
konanie, vychádzal pri posudzovaní dôvodnosti námietky navrhovateľov o neplatnosti zmluvy o prevode
bytu z dôvodu jej rozporu s ustanovením § 9 ods. 1 zákona o mimosúdnej rehabilitácii z rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4 Cdo 65/1997 zo dňa 25. 02. 1998 a následne rozhodnutia
Krajského súdu v Bratislave č. k. č. k. 21Co 366/1998 - 119 zo dňa 26. 05. 1999. Najvyšší súd Slovenskej
republiky vosvojomrozhodnutíč.k.4Cdo65/1997zodňa25.02.1998vovecitejtonámietkyneplatnosti
nevyslovil právny názor, ktorý by bol záväzný pre prvostupňový súd. Toto rozhodnutie sa zaoberalo
najmä námietkou neplatnosti zmluvy o prevode bytu z hľadiska tzv. blokačného ustanovenia zákonného

opatrenia o nakladaní s majetkom zvereným štátnemu podniku. Prvostupňový súd mal za to, že z
rozhodnutiaKrajskéhosúduvBratislaveč.k.21Co366/1998-119zodňa26.05.1999nevyplývavoveci
tejto námietky záväzný právny názor. Tento odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že prvostupňový
súd sa má opätovne zaoberať sa platnosťou zmluvy o prevode bytu z hľadiska ustanovenia § 9 ods. 1
zákona o mimosúdnych rehabilitáciách a následne ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Odvolací

súd v tejto súvislosti dal do pozornosti súdu prvého stupňa názor, že neplatnosť zmluvy o prevode byte
nemôže spôsobiť jej rozpor so zákonom o mimosúdnych rehabilitáciách. Prvostupňový súd mal za to, že
toto konštatovanie odvolacieho súdu nie je záväzným právnym názorom, iba usmernením pre posúdenie
platnosti zmluvy o prevode bytu z hľadiska jej rozporu s ustanovením § 9 ods. 1 zákona o mimosúdnych
rehabilitáciách. Vzhľadom na tieto skutočnosti, preto prvostupňový súd pri posudzovaní tejto námietky

zobral do úvahy i iné rozhodnutia ostatných súdov konajúcich v súvisiacej veci (rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. k. 2 Cz 52/1992 zo dňa 09. 03. 1993 rozhodujúci o registračnom konaní
zmluvy o prevode bytu, rozsudok bývalého Mestského súdu v Bratislave č. k. 18C 35/1994 - 17 zo
dňa 08. 06. 1994 o zrušení rozhodnutia príslušného katastrálneho úradu o zamietnutí návrhu na vklad).
Tieto rozhodnutia však podľa názoru prvostupňového súdu sa týkajú iného, aj keď nepriamo súvisiaceho

konania - registračného konania vo veci registrácie, neskôr povolenia vlastníckeho práva odporkyne 1 k
bytu na základe zmluvy o prevode bytu, preto nie sú právne názory uvedené v týchto rozhodnutiach pre
prvostupňový súd právne záväzné. Prvostupňový súd nakoniec dospel k záveru, že zmluva o prevode
bytu je neplatná z dôvodu jej rozporu s ustanovením § 9 ods. 1 zákona o mimosúdnych rehabilitáciách.
Súd mal právny názor, že zmluva o prevode bytu sa stala platnou dňom jej podpísania (11. 12. 1990)

oboma účastníkmi tejto zmluvy. Účinnou sa stala až následnou jej registráciou na bývalom Štátnom
notárstve Bratislava I dňa 30. 04. 1991, kedy konštitutívne nastali právne účinky tohto právneho úkonu a
v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o mimosúdnych rehabilitáciách došlo k momentu "prevodu". K
"prevodu" bytu došlo až po účinnosti zákona o mimosúdnych rehabilitáciách, preto je podľa názoru súdu
tento právny úkon v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 druhá veta zákona o mimosúdnych rehabilitáciách

neplatný. Tento právny úkon je následne neplatný i v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka,
pretože svojím obsahom odporuje zákonu o mimosúdnych rehabilitáciách. Súd mal za to, že ak by
zákonodarca mal na mysli inú fázu nadobúdania vlastníckeho práva napr. moment uzatvorenia, uviedol
by túto skutočnosť i s príslušnými právnymi účinkami v predmetnom ustanovení iným legislatívne
terminologickým pojmom. Pri prevode vlastníckeho práva je potrebné všeobecne rozlišovať dve fázy

jeho nadobudnutia. V prvej fáze dochádza k uzatvoreniu zmluvy, k vzniku obligačného vzťahu medzi
predávajúcim a kupujúcim, ktorého obsahom je záväzok previesť vlastnícke právo na nadobúdateľa
(vznik právneho titulu vzniku vlastníckeho práva). V druhej fáze k perfektnej zmluve pristupuje ďalšia
právna skutočnosť, ktorou je pri nehnuteľnostiach vklad o katastra nehnuteľnosti ( predtým registrácia na
príslušnom štátnom notárstve). "Prevod" vlastníckeho práva sa uskutočňuje až zavŕšením druhej fázy. S

poukazom na túto všeobecne platnú teóriu nadobúdania vlastníckeho práva mal súd za to, že k prevodu
bytu došlo až dňom registrácie zmluvy o prevode bytu, ktorá však nastala až po účinnosti ustanovenia
§ 9 ods. 1 zákona o mimosúdnych rehabilitáciách. Podľa názoru súdu bolo, že je právnym vákuom
v tomto právnom predpise, ak v prechodných ustanoveniach normotvorca neupravil právny režim preprávne úkony už síce uzatvorené, ale nie účinné. Takáto úprava by zabránila možnej viac výkladovosti
ustanovenia § 9 ods. 1 a vniesla by do tak neistých ( nie vinou účastníkov týchto zmluvných vzťahov)
právnych vzťahov právnu istotu. Preto prvostupňový súd rozhodol dňa 22. 09. 2006, čl. 267, druhý krát

v tejto veci tak, že vyslovil vo výroku svojho rozhodnutia neplatnosť napádanej zmluvy o prevode bytu
a vzájomný návrh odporkyne 1 zo dňa 08. 11. 1994 ako nedôvodný zamietol.

Na základe odvolania odporkyne zo dňa 12. 04. 207, čl. 269, Krajský súd v Bratislave rozsudkom
č. k. 4Co 198/2007 - 294 zo dňa 19. 11. 2008, čl. 294, rozhodol tak, že druhý rozsudok súdu prvého

stupňa zo dňa 22. 09. 2006 v napadnutej časti týkajúcej sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy o
predaji bytu zmenil tak, že návrh zamietol. V zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa zmenil
tak, že dohoda o vydaní bytového domu v časti týkajúcej sa bytu odporkyne 1 je neplatná. V časti
týkajúcej sa trov konania rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že navrhovatelia 2, 3 sú povinní
zaplatiť odporkyni 1 náhradu trov konania v sume 24 958, 70.- Sk k rukám jej právneho zástupcu do
3 dní. V časti týkajúcej sa trov konania rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že navrhovatelia

2, 3 sú povinní zaplatiť na účet súdu prvého stupňa náhradu trov štátu v sume 16 248.- Sk do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odvolací súd odôvodnil tým, že nepovažoval za
správny názor súdu prvého stupňa, že zmluva o prevode vlastníctva predmetného bytu je neplatná z
dôvodu jej rozporu s ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách,
keď mal za to, že táto zmluva sa stala platnou dňom jej podpísania 11.12.1990 jej účastníkmi, avšak

účinnou sa stala až jej registráciou na býv. Štátnom notárstve Bratislava I dňa 30.04.1991, kedy
konštitutívne nastali právne účinky tohto právneho úkonu a v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 zákona
o mimosúdnych rehabilitáciách došlo k momentu prevodu až po účinnosti tohto zákona a že právny
úkon je neplatný aj v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, pretože svojim obsahom
odporuje zákonu o mimosúdnych rehabilitáciách. Predmetná kúpna zmluva, na základe ktorej došlo k

prevodupredmetnéhobytunaodporkyňu1bolauzavretádňa11.12.1990,tedaešteprednadobudnutím,
účinnosti zákona č. 87/1191 Zb., takže nemôže ísť ani o rozpor s uvedeným ustanovením § 9 ods. 1
zákona č. 87/1991 Zb., pretože bývalému Bytovému podniku Bratislava I, š.p. nič v tom čase nebránilo
previesť vlastnícke právo k bytu na odporkyňu 1 kúpnou zmluvou, takže vzhľadom na toto zákonné
ustanovenie nemožno hovoriť o neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy. Vzhľadom na ustanovenie §

133 ods. 2 a ustanovenie § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka je tiež nutné oddeliť záväzkovo-právne
(obligačné) účinky predaja vyvolané kúpnou zmluvou od vecno-právnych (vecných) účinkov vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti, resp. registráciou na bývalom Štátnom notárstve, čím
sa konštituuje vlastníctvo k nehnuteľnej veci, pričom ku vkladu dochádza práve na základe zmluvy
zakladajúcej synalagmatický právny vzťah a pokiaľ je zmluva perfektná, tak je účinná aj bez ohľadu na

to, že samotné vlastníctvo sa nadobúda až vkladom do katastra (podľa právneho stavu do 31.12.1992
právoplatnosťou rozhodnutia štátneho notárstva o registrácii zmluvy). Navyše kúpna zmluva uzavretá
medzi bývalým Bytovým podnikom, Bratislava I, š.p. a odporkyňou 1 bola uzavretá dňa 11.12.1990
a účinnosť nadobudla dňa 30.04.1991 registráciou bývalým Štátnym notárstvom Bratislava I, pričom
Dohoda o vydaní nehnuteľnosti - obytného domu, v ktorom sa predmetný byt nachádza, je zo dňa

08.07.1991, takže už vzhľadom na predchádzajúci prevod bytu do vlastníctva odporkyne 1, tento už
nemal byť súčasťou dohody o vydaní veci.

Na základe dovolania navrhovateľov 2 a 3 zo dňa 26. 02. 2009, čl. 301, Najvyšší súd Slovenskej
republiky uznesením č. k. 3Cdo 104/2009 - 319 zo dňa 15. 04. 2010, čl. 319, rozsudok Krajského

súdu v Bratislave č. k. 4Co 198/2007 - 294 zo dňa 19. 11. 2008, čl. 294, zrušil a vec vrátil Krajskému
súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Dovolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že dovolatelia v
ich mimoriadnom opravnom prostriedku namietali, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je na
správe katastra nevykonateľný, pretože rieši reštitučnú dohodu a navrhovatelia v 2. a 3. rade majú
ako právny titul nadobudnutia zmluvu, ktorou kúpili celú nehnuteľnosť od navrhovateľa 1. Tým mali

zrejme na mysli, že napadnutý rozsudok nemôže viesť k zápisu vlastníctva bytu v prospech odporkyne
1 a že výrok napadnutého rozhodnutia súdu, ktorým bolo vyhovené vzájomnému návrhu odporkyne
1, nie je v právnom vzťahu účastníkov konania žiadnym prínosom, lebo neodstraňuje neistotu tohto
vzťahu. Uvedená argumentácia súvisí s otázkou, či odporkyňa 1 mala naliehavý právny záujem na
ňou požadovanom určení. Za určovací návrh v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. považuje

súdna prax aj návrh na určenie neplatnosti právneho úkonu. Právny záujem, ktorý je podmienkou
prípustnosti takéhoto určovacieho návrhu, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého
právneho záujmu ide o posúdenie, či podaný návrh je vhodný procesný nástroj ochrany navrhovateľovho
práva, či sa ním môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvolávakonanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledované iné súdne konanie. Určovací návrh je spravidla
prípustný pri spornosti práv k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok
vyhovujúci návrhu môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Najvyšší súd Slovenskej

republiky už v rozsudku č.k. 3Cdo 98/2004 uviedol, že ak právna otázka platnosti alebo neplatnosti
právneho úkonu má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k existencii práva alebo povinnosti, nie je
daný naliehavý právny záujem na vyriešení tejto predbežnej otázky. Stav ohrozenia práva navrhovateľa
alebo neistota v jeho právnom postavení sa samotným vyriešením tejto otázky definitívne neodstráni.
Želaný stav sa dosiahne až určením, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. V rozhodnutí

č.k. 1Cdo 91/2006 Najvyšší súd Slovenskej republiky dodal, že nedostatok naliehavého právneho
záujmu predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže obstáť a ktorý
sám o sebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu. Existenciu naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení skúma súd zo zákona v každom štádiu konania. Povinnosť preukázať, že na
určení právneho vzťahu alebo práva je naliehavý právny záujem, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia
domáha. V danom prípade sa určenia neplatnosti právneho úkonu domáhali tak navrhovatelia, ako

aj odporkyňa 1. Medzi navrhovateľmi a odporkyňou 1 navrhovanými určeniami je pritom taký vzťah,
že prípadným záverom súdu o platnosti kúpnej zmluvy je zároveň vylúčený záver súdu o platnosti
dohody o vydaní veci. V preskúmavanej veci účastníci konania odôvodovali, v čom spočíva ich naliehavý
právny záujem na nimi požadovaných určeniach na pojednávaní pred Okresným súdom Bratislava I,
ktoré sa uskutočnilo 27.05.2003. Právny zástupca navrhovateľov na uvedenom súdnom pojednávaní

vysvetľoval, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode predmetného
bytu z 11.12.1990 je daný potrebou právnej istoty pri vlastníctve z dôvodu, že existujú dve vkladu
schopné listiny, ktoré protirečia. Dodal, že v súčasnosti podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, ktorý
bol vyhotovený 21.05.2003, sú ako vlastníci predmetnej nehnuteľnosti vedení v celosti navrhovatelia 2
a 3. Napriek tomu je však v záujme všetkých účastníkov, aby bolo rozhodnuté o určení platnosti oboch

zmlúv, pretože z minulosti existujú listy vlastníctva, podľa ktorých je odporkyňa 1 spoluvlastníčkou domu
v podiele XXX/XXXX. Právny zástupca odporkyne 1 na tomto pojednávaní vyvodzoval naliehavý právny
záujem odporkyne 1 z potreby právnej istoty vo vlastníckych vzťahoch účastníkov konania. V podaní z
05.06.2006 k tomu dodal, že v zjednodušenej forme možno predmet sporu v danom konaní sformulovať
tak, že ide o určenie, či je odporkyňa 1 vlastníčkou bytu, alebo či sú navrhovatelia vlastníkmi celého

domu. Ide tu teda o de facto identické naliehavé právne záujmy, pričom úspešnosť jedného vylučuje
úspešnosť druhého. Rozsudok odvolacieho súdu sa nezmieňuje o naliehavých právnych záujmoch
účastníkov konania na oboch procesných stranách, avšak z toho, že odvolací súd pristúpil k meritu
veci - posudzovanie opodstatnenosti návrhu navrhovateľov 2 a 3 a vzájomného návrhu odporkyne 1 -
možno vyvodiť názor odvolacieho súdu, že tieto právne záujmy sú dané. Odvolací súd sa v odôvodnení

svojho rozhodnutia nevyjadril, či považoval za postačujúce vysvetlenie naliehavého právneho záujmu
na požadovaných určeniach, ktoré podali účastníci konania na súdnom pojednávaní dňa 27.05.2003.
Z pohľadu dovolacieho súdu z týchto vysvetlení vyplýva, že na oboch procesných stranách išlo v
konečnom dôsledku o odstránení spornosti vlastníckeho práva. Určenie neplatnosti právnych úkonov
zreteľneneboloúčastníkmipovažovanézadefinitívnycieľ,alelenzamedzistupeňvproceseodstránenia

spornostiichvlastníctva.Vrozhodujúcejotázkeprezentovanejodporkyňou1napojednávaní27.05.2003
a bližšie špecifikovanej v podaní z 05.06.2006 má nastolená otázka neplatnosti dohody o vydaní veci
bezpochyby len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k existencii vlastníckeho práva. V dôsledku toho
mal odvolací súd podrobne odôvodniť, čím je daný naliehavý právny záujem odporkyne 1 na ňou
požadovanom určení. Pokiaľ sa v odôvodnení takéto vysvetlenie nenachádza, nemôže byť rozsudok

odvolacieho súdu považovaný za preskúmateľný. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení
musí existovať v čase rozhodovania súdu. V čase rozhodovania odvolacieho súdu boli navrhovatelia
2 a 3 vedení v katastri nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. XXXX ako výluční vlastníci celého domu
nie na základe právneho úkonu, neplatnosti ktorého sa v danom konaní domáhala odporkyňa 1, ale
na základe neskorších právnych úkonov navrhovateľa 1 a navrhovateľov 2 a 3. V čase rozhodovania

odvolacieho súdu pritom platil zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam v znení novely danej zákonom č. 384/2008 Z.z. V zmysle ustanovenia §
34 ods. 2 katastrálneho zákona v tomto znení platí, že ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu,
správakatastravyznačístavpredtýmtoprávnymúkonom.Toplatíajvtedy,akprávoknehnuteľnostibolo
dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna

zmena týka. Pokiaľ sa v tomto ustanovení uvádza, že správa katastra vyznačí stav pred týmto právnym
úkonom, bezpochyby sa má na mysli stav, ktorý je právne podložený. Stav pred týmto právnym úkonom,
t.j. v danom prípade pred dohodou o vydaní veci, ale znamená stav svedčiaci v prospech vlastníctva
subjektu odlišného o odporkyne 1, ktorá nebola účastníčkou dohody o vydaní veci, vec nevydala a stavobnovený v dôsledku prípadného určenia neplatnosti dohody o vydaní veci by nesvedčal v prospech
jej vlastníctva. Za právne podložený stav pred týmto právnym úkonom nemožno v prípade určenia
neplatnosti dohody o vydaní veci považovať vlastnícky stav odporkyňou 1 vyvodzovaný z uzavretia

kúpnej zmluvy. Táto zmluva bola síce registrovaná štátnym notárstvom, Najvyšší súd Slovenskej
republiky ale na základe sťažnosti pre porušenie zákona rozhodnutie o registrácii zrušil. Neskoršie
rozhodnutie katastrálneho úradu o zamietnutí návrhu na vklad bolo zrušené rozsudkom súdu v konaní
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku a vec bola vrátená na ďalšie katastrálne konanie.
Obsah spisu nedáva dostatočný podklad pre záver, či po vrátení veci na ďalšie konanie katastrálny úrad

povolil návrh na vklad do katastra. Pokiaľ bol ale vklad povolený, mohlo k nemu, v súlade s obsahom
spisu, dôjsť až po vydaní rozsudku Mestského súdu v Bratislave z 08.06.1994 č.k. 18S 35/1994 - 17.
Dovolací súd pripomenul, že v ustanovení § 5 ods. 1 katastrálneho zákona je vklad definovaný ako
úkon katastrálneho úradu, ktorým vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. V súlade s
obsahomspisuprichádzadoúvahyajmožnosť,žeodporkyňa1bolaakovlastníčkazapísanázáznamom
pod sp. zn. H. - XXXX/XX. Vo výpise z listu vlastníctva č. XXXX vyhotovenom 07.09.1994 na základe

objednávky H. - XXXX/XX, je totiž evidovaným titulom nadobudnutia práva odporkyne 1 "18S 35/94", čo
je spisová značka vyššie uvedeného rozsudku. Ustanovenie § 5 ods. 2 katastrálneho zákona považuje
záznam za úkon katastrálneho úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu
ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Ak teda došlo k zapísaniu vlastníctva odporkyne 1 záznamom na
základe rozsudku Mestského súdu v Bratislave z 08.06.1994 č.k. 18S 35/1994 - 17, záznam mohol mať

účinky najskôr dňom právoplatnosti tohto rozsudku. V oboch prípadoch zápisu vlastníctva odporkyne 1
do katastra nehnuteľností nemohli účinky zápisu nastať pred registráciou dohody o vydaní veci štátnym
notárstvom. Odporkyňa 1 preto bez náležitého opodstatnenia vyvodzovala svoj naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti dohody o vydaní veci z toho, že ak bude určená neplatnosť tejto dohody, správa
katastra vyznačí vlastnícky stav k bytu v jej prospech. Pokiaľ odvolací súd napriek tomu zastával názor,

že odporkyňa 1 naliehavý právny záujem na ňou požadovanom určení predsa len má, bolo potrebné,
aby svoje úvahy a právne závery vysvetlil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Absencia takéhoto
vysvetlenia zakladá nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu. Navrhovatelia 2 a 3 v dovolaní
napokon uviedli, že všetky skutkové okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, svedčia o
zámere narýchlo predbehnúť reštitúcie. Toto tvrdenie navrhovateľov nie je nové, v istých obmenách

boli otázky s ním spojené nastoľované počas celého konania na súdoch nižších stupňov. V spise sa
nachádza ich vyjadrenie, v zmysle ktorého napriek internému stopu a tomu, že navrhovateľ 1 písal na
Bytový podnik Bratislava 1, že sa chce uchádzať o tento dom, podarilo sa predmetnú zmluvu uzatvoriť.
Navrhovateľ 1 poukazoval na to, že bol vyvesený oznam v roku 1990 na verejnej tabuli a bol daný úradný
stop na kúpu bytov, takže táto kúpa bola zakázaná. Pozornosť súdu upriamil na to, že predaj prebiehal

cez Q.. J., ktorá mala vypracovať zmluvu aj dohodu o vydaní veci. Je vylúčené, že by si nevšimla
predaj bytu v objekte, ku ktorému sa spisovala dohoda o vydaní veci. Z týchto okolnosti navrhovatelia
vyvodzovali, že nešlo o omyl ale podvod. V predmetnej veci sa odvolací súdu v odôvodnení rozsudku
zameral na osobitné dôvody neplatnosti kúpnej zmluvy, ktoré prichádzali do úvahy so zreteľom na
spoločenské, politické a právne zmeny po roku 1989. Vysvetlil tiež, prečo nepovažoval kúpnu zmluvu za

neplatnú z dôvodov týkajúcich sa podpisu riaditeľky predávajúceho štátneho podniku a danosti jej vôle
prejavenej v kúpnej zmluve. Popri existencii týchto osobitných dôvodov neplatnosti zmluvy o prevode
určitého majetku, prichádzala ale do úvahy tiež možnosť existencie všeobecného dôvodu neplatnosti
každého právneho úkonu, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči záujmom spoločnosti. Odvolací súd napriek uvedeným tvrdeniam navrhovateľov v

odôvodnení napadnutého rozsudku nevysvetlil, na základe čoho dospel k záveru, že kúpna zmluva nie
je neplatná z tohto všeobecného dôvodu. Aj v tomto zmysle nie je preto napadnutý rozsudok dostatočne
preskúmateľný. Z dôvodov uvedených vyššie dospel dovolací súd k záveru, že v preskúmavanej veci
došlo k procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 4Co 38/2011 - 389 zo dňa 20. 03. 2013, čl. 389, druhý rozsudok
súdu prvého stupňa v napadnutých častiach zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd vo
svojom rozhodnutí uviedol, že vec prejednal podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania
podľaustanovenia§124ods.2O.s.p.adospelkzáveru,žerozsudoksúduprvéhostupňavnapadnutých
častiach je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V zmysle ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p.

návrhom na začastie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem na určovacom návrhu
je daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo právo navrhovateľa alebo právny vzťah ohrozený, prípadne
ak by bez tohto určenia sa jeho právne postavenia stalo neistým. U navrhovateľa tak musí ísť o právnyvzťah už existujúce alebo takú jeho procesnú, prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne
už v existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre jeho neisté právne postavenie
by mohol byť vystavený konkrétnej ujme. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodnutia súdu na určení

právneho vzťahu alebo práva je naliehavý právny záujem, zaťažuje navrhovateľa. Naliehavosť právneho
záujmu predpokladaná citovaným zákonným ustanovením nachádza svoje vyjadrenie v petite návrhu
navrhovateľa. V zásade je naliehavý právny záujem daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo
plnenia a ak právne postavenie navrhovateľa by bolo bez takéhoto určenia neisté. Za určovací návrh v
zmysle ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. považuje súdna prax aj návrh na určenie neplatnosti právneho

úkonu. Podmienkou prípustnosti takéhoto určovacieho návrhu je, že právny záujem musí byť naliehavý.
Určovací návrh je prípustný aj pri spornosti práv k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností,
ak rozsudok vyhovujúci návrhu môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Ak právna
otázka platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k existencii
práva alebo povinnosti, nie je daný naliehavý právny záujem na vyriešení tejto predbežnej otázky.
Nedostatok naliehavého právneho záujmu predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací

návrh nemôže obstáť a ktorý sám o sebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu. Existenciu
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení skúma súd zo zákona v každom štádiu konania.
V danom prípade sa navrhovatelia 2 a 3 a predtým navrhovateľ X W. Š., ktorý v priebehu odvolacieho
konania dňa 21.12.2011 zomrel, sa domáhajú určenia neplatnosti kúpnej zmluvy o predaji bytu uzavretej
dňa 11.12.1990 bývalým Bytovým podnikom Bratislava I, š.p. ako predávajúcim a odporkyňou 1 ako

kupujúcou, predmetom ktorej bol 3-izbový byt nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XXXXXX na
ul. D. X v Bratislave a spoluvlastnícky podiel XXX/XXXX na spoločných častiach a zariadeniach tohto
obytného domu, zapísané na T. Č.. XXXX, k.ú. O. B. a odporkyňa 1 žiadala určiť neplatnosť dohody o
vydaní veci - nehnuteľnosti na ul. D. X v Bratislave v časti týkajúcej sa 3-izbového bytu nachádzajúcom
sa v predmetnom bytovom dome. Na T. Č.. XXXX boli vedení ako vlastníci predmetných nehnuteľností

pôvodný navrhovateľ 1 a odporkyňa 1. Kúpna zmluva odporkyne 1 bola registrovaná bývalým Štátnym
notárstvom Bratislava I rozhodnutím z 30.04.1991 sp. zn. R IV 402/1990, ktoré rozhodnutie bolo
zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu SR z 09.03.1993 sp. zn. 2Cz 52/1989, Katastrálny úrad v
Bratislave, Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu rozhodnutím zo 07.09.1993 sp. zn. A.-XXX/
XXXX návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech odporkyne 1 zamietol, Mestský súd v Bratislave

rozsudkom zo dňa 08.06.1994 č.k. XXS XX/XXXX-XX jeho zamietajúce rozhodnutie zrušil. Dohodu
o vydaní veci registrovalo Štátne notárstvo Bratislava I rozhodnutím z 08.08.1991 sp. zn. U. Y. XXX/
XXXX. V priebehu konania navrhovateľ 1 previedol svoje vlastnícke právo k obytnému domu na D. X v
Bratislave na navrhovateľov 2 a 3, ktorých súd prvého stupňa 29.05.2000 pripustil do konania a z dôvodu
späťvzatia návrhu navrhovateľom 1 a po súhlase odporkyne 1 s týmto späťvzatím návrhu konanie

v časti návrhu navrhovateľa 1 zastavil a v tejto časti žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov
konania, v ktorých častiach zostalo rozhodnutie súdu prvého stupňa aj právoplatné. Vklad do katastra
nehnuteľností v prospech navrhovateľov 2 a 3 bol povolený rozhodnutiami z 05.03.1997 sp. zn. A.-XXX/
XX a z 22.07.1997 sp. zn. A.-XXXX/XX. Z pohľadu dovolacieho súdu z vysvetlení naliehavého právneho
záujmu účastníkmi vyplýva, že na oboch procesných stranách išlo v konečnom dôsledku o odstránenie

spornosti vlastníckeho práva a že určenie neplatnosti právnych úkonov, a to neplatnosti kúpnej zmluvy
požadovanej navrhovateľmi a neplatnosti dohody o vydaní veci požadovanej odporkyňou 1 zreteľne
nebolo nimi považované za definitívny cieľ, ale len za medzistupeň v procese odstránenia spornosti
ich vlastníctva. Spochybnil tak naliehavý právny záujem účastníkov na oboch stranách. Poukázal na
to, že navrhovatelia 2 a 3 sú už na T. Č.. XXXX vedení ako výluční vlastníci obytného domu a otázku

neplatnosti dohody o vydaní veci nastolenú odporkyňou 1 bezpochyby považoval za otázku povahy
predbežnejotázkyvovzťahukexistenciivlastníckehopráva.Naliehavýprávnyzáujemnapožadovaných
určeniach navrhovateľmi 2 a 3, ako aj odporkyňou 1 musí existovať v čase rozhodnutia súdu. Preto z
tohtodôvoduvzhľadomnavyššieuvedenýnázordovolaciehosúdubudetaktrebapredovšetkýmskúmať
naliehavosť právneho záujmu na určovacom návrhu navrhovateľov 2 a 3 o neplatnosť kúpnej zmluvy a

vzájomného návrhu odporkyne 1 o určenie neplatnosti dohody o vydaní veci. Nedostatok naliehavého
právneho záujmu je dôvodom pre zamietnutie návrhu, v opačnom prípade je potrebné sa vysporiadať
aj s ďalšími otázkami nastolenými v tomto konaní

Prvostupňový súd po zrušení jeho druhého prvostupňového rozhodnutia a vrátení veci na nové konanie

Krajským súdom v Bratislave uznesením č. k. XCo XX/XXXX - XXX zo dňa 20. 03. 2013, čl. 389,
vecou sa ďalej zaoberal vychádzajúc z ustanovenia § 243d ods. 1 druhá veta Občianskeho súdneho
poriadku o záväznosti právneho názoru druhého rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č. k. XCdo XXX/XXXX - XXX zo dňa 15. 04. 2010, čl. 319, a zrušujúceho rozhodnutia Krajskéhosúdu v Bratislave č. k. XCo XX/XXXX - XXX zo dňa 20. 03. 2013, čl. 389. Preto prvostupňový súd v
prvom rade skúmal procesnú náležitosť v tejto veci, naliehavosť právneho záujmu na určovacom návrhu
navrhovateľov na podaní návrhu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a vzájomného návrhu odporkyne

1 na podaní vzájomného návrhu o určenie neplatnosti dohody o vydaní veci v časti predmetného bytu,
a to v čase rozhodnutia súdu.

Navrhovatelia v zastúpení svojimi zástupcami v tejto časti konania k otázke naliehavého právneho
záujmu na podaní návrhu o neplatnosť kúpnej zmluvy a k otázke naliehavého právneho záujmu na

podaní vzájomného návrhu odporkyňou 1 o neplatnosť dohody o vydaní veci v časti predmetného
bytu uviedli, že Krajský súd v Bratislave vo veci naliehavého právneho záujmu na oboch stranách
zaujal stanovisko, že rozhodovanie o kúpnej zmluve je určitým stupňom k dosiahnutiu právnej istoty
ohľadne vlastníctva domu resp. bytu. Je známa judikatúra našich súdov, ktorá vysvetľuje naliehavý
právny záujem tak, že v danom konaní sa má docieliť rozsudok, ktorý privodí konečný želaný právny
stav. Z tohto pohľadu sa môže javiť nedostatočný naliehavý právny záujem. Ale faktom je, že účastníci

na oboch stranách musia mať záujem na konečnom určení vlastníctva. Navrhovatelia 2 a 3 sú zapísaní
na liste vlastníctva ako vlastníci celej nehnuteľnosti s poznámkou existencie tohto súdneho sporu. Z
pohľadu zápisu vlastníctva by sa mohlo javiť, že navrhovatelia nemajú naliehavý právny záujem na
súdnom spore, keďže sú vlastníkmi celého objektu, bez výluky bytu, ku ktorému si uplatňuje vlastnícke
právo odporkyňa 1. Faktom ale zostáva, že kým nebude rozhodnuté o platnosti alebo neplatnosti

kúpnej zmluvy medzi odporcami, dovtedy bude platiť stav právnej neistoty. Je to podčiarknuté tým, že
odporkyňa 1 vzniesla protinávrh. Podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľov pre odporkyňu 1 platí
ohľadne naliehavého právneho záujmu to isté čo pre navrhovateľov. To znamená, že formálne možno
namietať nedostatok jej naliehavého právneho záujmu. Ale na druhej strane iste aj pre odporkyňu 1
musí byť dôležité posúdenie kúpnej zmluvy a jej právnych účinkov. Preto si myslí, že súd minimálne

prejudiciálne musí posúdiť napadnutú kúpnu zmluvu uzavretú medzi odporkyňou 1 a odporcom 2.
Zastáva stanovisko, že táto kúpna zmluva je neplatná. V prípade ak by súd posúdil, že niet naliehavého
právneho záujmu na strane účastníkov, môže zamietnuť návrh i protinávrh a prejudiciálne vyhodnotiť
zmluvu za neplatnú. Pokiaľ si súd osvojí stanovisko, že naliehavý právny záujem na strane účastníkov je
daný,takposúdinapadnutúkúpnuzmluvunieprejudiciálne,alerozhodneojejplatnostialeboneplatnosti

a podľa toho vyhovie alebo zamietne návrh a protinávrh. Odporkyňa 1 v zastúpení svojím právnym
zástupcom uviedla, že má trochu odlišný názor od názoru dovolacieho súdu, i keď nejde o kategorickú
otázku. Mal na mysli moment, kde Najvyšší súd SR konštatuje, že odporkyňa 1 by nič nezískala v
prípade úspešnosti jej protinávrhu, pretože by sa právne situácia dostala do štádia, kedy bol vlastníkom
priamy reštituent navrhovateľ 1. Toto jeho odlišné stanovisko vychádza z toho, že protinávrh smeruje k

tomu, aby súd vysloviť neplatnosť dohody o vydaní veci, to znamená, že nie je tak nejaký medzistupeň.
Ponechal to však na zváženie súdu. K otázke naliehavého právneho záujmu odporkyne 1 na podaní
vzájomného návrhu si myslí, že je v súčasnej dobe daný, preukázaný, pretože bez skonštatovania,
že dohoda o vydaní nehnuteľnosti je neplatná, zostala by odporkyňa 1 v slepej uličke vo vzťahu ku
skonštatovaniu alebo určovaniu jej vlastníctva predmetného bytu. Inými slovami nie je možné právne

akceptovať vydanie celej budovy bez toho, aby v tom vydávacom dokumente, konkrétne v dohode o
vydaní nehnuteľnosti nebola zmienka o tom, že odporkyňa 1 je vlastníčkou predmetného bytu. V tom vidí
naliehavý právny záujem na podaní vzájomného návrhu, ktorý trvá i do dnes. Odporca 2 prostredníctvom
svojho povereného zástupcu uvádzal, že predmetom tohto konania je určenie neplatnosti kúpnej zmluvy
na byt a súčasne určenie neplatnosti dohody o vydaní nehnuteľností, v časti toho istého bytu. Inými

slovami spornou otázkou je vlastníctvo bytu, t.j. či vlastníkmi bytu sú navrhovatelia alebo odporkyňa 1. Z
uvedeného vyplýva, že rozhodnutie súdu sa zrejme žiadnym spôsobom nedotkne postavenia odporcu
2, a preto požiadal, aby súd rozhodol vo veci tak, ako sa už vyjadroval počas celého konania.

V tejto časti konania, odporkyňa 1 v zastúpení svojím právnym zástupcom, podaním doručeným súdu

dňa 06. 06. 2014, čl. 533, navrhla zmenu vzájomného návrhu v časti petitu. Súd uznesením č. k.
8C 4/2000 - 558 zo dňa 20. 06. 2014, čl. 558, nepripustil tento návrh na zmenu vzájomného návrhu v
časti petitu.

Odporkyňa 1 v zastúpení svojím právnym zástupcom, podaním doručeným súdu dňa 19. 08. 2014, čl.

577, navrhla druhú zmenu vzájomného návrhu v časti petitu. Súd uznesením č. k. 8C 4/2000 - 628 zo
dňa 25. 09. 2014, čl. 628, nepripustil ani tento návrh na zmenu vzájomného návrhu v časti petitu.Odporkyňa 1 v zastúpení svojím právnym zástupcom, na pojednávaní dňa 20. 03. 2015, čl. 709, 713 (v
rámci záverečného prednesu) navrhla tretiu zmenu vzájomného návrhu v časti petitu. Tento procesný
návrh doplnila podaním doručeným súdu dňa 30. 03. 2015, čl. 724. Súd uznesením vyhláseným

na pojednávaní za účasti všetkých účastníkov konania a ich právnych zástupcov (bez písomného
vyhotovenia) dňa 01. 04. 2015, čl. 730, 732, pripustil tento tretí návrh na zmenu vzájomného návrhu v
časti petitu s tým, že nový petit vzájomného návrhu znie - "dohoda o vydaní nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa na D. P. Č.. X v Bratislave a na ňu nadväzujúce kúpne zmluvy zapísané na rovnakom liste vlastníctva
pod č. A. - XXX/XX zo dňa 05. 03. 1997 a pod č. A. - XXXX/XX zo dňa 22. 07. 1996 sú neplatné v časti

týkajúcej sa bytu č. 4 nachádzajúcom sa na 3. poschodí tejto nehnuteľnosti".

Tak ako súd uvádzal vyššie, v prvom rade skúmal procesnú náležitosť v tejto veci, naliehavosť právneho
záujmu na určovacom návrhu navrhovateľov na podaní návrhu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a
vzájomného návrhu odporkyne 1 na podaní vzájomného návrhu o určenie neplatnosti dohody o vydaní
veci v časti predmetného bytu, a to v čase rozhodnutia súdu.

Súd vo veci naliehavého právneho záujmu ako procesnej podmienky žalôb o určenie neplatnosti
právneho úkonu (bez posúdenia tejto procesnej podmienky nemôže súd ďalej skúmať meritum veci)
súd uvádza, že právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacích žalôb v zmysle
ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie

naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podané žaloby ( v danej veci návrh o neplatnosť
kúpnej zmluvy o prevode bytu a vzájomný návrh o neplatnosť dohody o vydaní nehnuteľnosti v časti
bytu) sú vhodné (účinné a správne zvolené) procesné nástroje ochrany práva žalobcov, či sa nimi
môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude
musieť aj tak nasledovať iné ďalšie (napr. určenie vlastníckeho práva) súdne konanie alebo i viaceré

konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia neplatnosti
jednotlivých napádaných právnych úkonov boli práva žalobcov ohrozené alebo ak by sa bez týchto
určení stalo ich právne postavenie neistým. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania
súdu (nie v čase podania návrhu a vzájomného návrhu na súd) je naliehavý právny záujem na určení
právneho vzťahu alebo práva, zaťažujúceho toho, kto sa tohto určenia domáha. Pokiaľ chcú žalobcovia

osvedčiť naliehavý právny záujem, musia na jednej strane preukázať na určité skutkové okolnosti
prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo
právo je alebo nie je, a na druhej strane musia vysvetliť, že práve podané žaloby sú procesne vhodným
nástrojom, ktorý tento spor rieši a odstraňuje tak neistotu vo vzťahu účastníkov konania alebo vytvára
pevný základ pre jeho usporiadanie. Naliehavý právny záujem je daný tým, že bez požadovaného

určenia by bolo právne postavenie navrhovateľov neisté a pozitívnym rozhodnutím vo veci by sa ich
právne postavenie zmenilo. Súd po vyhodnotení danej veci a odôvodnení účastníkov konania, ktorými
preukazovali naliehavý právny záujem na podaní návrhu a vzájomného návrhu ustálil, že navrhovatelia
vo veci návrhu a odporkyňa 1 vo veci vzájomného návrhu dostatočne nezdôvodnili a nepreukázali
v tejto veci naliehavý právny záujem na podaní predmetného určovacieho návrhu a predmetného

vzájomného návrhu. Pri posudzovaní existencie naliehavého právneho záujmu súd posudzoval i to, či
rozhodnutím o predmetnom návrhu a vzájomnom návrhu by sa odstránila neistota navrhovateľov v ich
právnom postavení a neistota odporkyne 1 v jej právnom postavení v tejto veci. Podľa názoru súdu
by sa vyhovením návrhu navrhovateľov, ale ani prípadným vyhovením vzájomného návrhu odporkyne
1, neodstránil stav objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi konania, pretože na základe tohto

rozhodnutia súdu by nemohlo dôjsť k zápisu vlastníckeho práva odporkyne 1 k spornému bytu ani
zápisu vlastníckeho práva navrhovateľov k celej nehnuteľnosti, pretože v čase rozhodovania súdu už
navrhovatelia vlastníkmi celého bytového domu sú.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno,

keď súdu nepreukázali naliehavosť právneho záujmu na určení, že zmluva o prevode trojizbového bytu
na D. Č.. X v Bratislave uzavretá dňa 11. 12. 1990 medzi bývalým Bytovým podnikom Bratislava I, š. p.
ako predávajúcim a odporkyňou 1 ako kupujúcou, je neplatná", ale ani odporkyňa 1 neuniesla dôkazné
bremeno na určení, že dohoda o vydaní nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na D. P. Č.. X v Bratislave a
na ňu nadväzujúce kúpne zmluvy zapísané na rovnakom liste vlastníctva pod č. A. - XXX/XX zo dňa

05. 03. 1997 a pod č. A. - XXXX/XX zo dňa 22. 07. 1996 sú neplatné v časti týkajúcej sa bytu č. 4
nachádzajúcom sa na 3. poschodí tejto nehnuteľnosti.S prihliadnutím na nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na podaní tohto návrhu súd sa
následne už nezaoberal vecou samou.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 243d ods. 1 tretia veta Občianskeho súdneho
poriadku a ustanovením § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, tak, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava
I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo

sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Súčasne je v ňom potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis