Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. august 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/183/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113220636
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3113220636.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou v právnej veci navrhovateľa EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO 35 724 803, zastúpeného advokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO 36 613 843 proti odporcom
1/ I. O., št. občianke SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom K. K., B. XX/XX, 2/ Š. O., št. občanovi SR, nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. X. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov Združenie na

ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám. Legionárov 5, zastúpeného advokátom
JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Stropkov, Nám. SNP 7, o zaplatenie 3 138,72 € s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Odporcovia 1/,2/ sú povinní zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne 3 171,16 € s 9 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 3 138,72 € od 07.08.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Odporcovia 1/, 2/ a vedľajší účastník na strane odporcov 1/, 2/ sú povinní zaplatiť navrhovateľovi
spoločne a nerozdielne náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku 183,- € a
v trovách právneho zastúpenia 803,79 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho
zástupcu navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha od odporcov 1/, 2/ zaplatenia sumy 3 138,72 € s 9 %
ročným úrokom z omeškania za obdobie od 11.09.2010 do 06.08.2011 v sume 32,44 € a 9 %

ročným úrokom z omeškania zo sumy 3 138,72 € od 07.08.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania
titulom zmluvy o úvere č. 273251796 zo dňa 25.08.2004, uzavretej medzi právnym predchodcom
navrhovateľa, Slovenská sporiteľňa, a.s., ako veriteľom a odporcami ako dlžníkmi, na základe ktorej bol
dlžníkom poskytnutý úver. Dlžníci neplnili svoje povinnosti zo zmluvy, neplatili splátky v stanovených
termínoch. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2011 bola pohľadávka voči nim postúpená
na postupníka- navrhovateľa. Ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala táto sumu 6
177,55 €, ktorá pozostávala z istiny 5 832,34 €, úroku z omeškania 354,21 €. Zdôraznil, že predmetná

zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom, a preto sa právne vzťahy zo zmlúv o úvere, uzavretých
pred 01.01.2008, spravujú Obchodným zákonníkom, bez ohľadu na povahu účastníkov vzťahu. Do
31.12.2007 sa ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a neprijateľných
podmienkach vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené
v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55. V dôsledku uvedeného sa na účastníkov zmluvy
nevzťahovala povinnosť podľa § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Novelizovaným ustanovením

§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje sa
podľa nich ani platnosť úkonov pred 01.01.2008. Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcom
úver 4 979,09 €, ktorý mali splatiť v mesačných splátkach po 65,39 €, vždy k 10. dňu v mesiaci. V tomtokonaní si uplatňuje splátky splatné v období od 10.09.2010 do 10.08.2014 v počte 48 a v celkovej
výške 3 138,72 €, pretože splátky splatné pôvodne od 20.08.2011 do 10.08.2014 sa stali splatnými
dňa 06.08.2011, kedy navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zvyšok splátok si v konaní

neuplatňuje. Zároveň si uplatnil vyčíslený úrok z omeškania v sadzbe 9 % ročne z jednotlivých dlžných
splátok 65,39 € za obdobie od 11.09.2010 do 06.08.2011 v celkovej výške 32,44 €, ktorú sumu v návrhu
presne špecifikoval.

Podaním, doručeným súdu dňa 23.12.2013, doplnil navrhovateľ, že žiada, aby súd zaviazal odporcov na

plnenie spoločne a nerozdielne. Ďalej uviedol, že na základe zmluvy o splátkovom úvere pôvodný veriteľ
poskytol odporcom úver 4 979,09 €, ktorý sa zaviazali splácať v splátkach, s úrokovou sadzbou 9,30 %
ročne, v splátkach po 65,39 € mesačne, vždy k 10. dňu v mesiaci, počnúc dňom 10.03.2004 a konečnou
splatnosťou dňa 10.01.2007. Dňa 28.06.2011 pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku z predmetnej zmluvy
na navrhovateľa. Ku dňu postúpenia predstavovala pohľadávka sumu 6 177,55 €, z toho istina 5 823,34
€ a úroky z omeškania 354,21 €. Uvedené úroky z omeškania si ale v konaní neuplatňuje. Istina 5 823,34

€ pozostávala z neuhradeného úveru, poplatkov a zmluvných úrokov. Odporcovia na dlh uhradili sumu
spolu 2 757,68 €, z ktorej suma 2 617,52 € bola započítaná na istinu úveru a suma 140,16 € na úrok
z omeškania. Poplatky za správu úveru a za upomienky predstavovali sumu 218,74 €, zmluvné úroky
sumu spolu 3 243,03 €, pričom podrobne popísal spôsob ich výpočtu. Zdôraznil, že v tomto konaní si
ale uplatňuje len splátky splatné v období od 10.09.2010 do 10.08.2014 v počte 48 a v celkovej výške 3

138,72 €, pričom dňa 06.08.2011 navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.

Dňa 01.10.2013 do konania vstúpil vedľajší účastník na strane odporcov, ktorý dňa 07.03.2014 doručil
súdu vyjadrenie k žalobnému návrhu, v ktorom uviedol, že pôvodný veriteľ je bankou, ktorá nemohla
navrhovateľovi postúpiť živú pohľadávku, pretože bankové úvery môže poskytovať a spravovať iba

banka. Predmetom postúpenia pohľadávky potom mohla byť len pohľadávka z ukončeného zmluvného
vzťahu. Navrhovateľ v konaní nepreukázal ukončenie úverového vzťahu, pričom podľa prílohy k zmluve
o postúpení pohľadávok bol počet dní omeškania 1 234, a teda vzťah bol ukončený vo februári
2008. Vzhľadom k uvedenému vzniesol námietku premlčania vo veci a namietol aktívnu legitimáciu
navrhovateľa v konaní. Navrhol, aby súd položil odporcom otázku, či so vznesenou námietkou

premlčania súhlasia a či ju sami vznášajú.

Podaním zo dňa 18.07.2014 vedľajší účastník na strane odporcov doplnil, že zotrváva na
predchádzajúcich námietkach a v tomto smere poukázal na § 92 ods. 8 zákona o bankách a dôvodovú
správu k predmetnému zákonnému ustanoveniu, v zmysle ktorých môže byť predmetom postúpenia

pohľadávky z banky na inú osobu, nebanku, len pohľadávka zodpovedajúca nesplácanému dlhu, teda
podľa jeho názoru len splátka úveru, ktorá je nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti. Z tohto
dôvodu namietol aktívnu legitimáciu navrhovateľa. Zároveň musí byť splnená podmienka, že banka
vyzve písomne klienta na úhradu peňažného záväzku, čo navrhovateľ nepreukázal. Zdôraznil, že ku
dňu postúpenia pohľadávky nemohol existovať dlh odporcov vo výške 6 177,55 €, pretože táto suma

predstavujeskapitalizovanúsumuceléhoúveru,ktorýmaltrvaťaždoroku2014.Vtomtosmerepoukázal
na rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 07.05.2014 č.k. 8C/156/2012-279 a Krajského súdu v
Prešove č.k. 6Co/119/2013-135 zo dňa 29.05.2014. Navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal mu trovy
konania.

Navrhovateľ sa k uvedenému vyjadril podaním zo dňa 28.07.2014 tak, že s právnym názorom
vedľajšieho účastníka nesúhlasil a mal za to, že je možné postúpiť aj nezosplatnenú pohľadávku banky
osobe, ktorá bankou nie je. Pokiaľ ide o námietku premlčania, mal za to, že ju môže vzniesť len účastník
konania, nie vedľajší účastník. Zároveň namietal, že v konaní si uplatňuje len nepremlčané splátky,
splatné od 10.09.2010 do 10.08.2014.

Uznesením sp. zn. 27C/183/2013 zo dňa 26.08.2014 súd pripustil zmenu žaloby tak, že odporcovia majú
byť zaviazaní na zaplatenie žalovanej sumy spoločne a nerozdielne.

Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom za splnenia podmienok podľa § 101 ods.

2 O.s.p. v neprítomnosti vedľajšieho účastníka a jeho zástupcu, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili a
súhlasili s tým, aby súd konal v ich neprítomnosti, a v neprítomnosti odporcov, ktorí, hoci riadne
predvolaní, svoju neúčasť neospravedlnili a nepožiadali o odročenie pojednávania; vykonal dokazovanie
oboznámením sa s návrhom, zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 25.08.2004 vrátane Všeobecnýchobchodných podmienok, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28.06.2011, oznámením o postúpení
pohľadávkyzodňa18.07.2011,výzvoukúhradeaoznámenímovyhlásenímimoriadnejsplatnostizodňa
18.07.2011, písomnými podaniami navrhovateľa a vedľajšieho účastníka, vyjadreniami navrhovateľa na

pojednávaní, ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovné:

Dňa 25.08.2004 bola medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Suché Mýto
4, IČO: 00 151 653 ako veriteľom (ďalej len „veriteľ“) a odporcami 1/, 2/ ako dlžníkmi, uzavretá zmluva o
splátkovom úvere, na ktorej základe im veriteľ poskytol úver 4 979,09 €/150 000,- Sk, ktorý sa zaviazali

splatiť v pravidelných mesačných splátkach po 65,39 €/1 970,- Sk vždy k 10. dňu v mesiaci. Poplatok za
poskytnutie úveru 2 % z výšky úveru bol splatný v deň podpisu zmluvy. Prvá splátka bola stanovená na
deň 10.09.2004 a posledná na deň 10.08.2014. Výška úrokovej sadzby bola ku dňu podpisu zmluvy 9,30
% ročne, poplatok za správu úveru bol 1,33 €/40,- Sk mesačne. Ročná percentuálna miera nákladov
bola 10,39 %. Spoludlžníci boli voči veriteľovi zaviazaní spoločne a nerozdielne (čl. III bod 12 zmluvy).

Súčasťou zmluvy o splátkovom úvere boli aj Všeobecné obchodné podmienky, v ktorých v bode 7.6.1
je dojednané oprávnenie veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy o úvere okrem
iného v prípade, že je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac
ako 10 dní alebo je v omeškaní so splatením poplatkov spojených s úverom, ktoré trvá viac ako 10 dní.
Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2011 bola pohľadávka voči odporcom

postúpená postupcom- Slovenská sporiteľňa, a.s., na postupníka- navrhovateľa, ktorá skutočnosť bola
odporcom oznámená listom zo dňa 18.07.2011. Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok
predstavoval zostatok pohľadávky odporcov ku dňu postúpenia sumu 6 177,55 €, z toho istina 5 823,34
€, úroky z omeškania 354,21 €.

Právny nástupca veriteľa- navrhovateľ využil z toho dôvodu svoje oprávnenie požadovať okamžité
predčasnésplatenievšetkýchdlžnýchčiastokkudňu18.07.2011,atovýzvouzodňa18.07.2011.Výzvou
vyzval odporcov na plnenie dlhu najneskôr do 01.08.2011.

Súd vec posúdil podľa ustanovení právnych predpisov, účinných ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. ku dňu

25.08.2004.

Podľa § 497 Obch. zák. v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluvou o úvere sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, b/ z.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy o splátkovom úvere na účely tohto zákona sa rozumie: spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba
a pre príslušníkov svojej domácnosti, predávajúcim podnikateľ, 4) ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky

alebo poskytuje služby.

Podľa § 23a ods. 1, 2 z.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
o splátkovom úvere spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú

vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, 13d) sa primerane použijú
ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 52 ods. 1 až 3 z.č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) v znení

účinnom v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o splátkovom
úvere zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon

priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom odo dňa 01.01.2008 spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch právne vzťahy, ktoré vznikli pred
11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov,
ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ustanovenia § 10 ods. 2 a 3,
§ 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu
neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať
spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy o splátkovom úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa§4ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí 6) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak
je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie
ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré

sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu
vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo
služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na
ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú
percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená
ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté
do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ
zaplatiťzvýšenénáklady.Uvediesavýškatýchtonákladov,spôsobvýpočtualebočonajpresnejšíodhad.

Na základe vykonaného dokazovania v predmetnej veci a uvedených zákonných ustanovení mal
súd za to, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa (ako veriteľom) a odporcami 1/, 2/ (ako
dlžníkmi) vznikla zmluva o úvere podľa § 497 a nasl. Obch. zák. - dvojstranný záväzkovoprávny vzťah,
podľa ktorého právnemu predchodcovi navrhovateľa vznikla povinnosť poskytnúť menovaným úver a
odporcom povinnosť vrátiť ho podľa dohodnutých podmienok v úverovej zmluve. Zmluva obsahuje po

právnej stránke všetky znaky a podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obch. zák..
Spoludlžníci akceptovali jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy ich podpísaním, a preto mali povinnosť
za predmet zmluvy riadne a včas zaplatiť, teda vrátiť požičané finančné prostriedky tak, ako sa k tomu
zmluvou zaviazali.Súd ďalej zmluvu o splátkovom úvere vyhodnotil ako typovú spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 2 písm.
b/ a § 23a ods. 1, 2 z.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného

vzťahu. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred
pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah
medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcami 1/, 2/ túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva
bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností Všeobecné obchodné
podmienky, pričom text dokumentov menovaní ovplyvniť nemohli, nakoľko boli pripravené už vopred

pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že právny predchodca navrhovateľa pri uzavieraní
zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a odporcovia v čase uzavretia zmluvy
nekonalivsúvislostisvýkonomsvojejpodnikateľskejaleboinejobchodnejčinnosti,zmluvupodpísaliako
fyzické osoby za účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre príslušníkov svojej domácnosti.

Pojem spotrebiteľská zmluva do Občianskeho zákonníka zaviedla jeho novela z.č. 150/2004 Z.z.,

ktorú úpravu neskôr výrazne pozmenil z.č. 568/2007 Z.z. (a neskôr i ďalšie čiastkové novelizácie).
Spotrebiteľská zmluva pritom nie je samostatný typ zmluvy, ale ide o druh zmluvy, pre ktorú právne
predpisy (nielen Občiansky zákonník) stanovujú osobitné podmienky a určujú jej náležitosti. Právna
úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch.
Ako je uvedené vyššie, zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcami bol

síce tzv. absolútnym obchodom, čo však v zmysle uvedeného nevylučuje možnosť a povinnosť súdu
aplikovaťnatenistýprávnyvzťahiustanoveniaspotrebiteľskéhoprávaslúžiacenaochranuspotrebiteľa.
Z materiálneho hľadiska sa totiž pozícia zmluvnej strany, uzatvárajúcej zmluvu pred účinnosťou novely
Občianskeho zákonníka z.č. 568/2007 Z.z. nelíšila od pozície spotrebiteľa, uzavierajúceho zmluvu už v
režime spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. Obč. zák. v znení účinnom od 01.01.2008. Ustanovenie

§ 54 ods. 1 prvá veta Obč. zák. prikazuje aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka na práva a
povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie než príslušné ustanovenia
Obchodného zákonníka. Inými slovami Obchodný zákonník možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy
aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu
súd na vec aplikoval ustanovenia § 100 ods. 1, § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka o premlčaní,

ktoré sú pre spotrebiteľa v tomto prípade nepochybne výhodnejšie a zabezpečujú jeho ochranu.

Uvedené má oporu aj z hľadiska historického výkladu, keď novelou Občianskeho zákonníka z.č.
102/2014 Z.z. výslovne v § 52 ods. 2 zaviedol pravidlo, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali

použiť normy obchodného práva.

S poukazom na námietku premlčania, vznesenú v konaní vedľajším účastníkom, ako i vzhľadom na ust.
§ 5b z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, bolo potrebné vysporiadať sa v konaní najskôr s otázkou,
činiejedanáokolnosť,ktorábyzakladalanemožnosťuplatneniapráva,oslabenienárokupredávajúceho

voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi.

Pokiaľ navrhovateľ namietal, že vedľajší účastník nie je oprávnený vzniesť vo veci námietku premlčania,
súd sa s jeho právnym názorom nestotožnil. Skutočnosť, že vedľajší účastník má právo v konaní vzniesť

námietku premlčania vyplýva z rozsudku NS ČR zo dňa 19.02.2009, sp. zn. 25 Cdo/539/2008, podľa
ktorého vedľajší účastník je v konaní zásadne oprávnený ku všetkým úkonom (s výnimkou dispozície
s konaním a s jeho predmetom), ku ktorým je oprávnený hlavný účastník, a tieto úkony činí práve v
prospech (a s účinkami pre) hlavného účastníka, ktorého v spore podporuje. Uplatnenie obrany proti
návrhu je procesným právom účastníka konania (odporcu) a rovnaké právo má v zmysle ust. § 93 ods.

3 O.s.p. i vedľajší účastník, ktorý v konaní vystupuje na jeho strane; na tom, že ide o procesné právo,
nič nemení skutočnosť, že pomocou obrany proti návrhu sa uplatňujú taktiež námietky vychádzajúce
z hmotnoprávnej úpravy (ako je práve námietka premlčania), pretože procesné právo tieto námietky
uplatniťvkonanínemožnozamieňaťstým,čimajúpôvodvhmotnomalebovprocesnompráve.Rovnaký
názor je vyslovený i v rozsudku NS ČR sp. zn. 21 Cdo 2313/2004.

Posúdiac prejednávanú vec podľa vyššie citovaných ustanovení zákona dospel súd k záveru, že
námietka premlčania zo strany vedľajšieho účastníka na strane odporcov nie je dôvodná.Podľa tvrdenia samotného navrhovateľa, ktoré je v súlade s výpisom z bankových kníh jeho právneho
predchodcu, ktoré tvoria prílohu č. 1 zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2011, predčasnú
splatnosť celého úveru vyhlásil až navrhovateľ, a to dňom 18.07.2011. V konaní nebol zistený

opak, vedľajší účastník v konaní neuviedol, ktorým dňom by mal právny predchodca navrhovateľa
úver zosplatniť, resp. zmluvu vypovedať či odstúpiť od nej a v tomto smere nenavrhol vykonanie
žiadnych dôkazov. V dôsledku toho ide len o jeho subjektívne tvrdenie, nemajúce oporu vo vykonanom
dokazovaní.

Navrhovateľa potom mohol svoj nárok na zaplatenie celého zvyšku úveru na súde uplatniť prvýkrát
dňa 19.07.2011. Navrhovateľ uplatnil tvrdené právo na súde dňa 13.08.2013, teda v rámci plynutia
všeobecnej trojročnej premlčacej doby (od 19.07.2011 do 19.07.2014). Okrem toho, navrhovateľ
opakovane zdôraznil, že predmetom konania je len jeho nárok na zaplatenie splátok úveru splatných odo
dňa 10.09.2010 do dňa 10.08.2014, t.j. opäť splátok splatných v rámci plynutia všeobecnej trojročnej
premlčacej doby, počítanej dokonca pre každú splátku osobitne.

Súdu teda nezostávalo iné ako konštatovať, že právo navrhovateľa na zaplatenie žalovanej čiastky nie
je premlčané.

Ďalej, predmetná zmluva o splátkovom úvere zo dňa 25.08.2004 je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom

úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu. Odporcovia 1/, 2/ zmluvu podpísali ako fyzické osoby a zo samotnej zmluvy
nevyplýva účel použitia poskytnutých peňažných prostriedkov. Posúdenie predmetného právneho
vzťahu ako spotrebiteľského úveru nevylučuje ust. § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, kde sú taxatívne vymenované zmluvy, na ktoré sa daný zákon nevzťahuje.

Právny vzťah medzi účastníkmi možno podradiť pod ust. § 2 písm. b/ citovaného zákona a zmluva by
mala obsahovať náležitosti, stanovené v § 4 ods. 1, 2 zákona.

Súd po preskúmaní veci konštatoval, že zmluva o splátkovom úvere obsahuje všetky náležitosti,
stanovené v § 4 ods. 1, 2 z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku

zmluvného vzťahu, a to vrátane náležitosti, ustanovenej v § 4 ods. 2 písm. g/ z.č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch - RPMN daného úveru v hodnote 10,93 %.

Je pravdou, že predmetná zmluva o úvere obsahuje dojednanie o úrokovej sadzbe 9,30
% ročne a dojednanie o mesačnom poplatku za správu úveru 1,33 € mesačne, pričom podľa zmluvy

má RPMN úveru predstavovať len 10,93 %. Súd však zohľadnil, že takto vypočítaná sadzba RPMN
vychádza z Prílohy č. 1 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu, ktorá ustanovovala spôsob výpočtu RPMN nesprávnym spôsobom. Z dôvodovej
správy k z.č. 264/2006 Z.z. vyplýva, že do účinnosti tejto novely (dňa 01.07.2006) zákon upravoval
v prílohe výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov pri spotrebiteľských úveroch, ktorý vzorec pre

tento výpočet však neodráža časovú hodnotu peňazí. Tento vzorec na výpočet ročnej percentuálnej
miery nákladov je správny iba pre prípad, že poskytnutý spotrebiteľský úver bude splatený jednou
splátkou bez akýchkoľvek ďalších poplatkov. V odlišnom prípade takto vypočítaná miera nákladov
podhodnocuje skutočnú mieru nákladov a spotrebiteľ dostane skreslené informácie o nákladoch
spojených s úverom. Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/7/ES zo 16.

februára 1998, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 87/102/EHS o aproximácii zákonov, iných
právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov vzťahujúcich sa na spotrebiteľský úver bola
v prílohe I smernice ustanovená základná rovnica vyjadrujúca rovnosť poskytnutých úverov na jednej
strane a splátok a nákladov na druhej strane, pričom po dosadení všetkých prvkov rovnice, ktoré sú
známe zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, možno algebrou alebo pomocou série aproximácií vypočítať

ročnú percentuálnu mieru nákladov poskytnutého spotrebiteľského úveru. Predmetná smernica nebola
Slovenskou republikou transponovaná v správnom znení, čo však v tomto prípade nemožno bez
ďalšieho pričítať na ťarchu veriteľa - dodávateľa. Až s účinnosťou od 01.07.2006 bola novelou -
z.č. 264/2006 Z.z. zabezpečená riadna transpozícia vzorca pre výpočet ročnej percentuálnej miery
nákladov tak, aby výsledok odrážal skutočnú mieru nákladov. Súd pritom zohľadnil i fakt, že ide o

úver, poskytnutý pôvodne bankou, ktorá spadá pod bankový dohľad Národnej banky Slovenska, pričom
výška dojednaných úrokov 9,30 % ročne je v súlade s dobrými mravmi i so sadzbami úrokov, za
ktoré poskytovali úvery aj iné banky na slovenskom peňažnom trhu, čo znamená, že predstavujeobvyklú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov formou úverov bankami spotrebiteľom v čase
poskytnutia úveru.

Na základe uvedeného súd konštatoval, že odporcom vznikla povinnosť vrátiť dlh tak, ako sa k tomu
zmluvou o splátkovom úvere zaviazali, teda v mesačných splátkach po 65,39 €, vždy k 10. dňu v mesiaci,
počnúc dňom 10.09.2004 do dňa poslednej splátky 10.08.2014. Nakoľko svoju povinnosť si neplnili
riadne, navrhovateľ oprávnene, v súlade s bodom 7.6.1 písm. a/ Všeobecných obchodných podmienok,
ktoré sú súčasťou zmluvy o splátkovom úvere vyhlásil ku dňu 18.07.2011 splatnosť celého dlhu. Týmto

dňom potom nastala zročnosť dlhu ako celku, t.j. nielen tých splátok, ktoré odporcovia dlhovali dovtedy,
ale aj tých, ktoré sa mali splatiť len v budúcnosti. Navrhovateľ sa oprávnene domáha plnenia dlhu od
oboch odporcov spoločne a nerozdielne, a to s ohľadom na čl. III bod 12 zmluvy zo dňa 25.08.2004.
Navrhovateľ si však v tomto konaní uplatnil len dlžné splátky za obdobie od 10.09.2010 do 10.08.2014 a
zvyšok dlhu si od odporcov neuplatňuje. Súd potom konštatoval, že navrhovateľ sa od odporcov domáha
len toho, na čo má vo vzťahu k nim právo a jeho nárok posúdil ako dôvodný v celom rozsahu.

Odporcovia svoj dlh navrhovateľovi, resp. jeho právnemu predchodcovi nezaplatili včas, a sú preto v
omeškaní so zaplatením, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej- ktorej splátky. Navrhovateľovi
tak popri práve na zaplatenie zvyšku dlhu 3 138,72 € vzniklo podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. i právo na
úrok z omeškania vo výške určenej podľa § 10c v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

Navrhovateľsivyčíslilúrokzomeškaniazosplátoksplatných od10.09.2010do06.08.2011sadzbou9%
ročnenasumu32,44€,ktorúsumumusúdipriznal.Ďalejsiuplatnilúrokzomeškania9%ročne(sadzba
platná ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru) zo sumy 3 138,72 € od 07.08.2011 do zaplatenia.
Základná úroková sadzba ECB platná od 13.07.2011 do 08.11.2011 bola 1,50 % a navrhovateľovi by
tak patril úrok z omeškania 9,50 % ročne zo sumy 3 605,68 € od 05.11.2012 do zaplatenia. Nakoľko si

uplatnil len úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 3 138,72 € od 07.08.2011 do zaplatenia, súd nemohol
ísť nad rámec jeho návrhu a priznať mu viac.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že odporcov zaviazal na zaplatenie sumy spolu 3 171,16 € (3
138,72 € + 32,44 €) s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3 138,72 € od 07.08.2011 do zaplatenia.

Pokiaľ vedľajší účastník namietal, že pôvodný veriteľ nemohol previesť na navrhovateľa živý úver, súd
konštatoval, že táto námietka nie je dôvodná. Je pravdou, že vo veci sa jedná o tzv. bankový úver,
ktorý bol odporcovi 1/ poskytnutý bankou, ktorá podniká na základe povolenia v zmysle § 2 ods. 1 v
spojení s § 7 ods. 1 z.č. 483/2001 Z.z. o bankách. Odhliadnuc od skutočnosti, že slovenský právny

poriadok nepozná termín „živý úver“, žiadne zákonné ustanovenie neobmedzuje banku, ktorá poskytla
úver podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z., aby kedykoľvek počas trvania
zmluvného vzťahu, alebo i po jeho zániku, postúpila pohľadávku voči dlžníkovi z daného úveru na tretiu
osobu. Uvedené nemožno vyvodiť ani výkladom ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, resp. dôvodovej
správy k tomuto zákonnému ustanoveniu. Zákonné ustanovenie hovorí o tom, že ak je napriek písomnej

výzve banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke, môže banka, za splnenia ďalších podmienok (ak klient pred
postúpením pohľadávky neuhradí banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho
príslušenstva; existencia písomnej výzve banky na plnenie) svoju pohľadávku zodpovedajúcu celému
tomuto peňažnému záväzku (nielen časti) postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá

nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Uvedený výklad korešponduje i s dôvodovou
správou k tomuto zákonnému ustanoveniu, ktorá hovorí o pohľadávke, zodpovedajúcej nesplácanému
dlhu, nielen nesplácanej časti dlhu. V prípade, že dlžník neplní splátky úveru včas a riadne, znamená to
nesplácanie celej pohľadávky, ktorú môže následne banka i za trvania zmluvného vzťahu postúpiť inej
osobe, ktorá nemusí byť bankou.

Taktiež námietku vedľajšieho účastníka, že ku dňu postúpenia pohľadávky nemohol existovať dlh
odporkyne výške 6 177,55 €, pretože táto suma predstavuje skapitalizovanú sumu celého úveru, ktorý
má trvať až do roku 2014, súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.Podľa § 525 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie

odporovalo dohode s dlžníkom.

Pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa
(postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník). Vo všeobecnosti platí zásada, že
postúpiť možno akúkoľvek pohľadávku, okrem pohľadávok definovaných v § 525 ods. 1, 2 Občianskeho

zákonníka. Nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky však vždy je, že musí ísť o pohľadávku
určitú (identifikovateľnú) a existujúcu. Postúpiť možno teda aj doposiaľ nesplatnú pohľadávku, resp.
pohľadávku, ktorá je splatná len čiastočne, pokiaľ nejde zároveň o pohľadávku, popísanú v § 525 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka.

Ako je uvedené vyššie, zmluvou o splátkovom úvere sa odporcovia zaviazali splácať úver, ktorý im

právny predchodca navrhovateľa poskytol vo výške 4 979,09 €, v mesačných splátkach po 65,39 €,
vždy k 10. dňu v mesiaci, počnúc dňom 10.09.2004 do dňa poslednej splátky 10.08.2014. Celkom sa
teda zaviazala zaplatiť 120 splátok po 65,39 €, t.j. sumu 7 846,48 €. Dňa 28.06.2011 došlo k postúpeniu
pohľadávky zo strany veriteľa na navrhovateľa, pričom pohľadávka bola na neho postúpená v celkovej
výške 6 177,55 €, s tým, že splatnosť celého úveru nastane až dňom 10.08.2014 (príloha č. 1 k zmluve o

postúpení pohľadávky). Z uvedeného vyplýva, že pôvodný veriteľ postúpil na navrhovateľ pohľadávku,
ktorá bola nepochybne už čiastočne splatná (splátky splatné v období odo dňa uzavretia zmluvy o
splátkovom úvere do dňa postúpenia pohľadávky) a čiastočne nesplatná (splátky splatné v období odo
dňa nasledujúceho po dni postúpenia pohľadávky do dňa konečnej splatnosti úveru 10.08.2014), v
celkovej výške 6 177,55 €, čo zákon nevylučuje, pričom je len vecou zmluvných strán zmluvy o postúpení

pohľadávok, akým spôsobom postupovanú pohľadávku identifikujú tak, aby bola dostatočne určitá, a
teda argument vedľajšieho účastníka nie je dôvodný. V konaní pritom nebolo zistené, že by pohľadávka
zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 25.08.2004 predstavovala niektorú z pohľadávok definovaných v
§ 525 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, čo by vylučovalo jej spôsobilosť na postúpenie.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola priznaná náhrada trov
konania, je ten, komu bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.

Súd pri rozhodovaní o trovách konania postupoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému
navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania, ktoré spočívali v zaplatenom súdnom poplatku 188,-
€ a v trovách právneho zastúpenia 803,79 € podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 4 úkony právnej služby á 121,17 €, a
to príprava a prevzatie zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky), podanie návrhu a písomné

vyjadrenie z 21.07.2014 (§ 13a ods. 1 písm. c/ cit. vyhlášky), účasť na pojednávaní dňa 26.08.2014 (§
13a ods. 1 písm. d/ cit. vyhlášky), 2 x náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne
prepravné, tzv. režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky ) vo výške 7,81 € za úkony v roku 2013, 2 x
režijný paušál á 8,04 € za úkony v roku 2014. Ďalej zástupcovi navrhovateľa patrí náhrada za stratu
času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky za cestu na pojednávanie súdu dňa 26.08.2014 za 6 polhodín á 13,40

€. Taktiež mu patrí náhrada cestovných výdavkov podľa § 15 ods. 1 vyhlášky za cestu na pojednávanie
dňa 26.08.2014 za trasu Bratislava - Trenčín a späť, t.j. 252 km nasledovne: paušálna náhrada 46,12 €
(252 km x 0,183 €) + náhrada za spotrebované PHM 26,92 € (252 km x spotreba 7,844 l/100 km
x cena PHM 1,362 €/1 l). Taktiež mu patrí DPH v sadzbe 20 %, t.j. vo výške 133,96 €. Trovy právneho
zastúpenia tak predstavujú spolu sumu 803,79 €.

Súd na zaplatenie trov konania navrhovateľa zaviazal odporcov 1/, 2/, ale aj vedľajšieho účastníka
na strane odporcov, ktorý v konaní sleduje osud účastníka, na strane ktorého vystupuje, a to i čo sa
týka trov konania. Okrem toho súd prihliadol na skutočnosť, že z obsahu podaní vedľajšieho účastníkasa javí, že v priebehu konania, ktoré trvalo viac ako rok, odporcov (spotrebiteľov) i napriek tomu, že
je občianskym združením založeným na ochranu spotrebiteľov, nekontaktoval, nesnažil sa oboznámiť
podobnejšie s vecou samou a na súd podával podania, ktoré, podľa znalostí súdu z iných obdobných

konaní, predstavujú obsahovo totožné podania, bez ohľadu na skutočný stav veci. Za danej situácie mal
súd za to, že je spravodlivé, aby sa na hradení trov konania navrhovateľovi podieľal aj vedľajší účastník,
vystupujúci v konaní na starne plne neúspešných odporcov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd
(štvormo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 4 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez

svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu

podľa osobitného predpisu.