Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. apríl 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/200/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314210773
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2314210773.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.GabrielyBriškovejačlenovsenátu

JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpenej: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska
5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: V. F., nar. X. Z. XXXX, bytom B., O. XXXX/X, za účasti: VŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Bratislava, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962, zastúpenej
advokátom: JUDr. Bohdan Jakubis, Bratislava, Dobrovičova 13, o 849,93 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 24. novembra 2015 č. k. 26C/291/2014-77
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej a v časti
náhrady trov konania žalovanej p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania vedľajšieho účastníka na strane
žalovanej odvolací súd m e n í tak, že subjektu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV,
Bratislava, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962, nepriznáva náhradu trov konania pred súdom prvej
inštancie.

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia
povinnosti žalovanej zaplatiť sumu 849,93 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne od 12.
marca 2014 do zaplatenia. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal a žalobkyni uložil povinnosť
zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi (VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV) náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 119,68 eur. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 92 ods. 8 ZoB (zákon
č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase postúpenia

pohľadávky), § 524 ods. 1, 2, § 525, § 526 ods. 1, 2 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v
znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil nepreukázaním vecnej aktívnej legitimácie žalobkyne v
konaní. Právna predchodkyňa žalobkyne (Všeobecná úverová banka, a.s., Bratislava, Mlynské nivy 1)
uzavrela so žalovanou zmluvu o pôžičke 7. októbra 2005, na základe ktorej jej boli poskytnuté finančné
prostriedky, ktoré sa zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach. Dňa 11. marca 2014
uzavrela so žalobkyňou Zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorej predmetom mala byť aj pohľadávka voči
žalovanej. Súd prvej inštancie však kvalifikoval predmetnú pohľadávku ako pohľadávku, ktorej obsah by

sa zmenou veriteľa zmenil, pretože s každou pohľadávkou banky voči klientovi sú neoddeliteľne spojené
špecifické povinnosti, kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. ZoB. Právna predchodkyňa
žalobkyne (banka) bola limitovaná postúpiť pohľadávku voči žalovanej, splnením zákonom stanovených
podmienok. Podľa § 92 ods. 8 ZoB (v znení účinnom k 11. marcu 2014) predpokladom postúpeniapohľadávky banky je omeškanie dlžníka v trvaní aspoň 90 dní, napriek písomnej výzve banky, ktorá je
ďalším predpokladom postúpenia. Ak je postúpenie pohľadávky objektívne neprípustné, zakázané, je
treba ho považovať za neplatné podľa § 39 O. z.. Účelom ustanovenia § 525 O. z. okrem iného bola aj

ochrana dlžníka pred tým, aby jeho dlh v prípadoch stanovených zákonom, bol postúpený na inú osobu
než pôvodného veriteľa. V prípadoch uvedených v § 525 O. z. ani prípadné oznámenie postupcu v
zmysle § 526 O. z. nemá voči dlžníkovi žiadne účinky a dlžník nie je povinný plniť postupníkovi bez toho,
aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení (uvedené závery sú principiálne zhodné
so závermi judikátu R 46/2009). Označený judikát nevyslovil záver, že by nenaplnenie podmienok §

92 ods. 8 ZoB nespôsobovalo neplatnosť. Na rozpor postúpenia so zákonom, ktoré má za následok
absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada súd z úradnej povinnosti (ex offo). Dôkazné bremeno
preukázania naplnenia zákonom stanovených predpokladov postúpenia nesie žalobkyňa, ktorá v danom
prípade nepreukázala písomnú výzvu žalovanej na splnenie záväzku z predmetnej zmluvy. Neuniesla
tak dôkazné bremeno preukázania pohľadávky spôsobilej na postúpenie. Predpoklady podľa § 526 O. z.
(oznámenie postupcu alebo platnú a účinnú zmluvu o postúpení) môže postupník preukázať kedykoľvek

a prípadný nedostatok tohto dôkazu môže nahradiť preukázaním týchto skutočností aj počas konania.
V posudzovanej veci však zo zisteného skutkového stavu vyplynulo, že žalobkyni ako postupníkovi sa
žiadnu z týchto skutočností nepodarilo preukázať, a to ani v priebehu súdneho konania. Rozhodnutie
o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p.
(Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016), na

základe ktorého vznikol nárok na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi (žalovaná si náhradu
trov konania neuplatnila). Trovy konania pozostávali z náhrady trov právneho zastúpenia, a to z odmeny
za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie, teda 2x 51,54 eur),
režijného paušálu 2x 8,39 eur a náhrady DPH vo výške 20%, t. j. 9,93 eur, spolu náhrada trov konania
predstavovala sumu 119,68 eur.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa navrhujúc jeho zmenu vyhovením žalobe v
plnom rozsahu, alternatívne zrušením a vrátením veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie
obsahovo odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci a nedostatočne zisteným skutkovým
stavom.Ustanovenie§92ods.8ZoBpodľanázoružalobkynenemožnospájaťsjejaktívnoulegitimáciou

ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového
tajomstva, pričom ustanovenie nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok. Podstata teda
spočíva v prelomení bankového tajomstva a nie v obmedzení možnosti postúpenia pohľadávky. Na
podporu svojej argumentácie poukázala žalobkyňa na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
19C/34/12 (ktorým bol vyslovený názor, že postúpením pohľadávky Slovenskej sporiteľne a.s. nedošlo

k zhoršeniu postavenia žalovanej, došlo len k zmene osoby veriteľa a pokiaľ pohľadávka bola vyčíslená
i osvedčená výpisom z účtovných kníh peňažného ústavu ku dňu postúpenia, nebolo možné zmluve o
postúpení pohľadávok nič vytknúť, ani ju považovať za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 O. z.,
pritom predpokladom postúpenia pohľadávky nebolo ani zosplatnenie celého úveru, ktorá skutočnosť
sa týka výlučne spôsobu úhrady dlhu a je závislá len od vôle veriteľa). Obdobne bolo poukázané na

rozhodnutie Okresného súdu Prievidza sp. zn. 8C/67/2013 (podľa ktorého porušenie povinnosti podľa
§ 92 ods. 8 ZoB nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení,
keďže norma nezakladá povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, ale administratívnu zodpovednosť
postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska, podľa § 50 ods. 1 ZoB). Oznámenie postupcu žalovanej o
postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom preukazuje odoslanie tejto písomnosti žalovanej, ktoré

bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie pohľadávky a súd má povinnosť
z oznámenia vychádzať bez toho, aby platnosť zmluvy o postúpení riešil ako prejudiciálnu otázku.
Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 210/01 relevantné oznámenie
postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na
vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu

otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne
dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by
postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník. Podľa uznesenia Krajského súdu
v Nitre sp. zn. 9Co/133/2013 ak pôvodný veriteľ opomenie oznámiť skutočnosť postúpenia pohľadávky
dlžníkovi podľa § 526 ods. 2 O. z., účinnosť postúpenia pohľadávky môže nový veriteľ privodiť tým, že

preukáže postúpenie pohľadávky dlžníkovi, a to najmä preukázaním zmluvy o postúpení pohľadávky,
ktorá musí mať písomnú formu. Postupca spoločným oznámením s postupníkom (podľa označeného
rozhodnutia Krajského súdu v Nitre) zaslal dlžníkovi oznámenie o postúpení pohľadávky, z ktorého bolo
potrebné vychádzať a nebolo už potrebné skúmať existenciu a platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok.Žalobkyňa namietala aj priznanie trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi. Namieste bola
daná aplikácia ustanovenia § 150 ods. 2 O. s. p., keďže sa jednalo o drobný spor. Uvedené ustanovenie
sleduje jednoduchosť a nákladovú efektívnosť vedenia súdnych sporov, aby strana, ktorá nemala v

konaní úspech bola povinná zaplatiť len trovy konania, ktoré sú úmerné hodnote pohľadávky a ktoré
sú nevyhnutné. Vedľajší účastník v obdobných veciach vystupoval opakovane s obsahovo rovnakými
jednoduchými podaniami. Nemožno tu hovoriť ani o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo
bránenie práva. Účelnosť je vlastnosť, ktorá sleduje naplnenie cieľa a je opodstatnená v prípade,
že vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje jej medze. Podania vedľajšieho účastníka sú

abstraktné, všeobecné s automaticky uplatňovanou nedôvodnou námietkou premlčania. Najvyšší súd
Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 7MCdo 15/2014 uviedol, že nebola skúmaná otázka tzv.
hromadného podávania podaní zo strany vedľajšieho účastníka na strane žalovaných v spotrebiteľských
veciach, ako i nebola skúmaná účelnosť vynaložených trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva. Obdobne podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo
5/2013 právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia,

avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania závisí od iných predpokladov, než možnosť
nechať sa zastupovať advokátom. Ak súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, pokiaľ
nevynaložil trovy účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Združenie na ochranu spotrebiteľa
musí byť samé z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach
v spotrebiteľských veciach, keďže jeho účelom je zastupovanie a ochrana spotrebiteľa v občianskom

súdnom konaní. Na naplnenie svojich cieľov musí reálne disponovať zodpovedajúcou materiálnou i
personálnouzákladňou.Vdanomprípadezdruženienemaložiadnuvedomosťoprejednávanomprípade
a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Paušálny vstup združenia
do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiaden dôvod, ale navyšuje trovy konania, navodzuje dojem,
že účelom vstupu bolo získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia.

Účelom zákonodarcu pri umožnení vstupu právnickej osoby ako vedľajšieho účastníka do konania
bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľov priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú
spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne
i personálne vybavené (odborne kompetentné). Nepriznaním náhrady trov konania nedochádza k
porušeniu základného práva na právnu pomoc a rovnosti účastníkov v konaní (obdobný právny názor

vyslovil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 78/03).

3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Vedľajší účastník na strane žalovanej navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

potvrdiť. Súd prvej inštancie sa s aktívnou vecnou legitimáciou žalobkyne náležite vysporiadal. Na
podporu svojej argumentácie poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/119/2013
(podľaktoréhospôsobilýmpredmetompostúpeniapodľa§92ods.8ZoBmôžebyťlenpohľadávkaalebo
jej časť, ktoré sú už splatné, za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy potom, čo bol klient banky
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní). Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove

sp. zn. 4Co/145/2014 nebolo preukázané, že žalovaným bola zo strany banky skutočne doručená
písomná výzva a napriek doručeniu tejto výzvy boli žalovaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní
v omeškaní so zaplatením čo i len časti svojho peňažného záväzku. Spôsobilým predmetom postúpenia
môžu byť pohľadávky, ktoré sú už splatnými. Zákonodarca umožňuje peňažný záväzok klienta banky
alebo časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v omeškaní postúpiť. Pod formuláciou pohľadávka

zodpovedajúcatomutopeňažnémuzáväzkutrebarozumieťnesplácanýzročnýdlh.Priopačnomnázore,
by banka mohla postúpiť akýkoľvek živý úver po uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní s dobou, na
ktoré sa úverové vzťahy bežne uzatvárajú a to na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle
ZoB pod dohľad Národnej banky Slovenska, čo by bolo v rozpore so ZoB (spotrebitelia vstupujúci do
zmluvného vzťahu s bankou by sa neočakávane ocitli v zmluvnom vzťahu s nebankovým subjektom).

Uvedené by bolo v rozpore i s požiadavkou vynakladania náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od
dodávateľa vyžadovaná v súlade so smernicou o nekalých obchodných praktikách. Postúpenie má byť
realizované v zhode so zákonom. Vedľajší účastník označil aj ďalšie rozhodnutia odvolacích súdov
(rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/177/2014, rozsudok Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 6Co/203/2015, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/36/2016). Z uvedených záverov

odvolacích súdov vyplýva, že ak žalobca doloží v konaní samotnú výzvu, je súčasne s ňou povinný
doložiť aj doklad preukazujúci zaslanie tejto výzvy žalovanému. V opačnom prípade neuniesol žalobca
dôkazné bremeno preukázania predmetnej skutočnosti. Rovnako tak je potrebné, aby pred postúpením
úveru, bol zosplatnený úver, pričom veriteľ je povinný dodržať postup podľa § 53 ods. 9 O. z.. Žalobkyňavyužila zákonné právo, dal sa zastúpiť advokátskou kanceláriou, ktoré právo však upiera vedľajšiemu
účastníkovi. Takáto úvaha je v rozpore s čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého
každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonmi. Podľa

argumentácie žalobkyne by ani v prípade plného úspechu nemala byť priznaná náhrada trov konania,
pretože ide o veľkú spoločnosť skupujúcu pohľadávky, ktorá má dostatočné finančné zázemie, bohatý
pracovný aparát, v rámci ktorého zamestnáva ľudí s právnickým vzdelaním, preto nie je nevyhnutné, aby
sa dala zastupovať advokátskou kanceláriou, čo zbytočne navyšuje trovy konania. Samotné tvrdenie
neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, resp. vznesenie námietky premlčania vedľajším

účastníkom,ajzasúčasnejpovinnostisúduexoffoichskúmať,jeúčelnýmúkonomaspôsobombránenia
práv účastníka. Žalobkyňa uplatňuje dlhodobo nedôvodné pohľadávky, úroky, ktoré sú v rozpore s
dobrými mravmi a neprimerane vysoké, ako aj premlčané pohľadávky. Upozornenie na neprijateľné
podmienky, námietku premlčania, iné kvalifikované právne hodnotenie v zmluve vedľajším účastníkom,
je treba považovať za účelný úkon. Trovy právneho zastúpenia vedľajší účastník hradí samostatne,
nezaťažuje nimi žalobkyňu ani žalovanú a ich náhradu dosiahne len v prípade, že žalobkyňa bude v

konaní neúspešná.

5. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje

zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne vo veci samej nie je dôvodné.

6. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť CSP. Odvolací súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci
po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP už podľa

tohto zákona. Keďže odvolania boli podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky ich prípustnosti a
dôvodnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa
príslušných ustanovení O. s. p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných
princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol
naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov konania, ktoré

začaloaleneskončilozaúčinnostiskoršejúpravyprocesnéhopráva(porov.uznesenieNajvyššiehosúdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 177/2014 z 18. augusta 2016).

8. Podľa § 92 ods. 8 veta prvá ZoB (v znení účinnom do 31. júla 2014) ak je napriek písomnej výzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní

so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len postupník), aj bez
súhlasu klienta.

9. Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje vzťahy
súvisiace s podnikaním bánk na území Slovenskej republiky s cieľom bezpečného fungovania
bankového systému (§ 1). V ustanovení § 2 ods. 1 tento zákon definuje banku ako právnickú osobu so
sídlom na území Slovenskej republiky založenú ako akciovú spoločnosť, ktorá má bankové povolenie
(je osobitnou úverovou inštitúciou). Ustanovenie § 92 ods. 8 tohto zákona preto obsahuje osobitnú

úpravu postúpenia pohľadávky, písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou,
avšak predmetom postúpenia môže byť peňažný záväzok klienta voči banke, s ktorým je nepretržite v
omeškaní po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní, pričom sa tiež vyžaduje existencia písomnej výzvy
na úhradu peňažného záväzku adresovaná klientovi.

10. Špeciálna úprava postúpenia pohľadávky vychádza z osobitného postavenia bánk, ktoré disponujú
bankovým povolením. Keďže cieľom zákona je právna úprava pri zabezpečení fungovania celkového
bankového systému, bolo žiadúce stanoviť pevné pravidlá pri postupovaní pohľadávok bánk na iné
subjekty, ktoré nie sú bankami, aby nedošlo k obchádzaniu zákona o bankách (napr. s postúpenímnesplatných pohľadávok bánk súvisí ich ďalšia správa, pritom poskytovanie úveru bánk a ich správa je
špecifickou osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou).

11. Ustanovením § 92 ods. 8 ZoB zákonodarca sledoval sprísnenie postúpenia cesie bankovej
pohľadávky zo sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné
podmienky, aby v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednal
finančnú službu (toto právo banka nemá, ak klient uhradil omeškaný peňažný záväzok ešte pred
postúpením pohľadávky, s výnimkou, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti

peňažného záväzku presiahol jeden rok). Zákonom stanovené podmienky postúpenia, akými sú
postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná výzva, aspoň 90-dňová lehota trvania omeškania,
umožňujúce postúpiť bankovú pohľadávku iba na vybrané subjekty, nepodporujú záver, že by hlavným
cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola ochrana bankového tajomstva. Striktné podmienky
postúpeniapohľadávkyvosvojomsúhrneopodstatňujúzáverozákazepostúpeniabankovejpohľadávky
so súčasným stanovením výnimiek z tohto zákazu a neumožňujú odklon od pravidiel cesie bankovej

pohľadávkyvneprospechspotrebiteľa(uvedenéužodznelovrozhodnutiachKrajskéhosúduvPrešove).
Bolo by v rozpore s účelom ZoB a viedlo by k neúnosnému právnemu stavu, ak by banky postupovali
„živý“ úver na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle ZoB pod dohľad Národnej banky
Slovenska.

12. Odvolací súd sa preto nestotožnil s námietkou žalobkyne v odvolaní, že ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB
nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobkyne ako postupníka pohľadávky, keďže jeho účelom bola
podľa názoru žalobkyne úprava výnimiek z bankového tajomstva. Nedodržaním zákonných podmienok
postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach, sa takéto postúpenie dostáva do rozporu
s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu. Akceptujúc odvolaciu argumentáciu

žalobkyne, spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou by sa ocitli v zmluvnom vzťahu s
iným nebankovým subjektom. Uvedené by bolo v rozpore s požiadavkou náležitej odbornej starostlivosti,
ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade so smernicou o nekalých obchodných praktikách. Banka
nepochybne má právo postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu. Pre takýto postup banky je
ale nevyhnutné, aby postupovala v súlade so zákonom, vrátane ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB (porov.

rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/177/2014).

13. Súd prvej inštancie sa preto dôvodne zaoberal aplikáciou ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB na daný
prípad, keďže spôsobilým predmetom postúpenia môže byť, v prípade bankovej pohľadávky, iba
pohľadávkaalebojejčasť,ktorájesplatná,atozapredpokladupredchádzajúcejpísomnejvýzvy,napriek

ktorej bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady
sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase
postúpenia pohľadávky (porov. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/119/2013). Súd
prvej inštancie preto správne konštatoval, že nepreukázanie zákonom stanovených predpokladov cesie
bankovejpohľadávkypodľa§92ods.8ZoB,malozanásledoknepreukázanievecnejaktívnejlegitimácie

žalobkyne (postupníka). Podľa platného právneho poriadku nie je daná viazanosť už vydanými skoršími
rozhodnutiami súdu prvej inštancie, príp. iného odvolacieho súdu, pričom prvé z označených rozhodnutí
v odvolaní, v citovanej časti, neobsahuje výklad aplikácie ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB, druhé
označené rozhodnutie (vydané súdom prvej inštancie) v opísanej časti, bez náležitej právnej úvahy a
teleologického výkladu, konštatuje nezaloženie občianskoprávnej povinnosti dotknutého ustanovenia vo

vzťahu ku klientovi banky.

14. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, že žalovaná
bola písomne vyzvaná na splnenie svojho záväzku z predmetnej zmluvy pred postúpením pohľadávky
(ktorej cieľom je, ako je vyššie uvedené, aby v primeranom čase vykonala nápravu a zotrvala vo

vzťahu s bankou, s ktorou dojednala finančnú službu). Listinný dôkaz predložený žalobkyňou obsahujúci
oznámenie právnej predchodkyne žalobkyne o postúpení pohľadávky žalobkyni (vyhotovené po uzavretí
zmluvy o postúpení pohľadávky) nepredstavuje jednostranný právny úkon veriteľa adresovaný dlžníkovi,
obsahujúci písomnú výzvu na zaplatenie dlhu pred postúpením a preto nie je spôsobilý nahradiť túto
zákonom stanovenú podmienku. Ďalšie rozhodnutia označené žalobkyňou v odvolaní, v citovaných

častiach, neobsahujú argumentáciu týkajúcu sa výkladu ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB. Preto poukaz
žalobkyne na oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky bolo bez právneho významu na splnenie
zákonomstanovenýchpredpokladovprepostúpeniebankovejcesie,ktorémalibyťvzmysleustanovenia
§ 92 ods. 8 ZoB naplnené pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky.15. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdil. Týkalo sa to aj rozhodnutia o náhrade trov konania úspešnej žalovanej. Podľa

ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. vznikol žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnej výške, keďže
bola úspešná v plnom rozsahu. Z dôvodu, že žalovaná si náhradu trov konania neuplatňovala a z obsahu
spisuvzniktrovkonaniažalovanejnevyplýval,žalovanejdôvodnenáhradatrovkonaniapriznanánebola.

16. Od práva účastníka (vedľajšieho účastníka) obrátiť sa na súd prostredníctvom právneho zástupcu,

ktoré odvolací súd nespochybňuje, je však potrebné odlíšiť právo na náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Náhrada trov konania je obmedzená len na náhradu trov účelne
vynaložených (na uplatňovanie alebo bránenie práva). Posúdenie účelnosti je závislé od konkrétnych
okolností danej veci.

17. Vedľajší účastník (do 30. júna 2016) predstavoval občianske združenie, ktoré vzniklo za účelom

naplnenia legitímneho cieľa, ktorým je ochrana spotrebiteľa. Bolo subjektom plne spôsobilým poskytovať
ochranu vo veciach sporu občana - spotrebiteľa v súdnych, ako aj mimosúdnych sporoch. Procesná
ochrana spotrebiteľa v sporovom konaní napĺňala zmysel a účel vzniku združenia práve v tom, aby
spotrebiteľ nebol odkázaný na poskytovanie právnej pomoci prostredníctvom právneho zástupcu -
advokáta. Ak vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa využilo svoje procesné právo na

zastupovanie v konaní právnym zástupcom - advokátom, súčasne nieslo aj procesnú zodpovednosť
spojenúsposudzovanímúčelnostivynaloženýchtrovkonaniavrátanetrovprávnehozastúpenia.Priznať
možno len náhradu trov potrebných (nevyhnutných) na účelné bránenie práva, ktoré sa objektívne
považujú za vynaložené účelne.

18. Ustanovenie § 5b ZoOS (zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov), s účinnosťou od 1. mája 2014 zakotvilo
povinnosť súdu v každom konaní preskúmať, či nárok uplatňovaný proti spotrebiteľovi nie je premlčaný
alebo či nie je daná iná zákonná prekážka, ktorá by neumožňovala nárok po práve priznať. Uvedené
zákonné ustanovenie zahŕňa povinnosť súdu ex offo (z úradnej povinnosti) preskúmavať a prihliadať na

všetky neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ako i zákonné prekážky brániace priznať nárok
voči spotrebiteľovi. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu
na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky
Súdneho dvora Európskej únie C-240/98 až C 244/98, Oceano Grupo Editorial, C-168/05, Mostaza

Claro). Na vyrovnanie zdanlivej (formálnej) zmluvnej rovnováhy zákonodarca reagoval legislatívnymi
zmenami, konkrétne aj právnou úpravou procesného postavenia združenia, ktoré ako právnická osoba
mohlo na základe plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa v konaní pred štátnymi orgánmi (§ 25 ods.
2 ZoOS), ako aj dotknutým ustanovením § 5b uvedeného zákona a úpravou vedľajšieho účastníctva
združenia v súdnom konaní (§ 93 ods. 3 veta druhá O. s. p.).

19. Ak sa vedľajší účastník na strane žalovanej (ktorý vstúpil do súdneho konania 20. októbra 2014)
za uvedeného platného právneho stavu rozhodol udeliť plnomocenstvo na svoje zastupovanie v
súdnom konaní právnemu zástupcovi - advokátovi, nesie dôsledky s tým spojené, a to v podobe
vyhodnotenia neúčelného charakteru vynaložených trov právneho zastúpenia právnym zástupcom

vedľajšieho účastníka. Z dôvodu, že súd prvej inštancie ex offo bol povinný prihliadať na všetky
zákonné prekážky brániace priznať žalobkyni plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, vedľajší účastník by
svoju úlohu, spočívajúcu v pomoci žalovanej v postavení spotrebiteľa, mohol efektívne splniť aj bez
vynaloženia nákladov na právne zastupovanie. S poukazom na uvedené uplatňované trovy právneho
zastúpenia občianskym združením prostredníctvom právneho zástupcu nesledujú legitímny cieľ, ktorým

je nastolenie rovnováhy medzi spotrebiteľom a poskytovateľom služby, ale samoúčelné vytváranie trov.

20. Podľa § 2 O. s. p. bol súd povinný dbať, aby nedochádzalo k zneužívaniu práv na úkor fyzických
alebo právnických osôb. Zákaz zneužitia práva zabezpečuje, aby aj uplatňovanie náhrady trov konania
nepredstavovalo dôsledok zneužitia noriem procesného práva. Ak si vedľajší účastník uplatnil trovy

právneho zastúpenia, predstavujúce odmenu za činnosť právneho zástupcu, ktorý musel žalobný
návrh a jeho prílohy náležite preštudovať a posúdiť z hľadiska právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv
a následne podať v danej veci konkrétne kvalifikované vyjadrenie, nemožno mu náhradu takýchto
trov priznať. Rovnaká povinnosť (obligatórneho prieskumu) totiž už prislúchala s poukazom navyššie uvedené súdu (ex offo) a vynaložené trovy právneho zastúpenia v súvislosti so zastupovaním
vedľajšieho účastníka nemožno kvalifikovať ako potrebné, t. j. nevyhnutné (na účelné bránenie práva).
Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 457/2014-27 konštatoval, že za účelne

vynaložené trovy konania možno pokladať iba také, ktoré museli byť procesnou stranou nevyhnutne
vynaložené na to, aby mohla riadne obhajovať svoje právo. Preto ich náhrada nemohla byť vedľajšiemu
účastníkovi priznaná. Nemožno prehliadať ani samotný cieľ združenia, ktorým je aktivita združenia v
konaní pred súdmi na strane spotrebiteľa, čo zahŕňa aj aspekt uplatňovania práv spotrebiteľa vrátane
poskytovanie poradenstva so zameraním na neprijateľné zmluvné podmienky a všeobecnú ochranu

práv spotrebiteľa (ako to vyplýva už z názvu združenia). V prípade akceptovania účelnosti vynaložených
trov právneho zastúpenia právnym zástupcom vedľajšieho účastníka, združenie by predstavovalo len
pasívny subjekt, ktorý existuje sám pre seba.

21. Vyššie uvedená argumentácia sa vzťahuje na uplatnené trovy právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka v celom rozsahu, ktoré z uvedených dôvodov nebolo možné priznať vôbec.

22. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok v časti náhrady trov konania vedľajšieho účastníka na strane
žalovanej zmenil podľa § 388 CSP a náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal, keďže
neboli splnené podmienky na potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti, ako ani na jeho
zrušenie.

23. Z dôvodu, že žalovaná bola úspešná aj v odvolacom konaní vo veci samej, podľa § 396 ods. 1 a
§ 262 v spojení § 255 ods. 1 CSP, vzniklo jej právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací
súd preto rozhodol tak, že žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

24. Vo vzťahu k uplatneným trovám odvolacieho konania žalobkyňou, vzhľadom na jej úspech v časti
náhrady trov konania vedľajšieho účastníka, je potrebné uviesť, že náhradu trov odvolacieho konania by
nebolo možné priznať, už s poukazom na neúčelnosť trov právneho zastúpenia v hromadných veciach.

Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných
zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku a z ústavnoprávneho
princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Trovy konania vzniknuté
zastupovaním advokátom (advokátkou obchodnou spoločnosťou) v tzv. hromadných veciach (skutkovo
a právne takmer totožných), kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu a individualizáciu

konkrétnej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené (uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo 9/2013). Na neúčelnosť trov konania v tzv. hromadných
veciach poukazovala aj samotná žalobkyňa (vo vzťahu k právnemu zastúpeniu vedľajšieho účastníka,
hoci aj prostredníctvom právneho zástupcu žalobkyne sú takéto hromadné podania podávané).
Zastupovaniezaúčelompredloženiaopakovanéhopodanianemácharakterúčelnéhoúkonu,pretotrovy

právneho zastúpenia žalobkyne už z dôvodov uvádzaných samotnou žalobkyňou boli považované za
neúčelné. Aj pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania platí vyššie uvedený zákaz zneužitia
práva, aby uplatňovanie náhrady trov konania nepredstavovalo dôsledok zneužitia noriem procesného
práva.

25. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.