Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. jún 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/682/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112216904
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7112216904.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň

JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej vo veci žalobcu I. J., nar. X.X.XXXX, bytom
T., X. 43, zastúp. W.. JUDr. Petrom Holéczym, advokátom, so sídlom Košice, Vojenská 5, proti žalovanej
E., IČO: 36 570 460, o zaplatenie 195,89 eur s prísl., o odvolaniach účastníkov konania proti rozsudku
17C 172/2012-179 zo 10.4.2014 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené.

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej aj „súd“) rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 158,78 € s úrokmi z
omeškania vo výške 8,75 % od 1.9.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 196,41 € na účet
jeho právneho zástupcu všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti príslušenstva
žalobu zamietol.

Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca pôvodne domáhal, aby mu žalovaná zaplatila sumu 195,89
€ s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 1.1.2011 do zaplatenia za užívanie časti parcely

č. 10648/1 k. ú. D. mesto, obec T. - D., okres T. I za obdobie od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX. G.
podaním doručeným súdu X.X.XXXX žalobca upresnil, že sa domáha zaplatenia sumy XXX,XX €
s prísl., čo odôvodnil tým, že ohľadne označenej parcely vedie so žalovanou spor č.k. XX C XXX/
XXXX o určenie vlastníckeho práva k časti o výmere XXX m2, takže v tejto žalobe žiada priznať
finančné prostriedky len z výmery X.XXX m2, pričom jeho podiel (X/XX) potom činí XX,XX m2. A.
č.k. XXC XXX/XXXX-X z X.X.XXXX súd konanie v časti XX,XX € s prísl. zastavil. X. uviedol, že k
parcele č. XXXXX/X, k. ú. D. mesto, obec T.-D., okres T. I, o výmere XXXX m2, zapísanej na LV

XXXXX má spoluvlastnícky podiel X/XX, teda XX,XXX m2, po úprave žaloby je to XX,XX m2. X. za
využívanie pozemku dobrovoľne nič neplatí, pričom dlhodobo a trvalo využíva predmetnú parcelu k
podnikateľským účelom. X. výšku primeranej náhrady za mX predbežne určil v sume X €. X. žiadala
žalobu zamietnuť, nakoľko zo žaloby nie je zrejmé akým spôsobom, odkedy a v akom rozsahu má
zasahovať do spoluvlastníctva žalobcu, a pretože je nárok premlčaný. M. iných aj uvedený pozemok
žalovaná užíva už dlhé toky. V dôsledku plošných zmien vyvolaných zástavbou na C. náhone ako aj
na sídlisku C., došlo k zabratiu a presunu hraníc pozemkov, ktoré užívala M. vodohospodárska správa.

Zo zdravotných dôvodov nariadil krajský hygienik nové hranice bezpečnostného zdravotného pásma
pre vodné zdroje v tejto časti mesta. J. preto nutné ohradenie týchto pásiem. X. vybudovala plot pre
vymedzenie zdravotne bezpečnostného pásma pre čerpacie studne. P. ochranné pásmo trvá dodnes.
Na predmetnom pozemku sa nachádza vodohospodárska stavba, ktorá bola zriadená v XX-tych rokoch.V čase, keď podľa žalovanej vzniklo zákonné vecné bremeno, platný zákon neupravoval náhradu za
obmedzenie vlastníckych práv a podľa súčasného zákona je nárok premlčaný. X. mala záujem od
žalobcu odkúpiť pozemok, avšak z dôvodov finančných nárokov žalobcu k dohode nedošlo, a tak na

základe § 42 ods. 6 prechodných ustanovení zák. č. 442/2002 Z.z. zostalo zákonné vecné bremeno,
ktorévzniklopredúčinnosťoutohtozákona(pred1.11.2002)nedotknuté.Nároky,tedaprávaapovinnosti
z vecného bremena zriadeného v roku zriadenia verejnoprospešnej stavby, pri aplikácii zásady nepravej
spätnej účinnosti (nepravej retroaktivity) sa posudzujú nie z právnej úpravy, kedy došlo k vzniku vecného
bremena z. č. 138/1973 Z.z. o vodách a v tom čase platného OZ, ale podľa súčasnej právnej úpravy

vecných bremien z. č. 442/2002 Z.z.. Prípadné požiadavky na finančnú kompenzáciu za zriadenie
tohto zariadenia na cudzom pozemku podliehajú tomuto režimu a pokiaľ by neboli vznesené v lehote
ustanovenej v zákone, boli by premlčané. Žalobca sa stal podielovým spoluvlastníkom titulom dedenia.
Uvedený pozemok bol právnymi predchodcami žalobcu užívaný do roku 1958. Predmetný pozemok
právny predchodca žalobcu neužíval ani pred rokom 1963, kedy bolo zriadené výtlačné potrubie na
Podhradovej. Právni predchodcovia žalobcu nenamietali ani pokiaľ ide o vyvlastňovanie pozemkov,

ani pokiaľ ide o stavebné povolenia. Predmetná parcela sa nachádza v strede oploteného areálu, ku
ktorého oploteniu došlo v roku 1965, pričom ak by aj žiadal žalobca vydať predmetné pozemky a ak
by došlo k vydaniu, tak by bolo potrebné zriadiť vecné bremeno v jeho prospech, pretože inak by sa k
svojmu pozemku ani nedostal, lebo by musel ísť cez pozemky žalovanej. Žalovaná neužíva predmetný
pozemok bez právneho dôvodu a má za to, že vlastník má právo na náhradu za nútené obmedzenie

užívania podľa zákona č. 442/2002, avšak toto si mal uplatniť v určenej lehote jeden rok, pričom by musel
preukázať,žebolvovýkonesvojhovlastníckehoprávaobmedzený.Žalovanáuviedla,žepásmaochrany
verejného vodovodu v minulosti neboli určované samostatnými rozhodnutiami, určoval ich príslušný
zákon. Ochranné pásma vodárenských zdrojov boli určované na základe záväzného posudku orgánu na
ochranu výdatnosti, kvality a zdravotnej bezchybnosti vody vodárenských zdrojov. Ochranné pásma sú

súčasnepásmamihygienickejochrany(PHO).Tietoochrannépásmaboliasúvymedzovanépríslušnými
okresnými úradmi, ako úradmi štátnej správy, formou rozhodnutí na základe žiadosti prevádzkovateľa
verejného vodovodu. Vodovodné potrubie je vedené popri hranici predmetnej parcely (kopírujte hranicu
parcely) a zasahuje do vnútra parcely č. 10648/1 cca 50 cm. Uvedené vodovodné potrubie je súčasťou
vodohospodárskej líniovej stavby - trasy výtlaku ÚČS Podhradová. Na predmetnej parcele sa nachádza

časť vodohospodárskeho diela s názvom „Košice - rekonštrukcia výtlaku ÚČS Podhradová, II. etapa“
povolená do užívania na základe rozhodnutia Okresného úradu Košice I - odbor životného prostredia, č.
ŽP-01959/2001/00396/2002-BOR zo dňa 4.3.2002 o povolení zriadenia stavby, rozhodnutia Okresného
úradu Košice I č. ŽP-01826/2002-BOR zo dňa 31.12.2002 o povolení zmeny stavby pred dokončením a
kolaudačného rozhodnutia č. ŽP-02032/2002/00128/2003-BOR zo dňa 7.4.2003. Trasa potrubia vedie

od ústrednej čerpacej stanice (ÚČS) na Vodárenskej ulici až do vodojemu Podhradová. Vodovodné
potrubie (o priemere cca 30 cm) je v zmysle zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách
vodohospodárskou stavbou. Uvedené potrubie je funkčné, pretože bolo rekonštruované. Žalobca k
vyjadreniam žalovanej uviedol, že podľa kúpnopredajnej zmluvy k pozemkom na Vodárenskej ulici v
Košiciach, teda v tesnom susedstve k parcele č. 10648/1 k.ú. Severné mesto, o ktorú ide v tomto spore,

Mesto Košice predalo 13+19m2, spolu teda 32 m2 súkromnej osobe za 52 058,- Sk, teda zhruba za
1 627 Sk/m2. V eurách sa jednalo spolu o 1 XXX €, teda XX €/m2. Podľa ust. § 10 platných pravidiel
prenajímania majetku mesta Košice (ide o Všeobecne záväzné nariadenie), ktorým sa stanovuje
minimálna výška nájomného, je táto minimálna výška nájomného za pozemky 10% z hodnoty pozemku
v danej lokalite. Minimálna výška nájomného z 54 € je teda v tejto lokalite 5,40 €. Žalobca žiada len 5 €/

m2 ročne. Pozemky v uvedenej lokalite sa predávajú v hodnote cca bývalých 2000 Sk/m2, čiže zhruba
za 66 €/m2. Mal za to, že zo žalovanou predloženého rozhodnutia o povolení stavby zo dňa 4.3.2002 z
boduIV.Všeobecnýchpodmienok,bod4jezrejmé,žetotorozhodnutienezbavujestavebníka(žalovanú)
práv a zodpovednosti voči prípadným nárokom tretích osôb. Z rozhodnutia o povolení zmeny stavby zo
dňa 31.12.2002 podľa ktorého „...nie sú stavbou ohrozené či neprimerane obmedzené práva a právom

chránené záujmy účastníkov konania...“ vyvodil, že stavebný úrad dbá na zákonné práva účastníkov
konania pričom právo na náhradu za užívanie parcely je zákonným právom účastníka. Ďalej žalobca
poukázal na to, že kolaudačné rozhodnutie zo dňa 7.4.2003 na str. 3 hore pod bodom 2/ výslovne ukladá
stavebníkovi (žalovanej) na úsek trasy výtlačného potrubia vedeného cez súkromný pozemok zriadiť
vecné bremeno. Zdôraznil, že na základe ustanovenia § 5 ods. 1 zákona o verejných vodovodoch č.

442/2002 Z.z. je „prevádzkovanie verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie je živnosťou“. Aj keby
na základe zákona mala mať žalovaná nejaké privilégiá, tieto sa týkajú výlučne verejného vodovodu a
prípadne pozemkov s týmto verejným vodovodom nejako súvisiacich, a nie všetkých pozemkov, ktoré
žalovaná ako živnostník užíva, resp. zneužíva. V tomto konkrétnom prípade ide o pozemok, ktorýnijako nesúvisí ani s verejným vodovodom ani s verejnou kanalizáciou. Ide o pozemok, ktorý využíva
žalovaná pre svoj súkromný prospech a nie vo verejnom záujme. Vlastníctvo žalobcu nie je nikým
spochybňované, je potvrdené výpisom z evidencie nehnuteľností a je nepochybné, že žalovaná v

rozhodnomobdobíužívalapredmetnýpozemokpresvojevlastnéúčely(administratívnabudova,garáže,
cesta, smetisko, odstavná plocha, skladová plocha...) a tak sa obohatila v rozsahu výšky primeraného
nájomného a toto obohatenie je povinná v zmysle ust. § 451 ods. 1 OZ oprávnenému žalobcovi vydať.
Žalobca mal za to, že žalovanou zaslané kolaudačné a iné stavebné rozhodnutia sú v tomto spore
irelevantné, všetky tieto stavby sú postavené mimo predmetnej parcely a s prejednávaným sporom

vôbec nesúvisia. V pravom slova zmysle nejde vôbec o vodohospodárske stavby podľa zákona č.
442/2002 Z.z., ale o stavby administratívneho charakteru, na ktoré sa príslušný zákon vôbec nevzťahuje.
Okrem toho predmetné stavby boli medzitým aj zrušené, a naviac si hneď vedľa predmetnej parcely
postavil žalovaný novú administratívnu budovu, o ktorej ale platí, že nejde o vodohospodársku stavbu
chránenú zákonom č. 442/2002 Z.z. Naopak z toho nepriamo vyplýva, že pod stavbou a zrejme ani
v blízkom okolí, sa nenachádza žiadne podzemné vedenie, na ktoré by sa teoreticky mohla žalovaná

odvolávať v tomto spore, pretože vysoká administratívna budova má hlboké základy, ktoré by do vedenia
zasiahli. Keďže ju postavili celkom novú, musí mať žalovaná aj novú projektovú dokumentáciu, a určite
tam žiadne podzemné vodovodné vedenie nenašli, inak by nemohli stavať. Priamo to však vyplýva aj
z listu žalovanej zo dňa 13.1.2014 súdu a žalobcovi, že sa jej nepodarilo projektovú dokumentáciu na
nejaké výtlačné potrubie nájsť. Podľa žalobcu je to je kamufláž, pretože funkčné vodovodné potrubia

(osobitne takej dôležitosti ako je výtlačný rad pre celú mestskú štvrť Podhradová), sú veľmi dôkladne
evidované, kontrolované a nepochybne majú projektovú dokumentáciu, len nevedie evidentne pod
parcelou prejednávanou v tomto spore. Je to logické už z pohľadu na mapu, že tam žiadne výtlačné
potrubie smerom na Podhradovú existovať nemôže, pretože parcela je mimo Podhradovej a mimo
spojnice: akýkoľvek vodný zdroj - Podhradová. Z toho vyplýva, že spor treba posudzovať jednoznačne

podľa OZ a nie podľa zákona č. 442/2002 Z.z. Dôkazné bremeno o existencii nejakého výtlačného
potrubia pod spornou parcelou je v tomto prípade na strane žalovanej a táto ho doposiaľ neuniesla.
Poukázalnato,žepredmetnýpozemokjevrámcioplotenéhoareálu,ktorýsauzamyká,navyšežalovaná
na ňom má prístupovú cestu k administratívnym budovám, čiže reálne žalobca tento pozemok užívať
absolútne nevie. Súd vykonaným dokazovaním z výpisu z listu vlastníctva č. 12055, k.ú. Severné

mesto, obec Košice-Sever, okres Košice I zistil, že žalobca je spoluvlastníkom pozemku - parcela č.
10648/1 - orná pôda o výmere 1763 m2, v podiele 2/45. Jozef J. nadobudol predmetný pozemok
na základe rozhodnutia E. notárstva v T. zo dňa XX.X.XXXX v konaní o novoobjavenom majetku
sp.zn. K po poručiteľke S. J., rod. J., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.XX.XXXX. Zo spisu Okresného súdu
Košice I 19C/233/2007 zistil, že ohľadne časti uvedenej parcely o výmere 334 m2 sa vedie spor

o určenie vlastníckeho práva. Uvedená parcela je zakreslená ako novovytvorená parcela č. 5458/45
na geometrickom pláne vyhotovenom GEOTEAM-MZ č. 74/2005 zo dňa 4.11.2005. Dňa 15.2.1965
Mestský národný výbor, odbor pre výstavbu a zveľaďovanie v Košiciach vydal rozhodnutie č. Výst.
4195/1963-Hr vo veci Okresnej vodohospodárskej správy v Košiciach - vyvlastnenie pozemkov pre
hlavnú strojovňu a čerpaciu stanicu, v ktorom v bode 17 bola uvedená aj plocha o výmere 334 m2 z

parcely č. 10648/1 zapísaná v PKV č. 1074 k.ú. T.. V konaní 19C 233/2007 žalovaná (v procesnom
postavení žalobkyne) tvrdila, že najneskôr v r. 1965 M. vodohospodárska správa v T. vybudovala v danej
oblastiplotakookruhzdravotnebezpečnostnéhopásmaprečerpaciestudneavodnézdroje.Zvýpovede
žalobcu zistil súd, že predmetná parcela bola žalovanou svojvoľne oplotená plechovým plotom a bola
tam tabuľka o zákaze vstupu. Už asi pred XX rokmi nepustili ich rodinu na ten pozemok z dôvodu, že je to

v ochrane vodární, pritom je tam doprava, oleje, opravy vozidiel. Z informácie Mesta Košice z 22.1.2013
súd zistil, že mesto realizovalo v júli 2009 predaj pozemku v lokalite Severné mesto pri garážach na
Vodárenskej ulici za cenu 31,87 €/m2 v zmysle znaleckého posudku č. 40/2009 zo 14.7.2009 (parcela
č. 5457/166 ostatná plocha, na ktorej sa nachádza verejná zeleň). Podľa znaleckého posudku W.. C.
P. Csc. č. 34/2009 (úplný sa nachádza v spise Okresného súdu Košice II sp.zn. 41C/108/2010) nájom

pozemku - zastavané plochy a nádvoria v k.ú. P., obec Košice-Západ v roku 2009 bol 8,144 € /m2.
Z kúpnej zmluvy č. 2009001347 z 9.12.2009 súd zistil, že mesto Košice predalo pozemky 13 m2 -
ostatné plochy a 19 m2 - zastavané plochy a nádvoria v k.ú. Severné mesto za 1 728 € W. I. na účely
budúceho pneuservisu na adrese E. 14 v T.. Podľa ust. § 10 Pravidiel prenajímania majetku mesta
Košice a zriaďovania vecných bremien na nehnuteľnom majetku mesta Košice (prijaté uznesením č.

1172 mestského zastupiteľstva v Košiciach dňa 29.6.2010) minimálna výška ročného nájomného (okrem
pozemkovosobitneupravenýchv§11)je10%zhodnotypozemkuurčenejznaleckýmposudkomvdanej
lokalite. Súd vykonal ďalej dokazovanie: rozhodnutím Okresného národného výboru č. Vod. 3695/1963
z 30.5.1963 (na žiadosť investora Krajského vodohospodárskeho rozvojového investičného strediskav Košiciach udelil povolenie pre zvláštne užívanie vody podľa § 8 zákona o vodnom hospodárstve
a to: v k.ú. Košíc na sídlisku Mier previesť rekonštrukciu a rozšírenie vodovodnej siete - II. etapu
pozostávajúcu z ústrednej čerpacej stanice, výtlačného a zásobného rádu a rekonštrukciu čerpacích

staníc u studní I-III, V-VIII. V čl. V. sa investor zaviazal pred započatím stavby nadobudnúť potrebné
práva k nehnuteľnostiam vyznačeným na projektovej dokumentácii a to buď dohodou s vlastníkmi alebo
vyvlastnením. Projektová dokumentácia súdu predložená nebola), rozhodnutím Mestského národného
výboru č. Vod. 8964/1970 z 10.11.1970 (na žiadosť investora Východoslovenských vodární a kanalizácií
š.p. Košice bolo udelené povolenie pre realizovanie stavby „Košice - sídlisko Podhradová - vodovod 1.

a 2. stavba“. V čl. II. bod 2 podmienkou povolenia bolo pred započatím stavby nadobudnúť potrebné
práva k nehnuteľnostiam, ktoré budú slúžiť na uskutočnenie stavby, a to buď dohodou s vlastníkmi
alebo vyvlastnením), rozhodnutím MsNV odbor vodného a lesného hospodárstva a poľnohospodárstva
č. 7521/80 zo 16.2.1981(ním bolo podnikovému riaditeľstvu Východoslovenských vodární a kanalizácií v
Košiciach vydané povolenie podľa § 82 zák. č. 50/1976 na užívanie stavby „Košice - sídlisko Podhradová
- vodovod 1. a 2. stavba pre verejné zásobovanie pitnou vodou“. V odôvodnení sa uvádza, že pri

kolaudačnom konaní dňa 2.12.1980 bolo zistené, že investor dodržal podmienky rozhodnutia č. Vod.
8964/1970, čiastočné zmeny tras sú zakreslené v projektovej dokumentácii a že zmena oplotenia
vodojemu 1200 m3 bola vyvolaná a stanovená dodatkom k územnému rozhodnutiu MxNV odboru
výstavky ÚP a SP č. Výst. 0/151/75/Rep. z 20.1.1975), rozhodnutím Okresného úradu Košice I, odbor
životného prostredia, o povolení zriadenia vodohospodárskeho diela č. ŽP-01959/2001/00396/2002-

BOR zo 4.3.2002 (ním bola stavebníkovi: Východoslovenské vodárne a kanalizácie š.p. povolená
stavba „Košice - rekonštrukcia výtlaku ÚČS Podhradová, II. etapa“ v rozsahu: 1. časť výtlaku - trasa
výmeny potrubia začína od ústrednej čerpacej stanice (ÚČS) na Vodárenskej ulici, prechádzajúca pod
korytom Čermeľského potoka (betónový blok, zhybka 100/100/100), cez Kostoliansku cestu (pretláčenie
v oceľ. chráničke), Májovú ulicu, Cesta pod Hradovou (pretláčanie v oceľ. chráničke), za cestou

pred vysokoškolskými internátmi, kde sa napája na už zrekonštruovanú časť I. etapy výtlaku. Trasa
výtlačného potrubia na Májovej ul. v dĺžke 60 m, prechádzajúca súkromným pozemkom, parc. č. 6618/1,
nebude rekonštruovaná. Dĺžka trasy je 761,5 m, 2. časť výtlaku - trasa začína napojením na existujúci
výtlak I. etapy na Kavečanskej ceste v blízkosti ul. Končistá, potrubie je vedené v krajnici Kavečanskej
cesty a pokračuje po Mengusovskej ulici až do vodojemu Podhradová 1 200 m3 + 400 m3. Trasa

potrubia je vedená súbežne s pôvodným potrubím vo vzdialenosti 0,5 m. V čl. III. sa uvádza: Trasa
rekonštrukcie výtlačného vodovodného potrubia je vedená na pozemkoch parc. č. : Z./29, XXXX/X,
XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X,
XXXX/X, katastrálne územie D. mesto. E. alebo iný vzťah k stavebným parcelám bol preukázaný
listami vlastníctva LV č. XXX, LV č. XXXXX, LV č. 7, E. z evidenčných listov EL č. XXXX-čiastočný,

EL č. XXXX - čiastočný, EL č. X - čiastočný, EL č. XXX - čiastočný, EL č. XXXX. G. čl. IV b. X
toto rozhodnutie o povolení nezbavuje práv a zodpovednosti voči prípadným nárokom tretích osôb),
rozhodnutím M. úradu T. I, odbor životného prostredia, č. ŽP-01826/2003-BOR z 31.12.2002 (ním
bola stavebníkovi Východoslovenským vodárňam a kanalizáciám š.p. povolená zmena stavby pred
jej dokončením s názvom „Košice - rekonštrukcia výtlaku ÚČS Podhradová, II. etapa“ na pozemku

parc.č. XXXX, XXXXX a XXXX k.ú. D. mesto podľa doplnku k projektu stavby č. zákazky XX/V/XXXX
vypracovaného VVaK š.p. - PR v rozsahu: výtlačné potrubie v km 0,580 - 0,687 z tvárnej liatiny DN
300 s napojením na predtým uložené potrubie), kolaudačným rozhodnutím Okresného úradu Košice I,
odbor životného prostredia, č. ŽP-02032/2002/00128/2003-BOR o povolení zmeny stavby zo 7.4.2003
(ním bola povolená zmena stavby oproti projektovej dokumentácii schválenej pri vodoprávnom konaní

a bolo povolené užívať vodnú stavbu s názvom „Košice - rekonštrukcia výtlaku ÚČS Podhradová, II.
etapa“ uskutočnenú na pozemku parc.č.: XXXX/XX, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX,
XXXX, XXXXX, XXXX, XXXX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X kat. úz. D. mesto v
tomto rozsahu: I. časť trasy - výtlačné potrubie z tvárnej liatiny J. N. DN XXX, dĺ. XXX,X m vrátane
odkalenia, II. časť trasy - výtlačné potrubie z tvárnej liatiny J. N. DN XXX, dĺ. XXX m. G. čl. IV b. X

na úsek trasy výtlačného potrubia vedeného cez súkromný pozemok parc.č. XXXX sa ukladá zriadiť
vecné bremeno), geometrickým plánom č. XX/XXXX vyhotoveného N. - M.Z., úradne overeného dňa
X.XX.XXXX, z ktorého vyplýva, že parcely v uvedených rozhodnutiach sa nenachádzajú v susedstve
predmetnej parcely, vyjmúc parcely XXXX, ktorá z predmetným pozemkom susedí pri pohľade z E. ulice
z ľavej strany a a to po šírke predmetnej parcely, rozhodnutím C. T. č. MK-XX/XXXXXX-XX/I/KRA z

XX.X.XXXX (mesto ním povolilo odstránenie stavieb v areáli E. a.s., E. ul., T., na pozemkoch parc.č.
XXXX/XX (1 stavba), 5458/22 (1 stavba), 5458/23 (1 stavba), 5458/24 (X stavba) a XXXX/X (X stavieb)
v k.ú. D. mesto pre stavebníka E. vodárenskú spoločnosť a.s.), rozhodnutím C. T. č. MK-XX/XXXXXX-
XX/I/KRA zo X.X.XXXX (ním bolo rozhodnuté o umiestnení stavby „S. VVS a.s., E. ul., T., G. budovastredísk.“ na pozemkoch parc.č. XXXX/X, XXXX/21, XXXX/XX, Z./XX a XXXX/XX v k.ú. D. mesto tak,
ako je zakreslené v návrhu umiestnenia stavby, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia pre
stavebníka E. vodárenskú spoločnosť a.s.), rozhodnutím Mesta Košice č. A/2009/13738-06/I/KRA zo

7.10.2009, ktorým bola predĺžená platnosť uvedeného stavebného povolenia do 10/2011a rozhodnutím
C. T. č. A/XXXX/XXXXX-XX/I/KRA z XX.X.XXXX, ktorým bola povolená zmena stavby „Areál VVS a.s.,
Vodárenská ul., T., G. budova stredísk.“ t.j. časti SO-XX G. VN pred jej dokončením na pozemkoch
parc.č. 5457/212, 5458/1 a 6994/8. Vychádzajúc z dôkazov produkovaných účastníkmi v konaní súd
uzavrel, že predmetný pozemok sa nachádza v rámci areálu žalovanej, je oplotený, uzamyká sa,

nejde o verejné priestranstvo a užíva ho žalovaná. Konštatoval, že aj keď žalovaná tvrdí, že pod
povrchom predmetného pozemku po jeho dĺžke popri jeho hranici (zasahuje do vnútra parcely cca 50
cm ako mali zistiť a zakresliť jej zamestnanci) sa nachádza výtlačné vodovodné potrubie o priemere
30 cm, ktoré je súčasťou vodohospodárskej líniovej stavby - trasy výtlaku ÚČS Podhradová (vyjmúc
časť, ktorá je predmetom iného konania) toto svoje tvrdenie v konaní nepreukázala. Potrubie ako
vodná stavba musí byť postavená na základe riadneho územného povolenia a musí byť skolaudovaná.

Žalovaná síce preukázala rozhodnutie príslušného stavebného úradu na dielo výtlačné potrubie pre
Podhradovú i na jeho rekonštrukciu, no v žiadnom z týchto rozhodnutí sa neuvádza predmetná parcela,
ani žiadna susedná parcela, okrem parcely č. 6994, ktorá však s predmetnou parcelou hraničí po šírke,
čo nekorešponduje s tvrdením žalovanej, že potrubie má viesť po dĺžke predmetnej parcely. Súd v tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutia Okresného úradu Košice I o povolení zriadenia vodohospodárskeho

diela č. ŽP-01959/2001/00396/2002-BOR zo 4.3.2002, podľa ktorého trasa rekonštruovaného potrubia
je vedená súbežne s pôvodným potrubím vo vzdialenosti 0,5 m, čo vylučuje možnosť vybočenia cez
niekoľko iných rozsiahlych parciel. Ďalej konštatoval, že ak by aj žalovaná rozpore so stavebným
povolením bola vybočila (bez vedomia žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu) z plánovanej trasy
rekonštruovaného potrubia, za danej situácie (keď navyše ani samotná žalovaná počas konania najprv

nevedela uviesť, kadiaľ potrubie vedie), nemôže byť na ťarchu žalobcu, ak si doposiaľ neuplatnil náhradu
podľa zákona o vodách za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku. Pokiaľ by aj žalovaná preukázala
existenciu vodného diela - výtlačného potrubia na pozemku žalobcu na základe riadneho stavebného
rozhodnutia, vzniklo by zákonné vecné bremeno k predmetnej parcele nanajvýš v rozsahu o dĺžke
parcely a šírke potrubia 0,3 m (z toho podiel žalobcu 2/45). Súd ďalej argumentoval, že žalovaná

nepredložila ani rozhodnutia o určení pásma ochrany uvedenej vodnej stavby, z ktorých by bolo možné
aspoň nepriamo vyvodiť, či cez predmetnú parcelu vedie vodná stavba (a ktoré by zakladalo právny
nárok na náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti) a nepreukázala ani svoje tvrdenie, že
oplotený areál tvorí ochranné pásmo (ktoré by taktiež zakladalo nárok na náhradu majetkovej ujmy)
určené orgánom štátnej vodnej správy na ochranu výdatnosti kvality a zdravotnej bezchybnosti vody

vodárenských zdrojov, ktoré sa využívajú. Napokon konštatoval, že žalovaná nemá k predmetnému
pozemku právo z vecného bremena ani iné právo, teda ho užíva bez právneho dôvodu, pričom v
dôsledku oplotenia areálu, v ktorom sa predmetný pozemok nachádza je žalobcovi znemožnené ho
akýmkoľvek spôsobom užívať, resp. ho dať do užívania tretej osobe, a užíva ho výlučne žalovaná.
Žalobca má preto nárok na peňažnú náhradu zodpovedajúcu majetkovému prospechu žalovanej

získaného bezplatným užívaním parcely bez právneho dôvodu v sume zodpovedajúcej výške obvyklého
nájomného za žalované obdobie od 1.7.2010 do 31.12.2010. Výšku bezdôvodného obohatenia súd
ustálil zistením ceny porovnateľných pozemkov v danej lokalite, keď z predloženej kúpnej zmluvy č.
2009001347 z 9.12.2009 (dátumovo najbližšej k predmetnému obdobiu) mesto Košice predalo pozemky
v k.ú. Severné mesto na Vodárenskej ulici za cenu 54 €/m2 pre podnikateľské účely, z čoho 10 % v

zmysle ust. § 10 Pravidiel prenajímania majetku mesta Košice predstavuje minimálnu výšku ročného
nájomného a žalobe v časti istiny vyhovel. Pokiaľ ide o žalobcom požadované úroky z omeškania súd
uviedol, že splatnosť pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia nie je stanovená zákonom a obvykle
ani dohodou. Za deň splatnosti sa preto považuje deň nasledujúci po výzve veriteľa dlžníkovi na plnenie.
S vydaním bezdôvodného obohatenia sa žalovaná dostala do omeškania až dňom nasledujúcim po

dni doručenia žalobného návrhu, t.j. dňom 31.8.2012. Žalobca v konaní nepreukázal skoršie doručenie
výzvy žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia, preto úroky z omeškania súd priznal od 1.9.2012
a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol. Právne svoje rozhodnutie súd odôvodnil
ustanovením § 23 ods. 3, § 29 ods. 1 zák. č. 11/1955 Zb. o vodnom hospodárstve, § 120 ods. 1, 2, §
55 ods. 1, 2 písm. c/, § 57 ods. 2, § 58 ods. 1, 2, § 104 ods. 1, 2, § 139 ods. 1, 3, 4 zákona č. 50/1976

Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení platnom do 31.10.2005, §
37a ods. 1, 2, 3, 4, § 48 ods. 1 zák. č. 138/1973 Zb. o vodách v znení platnom od 1.10.1995, § 2 písm.
a/, § 3, § 19 ods. 1, 2, 3, 5, § 20 ods. 4, § 42 ods. 6, 8, § 52 ods. 1, 2, § 26 ods. 1, 3, 4, 6, 7, § 32
ods. 1, 2, 6 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách účinného od1.11.2002, § 151n ods. 1, 2, § 151o ods. 1, § 151n ods. 1, § 663, § 671, § 451 ods. 1, 2 , § 456, § 458
ods. 1, § 563, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ) a podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z. účinného od 1.1.2009 do 31.1.2013.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 a § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. tak, že pri
určovaní pomeru úspechu a neúspechu žalobcu zohľadnil skutočnosť, že konanie v časti o zaplatenie
sumy 37,11 € s prísl. bolo zastavené vzhľadom na správanie sa žalobcu, ktorý návrhom disponuje a
návrh na začatie konania v uvedenej časti vzal späť, teda z procesného hľadiska zavinil zastavenie

konania (t. j. v tomto rozsahu nemal vo veci úspech). Žalovaná o povinnosti nahradiť jej trovy konania
rozhodnúť nežiadala, preto o jej trovách nerozhodoval. Súd uviedol, že plný úspech žalobcu v konaní
by predstavoval sumu 195,89 €, čistý úspech žalobcu v konaní predstavuje sumu 158,78 € (t.j. 81
% zo 195,89 € po zaokrúhlení), čo v konečnom dôsledku znamená právo na náhradu jeho účelne
vynaložených trov vo výške 62 % vychádzajúc z odčítania neúspechu žalobcu (úspechu žalovanej) 19
% od jeho úspechu (neúspechu žalovanej) 81 %. Vychádzajúc z uvedeného súd zaviazal žalovanú

nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 196,41 €, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku
16,50 € a v prevyšujúce časti z trov právneho zastúpenia za 11 úkonov právnej služby, pričom súd
nepriznal náhradu trov konania, pokiaľ ide o odmenu právnemu zástupcovi, za písomné podania zo
14.11.2012, 8.5.2013, 3.6.2013, 11.9.2013, 24.1.2014, pretože v nich neuviedol žiadne procesne či
hmotnoprávne pre vec významné skutočnosti, ktoré by nebol mohol uviesť (a napokon aj uviedol) na

pojednávaniach, za účasť na ktorých mu súd riadne priznal odmenu.

Rozsudok vo výroku o trovách konania napadol včas podaným odvolaním žalobca, žalovaná napadla
včas podaným odvolaním rozsudok vo výroku vo veci samej.

Žalobca v odvolaní navrhol, aby odvolací súd rozsudok vo výroku o trovách konania zmenil tak, že
zaviaže žalovanú nahradiť mu trovy konania v sume 283,31 €, alternatívne zruší rozsudok v napadnutom
výrokuavrátivtejtočastivecsúduprvéhostupňa.Poukázalnato,žežalobuz29.6.2012svojímpodaním
zo 6.7.2012 nepatrne upravil, resp. opravil, že k prvému úkonu súdu vo veci (len po procesnej stránke
výzvou) došlo dňa 27.7.2012, čiže až po úprave žaloby, že k prvému ústnemu pojednávaniu došlo

dňa 15.11.2012 a až vtedy predniesol právny zástupca žalobcu svoj nárok súdu v už dávno predtým
upravenom a jedinom znení. Len v tomto momente sa začalo vôbec o žalobe jednať a to len v tomto
jedinom znení, len v tejto výške, prednesenej na prvom pojednávaní dňa 15.11.2012. Zastavovanie
konania v nepatrnom rozdiele bolo podľa názoru žalobcu nadbytočné, lebo žaloba nebola podaná pre
195,89 € ale prakticky od počiatku len pre 158,78 €, len s touto výškou jednal súd od prvého procesného

úkonu (od 27.7.2012) a len na túto výšku bola prednesená žaloba pri prvom ústnom pojednávaní
dňa 15.11.2012. Poukázal na dlhoročne zaužívanú súdnu prax , v zmysle ktorej sa vždy považoval
za rozhodujúci moment začatia sporu ústny prednes žaloby pri prvom ústnom pojednávaní. Spor bol
zahájený a aj skončený sporom o výšku 158,78 €. Žalobca má preto za to, že spor vyhral na 100
% a nie len na 81 %. Nesúhlasil s tým, že písomné podania zo 14.11.2012, 8.5.2013, 3.6.2013,

11.9.2013 a 24.01.2014 mohol predniesť aj na ústnom pojednávaní, ako to aj urobil s krátkym odvolaním
sa na písomné podania. Tieto písomné podania boli ucelené, jednoznačné, logicky usporiadané a
kompletné. Na takéto podania bolo potrebné premyslenie a čas potrebný na toto premyslenie. To nie
je mysliteľné reálne urobiť na pojednávaní v časovom rozmedzí, ktoré je na pojednávaní reálne pri
prednese jednotlivej strane k dispozícii. Okrem toho tieto písomné podania boli vynútené stále novými

podaniami žalovanej, žalovanou predkladanými novými rozsiahlymi a početnými dokumentmi do spisu
súdu, ktoré musel právny zástupca preštudovať.

Žalovaná v odvolaní žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a sám vo veci rozhodol tak,
že žalobu v celom rozsahu zamietne. Argumentovala rozhodnutím o povolení a užívaní stavieb „Košice

- sídlisko Podhradová -vodovod 1. a 2. stavba z roku 1970 a 1976 a rozhodnutím z roku 2002 o
rekonštrukcii výtlaku ÚČS Podhradová, II. etapa a dôvodila, že rekonštruovať je možné len niečo, čo
už je zriadené. Mala za to, že takouto logickou úvahou je možné sa dopracovať sa k záveru, že na
spornej parcele je zriadená vodohospodárska stavba. Zároveň poukazovala na zakreslenie verejného
vodovodu pátracou skupinou. Uviedla, že časť parcely, za ktorú žiada žalobca vydanie bezdôvodného

obohatenia titulom nájmu, je súčasťou vodohospodárskej stavby zriadenej v roku 1965. Za účelom
zriadeniatejtostavbybolačasťpredmetnejparcelyvyvlastnenázapriznanúpeňažnúnáhraduprehlavnú
strojovňu a čerpaciu stanicu. Právni predchodcovia žalobcu užívali predmetnú nehnuteľnosť do roku
1950 a od tej doby ju užíva žalovaná vo verejnom záujme. Žalobca nehnuteľnosť nikdy neužíval. Vdôsledku plošných zmien vyvolaných zástavbou na Mlynskom náhone, ako aj na sídlisku Mier, došlo k
zabratiu a presunu hraníc pozemkov, ktoré užívala Okresná vodohospodárska správa. Zo zdravotných
dôvodov nariadil krajský hygienik nové hranice bezpečnostného zdravotného pásma pre vodné zdroje

v tejto časti mesta (Mlynský náhon, sídlisko Mier). Bolo preto nutné ohradenie týchto pásiem, preto
žalovaná vybudovala plot pre vymedzenie zdravotne bezpečnostného pásma pre čerpacie studne.
Žalovaná tvrdí, že na predmetnej parcele jej vzniklo zákonné vecné bremeno. V čase, keď podľa jej
názoruvzniklozákonnévecnébremeno,platnýzákonneupravovalnáhraduzaobmedzenievlastníckych
práv a podľa súčasného zákona je nárok premlčaný. Podľa pôvodného znenia Občianskeho zákonníka

č.40/1964 Z. z. od 1.4.1964 až do novely vykonanej zákonom č. 131/1982 Z. z. mohli vecné bremená
vznikať výlučne zo zákona. U vecných bremien zriaďovaných priamo zo zákona ide v podstate o určitý
druh verejnoprávneho obmedzenia vlastníka nehnuteľností, ktoré je výrazom prevahy verejného záujmu
vzťahujúceho sa k určitej prevádzke alebo zariadeniu nad záujmom jednotlivca bez toho, aby bolo toto
zasahovanie podmienené súhlasom zo strany dotknutého vlastníka a bez toho, aby potreba existencie
obmedzenia z vecného bremena bola zrejmá zo zápisu z katastra nehnuteľností. Žalovaná mala záujem

od žalobcu odkúpiť pozemok, avšak z dôvodov finančných nárokov žalobcu k dohode nedošlo, a tak na
základe § 42 ods. 6 prechodných ustanovení z.č. 442/2002 Z. z. zostalo zákonné vecné bremeno, ktoré
vzniklo pred účinnosťou tohto zákona ( pred 1.11.2002) nedotknuté. Nároky, teda práva a povinnosti z
vecného bremena zriadeného v roku zriadenia verejnoprospešnej stavby, pri aplikácii zásady nepravej
spätnej účinnosti ( nepravej retroaktivity) sa posudzujú nie z právnej úpravy, kedy došlo k vzniku vecného

bremena z. č. 138/1973 Z.z. o vodách (tento zákon ani žiadnu náhradu za obmedzenie vlastníckeho
práva neupravoval) a v tom čase platného OZ, ale podľa súčasnej právnej úpravy vecných bremien
z. č. 442/2002 Z. z.. Prípadné požiadavky na finančnú kompenzáciu za zriadenie tohto zariadenia na
cudzom pozemku podliehajú tomuto režimu a pokiaľ by neboli vznesené v lehote ustanovenej v zákone,
boli by premlčané.

V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej žalobca uviedol, že v ňom nie sú uvedené žiadne nové
skutočnosti, ide o námietky, ktoré žalovaná uvádzala už v konaní pred súdom prvého stupňa a na
ktoré bral zreteľ aj súd prvého stupňa. Preto navrhol odvolanie žalovanej odmietnuť. Poukázal na to,
že žalovaná nepreukázala existenciu vodného diela na alebo pod v tomto spore dotknutou parcelou a

samotná existencia výtlačného potrubia niekde inde, pod inými parcelami, je v tomto spore irelevantná.
Vovšetkýchdokladochkustavbe,ktoréžalovanápredložila,avktorýchideomnožstvoparciel,sažiadny
stavebný ani projekčný doklad netýkal predmetnej parcely. Žalobca nemusí dokazovať neexistenciu
nejakej stavby, čo je aj logicky nemožné, ale žalovaná mala dokázať existenciu nejakej stavby, čo sa
jej nepodarilo. Doklady o stavbe, ktorú spomína žalovaná v odvolaní skutočne súdu predložila ale tieto

sa netýkali parcely, o ktorú v tomto spore ide. Úvaha žalovanej, že rekonštruovať sa dá len existujúca
stavba je síce správna, ale netýka sa tohto prípadu, lebo stavba, na ktorú sa žalovaná odvoláva, nie je
pod parcelou, ktorá sa v tomto spore prejednáva. Ani úvaha žalovanej, že nepatrne jej stavba zasahuje
do parcely, o ktorú v tomto spore ide (čo dostatočne nepreukázal) neoprávňuje žalovanú k žiadnym
záverom, lebo podľa stavebných, kolaudačných a iných ňou predložených projekčných dokumentov,

do parcely prejednávanej v tomto spore zasahovať nemala. Ak napriek tomu zasahuje, tak zasahuje
protiprávne. Bez ohľadu na to, či si žalovaná ohradila alebo neohradila areál, (svojvoľne alebo z príkazu
hygienika), aj tak znemožnila žalobcovi parcelu užívať, pretože ju sama užíva ako hlavnú komunikačnú
cestu, preto poľnohospodárske a ani iné využitie parcely je nemožné. Napokon argumentoval tým, že
v iných sporoch po zabudovaní podzemného vedenia nie je inak vlastník rušený v užívaní povrchu

parcely. V tomto spore však žalovaná okrem podzemného vedenia (ktoré tam ani nemá) znemožňuje
žalobcovi akékoľvek zmysluplné využitie povrchu pozemku v jeho vlastníctve a za to mu patrí náhrada
za bezdôvodné obohatenie. Žalobca si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu

vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil
dňa 23.6.2016 na úradnej tabuli súdu v súlade s § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru,
že rozsudok v žalovanou napadnutom výroku vo veci samej je vecne správny, preto ho podľa § 219
ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Po preskúmaní rozsudku v napadnutom výroku o trovách konania z hľadiska žalobcom uplatnených
odvolacích dôvodov odvolací súd zistil, že nie sú podmienky na potvrdenie rozsudku v napadnutom
výroku (§ 219 O.s.p.), ani na jeho zmenu (§ 220 O.s.p.), preto rozsudok vo výroku o trovách konaniapodľa § 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 O.s.p. zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Odvolací súd je v odvolacom konaní viazaný tak rozsahom, ako aj dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1
O.s.p.). Z obsahu odvolania žalovanej vyplýva, že napadla rozsudok vo výroku, ktorým jej bola uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi 158,78 € s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 1.9.2012 do
zaplatenia a nahradiť trovy konania. Nenapadla výrok rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti úrokov z omeškania a tento výrok nenapadol ani žalobca, preto rozsudok v tejto (odvolaním

nenapadnutej) časti nadobudol právoplatnosť (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a preto nebol v odvolacom konaní
preskúmavaný.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa i s
dôvodminapadnutéhorozsudkutýkajúcimisavýrokuvovecisamej,naktorévcelomrozsahupoukazuje.
Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, že

by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že
by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O. s. p., alebo
že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné
ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná

vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

V konaní neboli zistené ani žiadne vady v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/ a písm. b/ O.s.p., ktoré by
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z
týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo
zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá
by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny

podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Správne, presvedčivé, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Žalovaná v odvolaní uvádza skutočnosti a námietky, ktoré nie sú spôsobilé spochybniť správnosť
zistených skutočností, hodnotenia dôkazov, právneho posúdenia veci, a neumožňujú ani záver, že by
v konaní bola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom, resp. že konanie bolo postihnuté inou
vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie. Odvolateľka neuviedla žiadne také vecné a
právne relevantné dôvody, ktoré by pre ňu ako žalovanú privodili priaznivé rozhodnutie. Dôvody, ktoré

uviedla v odvolaní, uvádzala už aj v konaní pred súdom prvého stupňa, s týmito sa tento dôsledne
vysporiadal, a tieto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť výroku napadnutého rozsudku z
hľadiska zistených skutočností (skutkového stavu) a právneho posúdenia veci.

Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa obsahuje odpovede na všetky argumenty, uvádzané

žalovanou v odvolaní. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci.

Odvolací súd poukazuje na to, že predmetné konanie je sporovým konaním, ktoré je ovládané
prejednávacouzásadou,pretoúčastníkovkonaniapodľa§120ods.1O.s.p.vkonanízaťažujepovinnosť

tvrdenia (tvrdiť určité skutočnosti) a povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy preukazujúce ich
pravdivosť. Pokiaľ ide o určité tvrdené skutočnosti, dôkazné bremeno v konaní zaťažuje toho účastníka,
ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Ak účastník v konaní
nesplní svoju povinnosť tvrdenia alebo dôkaznú povinnosť, dostáva sa do situácie dôkaznej núdze, kedysúdu neostáva iné, len zhodnotiť túto procesnú situáciu v jeho neprospech so záverom, že tvrdená
okolnosť nebola preukázaná. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvého
stupňa (dôsledne vysvetlenému v rozsudku), že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno, pokiaľ ide o ňou

tvrdené skutočnosti týkajúce sa toho, že pod spornou parcelou je umiestnená vodohospodárska stavba,
v dôsledku ktorej vzniklo už v minulosti na tomto pozemku ochranné pásmo, a v nadväznosti na to
nepreukázala ani svoje tvrdenia o vzniku zákonného vecného bremena na pozemku. Súd prvého stupňa
takisto logicky vysvetlil, z akých dokladov vychádzal a akým spôsobom ustálil bezdôvodné obohatenie
na strane žalovanej, pričom s jeho úvahami sa odvolací súd takisto stotožňuje.

Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení rozsudku
súdu prvého stupňa, odvolací súd napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny podľa ust. §
219 ods.1 O.s.p. potvrdil.

Nebolivšakpodmienkynapotvrdenie(§219O.s.p.)aninazmenurozsudku(§220O.s.p.)vnapadnutom

výroku o trovách konania, lebo súd prvého stupňa otázku náhrady trov nesprávne právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Tvrdenia žalobcu, že návrh vzal čiastočne späť pred prvým pojednávaním a že od počiatku konanie
prebiehalo konanie o zaplatenie sumy 158,78 € s prísl., je pravdivé. Názor súdu prvého stupňa, že

žalobca má podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. právo len na náhradu účelne
vynaložených trov vo výške 62 % vychádzajúc z odčítania neúspechu žalobcu (úspechu žalovanej)
19 % od jeho úspechu (neúspechu žalovanej) 81 % nie je správny. Podľa názoru odvolacieho súdu
mal žalobca vo veci istiny plný úspech. Pokiaľ ide o nepriznanie náhrady trov konania pozostávajúcej
z odmeny právnemu zástupcovi za písomné podania zo 14.11.2012, 8.5.2013, 3.6.2013, 11.9.2013,

24.1.2014, pretože v nich neuviedol žiadne procesne či hmotnoprávne pre vec významné skutočnosti,
ktoré by nebol mohol uviesť (a napokon aj uviedol) na pojednávaniach, za účasť na ktorých mu súd
riadnepriznalodmenu,vtejtočastijerozsudoknedostatočneodôvodnenýanezodpovedajúcizákonným
požiadavkámvyplývajúcimzust.§157ods.2O.s.p.,čomázanásledoknepreskúmateľnosťrozhodnutia
o trovách konania (jeho správnosti, pokiaľ ide o nepriznanie odmeny za tieto úkony), a súčasne znamená

odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom, lebo mu neumožňuje, ak s rozhodnutím nie je spokojný,
efektívne využitie jeho procesného práva na podanie odvolania proti nemu.

So zreteľom na uvedené prichádzalo do úvahy iba zrušenie rozsudku v napadnutom výroku o trovách
konania a vrátenie veci v zrušenom rozsahu súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania. (§ 224 ods.
3 O.s.p., § 396 ods. 3 CSP účinného od 1.7.2016).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.

757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.