Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. jún 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/70/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815209602
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7815209602.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov
JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobcu C. Q., narodeného XX.XX.XXXX,
bytom D. G. Č.. XX, zastúpeného Mgr. Ivicou Štiglitz, advokátkou, so sídlom v Rožňave, Šafárikova 8,
proti žalovanej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o určenie
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov a o zaplatenie 2.340 € s príslušenstvom, o

odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 22.09.2016, č.k. 5C/259/2015-105

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i avec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX
zo dňa 8.3.2013, je neplatná. Zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 2.340 € s úrokom z omeškania vo

výške 5,05 % ročne od 10.9.2015 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanú
zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy a iných
príjmov, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere zo dňa 8.3.2013, je neplatná a vydania bezdôvodného
obohatenia vo výške 2.340 € s príslušenstvom.

3.Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že žalobca so žalovanou dňa 8.3.2013 uzavreli zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 800 €.
Úver sa žalobca zaviazal splatiť spolu s poplatkom vo výške 772 € v 12 mesačných splátkach po 131
€. Celková čiastka splatná spotrebiteľom predstavuje sumu 1.572 €. Žalobca doposiaľ uhradil žalovanej
sumu 3.140 €.

4. Právne vec posúdil podľa § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1,2 a 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“),
čl. 6 bod 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS, § 9 ods. 2 písm. b/,k/, § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len zák. č. 129/2010 Z.z.), § 451 ods. 1,2 OZ.

5. Súd dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. b/
(správne k/ - poznámka odvolacieho súdu) zák. č. 129/2010 Z.z., nakoľko neobsahuje všetky náležitosti
vyžadované daným ustanovením, t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účel jeho splatenia. V zmluve bola uvedená mesačná
splátka 131 € a je tam uvedený počet splátok 12, pričom v zmluve nie je uvedené, z čoho poplatky

pozostávajú, v akej sú výške. Z uvedeného nevyplýva, aká je výška splátok istiny, aká je výška splátokúrokovaakájevýškasplátokďalšíchpoplatkov.Žalovanátotiždospotrebiteľskejzmluvyuviedlacelkovú
splátku, z ktorej nie je možné zistiť jednotlivé zložky.

6. Súd považoval neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov za neprijateľnú podmienku, ako
to má na mysli § 53 ods. 5 OZ. Navyše pre nedostatok náležitostí podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák.
č. 129/2010 Z.z. je potrebné úver s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z. považovať
za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca mal preto zaplatiť iba poskytnutý úver vo výške 800 €, pričom v
skutočnostiužzaplatil3.140€.Súdpretozaviazalžalovanúzaplatiťžalobcovirozdielmedziposkytnutým

úverom a výškou zaplatenej sumy vo výške 2.340 €, na základe toho, že na strane žalovanej došlo k
bezdôvodnému obohateniu, pretože prijala plnenie z neplatného právneho úkonu.

7. Súd vyslovil aj neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Uviedol, že dohoda ktorou
sa zabezpečuje budúca pohľadávka, je zmluvnou podmienkou v rozpore s ust. § 53 ods. 1 OZ, a to
aj z dôvodu, že sa taká dohoda odchyľuje od ust. § 551 OZ v neprospech spotrebiteľa. Dohoda môže

nadobudnúť účinnosť, len ak je pohľadávka zročná, a zrážky možno vykonať až po zročnosti veriteľovej
pohľadávky.

8. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanú zaviazal nahradiť žalobcovi trovy
konania, nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech.

9. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. d/,f/,h/ CSP. Navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

10. Poukázala na to, že odôvodnenie rozhodnutia súdu musí stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré
skutočnosti považoval súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov riadil, a ako vec právne posúdil. Zároveň má súd dbať na to, aby odôvodnenie
rozhodnutia bolo presvedčivé. Odôvodnenie predmetného rozhodnutia však tieto zákonom stanovené
podmienky nespĺňa.

11. Zároveň namietala záver súdu prvej inštancie, že zmluvu o úvere je potrebné považovať za zmluvu
podľa zák. č. 129/2010 Z.z.. Mala za to, že zmluva bola uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka ako zmluva nepomenovaná. Z uvedeného dôvodu, nakoľko Obchodný zákonník hovorí,
že obsah nepomenovanej zmluvy sa riadi náležitosťami, ktoré sú prináležiace k zmluve, ktorá je jej

obsahom najbližšia, v tomto prípade v zmluve o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka,
má žalovaná za to, že zmluva obsahovala všetky podstatné náležitosti, ktoré sa vyžadujú zákonom,
a to dostatočné označenie predmetu konania, ako aj účastníkov konania. Ostatné práva a povinnosti
sa riadia dispozitívnymi ustanoveniami Obchodného zákonníka a sú ponechané na dohode zmluvných
strán. Poukázala na to, že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je uvedená

priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa dohody o splátkach dlžník berie na
vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov je vo výške 281,64 %. Dohoda o splátkach
oprávňuje dlžníka plniť v splátkach, na základe ktorých logicky vzrastá aj RPMN. Nakoľko náležitosti,
a to počet splátok dohodnutý na 12 vo výške 131 € k druhému kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc
dňom 12.4.2013 do 2.3.2014, sú obsahom dohody o plnenie v splátkach, ktorá prináleží k zmluve o

úvere a s ktorou bol osobitne dlžník oboznámený, nakoľko bol s ním individuálne jej obsah dohodnutý,
má žalovaná za to, že nemožno hovoriť o absencii predmetných údajov.

12. Žalovaná sa nestotožnila s tvrdením súdu, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná. Poukázala na
to, že dohoda predstavuje samostatný dokument, ktorý je jeden zo zabezpečovacích inštitútov. Veriteľ

si ním zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku,
ktorá má spotrebiteľský alebo iný charakter, nie je vylúčená. Dohoda predstavuje samostatný dokument
a je v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa, kde zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia
uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o
zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak táto dohoda je uzavretá vo forme osobitnej listiny. Z rozsudku nie

je zrejmé, že by žalobca preukázal, že by nebol o následkoch uzavretia tejto dohody osobitne poučený.
Dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa základné náležitosti, lebo má písomnú formu, a bola uzavretá
písomne. Ďalej je tam uvedený súhlas dlžníka s dohodou, na znak čoho bola dohoda podpísaná,
uvedenie rozsahu vykonávaných zrážok vo výške 131 €. Uzavretím dohody vzniká veriteľovi právo, abymu po uplynutí doby splatnosti pohľadávky boli prevedené sumy zrazené na základe tejto dohody zo
mzdy alebo z iného príjmu dlžníka. Nesmú byť zrazené zrážky vyššie, než to ustanovuje O.s.p. pre
výkon rozhodnutia. Dohoda o vyšších zrážkach by odporovala zákonu. Z toho vyplýva, že celková výška,

ktorá sa má zraziť, nie je obligatórna náležitosť dohody o zrážkach zo mzdy. Obligatórna náležitosť je
výška mesačnej zrazenej sumy. V prípade dohody o zrážkach zo mzdy sa veriteľ dostáva do majetkovo
právneho styku s ďalším subjektom, ktorý nie je priamym účastníkom dohody o zrážkach zo mzdy, t.j.
s platiteľom mzdy. Preto v dohode musí byť platiteľ mzdy náležite identifikovaný. Z uvedených dôvodov
nie je možné vyhlásiť dohodu za neplatnú. Vyplnením dohody o zrážkach zo mzdy mal klient možnosť

dohodu individuálne dohodnúť, teda nešlo o formulárovú listinu, ktorú možno buď prijať alebo odmietnuť.
Klient sa svojim pričinením podujal k jej podpisu, prijatiu, ovplyvneniu obsahu, a preto nemožno hovoriť
o absencii individuálneho dojednania zabezpečovacieho prostriedku. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola
so žalobcom individuálne dojednaná. Dosvedčuje aj existenciu dodatku k zmluve o úvere, v súvislosti
s ktorou bola dohoda uzavretá a síce dodatok precizujúci použitie žalovaným poskytnutých peňažných
prostriedkov na výkon zamestnania žalobcu.

13. Žalovaná zastáva názor, že žalobca na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy nemá
naliehavý právny záujem. Podľa názoru žalovanej žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na
určení neplatnosti zmluvy o úvere ani dohody o zrážkach zo mzdy.

14. Žalovaná sa nestotožnila ani s výrokom ohľadne trov konania.

15. K vzniku bezdôvodného obohatenia poukázala na to, že nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného
obohatenia ako stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere. Predmetná
zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú. Rovnako tak právny dôvod na plnenie

zo zmluvy o úvere nikdy neodpadol a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov.

16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej mal za to, že súd rozhodnutie vo veci odôvodnil
dostatočne, presvedčivo a že sa vyrovnal v odôvodnení rozhodnutia so všetkými právnymi argumentmi,
ktoré žalovaná počas konania namietala. Zhodnotil všetky dôkazy predložené na podporu svojich

tvrdení žalobcom. Uviedol, ktoré z nich považoval za preukázané a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil. Len z dôvodu, že súd nerozhodol podľa predstáv žalovanej, nemôže ísť o odňatie
možnosti účastníkovi konať pred súdom tak, ako to žalovaná v odvolaní uvádza. Žalovaná mala
vytvorený dostatočný časový priestor na tvrdenie skutočností, označovanie a predkladanie dôkazov v
sporovej právnej veci. V odvolaní nepredložila žiaden dôkaz, ktorým by vyvrátila tvrdenia a dôkazy

uvedené v žalobe a ktorými by mohla preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Žalobca jasne a originálnymi
listinami preukázal, akú sumu žalobca zaplatil žalovanej z titulu predmetnej zmluvy. Tiež bolo dôkazným
prostriedkom, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere ustálené, že zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a
že neobsahuje predmetné náležitosti. Z tohto dôvodu je zo zákona bezúročná a bez poplatkov. Žalobca
poukázal na to, že žalovaná vlastným konaním, resp. nekonaním alebo opomenutím spôsobila, že

zmluva sa zo zákona stala bezúročná a bez poplatkov. Z toho dôvodu si žalovaná nemá právo nárokovať
plnenievplnejvýškeodžalobcutak,akosavzmluvezaviazal.Žalovanápočasfungovanianafinančnom
trhu si mala zmluvy uzatvárané so spotrebiteľmi dať do súladu s právnym poriadkom Slovenskej
republiky. To znamená, že žalovanej patrí nárok z predmetnej zmluvy len vo výške istiny, a to práve
z dôvodu neuvedenia podstatných náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré zákon vyžaduje

a ich nesplnenie neprimerane sankcionuje. Obchodná podmienka používaná veriteľmi v zmluvách o
spotrebiteľských úveroch spočívajúca v nečlení splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov
sa považuje tiež za neprijateľnú podmienku. V zmysle zmlúv, ktoré nečlenia splátky na splátky istiny,
úrokov a iných poplatkov, má spotrebiteľ plniť úver v jednotlivých splátkach, ale od samotného počiatku
nevie, koľko má hradiť na istinu úveru, koľko má hradiť na odplatu veriteľa, úroky a poplatky. Veriteľ

to od samého začiatku veľmi dobre vie a má o tom vedomosť, ale takúto informáciu spotrebiteľovi
neposkytuje. Je to teda veriteľ, kto svojvoľne a nekontrolovateľne priraďuje splátky spotrebiteľa a určuje,
aká časť sa použije na splátky istiny a aká na splátky odmeny veriteľa. Spotrebiteľ nemá žiadnu moc
skontrolovať podľa akého kľúča toto veriteľ robí. Ak by si spotrebiteľ vyžiadal amortizačnú tabuľku, nič by
to nezmenilo na skutočnosti, že priradenie splátok spotrebiteľa istine a úrokom zaplateným do momentu

vyžiadania si amortizačnej tabuľky, by bolo len a len v réžii veriteľa a spotrebiteľ by nemal žiadnu moc
ovplyvniť ako veriteľ určil jednotlivé splátky do momentu vyžiadania si amortizačnej tabuľky. Veriteľ musí
mať vedomosť o tom, ako chce priraďovať jednotlivé splátky k úrokom a ako k istine od počiatku. Vo
svojich zmluvách musí túto skutočnosť spotrebiteľom oznámiť, inak sa bude jednať o nekalú obchodnúpraktiku v zmysle § 7 ods. 2 písm. b/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Nekalá obchodná
praktika veriteľov je neprijateľná obchodná podmienka a spočíva v tom, že spotrebiteľovi sú predložené
na podpis zmluvy, v ktorých absolútne nie je uvedené, v akej výške bude mesačne spotrebiteľ hradiť

úroky úverov ako odmenu veriteľa a v akom pomere bude splácať istinu úveru, pričom informácia o
splácaní odmeny je jedna z najpodstatnejších informácii v zmluve vôbec. Veritelia túto informáciu do
zmlúv zámerne nevkladajú a skrývajú. Keďže toto rozdelenie neurčuje spotrebiteľ a ani nie je o spôsobe
tohto pomeru informovaný pred uzavretím zmluvy a ani v zmluve samotnej, takouto obchodnou praktikou
veriteľov je spôsobovaná značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a
zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

17. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (v replike) uviedla, že výška úrokov nie je podstatnou
náležitosťou zmluvy o úvere uzavretej podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Ak je uvedená vada
v dojednaní o výške úrokov neznamená to, že zmluva o úvere je ako celok neplatnou, ale znamená to,

že sa v danom prípade aplikuje ust. § 502 ods. 1 Obch. zák. To isté vyplýva aj z aktuálneho rozhodnutia
súdneho dvora EÚ č. C 26/13 vo veci Árpad Kásler, Hajnalka Káslerné Rábai/OTP Jelzálogbank
Zrt zo dňa 30.4.2014. Zdôraznila, že v čase uzavretia zmluvy neexistoval a nebol účinným žiaden
všeobecnezáväznýprávnypredpis,podľaktoréhobybolastanovenámaximálnaprípustnávýškaúrokov
za poskytnutie peňažných prostriedkov. Dôkazné bremeno v otázke primeranosti odplaty znáša žalobca

a nie žalovaná. Žalobca musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá
výrazne vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných subjektmi poskytujúcimi financovanie z
vlastných zdrojov. Pokiaľ sa žalobca dovoláva údajov bánk, koná tak v priamom rozpore s ust. § 53 ods.
6 OZ, podľa ktorého je ako merítko považovaná odplata obvykle požadovaná na finančnom trhu, t.j. nie
len bankami, ale aj inými účastníkmi finančného trhu. Súd by mal správne prihliadať na úrokovú sadzbu

stanovenú pre nebankové leasingové a iné spoločnosti, pod ktoré spadá aj žalovaná.

18. Žalobca v duplike konštatoval, že žalovaná neuvádza žiadne argumenty k prejednávanej veci a
práve naopak sa zdá, že vyjadrenie obsahovo nie je v súlade s prejednanou a rozhodnutou vecou. Na
základe uvedeného zotrval na všetkých svojich doterajších ústnych a písomných vyjadreniach a ich

dôvodoch a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

19. Duplika bola žalovanej doručená dňa 10.05.2017.

20. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od

01.07.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné
zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.

21. Rozsudok súdu je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, pretože z odôvodnenia nie je zrejmá
úvaha, na základe ktorej súd dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi
stranami sporu je v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. o spotrebiteľských úveroch a o naplnení
dôvodov pre určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.

22. Odôvodnenie v tejto časti je stručné, bez uvedenia záverov vyplývajúcich zo zisteného skutkového
stavu a závery súdu sú tak nepreskúmateľné.

23.Týmto nesprávnym procesným postupom súd znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok
nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, čím je naplnený dôvod pre zrušenie rozsudku v
zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.

24. Podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,

aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonalďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

25. Rozsudok musí obsahovať odôvodnenie v súlade s citovaným ustanovením § 220 ods. 2 CSP,
pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami
strany sporu. V odôvodnení sa súd, rozhodujúci o uplatnenom nároku, musí vysporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený

nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na
právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie musí preto
obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku.
Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj
pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné.

26. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že o nepreskúmateľný rozsudok ide vtedy, ak dôvody neobsahuje
alebo sú nezrozumiteľne podané. Odôvodnenie musí byť úplné v zmysle, že sa vysporiada so všetkými
otázkami riešenými v konaní a musí byť v súlade s výrokom.

27. Rozsudok súdu nemá vyššie uvedené náležitosti, preto nemohol byť predmetom odvolacieho

prieskumu.

28. Okresný súd dospel vo svojom rozhodnutí k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá
medzi stranami sporu je v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. b/ (správne k/ - poznámka odvolacieho
súdu) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahuje všetky náležitosti vyžadované daným

ustanovením, t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účel jeho splatenia.

29. Tento záver súdu prvej inštancie je nielen nepreskúmateľný, ale aj predčasný, nakoľko v spise

sa samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 08.03.2013 nenachádza, a preto nebolo možné
posúdiť, či zmluva o spotrebiteľskom úvere (ne)spĺňa všetky náležitosti vyžadované zákonom o
spotrebiteľských úveroch, a teda nie je zrejmé, ako okresný súd dospel k tomuto záveru.

30. Napriek skutočnosti, že samotná zmluva nie je obsahom súdneho spisu, súd vykonal dokazovanie

oboznámením sa so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ako aj so všeobecnými úverovými podmienkami
(ktorésavspiserovnakonenachádzajú),adospelkzáveruojejnesúladesozákonomospotrebiteľských
úveroch.

31. Úlohou súdu v ďalšom konaní po zrušení veci bude preto v prvom rade zabezpečiť zmluvu o

spotrebiteľskom úvere zo dňa 08.03.2013 spolu so všeobecnými úverovými podmienkami.

32. Po predložení zmluvy a všeobecných úverových podmienok niektorou zo strán sporu, okresný
súd následne posúdi, či zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 08.03.2013 spadá do režimu
spotrebiteľských zmlúv alebo sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka.

33.Akokresnýsúddospejekzáveru(ktorýnáležiteodôvodní),žezmluvauzavretámedzistranamisporu
je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, posúdi, či zmluva (ne)obsahuje náležitosti v zmysle ust. § 9 ods.
1,2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v
znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (t. j. znenie do 09.06.2013) a nadväzne na to, či úver je možné

považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z.).

34. V prípade, že okresný súd dospeje k záveru, že zmluva neobsahuje zákonom predpísané náležitosti,
a v dôsledku toho je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, bude
povinnosťou súdu zistiť, na akú sumu žalobcovi skutočne vznikol nárok. Žalobca v danom prípade tak

má nárok iba na vrátenie rozdielu medzi skutočne poskytnutou výškou úveru a žalobcom zaplatenou
sumou.35. Okresný súd v rozhodnutí konštatoval, že žalobca uhradil žalovanej sumu 3.140 €. Svoje rozhodnutie
v tejto časti neodôvodnil skutkovými zisteniami tak, aby bolo zrejmé, na základe čoho tento záver vyvodil,
t. j. z akých platieb táto suma pozostáva a akým spôsobom bola táto suma uhradená. Tento záver možno

predvídať iba z vyjadrenia žalobcu, pričom však žalobcom predložené doklady - Potvrdenie o prevzatí
finančných prostriedkov, sú nečitateľné.

36. V prípade záveru, že úverová zmluva spadá do režimu zmluvy o úvere upravenej v Obchodnom
zákonníku, súd posúdi, či zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti. Rovnako posúdi fakultatívne

náležitosti zmluvy (výška úrokov, výška poplatku) a ich súlad s právnymi predpismi, prípadne dobrými
mravmi.

37. Rovnako zmätočné sa javí odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadne dohody o
zrážkach zo mzdy.

38. V tejto časti je rozsudok súdu predčasný a nepreskúmateľný, keďže dohoda o zrážkach zo mzdy,
rovnako ako zmluva o úvere, nie je obsahom súdneho spisu. Odvolací súd tak nemohol preskúmať,
čo je obsahom dohody o zrážkach zo mzdy a aké pohľadávky zabezpečuje, a teda, či záver súdu
o neplatnosti dohody je vecne správny. Rovnako záver súdu, že dohoda sa odchyľuje od ust. § 551
OZ v neprospech spotrebiteľa, nemohol byť predmetom odvolacieho prieskumu, nakoľko odvolací súd

nemohol preskúmať obsah dohody z dôvodu, že dohoda v konaní zabezpečená nebola a ohľadne tohto
záveru chýbajú akékoľvek úvahy súdu (v ktorej časti, z akých dôvodov a v čom sa odchyľuje od ust.
§ 551 OZ).

39. Nepreskúmateľný je aj záver okresného súdu, že dohoda, ktorou sa zabezpečuje budúca

pohľadávka, je zmluvnou podmienkou v rozpore s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nie je ani
zrejmé, ako dospel súd k záveru, že predmetnou dohodou sa zabezpečuje budúca pohľadávka.

40. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

41. Okresný súd svoj záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky neodôvodnil, a neuviedol, v čom

dohoda o zrážkach spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, a teda je neprijateľná, a z toho dôvodu neplatná.

42. Úlohou súdu v ďalšom konaní po zrušení veci bude preto zabezpečiť dohodu o zrážkach zo mzdy
zo dňa 08.03.2013 a vykonať dôkaz touto listinou podľa § 204 CSP.

43. Po zabezpečení dohody o zrážkach zo mzdy okresný súd posúdi, či uzatvorená dohoda o zrážkach
zo mzdy spĺňa náležitosti podľa ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka.

44. Následne okresný súd posúdi, či dohodu o zrážkach zo mzdy možno považovať za formulárovú

zmluvu, ak bola uzavretá spolu so zmluvou o úvere, či bola individuálne dohodnutá, či jej podpisom
(ne)bol podmienený podpis samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a teda či zásady vyslovené v ust.
§ 53 ods. 1 OZ a ostatné ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv a ochrany spotrebiteľa sa
vzťahujú aj na vedľajšie zmluvné ustanovenia, nielen na hlavnú zmluvu.

45. Ak súd dospeje k záveru, že zásady vyslovené v ust. § 53 ods. 1 OZ a ostatných ustanoveniach
týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv sa vzťahujú aj na vedľajšie zmluvné ustanovenia formulárovej
povahy, preskúma, či dohoda (ne)obsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právachapovinnostiachzmluvnýchstrán.Rovnakoposúdiobsahdohodyozrážkachzomzdyzhľadiska
systému ochrany spotrebiteľa zavedeného Smernicou Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách.

46. V prípade, že dohoda obsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán, uvedie konkrétne, o ktoré ustanovenia dohody sa jedná, a z čohokonkrétne vyplýva daná nerovnováha v právach a povinnostiach. Svoj záver súd odôvodní náležitým
spôsobom tak, aby bol preskúmateľný nielen odvolacím súdom ale aj stranami sporu.

47. Povinnosťou súdu po vrátení veci bude riadiť sa ust. § 215 CSP, v zmysle ktorého súd rozhodne
na základe zisteného skutkového stavu, pričom skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa
tohto zákona (CSP).

48. Bez riadneho zistenia skutkového stavu je formulácia akýchkoľvek právnych záverov vylúčená.

49. V prejednávanom spore žalobca vyvodzuje svoje nároky z nedostatku náležitostí úverovej zmluvy
a neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, preto bez predloženia vyššie uvedených listín nie je možné
riadne zistiť skutkový stav, tvoriaci základ pre rozhodnutie vo veci.

50. Keďže ide o spotrebiteľský spor (§ 290 CSP), súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ

nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí
takýto dôkaz (§ 295 CSP).

51. Dôkazmi, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie v tejto veci, nepochybne sú úverová zmluva a dohoda
o zrážkach zo mzdy, na ktoré žalobca v žalobe poukazuje, preto povinnosťou súdu bude obstarať tieto

dôkazyavykonaťdokazovanietýmitolistinami(§204CSP)na(ne)preukázanietvrdenížalobcuvžalobe.

52. Až na základe riadne zisteného skutkového stavu bude možné vo veci opätovne rozhodnúť.

53. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok, v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/

CSP zrušil a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).

54. V zmysle ust. § 391 ods. 2 CSP, je súd prvej inštancie viazaný vyššie vysloveným právnym názorom.

55. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd o náhrade trov celého konania, vrátane trov tohto

odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

56. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).