Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/452/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116214659
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6116214659.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD a
členov senátu Mgr. Katarína Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobkyne U.. C. X., nar. XX. XX.
XXXX, s trvalým pobytom N. XX, XXX XX Y., proti žalovanému C.. E. Y., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým
pobytom H. N. XXXX/XX, XXX XX V. V., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného
proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 12C/196/2016-20 zo dňa 15. 08. 2016, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. 1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) uznesením
zo dňa 15. 08. 2016 rozhodol o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že uložil
žalovanému povinnosť nepribližovať sa na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov k bytu č. X vo vchode č.
XX na X. poschodí bytového domu, súp. č. XXXX, postaveného na parcelách registra „C“ č. XXXX a
XXXX na Ulici X. XX v V. V., v katastrálnom území V. V. (I. výrok). Zároveň uložil žalovanému povinnosť
nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov s výnimkou konaní pred orgánmi
verejnej moci (II. výrok), ďalej uložil žalovanému povinnosť nepribližovať sa na vzdialenosť menšiu ako
15 metrov k osobnému motorovému vozidlu žalobkyne značky X. ev. č.: X. XXX R. (III. výrok) a povinnosť
nekontaktovať žalobkyňu, a to najmä formou správ a e-mailov (IV. výrok). O náhrade trov konania
rozhodol prvoinštančný súd tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania od žalovaného v
plnej výške (V. výrok).
1. 2. V odôvodnení rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že žalobkyňa sa návrhom doručeným
súdu prvej inštancie dňa 03. 08. 2016 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým bude
žalovanému uložená povinnosť nepriblížiť sa k bytu č. X na X. poschodí na Ulici X. XX v V. V. ani k
osobnému motorovému vozidlu žalobkyne značky X. ev. č.: X. XXX R. približne na vzdialenosť menšiu
ako 100 metrov a zároveň povinnosť zdržať sa akéhokoľvek kontaktu so žalobkyňou, najmä telefonicky,
písaním správ alebo priblížením sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov s výnimkou
úradného styku. Návrh odôvodnila obavou o svoj život a zdravie a zároveň poukázala na skutočnosť,
že žalovaný je podozrivý zo spáchania trestného činu vydierania podľa § 198 Trestného zákona.
Konštatovala, že žalovaný už rok a intenzívne od júla 2016 ju a jej okolie obťažuje svojím správaním,
píše jej odkazy, ktoré pripevňuje na dvere bytu, poštovú schránku a jej osobné motorové vozidlo. V
týchto odkazoch sa snaží poškodiť jej dobré meno a zároveň sa jej vyhráža. Taktiež ju kontaktuje
prostredníctvom emailov, SMS i telefonicky, obťažuje jej manžela, klientov a spolupracovníkov, v
komunikácii býva vulgárny, snaží sa na ňu vyvíjať psychický nátlak a vyhráža sa jej fyzickou ujmou.
Zároveň bol viackrát spozorovaný pri manipulácii s kolesom jej osobného motorového vozidla.
1. 3. Z odôvodnenia uznesenia prvoinštančného súdu vyplýva, že žalobkyňa na základe ňou tvrdených
skutočností predložila vyrozumenie z Okresného riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici, z trestného
oznámenia podaného žalobkyňou na žalovaného, ktoré sa týkalo podozrenia zo spáchania prečinunebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b) Trestného zákona, z prečinu ohovárania
podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona a zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona.
Žalobkyňa priložila aj výpis z katastra nehnuteľností, kópie e-mailovej a SMS komunikácie a taktiež kópie
fotografií s odkazmi, ktoré jej nechával žalovaný. Na základe uvedeného považoval súd prvej inštancie
jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný, ktorý nijakým spôsobom nezasahuje do
práv žalovaného, nakoľko z návrhu i z pripojených listín je možné vyvodiť záver, že žalobkyňa je zo
strany žalovaného ohrozovaná, a preto podanému návrhu v zmysle § 328 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) vyhovel a vo výrokovej časti rozhodnutia uložil žalovanému
obmedzenia, ktoré zabraňujú neoprávneným zásahom do osobnostných práv žalobkyne.
2.Protiuzneseniuprvoinštančnéhosúdupodalžalovanývzákonnejlehoteodvolanie,doplnenépodaním
zo dňa 21. 09. 2016. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu, ktorým mu uložil
obmedzenia vo vzťahu k žalobkyni zrušil. Konštatoval, že návrh žalobkyne je nedôvodný, pretože so
žalobkyňou sa naposledy stretol začiatkom decembra roku 2015, a preto je vylúčené, že by pre ňu
predstavoval akútne nebezpečenstvo. Napriek tomu, že mal mnoho príležitostí ju vyhľadávať, keďže
presne vie kde býva, kde pracuje a kde chodí nakupovať, tak to neurobil, až na niekoľko pokusov
o kontaktovanie s ňou. Tvrdil, že to čo žalobkyňa vo svojom návrhu tak dramaticky opisuje nebolo
v skutočnosti nič iné, len niekoľko lístočkov so slušným textom, ktoré nechal za stieračom jej auta,
a tak robil len v priebehu mesiacov jún a júl 2016, teda nie počas celého roka. V žiadnom prípade
nepoškodzoval vozidlo žalobkyne a ani nemanipuloval s kolesom jej vozidla. Taktiež odmietal, že by
celý rok dennodenne žalobkyňu prenasledoval. Ďalej uviedol, že je bezúhonným občanom, žije čestný a
slušný život a nikdy nebol riešený priestupkovo ani v trestnom konaní. Žalovaný ďalej pomerne obsiahlo
opísal skutočnosti, ktoré sa týkali nedoriešených finančných otázok medzi ním a žalobkyňou. Na záver
konštatoval, že cieľom jeho aktivít voči žalobkyni bolo jedine a výlučne dostať sa k peniazom, ktoré mu
žalobkyňa odmieta vyplatiť napriek tomu, že má na ne nárok a vylúčil, že by jeho cieľom bolo fyzické
ublíženie žalobkyni alebo jej rodinným príslušníkom.
3. K odvolaniu žalovaného podala žalobkyňa vyjadrenie, v ktorom uviedla, že tvrdenia žalovaného sa
nezakladajú na pravde a žalovaný ju skoro každý deň prenasledoval, verbálne napádal a nechával
jej odkazy na dverách, v poštovej schránke a za stieračom jej motorového vozidla. Konštatovala, že
to, že nedošlo k osobnému stretnutiu, je len vďaka tomu, že sa jej podarilo pred žalovaným úspešne
unikať, čo aj sám žalovaný preukazuje v e-mailoch a SMS, ktoré jej adresoval. Ďalej podotkla, že napriek
tomu, že bolo voči žalovanému vedené trestné konanie a taktiež mu boli súdom prvej inštancie uložené
obmedzenia vo vzťahu k nej, žalovaný to nerešpektoval a vo svojom protiprávnom konaní naďalej
pokračoval. Žalovaný sa podľa názoru žalobkyne snaží svoje konanie zľahčovať, ale v skutočnosti
sa nejednalo o niekoľko lístočkov ako uvádza, ale o desiatky výhražných a ponižujúcich odkazov,
taktiež niekoľkokrát búchal na dvere jej bytu, vykrikoval a nadával jej, a pohyboval sa v blízkosti jej
motorovéhovozidla.Uviedla,žepožiadavkyžalovanéhovočinej,ktorésatýkajúnevyplateniafinančných
prostriedkov žalovanému nielenže nemajú žiadny právny podklad, ale za žiadnych okolností náš právny
systém neumožňuje, aby len tak vzal niekto právo do svojich rúk a svojvoľne vykonával úkony k jeho
vymoženiu. Na záver sa aj žalobkyňa obšírne vyjadrila k žalovaným uvedeným skutočnostiam týkajúcim
sa nedoriešených finančných otázok medzi ňou a žalovaným a dodala, že je slušnou ženou a matkou a
ona i jej rodina majú dobrú povesť a nikdy neboli riešení za porušenie zákona. Na základe uvedeného
žiadala, aby krajský súd ako súd odvolací potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie a platnosť týchto
obmedzení rozšíril aj na členov jej rodiny a blízkych.
4. K vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaného podal žalovaný vyjadrenie doplnené podaním zo
dňa 26. 10. 2016, v ktorom konštatoval, že rešpektuje rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým mu
boli uložené obmedzenia vo vzťahu k žalobkyni. K trestnému oznámeniu žalobkyne uviedol, že voči
nemu nebolo nikdy vznesené obvinenie, ani sa voči nemu neviedlo žiadne trestné konanie. Policajní
vyšetrovatelia sa po podaní jeho vysvetlenia pred ním vyjadrili, že podanie žalobkyne zamietajú ako
nedôvodné, k čomu aj došlo. Žalovaný sa vo vyjadrení opätovne rozsiahlo zaoberal aj skutočnosťami
týkajúcimi sa finančného sporu medzi ním a žalobkyňou.
5. K vyjadreniu odvolateľa podala žalobkyňa vyjadrenie, doplnené podaním zo dňa 01. 12. 2016 v
ktorom tvrdila, že žalovaný opätovne porušoval uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým mu boli uložené
obmedzenia, ktoré zamedzujú neoprávneným zásahom do jej osobnostným práv. K tvrdeniu žalovaného
o tom, že jej podanie bolo zamietnuté ako nedôvodné, uviedla, že nejde o pravdivé informácie a konanienie je ešte ukončené. Trvala taktiež na svojich tvrdeniach o neustálom prenasledovaní jej osoby zo
strany žalovaného počas roku 2016. Na záver dodala, že naďalej trvá na uloženom zákaze približovania
sa žalovaného a potvrdení predmetného uznesenia prvoinštančného súdu, nakoľko má vážnu obavu
o svoj život a zdravie a je presvedčená, že žalovaný je nebezpečným človekom s vážnou duševnou
poruchou, ktorý je odhodlaný dokonať svoj čin.
6. K vyjadreniu žalobkyne k vyjadreniu žalovaného (odvolateľa) podal žalovaný vyjadrenie, v ktorom
opakovane uviedol, že sa so žalobkyňou naposledy stretol začiatkom decembra roku 2015 a ešte raz v
júli roku 2016, keď vystúpila z MHD a prešla okolo neho. K žiadnemu kontaktu medzi ním a ňou nedošlo
a už vôbec ju neprenasledoval, ani po nej nepokrikoval. Mal za to, že prenasledovaný človek reaguje na
vzniknutú situáciu tak, že požiada prenasledovateľa, aby od svojho konania upustil a taktiež sa obráti
na políciu, avšak žalobkyňa ho ani raz neupozornila a na políciu sa obrátila až potom, ako jej nechal za
stieračom lístočky, v ktorých ju slušne žiada, aby si splnila svoju povinnosť voči nemu. Na záver žalovaný
podotkol, že žalobkyňa si v jednotlivých svojich vyjadreniach protirečí.
7. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, vec preskúmal v medziach
danýchustanovením§379a380CSPabeznariadeniapojednávaniavsúladesustanovením§385ods.
1, 2 CSP a contrario, uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, doručeným
súdu prvej inštancie dňa 03. 08. 2016, domáhala uloženia povinnosti žalovanému nepriblížiť sa k bytu
č. X na X. poschodí na Ulici X. XX v V. V. ani k osobnému motorovému vozidlu žalobkyne značky X.
ev. č.: X. XXX R. na približne na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov a zároveň uloženia povinnosti
zdržať sa akéhokoľvek jeho kontaktu s ňou, najmä telefonicky, písaním správ alebo priblížením sa k
nej na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov s výnimkou úradného styku. Svoj návrh odôvodnila obavou
o svoj život a zdravie a zároveň poukázala na skutočnosť, že žalovaný je podozrivý zo spáchania
trestného činu vydierania podľa § 198 Trestného zákona. Žalobkyňa zároveň predložila vyrozumenie
z Okresného riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici z trestného oznámenia, ktoré podala na žalovaného a
ktoré sa týkalo podozrenia zo spáchania prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods.
1 písm. b) Trestného zákona, z prečinu ohovárania podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona a zločinu
vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona. Zároveň doložila aj výpis z katastra nehnuteľností,
kópie e-mailovej a SMS komunikácie a kópie fotografií s odkazmi, ktoré jej adresoval žalovaný. Na
základe uvedeného považoval súd prvej inštancie jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za
dôvodný,ktorýnijakýmspôsobomnezasahujedoprávžalovaného,nakoľkoznávrhuizpripojenýchlistín
je možné vyvodiť záver, že žalobkyňa je zo strany žalovaného ohrozovaná, a preto podanému návrhu v
zmysle § 328 ods. 1 CSP vyhovel a vo výrokovej časti rozhodnutia uložil žalovanému obmedzenia, ktoré
zabraňujú neoprávneným zásahom do osobnostných práv žalobkyne. Súd prvej inštancie žalobkyni
neuložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, nakoľko je predpoklad, že daným
neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, pretože žalovaný
môže prísť do kontaktu so žalobkyňou len pred orgánmi verejnej moci.
9. Podľa ustanovenia § 324 CSP ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení
súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa ustanovenia § 325 CSP ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie.
13. V zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže
súd nariadiť z dvoch dôvodov, a to v prípade ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo
v prípade existencie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia
je zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v
prípade konečného rozhodnutia vo veci samej, pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybnepreukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Súd sa
obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností preukazujúcich nutnosť (naliehavosť) úpravy
pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k úprave pomerov nedošlo, mohlo by
dôjsť k nezvrátiteľnému následku, alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a
nákladmi, resp. s veľkými obtiažami. Zároveň súd musí uvážiť, aby dôsledkom nariadeného opatrenia
nevznikla niekomu neprimeraná ujma, s prihliadnutím na to, že nariadením opatrenia súdu možno iného
obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a len v záujme sledovaného legitímneho
cieľa a účelu opatrenia tak, aby nový stav (novoupravené pomery), nezakladali ďalšie právne spory,
rešpektujúc vymedzené zákonné a ústavné limity.
14. Inštitút neodkladného opatrenia, na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy (inštitútu
predbežného opatrenia podľa Občianskeho súdneho poriadku), upúšťa i od koncepcie predbežného a
dočasného charakteru poskytovanej ochrany, nakoľko pri súčasnej úprave nie je nevyhnutné, aby po
nariadení navrhnutého neodkladného opatrenia nasledovalo konanie vo veci samej, ak je predpoklad,
že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu. Taktiež súd
môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (§ 330 CSP), teda, že sa prezumuje
trvanie neodkladného opatrenia počas vopred neurčeného obdobia, pričom určenie obdobia trvania
neodkladného opatrenia súdom prichádza do úvahy len subsidiárne.
15. Z obsahu spisu je nesporné, že účelom návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia
bolo zamedziť žalovanému v neoprávnených zásahoch do jej osobnostných práv (v obťažovaní
žalobkyne ním zvolenými prostriedkami) a jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva z jej
dôvodnej obavy o jej život, zdravie a bezpečnosť. Z uvedených dôvodov preto možno konštatovať, že
v danej veci existuje skutkový i právny dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto odvolací
súd odvolaním napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu o nariadení neodkladnného opatrenia ako
vecne správne potvrdil. Nariadený rozsah neodkladného opatrenia je primeraný vyššie uvedenému
sledovanému legitímnemu účelu a nariadenie tohto neodkladného opatrenia nezasahuje žiadnym
spôsobom do práv žalovaného.
16. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP
ako vecne správne potvrdil.
17. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná a preto jej odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.