Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. január 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/361/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115222443
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3115222443.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou v právnej veci navrhovateľa Intrum Justitia

Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, P.O. BOX 205 proti odporkyni Ž. B., št.
občianke SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Z. V., B. XX, o zaplatenie 829,85 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha od odporkyne zaplatenia 829,85 € s 8,5 % ročným úrokom
z omeškania od 01.11.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom povoleného prečerpania

prostriedkov, na bežnom účte odporkyne. Medzi právnym predchodcom navrhovateľa - Všeobecnou
úverovou bankou, a.s. a odporkyňou bola uzavretá zmluva o bežnom účte, na základe ktorej poskytol
právny predchodca navrhovateľa odporkyni i službu povoleného prečerpania na účte. V dôsledku
porušenia zmluvných povinností odporkyňou, právny predchodca navrhovateľa vypovedal zmluvu listom
zo dňa 14.08.2013, čím sa jeho pohľadávka stala ku dňu účinnosti výpovede splatnou v celosti podľa čl.
4.14. bod 4.14.2. písm. c/ Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty, ktoré
boli súčasťou zmluvy o bežnom účte. Výpoveď bola odporkyni doručená dňa 18.08.2013 a účinnosť

nadobudla dňa 31.10.2013. Pohľadávka proti odporkyni bola na navrhovateľa postúpená zmluvou zo
dňa 24.09.2014.

Na základe uznesenia č.k. 27C/361/2015-34 zo dňa 16.10.2015 navrhovateľ dňa 14.01.2016 doplnil,
že v súlade s výpisom z účtu odporkyne (prehľad transakcií na účte odporkyne), ktorý prikladá, bol
konečný stav účtu ku dňu ukončenia zmluvného vzťahu - 1 686,29 €. Ako je
zrejmé z výpisu, táto suma pozostáva z istiny 425,14 €, debetného úroku 1 012,86 € a poplatkov

248,29 €. Navrhovateľ si však uplatňuje iba sumu istiny 425,14 €, časť debetného úroku 156,42 €
a poplatky 248,29 €, teda sumu spolu 829,85 €. Poplatky sú účtované v zmysle
Cenníka, ktorý súdu predkladá. Poukázal na to, že právnym predchodcom navrhovateľa bol odporcovi
poskytnutý kontokorentný úver, ktorý v zmysle z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nie je
spotrebiteľským úverom, pretože bol poskytnutý odporcovi inou formou ako na kreditnú kartu (formou
bežného účtu). Účet odporkyne dosiahol debetný zostatok pred povolením povoleného prečerpania.
Potom, ako bol odporkyni poskytnutý kontokorentný úver, odporkyňa prekročila výšku povoleného

prečerpania a debetný zostatok nadobudol charakter nepovoleného prečerpania. Účet sa nedostal
do stavu nepovoleného prečerpania iba účtovaním poplatkov a úrokov, ale debetnými transakciami
odporkyne, a to opakovane. V dôsledku tohto konania právny predchodca navrhovateľa zmluvný vzťah
ukončil výpoveďou. Pokiaľ ide o debetný úrok, jeho výška bola odporkyni v súlade s praxou oznámenápísomnou výveskou banky, ktorú súdu predložil. Úroková sadzba kontokorentného úveru v prípade
nezaručeného kontokorentu je 16,90 % ročne, ak sa klient dostane do nepovoleného prečerpania,
úroková sadzba sa zvyšuje na 25 % ročne. Poukázal na dikciu § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských

úveroch s tým, že všetky informácie požadované zákonom boli odporkyni písomne sprístupnené v
priestoroch banky. Žiadal, aby súd návrhu vyhovel.

Odporkyňa sa k návrhu písomne nevyjadrila.

Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom za splnenia podmienok podľa § 101 ods.
2 z.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) v neprítomnosti navrhovateľa a
jeho zástupcu, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s prejednaním a rozhodnutím veci v ich
neprítomnosti, a v neprítomnosti odporkyne, ktorá neúčasť neospravedlnila a nepožiadala o odročenie
pojednávania, vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, zmluvou o bežnom účte zo dňa
29.01.2007, žiadosťou o poskytnutie kontokorentného úveru zo dňa 18.06.2007, potvrdení o poskytnutí

flexidebetu zo dňa 18.06.2007, oznámením o nastavení kontokorentného úveru zo dňa 18.06.2007,
výpoveďou zmluvy o bežnom účte zo dňa 14.08.2013 vrátane doručenky, Všeobecnými obchodnými
podmienkami VÚB, a.s. na depozitné produkty, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 06.10.2014
vrátane podacieho hárku, predžalobnou výzvou zo dňa 18.09.2015, prehľadom transakcií na účte
odporkyne, Cenníkom VÚB, a.s. účinným od 01.01.2007, Prehľadom úrokových sadzieb účinným od

15.06.2007, písomným vyjadrením navrhovateľa, ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovné:

Dňa 29.01.2007 bola medzi spoločnosťou Všeobecnou úverovou bankou, a.s. so sídlom Bratislava,
Mlynské Nivy 1, IČO: 31 320 155 (ďalej len „banka“) a odporkyňou uzavretá zmluva o bežnom účte
a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu, na základe ktorej sa banka zaviazala pre odporkyňu ako

majiteľa účtu otvoriť a viesť bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX a poskytovať
jej ďalšie produkty a služby.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli i Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. na depozitné
produkty (ďalej len „VOP“) a Cenník. Podľa bodu 4.14.1 písm. d/ VOP je možné zmluvu o účte zrušiť

výpoveďou banky zo stanovených dôvodov. Podľa bodu 4.14.2 písm. c/ VOP sa všetky pohľadávky
bankyzozmluvyoúčteasúvisiacichzmlúvstávajúsplatnými.Podľabodu4.14.8môžebankavypovedať
zmluvu bez uvedenia dôvodu tak, že účinnosť zmluvy nastáva ku koncu mesiaca, nasledujúceho po
mesiaci, v ktorom bola majiteľovi účtu doručená výpoveď. Podľa bodu 4.14.9 písm. f/ môže banka
vypovedať zmluvu s okamžitou účinnosťou, ak klient opakovane, ale závažným spôsobom poruší

ustanovenia zmluvy, VOP, Špeciálnych podmienok alebo akejkoľvek inej zmluvy.

Na základe žiadosti odporkyne o poskytnutie kontokorentného úveru zo dňa 18.06.2007, potvrdenia
banky o poskytnutí flexidebetu zo dňa 18.06.2007 a oznámenia banky o nastavení kontokorentného
úveru zo dňa 18.06.2007 poskytla banka odporkyni i službu povoleného prečerpania na jej bežnom účte,

až do výšky 829,85 €/25 000,- Sk, a to od 19.06.2007 po dobu splnenia podmienky: zasielania kreditných
obratov vo výške 414,92 €/12 500,- Sk mesačne na bežný účet. Za využívanie flexidebetu
banka ku koncu mesiaca zúčtuje debetné úroky, výška úrokovej sadzba je zverejnená na výveskách v
obchodných miestach banky.

Podľa Cenníka VÚB, a.s. účinného od 01.01.2007 predstavovala o.i. cena za vedenie flexiúčtu 47,- Sk
mesačne (pri výbere do 3 ľubovoľných produktov zo základnej ponuky), 77,- Sk mesačne (pri výbere 4-5
ľubovoľných produktov zo základnej ponuky), 107,- Sk mesačne (pri výbere 6-8 produktov zo základnej
ponuky), 177,- Sk mesačne alebo 247,- Sk mesačne. Cenník ďalej upravuje o.i. položky súvisiace s
debetnou platobnou kartou, pokladničnými službami, internetbankingom, povoleným prečerpaním (za

nastavenie flexidebetu 2 % z výšky limitu, min 200,- Sk, za čerpanie flexidebetu 20,- Sk mesačne,
upomienka o nezaplatení 400,- Sk).

Podľa Prehľadu úrokových sadzieb účinných od 15.06.2007 predstavujú úrokové sadzby pri zaručenom
kontokorente 8,50 % ročne, pri nezaručenom kontokorente 16,90 % ročne, pri nepovolenom debete

25%.

Podľa prehľadu transakcií na účte odporkyne menovaná aktívne využívala služby, poskytované jej
bankou v súvislosti so zmluvou o bežnom účte v období od 29.01.2007 do 11.06.2013, pričom na jejťarchu bolo účtovaných množstvo debetných operácií a v jej prospech množstvo kreditných operácií. Ku
dňu 11.06.2013 predstavoval zostatok účtu odporkyne (istina) mínus 1 686,29 €.

Listom zo dňa 14.08.2013 banka vypovedala zmluvu o bežnom účte s odporkyňou z dôvodu, že napriek
výzvam neuhradila záväzok voči banke, ktorý vznikol z dôvodu jednostranného nedodržania zmluvy o
bežnom účte, dodatku k zmluve o bežnom účte o poskytnutí kontokorentného úveru a platných VOP.
Výpoveď bola odporkyni doručená dňa 19.08.2013.

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.09.2014 bola pohľadávka voči odporkyni
postúpená postupcom - Všeobecná úverová banka, a.s. na navrhovateľa, ktorá skutočnosť jej bola
oznámená listom zo dňa 06.10.2014, odoslaným bankou dňa 08.10.2014.

Právny nástupca banky - navrhovateľ výzvou pred podaním žaloby zo dňa 18.09.2015 vyzval odporkyňu
na zaplatenie dlžnej sumy 1 106,04 € (istina 829,85 €, úroky z omeškania 132,57 €).

Súd vec posúdil podľa ustanovení právnych predpisov, účinných ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. ku dňu
29.01.2007 a 18.06.2007.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) z.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) touto

časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji
podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591),
zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom
spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom
uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej
doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy

na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, b/ z.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane
spotrebiteľa“) na účely tohto zákona sa rozumie: spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky
alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov

svojej domácnosti, predávajúcim podnikateľ, 4) ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje
služby.

Podľa § 23a ods. 1, 2 zákona o ochrane spotrebiteľa typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie
zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy

podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky,
ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných
strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného
výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo
poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa,

ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 52 ods. 1 až 3 z.č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“)
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na

druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom odo dňa 01.01.2008 spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie

vydať.

Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva
mal plniť sám.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa

poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho,
pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch právne vzťahy, ktoré vznikli pred
11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov,

ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ustanovenia § 10
ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto

zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže
poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa§1ods.3 zákona258/2001ospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomkudňu18.06.2007zákon
sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte

poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.

Záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom navrhovateľa (bankou) a odporkyňou
na základe zmluvy o bežnom účte zo dňa 29.01.2007 predstavuje zmluvu o bežnom účte, uzavretú
podľa § 708 a nasl. Obchodného zákonníka. V súvislosti s poskytnutím prečerpania na predmetnom

bežnom účte odo dňa 19.06.2007 sa potom práva a povinnosti zmluvných strán spravujú ustanoveniami
o zmluve o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Sumu, ktorou mala odporkyňa prekročiť
limit poskytnutého povoleného prečerpania, treba zasa posudzovať podľa ustanovení o bezdôvodnom
obohatení podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Predmetná zmluva o bežnom účte vrátane jej doplnenia o poskytnutie povoleného prečerpania je

spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu jej uzavretia.
Základnoučrtoutypizovanýchspotrebiteľskýchzmlúvjetotižto,žesúprespotrebiteľavopredpripravené
a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi
právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluvy bolivyhotovené ako formulár a ich súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností VOP, Cenník a Prehľad
úrokových sadzieb. Text týchto dokumentov (vrátane zmluvy) odporkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko
boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že právny predchodca

navrhovateľapriuzavieranízmluvyvystupovalvrámcivýkonusvojejpodnikateľskejčinnostiaodporkyňa
v čase uzavretia zmluvy nekonala v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej
činnosti, zmluvy podpísala ako fyzická osoba za účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp.
pre príslušníkov svojej domácnosti. Pojem spotrebiteľská zmluva do Občianskeho zákonníka zaviedla
jeho novela z.č. 150/2004 Z.z., ktorú úpravu neskôr výrazne pozmenil z.č. 568/2007 Z.z. (a neskôr

i ďalšie čiastkové novelizácie). Spotrebiteľská zmluva pritom nie je samostatný typ zmluvy, ale ide o
druh zmluvy, pre ktorú právne predpisy (nielen Občiansky zákonník) stanovujú osobitné podmienky a
určujú jej náležitosti. Právna úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa
v súkromnoprávnych vzťahoch. Ako je uvedené vyššie, zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporkyňou bol síce tzv. absolútnym obchodom, čo však v zmysle uvedeného nevylučuje
možnosť a povinnosť súdu aplikovať na ten istý právny vzťah i ustanovenia spotrebiteľského práva

slúžiace na ochranu spotrebiteľa.

Navrhovateľ sa voči odporkyni domáha zaplatenia žalovanej sumy s odôvodnením, že na základe
zmluvy o bežnom účte, uzavretej medzi jeho právnym predchodcom a odporkyňou, poskytol právny
predchodca navrhovateľa odporkyni povolené prečerpanie na bežnom účte. V dôsledku neplnenia

platobných povinností odporkyňou právny predchodca navrhovateľa zmluvu vypovedal podľa bodu
4.14.1 VOP, čím sa podľa bodu 4.14.2 stali všetky pohľadávky banky splatnými. Banka pohľadávku proti
odporkyni postúpila na navrhovateľa a následne navrhovateľ vyzval odporkyňu listom zo dňa 18.09.2015
na úhradu dlžnej sumy 1 106,04 € (istina 826,85 €, zákonný úrok z omeškania 132,57 € a trovy právneho
zastúpenia 143,62 €) do 25.09.2015. Podľa doplnenia zo dňa 14.01.2016 sa odporkyňa v navrhovateľom

nešpecifikovanom čase dokonca dostala do nepovoleného prečerpania, keď prekročila limit povoleného
prečerpania. Konečný stav účtu ku dňu ukončenia zmluvného vzťahu bankou bol mínus 1 686,29 €, ktorá
suma pozostáva z istiny 425,14 €, debetného úroku 1 012,86 € a poplatkov 248,29 €. Navrhovateľ si
však uplatňuje iba sumu istiny 425,14 €, časť debetného úroku 156,42 € a poplatky 248,29 €, teda sumu
spolu 829,85 €. Poplatky boli účtované v zmysle Cenníka a úroky podľa Prehľadu úrokových sadzieb.

Viac skutkových okolností k uplatnenému nároku neuviedol.

Podľa § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Rozsah dôkazných povinností je v sporovom konaní zásadne určovaný rozsahom povinnosti tvrdiť

skutočnosti, pretože na to, aby mohol účastník nejakú skutočnosť preukázať, musí ju najprv tvrdiť. V
tomto zmysle právna teória hovorí o bremene tvrdenia, ktorým sa rozumie procesná zodpovednosť
účastníka konania za to, že počas konania netvrdil všetky rozhodné skutočnosti, významné pre
rozhodnutie, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnutie o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom
bremena tvrdenia je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď určitá

skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie veci, pre nečinnosť účastníkov nemohla
byť preukázaná, lebo vôbec nebola účastníkmi tvrdená. Povinnosť tvrdenia znamená, že účastník
musí uviesť skutkové tvrdenie jasne, úplne a zrozumiteľne, aby súd vedel, na základe akých okolností
účastníkovi vyplýva jeho právo alebo povinnosť. Ak účastník túto povinnosť splní, uniesol bremeno
tvrdenia. Dôkazná povinnosť znamená, že účastník musí na preukázanie svojich tvrdení označiť a

predložiť dôkazy. Ak predložené dôkazy preukážu skutkové okolnosti tvrdené účastníkom, účastník
uniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení. Nesplnenie si povinnosti tvrdenia a dôkaznej
povinnosti sa prejaví v nepriaznivom meritórnom rozhodnutí pre účastníka, ktorý svoje bremeno v týchto
smeroch neuniesol.

Vyššie uvedené skutkové tvrdenia navrhovateľa možno považovať za dostatočné pre základnú právnu
kvalifikáciu vymedzeného skutku.

V posudzovanej veci totiž i s ohľadom na listinné dôkazy niet sporu o tom, že právny predchodca
navrhovateľa a odporkyňa uzavreli zmluvu o bežnom účte, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal

zriadiť a viesť pre odporkyňu bežný účet s tým, že si účtoval za bankové služby a produkty vykonávané
na základe zmluvy odmeny a poplatky. Na základe zmluvy tiež právny predchodca navrhovateľa
poskytol odporkyni peňažné prostriedky do výšky úverového rámca, ktoré sa odporkyňa zaviazala
vrátiť za zmluvne dojednaných podmienok formou povoleného prečerpania. Podľa tvrdení navrhovateľasa odporkyňa dostala i do nepovoleného prečerpania, keď (opakovane) prekročila rámec povoleného
prečerpania.

Podľa názoru súdu však navrhovateľ neuniesol aj bremeno dôkazné, keď ku svojim tvrdeniam predložil
len vyššie popísané listinné dôkazy.

Navrhovateľ totiž v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že by na bežnom účte
odporkyne bol ku dňu postúpenia pohľadávky (29.09.2015) debetný zostatok v uplatnenej výške istiny

425,14 €, debetných úrokov 156,42 € a poplatkov 248,29 €.

Podľa samotnej zmluvy boli odporkyni poskytnuté peňažné prostriedky formou povoleného prečerpania
na účte len do sumy 829,85 €, pričom navrhovateľ v konaní síce tvrdil, že na účte odporkyne došlo
opakovane k nepovolenému prečerpaniu, ale neuviedol, kedy k tomu došlo a za akých bližších okolností.
Podľa prehľadu transakcií na účte odporkyne predstavoval zostatok na účte odporkyne označený ako

istina ku dňu 06.11.2013 sumu mínus 1 686,29 €, avšak z jednotlivých položiek, označených napr.
ako poplatky, vedenie konta, debetný úrok a podobne, účtovaných na ťarchu odporkyne, vyplýva, že
táto suma v skutočnosti výlučne istinu predstavovať nemôže. Podľa tvrdenia navrhovateľa zasa istina
predstavuje sumu 425,14 €, debetný úrok 1 012,86 € a poplatky 248,29 €, ktorý úrok a poplatky ale
navrhovateľ bližšie nešpecifikoval; neuviedol v akej sadzbe, za aké obdobie a z akej sumy boli úroky

účtované, aké poplatky a na základe akých zmluvných dojednaní boli odporkyni účtované, keď súdu len
predložil Cenník bez bližšieho vysvetlenia. Taktiež súdu nie je zrejmé, prečo odporkyňu listom zo dňa
18.09.2015 (teda necelý mesiac pred podaním žaloby) vyzval na úhradu sumy 1 106,04 €, ktorá mala
pozostávať z istiny 829,85 €, úrokov z omeškania 132,57 € a náhrady trov právneho zastúpenia 143,62
€. Podľa názoru súdu špecifikácia požadovanej sumy nie je vecou súdu, ale ako bremeno tvrdenia

zaťažuje navrhovateľa, ktorý zaplatenie sumy od odporkyne požaduje, a preto je jeho povinnosťou úplne
a pravdivo opísať všetky rozhodné skutočnosti, teda z akých jednotlivých nárokov požadovaná suma
pozostáva, akým spôsobom ich vypočítal a na základe akého dôvodu ich zaplatenie požaduje /§ 101
ods. 1 O.s.p./. V tomto smere mal súd za nepostačujúce púhe pripojenie prehľadu transakcií na účte
odporkyne za obdobie 6 rokov, Cenníka a Prehľadu úrokových sadzieb navrhovateľom s tým, že súd

by mal nahrádzať procesnú aktivitu navrhovateľa a z dokumentov sám vyvodiť, či, na akom právnom
základe a v akej sume si vlastne navrhovateľ nárok uplatňuje. Je pritom povinnosťou súdu - s ohľadom
na spotrebiteľský charakter zmluvy - preskúmať, či je skutočne daný nárok navrhovateľa na zaplatenie
ním uplatnených súm, či si navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca neúčtoval úroky alebo poplatky,
na ktorých zaplatenie nemá právo; taktiež či si neúčtoval úroky z omeškania zo sumy, ktorá nebola

dlhom odporkyne, alebo v nesprávnej sadzbe, alebo za obdobie, za ktoré mu nepatrili. Z tohto dôvodu je
potrebné, aby navrhovateľ svoje uplatnené právo na zaplatenie žalovanej sumy v prvom rade dostatočne
odôvodnil skutkovými tvrdeniami. Bez zistenia oprávnenosti účtovania žalovanej sumy označenej ako
istina potom ani nie je možné stanoviť, či vôbec existuje dlh odporkyne a ak áno, v akej výške.

Na základe uvedeného súd zamietol nárok navrhovateľa v celom rozsahu ako nepreukázaný.

Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporkyňa, ktorá mala vo veci plný úspech, má podľa § 142 ods. 1 O. s. p. právo na náhradu trov
konania. Nakoľko však odporkyni trovy konania preukázateľne nevznikli a ani si žiadne neuplatnila, súd
jej ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd
(dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akomrozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205

ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.