Uznesenie – Vojenské trestné činy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. apríl 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tov/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114010106
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:1114010106.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Františka Kováča v trestnej veci proti obžalovanému Y. M., nar. XX.XX.XXXX v Q.,
pre prečin porušovania služobných povinností podľa § 411 ods.1 Tr.zák., o odvolaní prokurátora proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava 1 zo dňa 3.5.2016, sp. zn. 2Tv/1/2014, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 27. apríla 2017 v Trenčíne, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava 1 zo dňa 3.5.2016, sp. zn. 2Tv/1/2014 bol
obžalovaný Y. M. podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej
prokuratúry Bratislava 1 zo dňa 7.2.2014, č.k. 2 Pv 653/11/1101-41 pre skutok
právne posúdený ako prečin porušovania služobných povinností podľa § 411 ods.1 Trestného zákona

na skutkovom základe, že v presne nezistenom čase od 28.05.2007 do 03.10.2011 v Hlohovci vo VÚ
4444 Hlohovec riadnym neplnením svojich povinností, ktoré mu vyplývali z Opisu činností vyplývajúcich
z funkcie staršieho skladníka - účtovateľa skladov TZ II pod č. 1/1-185-3-188 pri starostlivosti, evidovaní
a účtovaní výstrojného materiálu MT 08 na osobné používanie TZ II, za ktorý zodpovedal v zmysle
dohody o hmotnej zodpovednosti č. mlfpr-333/6 z 28.05.2007, spôsobil na majetku Ozbrojených síl SR
celkovú škodu vo výške 125.392,55 €, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Podľa

§ 288 ods. 3 Tr. por. okresný súd poškodeného - Ministerstvo obrany SR, Kutuzovova 8, Bratislava, s
nárokom na náhradu škody odkázal na občiansko-súdne konanie.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol ihneď po jeho vyhlásení napadnutý
odvolaním prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava 1 v neprospech obžalovaného. V odôvodnení
odvolania prokurátor uviedol, že samosudca toto svoje rozhodnutie v písomnom vyhotovení rozsudku

odôvodnil tým, že obžalovaný síce vykonával svoju funkciu skladníka VÚ 4444 Hlohovec v rozpore s
povinnosťami, ktoré mu vyplývali z platných právnych predpisov, svoje povinnosti porušoval a prispel
k absolútnemu nezvládnutiu situácie so skladom výstrojového materiálu MT08, avšak samosudca
nemal s poukazom na zásadu "in dubio pro reo" za preukázané naplnenie všetkých zákonných znakov
žalovaného prečinu z jeho strany vzhľadom k tomu, že na hlavom pojednávaní nebol vyprodukovaný
dôkaz svedčiaci o tom, že obžalovaný je osobou, ktorá spôsobila vznik predmetnej škody, pričom

sklad prevzal po vykonaní formálnej inventarizácie. Zároveň samosudca v odôvodnení predmetného
rozsudku poukázal aj na to, že na uvedený prípad by sa mala vzťahovať zásada "ultima ratio". S takýmto
rozhodnutím samosudcu a jeho odôvodnením nie je možné súhlasiť. Z vykonaného dokazovania
vyplynul jednoznačný záver o tom, že obžalovaný bol v čase skutku jedinou osobou, ktorá zodpovedala
za vedenie predmetného skladu vo VÚ 4444 Hlohovec, za ktorý zodpovedal v zmysle dohody o hmotnej
zodpovednosti č. mlfpr-333/6 z 28.05.2007, ktorú tento riadne podpísal, na základe čoho musel byť s

jej obsahom oboznámený. Zároveň z vykonaného dokazovania vyplynul jednoznačný záver o tom, že
pri preberaní predmetného skladu obžalovaným bola vykonaná inventarizácia, pričom aj obžalovanýbol členom tejto inventarizačnej komisie a ako jej člen mal dosah na spôsob a dôslednosť jej priebehu,
pričom musel mať záujem na riadnom vykonaní tejto inventarizácie vzhľadom k tomu, že po jej vykonaní
predmetný sklad preberal. Napriek týmto skutočnostiam neboli touto inventarizáciou zistené závažnejšie

nedostatky vo vedení predmetného skladu a teda ani chýbajúci materiál v tomto sklade. Z uvedeného
možno vyvodiť jednoznačný záver, že škoda na výstrojovom materiáli Ozbrojených síl SR a teda
podstatné zníženie použiteľnosti výstroja a iných vecí, vznikla v predmetnom sklade práve v čase,
v ktorom bol jediným skladníkom v tomto sklade zodpovedajúcim za jeho riadny chod obžalovaný.
Vo vzťahu k naplneniu subjektívnej stránky žalovaného trestného činu prokurátor poukázal na to, že

na jej naplnenie postačuje nedbanlivostné konanie zo strany obžalovaného, pričom z vykonaného
dokazovania jednoznačne vyplynul záver, že obžalovaný si musel byť vedomý toho, že porušovaním
predpisov pri vedení predmetného skladu a nedbalosťou pri výkone svojej funkcie staršieho skladníka
- účtovateľa skladov TZ II, ktoré konštatoval v odôvodnení napadnutého rozsudku aj samosudca,
môže dôjsť k nevrátaniu a stratám na majetku Ozbrojených síl SR a teda k vzniku škody na tomto
majetku, k čomu v danom prípade aj skutočne došlo, čím došlo aj k podstatnému zníženiu použiteľnosti

výstroja a iných vecí patriacich Ozbrojeným silám SR. Bezdôvodne sa spoliehal, že škodu na majetku
Ozbrojených síl SR svojím konaním nespôsobí, z čoho jednoznačne vyplýva naplnenie subjektívnej
stránky daného trestného činu z jeho strany formou vedomej nedbanlivosti. Na prospech obžalovaného
nemôže byť tolerancia zo strany jeho nadriadených k nesprávnemu výkonu jeho funkcie, pričom v
danom prípade je nespochybniteľné, že obžalovaný bol osobou, ktorá nesprávnym plnením svojich

služobných povinností umožnila vznik škody spočívajúcej v podstatnom znížení použiteľnosti výstroja a
iných vecí tým, že tieto veci nie je možné v súčasnosti dohľadať a teda ani použiť na účely Ozbrojených
síl SR. Pokiaľ ide o naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty daného trestného činu vo vzťahu
k spôsobeniu škody na majetku Ozbrojených síl SR, konaním obžalovaného došlo jednoznačne k jej
vzniku, pričom presná výška spôsobenej škody na výstrojovom materiáli je irelevantná pre posúdenie

jej naplnenia, keďže pre jej naplnenie postačuje vznik akejkoľvek nezanedbateľnej škody spočívajúcej
v strate výstrojového materiálu alebo iných vecí, ktoré sú majetkom Ozbrojených síl SR, čo v danom
prípade bolo preukázané bez akýchkoľvek pochybností. Uplatnenie zásady "ultima ratio" v danej veci,
túto nepovažuje za dôvodnú najmä s poukazom k tomu, že inštitúty civilného práva nemôžu dostatočne
účinne zabezpečiť nápravu vo vzťahu k porušeniu interných predpisov Ozbrojených síl SR neplnením

služobných povinností zo strany obžalovaného, čím zavinil vznik škody na majetku Ozbrojených síl
SR spočívajúci v znížení použiteľnosti výstroja a iných vecí, keďže predmetným skutkom síce došlo
k vzniku škody, no jej výška nie je imanentnou súčasťou zákonných znakov žalovaného trestného
činu. Ani jej uhradenie zo strany obžalovaného by v rozhodnom čase nenapravilo podstatné zníženie
použiteľnosti výstroja a iných vecí pre potreby Ozbrojených síl SR. Prokurátor postup samosudcu v

danej veci podľa § 285 písm.c) Trestného poriadku považuje za rozporný so zabezpečenými dôkazmi,
z ktorých jednoznačne vyplýva, že obžalovaný na škodu súčasti ozbrojených síl neplnením uložených
služobných povinností z nedbanlivosti podstatne znížil použiteľnosť výstroja a iných vecí a svojím
konaním opísaným v predmetnej obžalobe naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu
porušovania služobných povinností podľa § 411 ods. 1 Trestného zákona. Preto navrhol, aby krajský

súd podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec na nové prejednanie
a rozhodnutie Okresnému súdu Bratislava I.

Naverejnomzasadnutíoodvolaníkonanomzasplneniavšetkýchzákonnýchpodmienokvneprítomnosti
obžalovaného, prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že sa pridržiava písomných dôvodov odvolania

a navrhla, aby krajský súd po zrušení napadnutého rozsudku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju tento
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Zástupca Ministerstva obrany SR JUDr. Y. Y. uviedol, že sa pridržiava dôvodov odvolania okresného
prokurátora, ktoré je podľa ich názoru dôvodné a navrhol tomuto vyhovieť.

Obhajca obžalovaného naopak navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť, pretože
rozsudok súdu prvého stupňa považuje za správny a zákonný.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo

nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania zistil, že odvolanie
prokurátora nie je dôvodné. Odvolací súd zistil, že na základe vykonaného dokazovania prvostupňový

súd vyvodil správne skutkové závery, zaoberajúc sa dôkazmi, tak jednotlivo ako aj v súhrne, svoje
rozhodnutie riadne vysvetlil v jeho odôvodnení, ktoré je v intenciách ustanovenia § 168 Tr. por.
Vychádzajúc z vyhodnotenia dôkaznej situácie i krajský súd sa stotožnil s konečným záverom okresného
súdu, že skutkové zistenia odôvodňujú aplikáciu zásady „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“
a nutnosť oslobodiť obžalovaného spod obžaloby, pretože nebolo preukázané, že skutok spáchal

obžalovaný.

Je potrebné v tejto súvislosti uviesť, že pre naplnenie znakov žalovaného prečinu podľa § 411 ods.1
Tr.por. musí páchateľ na škodu súčasti ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru neplnením uložených
služobnýchpovinnostíaleboichporušením,čoajznedbanlivosti,podstatneznížiťpoužiteľnosťvýzbroje,
výstroja, iných vecí, alebo finančných prostriedkov.

Vzhľadom na uvedené nie je možné súhlasiť s názorom prokurátora vyjadrenom v odvolaní, že z
hľadiska naplnenia objektívnej stránky skutkovej podstaty daného prečinu je výška spôsobenej škody na
výstrojnom materiáli nepodstatná, keďže pre jej naplnenie postačuje vznik akejkoľvek nezanedbateľnej
škody spočívajúcej v strate výstrojného materiálu alebo iných vecí, ktoré sú majetkom Ozbrojených

síl SR, čo v danom prípade podľa názoru prokurátora bolo preukázané bez akýchkoľvek pochybností.
Krajský súd poukazuje totiž na to, že znakom trestného činu je v danom prípade okrem spôsobenia
škody, ktorá musí byť minimálne škodou malou (§ 125 ods.2 Tr.zák), podstatné zníženie použiteľnosti
výzbroje, výstroja, iných vecí, alebo finančných prostriedkov z hľadiska plnenia úloh ozbrojených síl,
ktoré sa potom môže posudzovať práve s ohľadom na výšku spôsobenej škody. Na posúdenie tejto

okolnosti(podstatnézníženiepoužiteľnosti)auznanievinyvzmyslecitovanéhoustanoveniajepotrebné,
aby bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že práve konkrétny páchateľ svojím konaním
(čo z aj z nedbanlivosti) túto škodu zapríčinil a nepostačuje len zistenie, že za jeho trvania funkcie
bola táto škoda zistená a špecifikovaná. V prejednávanom prípade podľa názoru odvolacieho súdu
práve táto príčinná súvislosť nebola dostatočne a nepochybne preukázaná, t.j. nebolo bez akýchkoľvek

pochybností preukázané, že to bol práve obžalovaný, kto neplnením svojich povinností spôsobil škodu
vo výške 125.392,55 € a tým aj podstatné zníženie použiteľnosti výzbroje, výstroja, iných vecí, alebo
finančných prostriedkov.

Krajský súd v tomto smere poukazuje na vykonané dokazovanie, kedy z výpovedí svedkov vyplynulo, že

inventúryakontrolypredchádzajúceinventarizáciivroku2011bolivykonávanéformálne,alebosareálne
nevykonali, čo sa týka taktiež inventarizácie pri preberaní skladu obžalovaným pri nástupe do funkcie
skladníka. Uvedenému nasvedčujú výpovede viacerých svedkov a napokon i skutočnosť, že podľa
výpovede náčelníka logistiky F. Z., do jeho návratu k útvaru v roku 2010 boli inventarizácie vyhodnotené
bez nedostatkov, pričom svedok tiež uviedol, že obžalovaný mal sklad, za ktorý bol zodpovedný, prevziať

bez riadnej inventarizácie. Podľa tohto svedka pri kontrole v roku 2011 boli potom zistené problémy
spočívajúce nielen so samotným materiálom, ale i s účtovacími dokladmi, ktoré mal na starosti svedok
Y., ako náčelník zásobovacej triedy. V dôsledku poddimenzovanosti a nedostatočného personálneho
obsadenia však nemal účtovníčku a účtovanie vykonával sám, čo nemohol nijako stíhať. Sám svedok
Y. uviedol, že mohlo dôjsť k účtovným chybám predchádzajúcich materiálových hospodárov, na útvare

došlo niekoľkokrát k zmene systému, v ktorom sa účtovalo. Niektoré z týchto systémov bežali paralelne
a pri banálnej chybe mohlo dôjsť k rozdielom. I svedok S. F. potvrdil, že boli zistené chyby v preúčtovaní
materiálu, keď napríklad z dokladov zistili, že časť materiálu mala byť už viac rokov preúčtovaná na
jednotky a nemal byť účtovaný v sklade. Naviac podľa výpovedí svedkov F. Z. toto nebol problém iba
obžalovaného, teda des. M., došlo k pochybeniam pri vedení skladu keď napríklad do skladu, za ktorý

bol zodpovedný obžalovaný, mali prístup aj iné osoby, ktoré mali kľúče. Túto skutočnosť potvrdil i svedok
pplk. K.. R. A., keď uviedol, že počas výkonu kontroly bolo zistené porušenie hmotnej zodpovednosti
skladníka - obž. M., kde vstup do skladu mali okrem neho aj ďalší príslušníci útvaru npor. Y. a slob.
Q. a veliteľom útvaru tak nebol zabezpečený vstup do režimových pracovísk, ako aj výber kľúčov v
súlade s platnými predpismi. Uvedené je potvrdené i výpoveďou svedka Q., z ktorej vyplýva, že okrem

obžalovaného mal kľúče od skladu i on sám a svedok Z., pričom do skladu chodili aj bez prítomnosti
obžalovaného a vydávali nejaký materiál na pokyn svedka Y..Na základe vyššie citovaných dôkazov potom nemožno vysloviť záver, že zistený schodok na materiáli
zavinil práve obžalovaný z dôvodu neplnenia si svojich povinností vyplývajúcich mu z funkcie staršieho
skladníka a tým tak podstatne znížil použiteľnosť výstroja a iných vecí na výstrojnom materiáli

Ozbrojených síl SR. Nemožno totiž vylúčiť ani tú skutočnosť, že časť schodku mohla vzniknúť už v
predošlom období, resp. bez prispenia obžalovaného za situácie, keď ani inventúra pri preberaní skladu
obžalovaným nebola urobená dôsledne, prípadne za situácie, keď do skladu mali prístup aj iné osoby
bez prítomnosti obžalovaného (s povolením a súhlasom nadriadených), ktoré vydávali materiál a nebol
tak riadne zabezpečený vstup do režimových pracovísk a výber kľúčov v súlade s platnými predpismi

a napokon i vzhľadom na zistenie, že boli nedôsledne za dlhšie obdobie preúčtovávané výdavkové
doklady nadriadenými obžalovaného, kde naviac mohlo dôjsť k účtovným chybám, čo sa napokon i
sčasti potvrdilo. S ohľadom na uvedené nebola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná príčinná
súvislosť medzi plnením povinností obžalovaným a vzniknutou škodou, či už sčasti, alebo v celom
rozsahu, čím podstatne znížil použiteľnosť výstroja a iných vecí na výstrojnom materiáli ozbrojených
síl. Nepochybne obžalovanému nemožno klásť za vinu ani nedbanlivostné zavinenie, keď so súhlasom

nadriadených orgánov v rozpore s predpismi chodili do skladu a vydávali materiál aj iné osoby bez
prítomnosti obžalovaného. Nad rámec uvedeného krajský súd podotýka, že i v prípade preukázania
príčinnej súvislosti konania obžalovaného so vzniknutou škodou, je otázne, či by mohlo ísť vôbec o
nedbanlivostné konanie, keď bolo zistené, že obžalovaný bol na funkciu skladníka určený rozkazom
veliteľa bez toho, aby bol spôsobilý výroku zverenej funkcie pre nedostatok nevyhnutného vzdelania

a hodnosti, nebol nijako zaškolený, neabsolvoval nijaké kurzy v tomto smere a v minulosti nič také
nerobil. Pritom i podľa vyjadrení svedkov nebolo možné riadne vykonávať túto funkciu jednak pri takom
nedostatočnom personálnom obsadení v sklade, ale tiež nevyhovujúcich skladových priestoroch. Tieto
okolnosti však krajský súd vzhľadom na predchádzajúce skutkové zistenia uvádza len ako okolnosť
prípadu.

Krajský súd uvádza, že uvedené skutočnosti sú len tie najdôležitejšie, na ktoré považoval za nutné
poukázať a ktoré ho viedli k záveru, že na základe podanej obžaloby a vykonaného dokazovania
nebolo možné obžalovaného bez akýchkoľvek pochybností uznať vinným z prečinu porušovania
služobných povinností podľa § 411 ods.1 Tr.zák., pričom okresný súd postupoval správne a zákonne,

keď obžalovaného postupujúc v zmysle zásady „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ tohto
podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodil spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie prokurátora nepovažoval za dôvodné a preto ho
podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.