Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. apríl 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/229/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815200392
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Martináková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815200392.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň
JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobcu G. T., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., ul. M.
E. č. XXXX/X, zastúpeného JUDr. S. Q., advokátom so sídlom B., ul. J. T. č. X/A, proti žalovanému
G. Q. D., s.r.o. so sídlom J., ul. G. č. XX, W.: XX XXX XXX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou
JUDr. S. Q., s.r.o. so sídlom J., ul. T. č. 16, o určenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy a o určenie

neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
zo dňa 16. februára 2016, č. k. 7C/13/2015-169, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka č.
XXXXXXXXXX zo dňa 18.10.2012, Dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa

18.10.2012, Dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.2.2011, uzavreté medzi
účastníkmi konania, sú neplatné. Ďalej vyslovil, že o trovách konania rozhodne v lehote 30 dní od
právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Konštatoval, že pri skúmaní podmienok uvedených v ustanovení
§ 80 písm. c/ O.s.p. umožňujúcich riešenie práva, resp. právneho vzťahu súdnym rozhodnutím, dospel
k právnemu záveru, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Dohôd o zrážkach zo
mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX. Žalovaný už začal s realizáciou

tohto špecifického zabezpečovacieho inštitútu, ktorý pritom nie je založený na objektívnom vyhodnotení
výšky pohľadávky veriteľa. Jej výška síce môže mať oporu v uzavretých Zmluvách o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, ktoré ale neboli predmetom ex offo
posúdeniasúdu.Dohodyozrážkachzomzdydlžníkaposkytujúžalovanémuakoveriteľovipriamyprávny
priestor na postihnutie majetku žalobcu, vrátane prípadných plnení, ktoré sú v rozpore s kolíznymi
ustanoveniami zákona. Žalovaný pritom predmetné Dohody považuje za platné právne úkony, a žalobca
za neplatné, jeho postavenie ako spotrebiteľa (slabšej zmluvnej strany, ktorej špecifické postavenie

osvedčuje najmä právna úprava v komunitárnom práve), je tak neisté. Podľa obsahu Dohôd o zrážkach
zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, žalobca nemá oprávnenie ich
vypovedať, odstúpiť od nich, ani iným spôsobom jednostranne ukončiť. Len rozsudok súdu o určení
neplatnosti predmetných Dohôd môže zastaviť (nariadené predbežné opatrenie vo veci má len dočasný
charakter) realizáciu zrážok zo mzdy zamestnávateľom žalobcu. Po preukázaní naliehavého právneho
záujmu na strane žalobcu na požadovanom určení, súd následne uplatnený nárok posudzoval po

vecnej stránke. Súd ako predbežnú posudzoval otázku (ne)platnosti Zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 11.2.2011, Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.10.2012,
Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.10.2012.Zo Zmluvných dojednaní Zmluvyo revolvingovom úvere spoločnosti G. Q. D., s.r.o. vyplýva, že Zmluva o revolvingovom úvere sa
uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa. Zmluva o revolvingovom úvere je uzatvorená a nadobúda
účinnosť a platnosť dňom podpisu dlžníka a veriteľa. Dňa 11.2.2011, a tiež dňa 18.10.2012 (dvakrát)

žalobca podpísal formulárové žiadosti, ktoré sú návrhom na uzavretie Zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX.
Zo Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX
(z formuláru návrhu zmluvy) jednoznačne vyplýva, že dlžník mal vyplniť jednotlivé body, okrem bodu 6.
Žalobca predložil žalovanému formulárové Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, t .j. v súlade s

§ 43a Občianskeho zákonníka dal návrh na uzavretie zmluvy veriteľovi. S poukazom na ustanovenie
§ 44 by jednotlivé zmluvy boli uzatvorené okamihom prijatia jeho návrhu žalovaným, avšak ak prijatie
návrhu obsahuje modifikácie, považuje sa v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 za nový návrh, ktorý musí
byť druhou stranou prijatý (v tomto prípade dlžníkom - žalobcom). Žalovaný v bode 6. formulárových
predtlačí, uviedol iné údaje oproti návrhu z bodu 5., a to: u predpokladanej RPMN za úver (u žiadosti
č. XXXXXXXXXX 68,54%, u žiadosti č. XXXXXXXXXX 65,12%, u žiadosti č. XXXXXXXXXX 65,12%),

u predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu (u žiadosti č. XXXXXXXXXX 62,79%, u
žiadosti č. XXXXXXXXXX 70,01%, u žiadosti č. XXXXXXXXXX 70,01%). Súd zistil, že v oznámeniach
veriteľa o schválení jednotlivých úverov (č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX) sú
ďalšie zmeny, napr. dátum splatnosti prvej splátky, dátum splatnosti poslednej splátky úveru (ide o
niektoré z náležitosti, ktoré vyžaduje zák. č. 129/2010 Z. z., aby boli obsahom zmluvy). Oznámenie

veriteľa o schválení úveru č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX však tiež nemožno
považovať za prijatie návrhu predloženého žalobcom. Pre platnosť Zmluvy o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, sa v týchto prípadoch vyžadoval písomný
návrh (návrhy) a písomné prijatie (prijatia). V konaní teda nebolo preukázané, že by jednotlivé návrhy
žalovaného, ako veriteľa vyplnené v bode 6. Žiadostí o poskytnutie úveru alebo navrhnutý obsah

jednotlivých zmlúv v Oznámení veriteľa o schválení úveru boli totožné so Žiadosťami žalobcu, resp.
že by takéto nové návrhy žalobca (ako dlžník) prijal, a to písomnou formou. Pokiaľ prijatie návrhu
(návrhov) žalobcu žalovaným obsahovalo iný obsah, ako bol predložený návrh (návrhy), išlo o nový
návrh a dlžník ho mal možnosť prijať alebo neprijať. Keďže nedošlo k uzatvoreniu Zmlúv zo dňa
11.2.2011, 18.10.2012 v písomnej forme, Občiansky zákonník nedodržanie tejto formy v ustanovení §

40 ods. 1 postihuje absolútnou neplatnosťou. Faktom je, že v ustanovení § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010
Z. z. v znení účinnom ku dňu 11.2.2011 a 18.10.2012 je uvedené, že poskytnutý úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva nemá písomnú formu, a tiež, ak zmluva neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1, a ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere
nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa. Bez ohľadu na uvedený právny názor súd

považoval za potrebné uviesť i to, že ak by žalovaný prijal písomný návrh žalobcu na uzavretie zmluvy
(zmlúv) bez modifikácie obsahu, a došlo by ku zhode prejavov vôle (konsenzus), úroky 70,00%, resp.
70,01% ročne sú v rozpore s dobrými mravmi, lebo vysoko prekračujú úrokovú sadzbu poskytovanú
bankami za obdobné úvery. Uvedené by z tohto dôvodu tiež zakladalo absolútnu neplatnosť Zmlúv o
revolvingovom úvere od začiatku, na ktorú súd prihliada z úradnej povinnosti. Zmluvy o revolvingovom

úvereč.XXXXXXXXXX,č.XXXXXXXXXX,č.XXXXXXXXXXsúneplatnýmiprávnymiúkonmi.Vovzťahu
týchto úverových zmlúv k predmetným Dohodám o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX, č.
XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX je podstatné, že dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací
prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky predpokladá, že medzi veriteľom a dlžníkom existuje
platný záväzkový vzťah, z ktorého táto pohľadávka vznikla (v danej veci Zmluvy o revolvingovom úvere).

Medzi Zmluvami o revolvingovom úvere ako hlavnými záväzkovými vzťahmi a Dohodami o zrážkach zo
mzdy dlžníka je vzťah subsidiarity, čo znamená, že ak sú postihnuté absolútnou neplatnosťou hlavné
záväzkové vzťahy, absolútne neplatné sú aj zabezpečovacie prostriedky, t. j. Dohody o zrážkach zo
mzdy dlžníka (porovnaj stranu 3 rozhodnutia Najvyššieho súdu č. 6Cdo 259/2012). Preto súd určil, že
Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX sú neplatnými

právnymi úkonmi. Po zistení uvedeného dôvodu absolútnej neplatnosti predmetných Dohôd, ďalšie
dôvody neposudzoval. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil podľa § 80 písm. c) O.s.p., § 34,
§ 37, § 40, § 43c, § 44 ods. 1,2, § 46 ods. 1, § 52 ods. 1, § 551 ods. 1, § 551 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom ku dňu 11.02.2011, § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu
11.02.2011. Ďalej uviedol, že o trovách konania rozhodne v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku

vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.).

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, navrhol napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancievychádza z nesprávnych právnych záverov. Závery súdu o tom, že nedošlo k vzniku zmlúv o
revolvingovomúveresúvrozporesozákonom.Náležitostizmluvyospotrebiteľskomúverepodľazákona
o spotrebiteľských úveroch a ich uvedenie v zmluve o úvere, nie sú podmienkou vzniku samotnej

zmluvy a jej platnosti. Vyplýva to aj z ust. § 11 ods. 1 uvedeného zákona, podľa ktorého poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) - l), s), z). Z uvedeného teda vyplýva, že chýbajúci údaj
má za následok, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zákon neurčuje ako dôsledok
neplatnosti zmluvy alebo záver, že zmluva nevznikla. Ak konajúci súd dospel k záveru, že nedošlo k

dohode o RPMN, a preto zmluva o revolvingovom úvere nevznikla, potom ide o nesprávny záver. Súd
nerozlišuje medzi vznikom zmluvy ako takej a obsahom zmluvy z hľadiska dodržania predpísaných
náležitostí.Akzmluvaneobsahujeurčenénáležitosti,naexistenciuavznikuzmluvyakoprávnehoúkonu,
to právny význam nemá. V opačnom prípade by ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. nemalo žiadny
význam. Súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s otázkou, čo znamená uvedenie a neuvedenie
náležitostí podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Okrem toho, že ide výhradne o otázku dôležitú

pre posúdenie či nastane, alebo nenastane dôsledok predpokladaný § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z. z., uvedené náležitosti nemajú ani takú povahu, že by ich z väčšej časti bolo možné dojednať. Vo
väčšine prípadov sú to údaje, ktoré vyplývajú z toho, čo je určené zákonom, rozhodnutia alebo opatrenia
štátnehoorgánu,alebozúdajov,ktorésistranymôžudohodnúťanaichzákladesaurčiaurčitékonkrétne
údaje. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku vzniku zmluvy o revolvingovom úvere,

ako právneho úkonu. Súd zamieňa dôvody bezúročnosti úveru s dôvodmi neplatnosti, na základe čoho
dospel k nesprávnemu záveru o tom, že uzavreté zmluvy o revolvingovom úvere sú neplatné, lebo neboli
uzavreté a na základe toho je neplatná aj dohoda o zrážkach zo mzdy. V rozpore so zákonom je aj záver
súdu odôvodňujúci neplatnosť jednotlivých zmlúv z dôvodu neplatnosti dohody o výške úrokovej sadzby.
Súd pri svojich záveroch o neplatnosti zmlúv o revolvingovom úvere z dôvodu neplatnosti dojednania

o úrokovej sadzby postupoval v rozpore s ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a § 502 ods. 1
Obchodného zákonníka. Uvedené ustanovenia ani pri rozhodovaní nepoužil, čiže jeho posúdenie je
nesprávne a predčasné, nakoľko zo žiadneho dôkazu vykonaného v konaní nevplýva údaj o obvyklej
odplate uplatňovanej na finančnom trhu za požičanie peňazí spotrebiteľovi. Zo záverov súdu nie je
zrejmé,akoaplikovalamalzapreukázanétakéskutočnostiakojedobasplatnosti,spôsobzabezpečenia

a výška poskytnutých prostriedkov, hoci v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ide o údaje, ktoré
másúdpriposudzovaníobvyklejodplatyajejpodstatnéhoprevýšeniazohľadňovať.Vobdobíkedydošlo
k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere bola priemerná odplata na úrovni 44,86%, resp. 45,60%.
Hodnota odplaty dohodnutá v zmluve uvedenú hranicu, teda podstatným spôsobom neprevyšovala. Z
právnej úpravy preto nesporne vyplýva, že nie je možné rozhodnúť o neplatnosti celej odplaty (úrokov za

úver) a prepisovať vôľu zmluvných strán tak, že pôjde o bezúročný úver. Uplatnil si náhradu trov konania.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že mechanizmus uzatvárania zmluvy o revolvingovom
úvere, spoločne s konštrukciou zmluvy a formuláciou dojednaní obsiahnutých vo všeobecných

obchodných podmienkach považuje za nejasný, nezrozumiteľný a odporujúci základným princípom
uzatvárania zmluvných vzťahov v zmysle Občianskeho zákonníka. V prejednávanej veci je potrebné v
prvom rade rozlišovať, či všeobecne došlo k vzniku zmluvy o revolvingovom úvere. A až v druhom rade
je potom možné skúmať či zmluva obsahuje náležitosti vyžadované špeciálnym právnym predpisom.
Žalovaný ako dodávateľ ponúkol spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, dodávateľ a spotrebiteľ sa spoločne

dohodliprivypracovanížiadostioposkytnutierevolvingovéhoúverunaobsahujednotlivých,užzákonom
obligatórne stanovených, náležitostiach spotrebiteľského úveru. Vyplnenú žiadosť, to je návrh zmluvy,
predkladáspotrebiteľdodávateľovinaprijatiealeboodmietnutietejtožiadosti.Vprípade,akbydodávateľ
prijal návrh s dohodnutým obsahom podmienok v žiadosti došlo by k platnému uzatvoreniu zmluvy.
Avšak v prípade, ak dodávateľ zmení obsah jednotlivých už obligatórnych náležitostí mal za to, že zo

strany dodávateľa nejde o prijatie návrhu, ale o nový návrh podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
K platnému uzatvoreniu zmluvy teda môže dôjsť až po prijatí nového návrhu spotrebiteľom. Obdobná
situácia nastala v prejednávanej veci, keď z jeho strany nedošlo k prijatiu nového návrhu a súčasne
pre nedostatok písomnej formy nemohlo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere. Súd prvej
inštancie dospel v tomto smere k správnemu právnemu posúdeniu a ustálil absolútnu neplatnosť

právneho úkonu. Je tiež nespornou skutočnosťou, že v predmetnej zmluve o úvere je uvedená ročná
úroková sadzba vo výške 70% a ročná úroková sadzba revolvingového úvere 68,44%. Takúto úrokovú
sadzbu považoval za neprijateľnú aj pre prípad, ak by takúto výšku úrokov pripúšťal predpis nižšej
právnej sily. Podzákonná úprava nesmie kolidovať všeobecnej úprave dobrých mravov v zmysleObčianskehozákonníka,akopredpisuvyššejprávnejsily.Súdprvejinštanciesprávneposúdildojednanú
úrokovú sadzbu ako neprimeranú a rozpornú s dobrými mravmi, a teda ako neplatnú. Je teda možné
prijať záver, že ak zákonu alebo dobrým mravom odporuje zmluva o úvere v časti odplaty, je nutné tento

dôvod neplatnosti vztiahnuť na celú zmluvu a neplatnou je v tomto prípade predmetná zmluva o úvere
ako celok. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 79,20 eur.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 379, § 380 ods. 1, § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného

sporového poriadku (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

5. Po podaní odvolania žalovaným došlo k zmene právnej úpravy Občianskeho súdneho konania, keď
dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), platný v čase vydania
napadnutéhorozsudkusúduprvejinštancieavčasepodaniaodvolania.Vdanomprípadeboloodvolanie

žalovaného podané dňa 08.03.2016. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je
ustanovené inak platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
§ 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vychádzajúc z uvedených ustanovení, s prihliadnutím na
základné princípy CSP uvedené v jeho článku 2 ods. 1 a článku 3 ods. 1, odvolací súd posudzoval

dôvody odvolania podľa právneho stavu účinného ku dňu podania odvolania, teda podľa príslušných
ustanovení O.s.p.

6. Vo vzťahu k určeniu, či Dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.02.2011,
Dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.10.2012, Dohody o zrážkach

zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.10.2012 uzavretých medzi žalobcom a žalovaným
sú neplatnými právnymi úkonmi, bolo potrebné najskôr prejudiciálne posúdiť otázku platnosti, resp.
neplatnosti zmlúv o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXXXX
zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.10.2012. Medzi zmluvami o revolvingovom úvere
ako hlavným záväzkovými vzťahmi a dohodami o zrážkach zo mzdy dlžníka je vzťah subsidiarity,

čo znamená, že vedľajší (zabezpečovací) záväzok nemôže platne vzniknúť bez existencie platného
hlavného (zabezpečovacieho) záväzku. Medzi stranami nebolo sporné, že nimi uzavretý právny vzťah
(ktorého základom sú zmluvy o revolvingovom úvere) je spotrebiteľským vzťahom; v konaní nebol
preukázaný, ani tvrdený opak. Žalovaný tiež v odvolaní nespochybnil skutkový stav zistený súdom prvej
inštancie pokiaľ ide o skutočnosť, že dňa 11.02.2011 a tiež dňa 18.10.2012 (dvakrát) žalobca podpísal

formulárové žiadosti, ktoré sú návrhom na uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX,
č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX. Zo žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX,
č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX (z formuláru návrhu zmluvy) jednoznačne vyplýva, že dlžník mal
vyplniť jednotlivé body okrem bodu 6. Žalovaný v bode 6 formulárových predtlačí, ktorý bod nemohol pri
podávaní žiadosti vyplniť dlžník, uviedol iné údaje oproti návrhu z bodu 5, a to u predpokladanej RPMN

za úver (u žiadosti č. Z. 68,54%, u žiadosti č. XXXXXXXXXX XX,XX%, u žiadosti č. XXXXXXXXXX
65,12%), u predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu (u žiadosti č. XXXXXXXXXX 62,79%,
u žiadosti č. XXXXXXXXXX 70,01%, u žiadosti č. XXXXXXXXXX 70,01%). V oznámeniach veriteľa o
schválení jednotlivých úverov sú ďalšie zmeny, napríklad dátum splatnosti prvej splátky, dátum splatnosti
poslednej splátky úveru. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že konanie žalovaného nie je

možné považovať za prijatie návrhov na uzavretie zmlúv, ale za nový návrh na uzavretie zmluvy.
Dojednanie v zmluvných podmienkach, že dlžník súhlasí s tým, že veriteľ je oprávnený po posúdení
schopnosti dlžníka splácať úver, výšku úveru znížiť a schváliť iné parametre požadovaného úveru,
ako dlžník uviedol v bode 5, nemôže v súlade so zákonom umožniť veriteľovi uzatvoriť platnú zmluvu
(zmluvy) bez toho, aby dlžník takýto nový návrh prijal. Išlo by o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a

teda neplatné dojednanie. Pre platnosť zmlúv o revolvingovom úvere sa vyžadoval písomný návrh a
písomné prijatie. Súd prvej inštancie správne vykonal dokazovanie za účelom posúdenia uzavretia a
vzniku zmluvy ako takej s dôrazom na skúmanie vôle dlžníka (žalobcu), smerujúceho k vzniku zmluvy.
Správne vec posudzoval podľa ust. § 34, § 37, § 43c, § 44 ods. 1 veta prvá, § 44 ods. 2 veta prvá, §
40 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, keď dospel k záveru, že

zmluvy (zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 11.02.2011, 18.10.2012) vôbec nevznikli. Konštatoval, že
v konaní nebolo preukázané, že by jednotlivé návrhy žalovaného ako veriteľa vyplnené v bode 6 žiadosti
o poskytnutie úveru alebo navrhnutý obsah jednotlivých zmlúv v oznámení veriteľa o schválení úveru boli
totožné so žiadosťami žalobcu, resp. že by takéto nové návrhy žalobca ako dlžník prijal, a to písomnouformou. Pokiaľ prijatie návrhu (návrhov) žalobcu žalovaným obsahovalo iný obsah ako bol predložený
návrh (návrhy), išlo o nový návrh a dlžník ho mal možnosť prijať a neprijať. Keďže nedošlo k uzatvoreniu
zmlúv v písomnej forme, Občiansky zákonník nedodržanie tejto formy v ust. § 40 ods. 1 postihuje

absolútnou neplatnosťou. Z uvedeného vyplýva, že zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX,
č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX sú neplatnými právnym úkonmi pre nedodržanie písomnej formy
v zmysle ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Neplatnými právnymi úkonmi sú nie preto - ako
naznačoval žalovaný v odvolaní - že v nich je nesprávne uvedený alebo neuvedený niektorý zákonom
požadovaný údaj (to by malo za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru), ale

preto, že sa nestretli písomné prejavy vôle oboch účastníkov zmluvy uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, keďže neboli oboma účastníkmi zmluvy podpísané tie isté zmluvné podmienky. Odvolací súd sa
stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že dohody o zrážkach zo mzdy majú vo vzťahu k zmluvám
o revolvingovom úvere akcesorický vzťah, preto z dôvodu neplatnosti zmlúv o revolvingovom úvere sú
neplatné aj dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX,
č. XXXXXXXXXX. Vzhľadom k tomuto právnemu záveru už nebolo potrebné zaoberať sa ďalšími

odvolacími námietkami zo strany žalovaného v prejednávanej veci. Z týchto dôvodov boli odvolacie
námietky žalovaného nedôvodné.

7. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.

8. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, §
262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozsudku.

9. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).