Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/75/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2715206444
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2715206444.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a

sudkýň:JUDr.AndreaDudášováaJUDr.ĽuboslavaVanková,vovecistarostlivostisúduomaloletédieťa:
I. J., nar. XX.XX.XXXX, t.č. už plnoletá, bytom ako matka, zastúpená advokátom: JUDr. Ing. Elena Divko,
PhD., Gorkého 1/A, Skalica, dieťa za čas maloletosti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov - matka: S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, E.
a otec: I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X, G. - N., ČR, zastúpený advokátom: JUDr. Alena Arbetová,
Námestie sv. Martina 3A, Holíč, o zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu
Skalica zo dňa 21. decembra 2016 č.k. 6P/219/2015-113, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie znížil výživné otcovi na dcéru I. zo sumy 120,- Eur
mesačne na sumu 43,- Eur mesačne s účinnosťou od 25.09.2015, ktoré výživné je povinný platiť vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám dcéry I.. Vyslovil, že súd týmto mení rozsudok Okresného súdu
Skalica č.k. 6P/155/2013-74 zo dňa 03.11.2014 v časti výšky výživného otca na dcéru I.. Návrh vo zvyšku
zamietol a trovách konania rozhodol, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2.Rozhodnutieodôvodnilspoužitím§62ods.1až5,§75ods.1,§77ods.1,§78ods.1aods.3Zákona
o rodine, § 231 Civilného sporového poriadku (CSP), § 121 CMP (Civilného mimosporového poriadku),
a vecne tým, že v danom konaní sa jedná o zmenu výšky výživného, a preto súd v prvom rade skúmal,
či oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene pomerov, ktoré by boli podstatnou
zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o výživnom v zmysle §
78 ods. 1 Zák. o rodine. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním nových pomerov s pôvodnými

pomermi. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti v čase vydania predchádzajúceho
rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré
zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého
času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata
zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov alebo zdravotného
stavu), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s
prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa

sám) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené
potreby oprávneného, teda dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného
stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na
budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou mierou sú potreby oprávnenéhobezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda
oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov,
bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému

zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú
schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.

3. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil právny záver, že návrh otca na zníženie
výživného bol dôvodný len sčasti a to v rozsahu, ktorému súd vyhovel. Oproti predchádzajúcej

úprave výživného došlo k takej zmene pomerov (výrazného významu), ktorá zakladá dôvod na zmenu
rozhodnutia o výživnom. Po preskúmaní všetkých okolností súd dospel k záveru, že došlo k zmene
pomerov (okolností) a je potrebné rozhodnúť o znížení výživného pre t.č. plnoletú I.. O výživnom bolo
naposledy rozhodované rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 6P/155/2013-74 zo dňa 3. novembra
2014, ktorým súd zvýšil výživné otca na mal. I. zo sumy 59,75 Eur (1.800,- Sk) mesačne na sumu 120,-
Eur mesačne s účinnosťou od 12.08.2013. Na strane oprávnenej, t.č. plnoletej I., neprišlo k výraznej

zmene pomerov oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu o výživnom, s výnimkou jej zdravotného stavu,
ktorýjeodjúla2015dobrý,rehabilitácieanineabsolvuje.Priposlednejúpravevýživnéhonavštevovala1.
ročník Obchodnej akadémie v Senici, v súčasnosti navštevuje 3. ročník Obchodnej akadémie v Senici.

4. Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda oboch rodičov,

pričom sa zaoberal tým, či k zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali zmenu predchádzajúceho
rozhodnutia o výživnom došlo na strane rodičov. Na strane povinného, teda otca, nastala výrazná zmena
pomerov oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu o výživnom s ohľadom na jeho závažný zdravotný stav
a s tým súvisiaci pokles príjmu. Pri poslednom rozhodnutí o výživnom súd vychádzal zo skutočností,
že otec je živnostník v odbore murár, jeho mesačný príjem je vo výške 15.000,- Kč (539,88 Eur) a

jeho zdravotný stav je dobrý. V súčasnej dobe je otec síce stále evidovaný ako živnostník, živnosť ale
nevykonáva, od 09.06.2015 je práceneschopný. Otec je onkologickým pacientom, v marci 2015 mu
bola zistená rakovina hrubého čreva. Má metastázy, ktoré idú až do obličiek. Bol mu priznaný invalidný
dôchodok, v súčasnosti vyplácaný vo výške 214,90 Eur mesačne. Žiadny iný príjem nemá. Na strane
otca tak nastal pokles v jeho príjmoch o sumu viac ako 300,- Eur mesačne. Pokiaľ ide o matku I.,

na jej strane nenastala výrazná zmena pomerov, ktorá by sama osobe odôvodňovala zmenu výšky
výživného. Naďalej pracuje v spoločnosti M. P., s.r.o. na základe dohody o pracovnej činnosti, dosahuje
príjem 258,36 Eur mesačne netto, čiže jej príjem zostal takmer totožný. Matka má naďalej ešte 2 ďalšie
vyživovacie povinnosti k mal. V. a mal. Z., na ktorých jej exmanžel platí výživné vo výške 40,- Eur
mesačne na V. a 50,- Eur mesačne na Z..

5. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal súd za to, že je dôvodné znížiť výživné otcovi na
dcéru I. zo sumy 120,- Eur mesačne na sumu 43,- Eur mesačne s účinnosťou od 25.09.2015. Súd za
podstatnúzmenupomerovodôvodňujúcuzmenupredchádzajúcehorozhodnutia,takakovyššiepopísal,
považoval výrazné zníženie príjmu na strane otca s ohľadom na jeho závažný zdravotný stav. Na strane

matky a dcéry I. nebola zaznamená výraznejšia zmena pomerov. Pri stanovení zníženej výšky výživného
súd vychádzal zo zaužívanej súdnej praxe, podľa ktorej má výživné predstavovať približne 20% až 30%
z dosahovaného príjmu výživou povinnej osoby a táto suma má byť rozdelená medzi osoby výživou
oprávnené. Otec má len jednu vyživovaciu povinnosť, pričom určená suma 43,- Eur tvorí 20% z jeho
invalidného dôchodku, o ktorom mal súd preukázané, že je v súčasnosti jeho jediným príjmom. Súd

teda s poukazom na závažný zdravotný stav otca určil výživné na samej dolnej hranici takto obvykle
stanovovaného výživného. Otec žiadal znížiť výživné s účinnosťou od 27.03.2015, súd ho však znížil
len od času podania návrhu na súd, t.j. od 25.09.2015. Hoci je možné výživné znížiť už od doby zmeny
pomerov, súčasne je ale potrebné analogicky aplikovať ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine, teda
malo by ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa (o to viac, že znižovanie vyživovacej povinnosti je vždy v

neprospech dieťaťa). Keďže otec nepreukázal žiadne vážne dôvody alebo prekážky, ktoré by mu bránili
podať návrh na zníženie výživného už skôr, súd nepovažoval návrh otca v tejto časti za dôvodný.

6. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 C.p.m. tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

7. Proti tomuto rozsudku prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal odvolanie otec s tým, že
nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie, jeho závery a samotný rozsudok sú nesprávne a to z
dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd pri rozhodnutí neaplikoval na určenie výživného§ 62 ods. 3 Zákona o rodine. Výživné určil tak bez toho, že by zohľadnil jeho zdravotný stav a
životnú situáciu, v ktorej sa nachádza a matematicky vymedzil sumu z jeho jediného príjmu, ktorý
mu bol priznaný, tzn. z invalidného dôchodku vo výške 214,90 Eur mesačne. Poukázal na to, že aj

Ústavný súd SR upozorňuje na nevyhnutnosť individuálneho prístupu k jednotlivým konaniam. Preto je
neakceptovateľné, aby nebolo rozlišované medzi prípadom, keď povinný rodič celý svoj príjem nepatrne
vyšší ako životné minimum použije na liečbu svojej nevyliečiteľnej ťažkej choroby, pričom oprávnená sa
o jeho osobu a zdravie vôbec nezaujíma a prípadom, keď má povinný príjem, ktorý použije na úhradu
svojho náročného životného štýlu alebo dlhov alebo prípadom, keď povinný je zdravý a nemá žiaden

príjem, pretože si prácu nehľadá. Životné minimum je suma, ktorá musí byť každej osobe ponechaná.
V modernom sociálnom štáte je táto suma snahou o zaistenie minimálnej miery dôstojnosti človeka.
Jeho príjem je zhruba o 15,- Eur vyšší ako je určené životné minimum. Zdravotný stav otca, jeho
závažnosť, a najmä náklady na liečbu sú dôvodmi, ktoré sú objektívneho charakteru a ktoré mali byť
pri určení výživného zohľadnené. Poukázal na znenie § 11 Občianskeho zákonníka zdôrazňujúc, že
od 27.03.2015, t.j. od vzniku choroby je bez akéhokoľvek príjmu. Jedinými, kto mu pomohol bol syn a

rodičia jeho priateľky, ktorí mu pomáhali od začiatku choroby, hoci nemuseli a pomáhajú mu dodnes.
V októbri 2016 mu bolo doručené rozhodnutie, ktorým mu bol priznaný invalidný dôchodok vo výške
214,90 Eur. Tento príjem však nestačí na nákladnú liečbu a s nevyhnutnými nákladmi mu opätovne
pomáhajú prakticky len cudzí ľudia. Dcéra, ktorá je oprávnenou z výživného, nikdy počas súdneho
konania neuviedla, že je na výživné odkázaná. Nechce spochybňovať existenciu jej nákladov, avšak

mesačné náklady 52,- Eur na ošatenie a vreckové v sume 100,- Eur nesvedčia o odkázanosti na
výživné. Po rozvode s matkou dcéry ponechal bez náhrady jej nehnuteľnosti v hodnote desiatok tisíc Eur
(byt). Momentálne už matka nie je ich vlastníčkou, ale uvedené nemohol ako otec nijako ovplyvniť, vždy
sa však snažil pomáhať. Dnes však pomoc potrebuje on a pomoci sa mu nedostáva. V ďalšom poukázal
na znenie § 75 ods. 2 Zákona o rodine a na to, že súd nemôže priznať výživné v prípade, ak by to bolo

v rozpore s dobrými mravmi. Nemá záujem sa zbavovať vyživovacej povinnosti, ale jeho ťažká životná
najmä zdravotná situácia mu platenie výživného objektívne znemožňujú. Navrhol preto, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. K doručenému odvolaniu sa vyjadrila oprávnená medzičasom plnoletá I. J. a navrhla, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Poukázala na to, že otec žiadal
znížiť výživné na minimálnu zákonnú výšku, ktorá by bola zhruba o 15,- Eur nižšia ako výška výživného,
ktoré určil súd v rozsudku a ktorá suma nie je až takým veľkým finančným rozdielom, ktoré by otec
nemohol plniť. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť voči nej vôbec neplní a neplnil ju ani v čase, keď
podnikal a zarábal peniaze. Je o to viac smutné vyjadrenie v odvolaní, že jej náklady nesvedčia o

odkázanosti na výživné a jeho vyjadrenie o jej nezáujme o otca. Otec ju nikdy nenavštívil, nikdy sa
o ňu nezaujímal, výživné si neplnil v čase, keď bol schopný ho plniť a zo svojich skúseností vie, že
ani toto znížené výživné na tak nízku úroveň uhrádzať nebude. Vyjadrenie otca v odvolaní považuje
za nesprávne a neadekvátne k tomu, že každý rodič si musí plniť svoje povinnosti k deťom. Výška
zníženého výživného na sumu 43,- Eur nie je až takým veľkým zásahom do jeho majetkovej situácie.

9. K tomuto vyjadreniu podal odvolateľ opätovne vyjadrenie zdôrazňujúc, že jeho jediným príjmom je
invalidný dôchodok vo výške 214,90 Eur mesačne a je vyšší len o 15,- Eur ako životné minimum. Táto
suma mu musí slúžiť nielen na ubytovanie v hospici, kde bol medzičasom umiestnený, ale aj na bežné
náklady a najmä lieky a zdravotné potreby. Uvedená suma je nedostatočná na tak náročnú liečbu akou

teraz prechádza. Suma 15,- Eur, o ktorú žiada znížiť výživné je v podstate rozdiel, či si kúpi liek, ktorý mu
aspoň čiastočne pomôže od bolesti alebo nie. Momentálne je v hospici, za ktorý uhrádza nájom a je mu
poskytovanástarostlivosť,naktorújeodkázaný.Dôchodokmu nestačíaninauvedenézdravotnévýdaje
a žiaľ aj suma, ktorá sa ďalšiemu účastníkovi zdá nepatrná, hoci sama nikdy nechcela ustúpiť ani len o
jedno euro, má pre neho zásadný význam. I. sa snaží zľahčiť svoje aktuálne konanie, to je opakované

podávanie trestného oznámenia a totálny nezáujem o jeho osobu v chorobe. Argumentovať, že nebude
ani takto určené výživné platiť je cynickým, najmä ak je to vlastná dcéra, ktorá podáva opakovane trestné
oznámenie aj v čase, keď vie aký vážny je jeho zdravotný stav. Tak namiesto trávenia času so svojimi
blízkymi je stále kontaktovaný políciou a i pre tento dôvod je nevyhnutné určiť výživné s ohľadom
na individuálne okolnosti na jeho strane, aby sa vyhol ďalším trestným oznámeniam zo strany dcéry.

Zotrval na návrhu, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Následne doložil lekársku správu preukazujúcu jeho zdravotný stav
zo dňa 14.02.2017, z ktorého je zrejmé, že ako pacient podstupuje symptomaticku paliatívnu liečbou
zameranu na udržanie prijateľnej kvality života v jeho závere.10. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.

Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a ustanovení zákona č.
161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) účinného od 01.07.2016, pričom
podľa ustanovenia § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak (tzv. vzťah subsidiarity).

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357
písm. d) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)
a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP v

spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a
dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok je vecne správny.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil.

13. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie nároku na zvýšenie výživného, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje

na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľovi.Odvolateľvosvojomodvolaníneuvádzažiadnenovépodstatnéskutkovétvrdeniačiprávne
argumenty než tie, ktoré uplatnil už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi v dostatočnej miere
vysporiadal.

14. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom
zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a
odvolací súd sa s týmto odôvodnením súdu v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné
dodať iba nasledovné:

15. Predmetom konania je návrh na zníženie výživného, ktorému súd prvej inštancie vyhovel čiastočne
a v ostatnej časti návrh zamietol, čim otec nesúhlasí. V zmysle súdom prvej inštancie aplikovaného
ustanovenia § 78 Zákona o rodine i v spojení s ustanovením § 121 CMP (predtým § 163 ods. 1 O.s.p.),
dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne

zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná
od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho
súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa
týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia
v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena

pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. na
strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Pri určení výživného prihliadne súd
na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj

na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).16. V zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo
sumyživotnéhominimananezaopatrenédieťa,alebonanezaopatrenédieťapodľaosobitnéhopredpisu.

17.Odvolacísúdpopreskúmaní rozsudkui celéhoobsahuspisudospelk záveru,žesúdprvejinštancie
vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

18. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na
podporu ním zvolených spôsobov rozhodnutia. Dôvody uvádzané súdom prvej inštancie sú dostatočne
jasné a objektívne presvedčivé, zásadne preto postačuje len konštatovať ich správnosť a odvolať sa
na ne (§ 387 ods. 2 C.s.p. - prvá časť).

19. Odvolací súd vzhľadom na stotožnenie sa v plnom rozsahu s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej

inštancie a to ako po skutkovej, tak aj po právnej stránke využíva možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodnenia rozhodnutia. Odvolací súd má povinnosť vzhľadom na dodržanie práva na spravodlivý
proces, ktorý je chránený čl. 46 ods. 1 Ústavy odpovedať na podstatné a právne významné dôvody
odvolania.

20. Ustanovenie § 365 Civilného sporového poriadku (CSP) obsahuje odvolacie dôvody, ktorými možno
odvolanie odôvodniť a v zmysle § 380 CSP je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi.

21. Jediným odvolacím dôvodom a argumentom otca je, že žiada zohľadniť, že jeho príjem je na hranici
životnéhominimaa pretovýživnépret.č.uždospelúdcéružiadaznížiťnavýškuminimálnehovýživného.

22. Odvolací súd zdieľa názor súdu prvej inštancie, i keď je zrejmé, že otec sa dostal do ťažko
riešiteľnej životnej situácie a je len poberateľom invalidného dôchodku, tento však predstavuje jeho
príjem, z ktorého súd, po zohľadnení všetkých do úvahy prichádzajúcich faktorov majúcich vplyv na
výšku výživného, pri stanovení výšky výživného vychádza. Podľa zaužívanej súdnej praxe výživne má

predstavovať 20% - 30% z príjmu povinného rodiča na výživné pre jeho všetky vyživovacie povinnosti.

23. Otec, ktorý je výživou povinnou osobou okrem výživou oprávnenej inú vyživovaciu povinnosť
okrem I. nemá. Stanovenie výživného úplne na dolnej hranici vyššie uvedeného rozpätia je rozhodnutím
správnym zohľadňujúcim i zlú životnú situáciu a zdravotný stav otca. Stanovenie minimálneho

výživného v zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine prichádza do úvahy v prípadoch, že osoba výživou
povinná nemá žiadny príjem.

24. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto rozsudok súdu prvej inštancie vrátane závislého výroku o
náhrade trov konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej

správnosti vo výroku potvrdil.

25. Podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej
inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

26. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Zo spisu nevyplýva návrh účastníkov na náhradu trov konania. V prejednávanej veci tak
nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z aplikácie ustanovenia § 52 Civilného

mimosporového poriadku.

28.O náhradetrovodvolaciehokonaniavzhľadomnavyššieuvedenéteoretickévýchodiskátakodvolací
súd rozhodol podľa ustanovení § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 52, § 57
Civilnéhomimosporovéhoporiadkutak,žežiadenz účastníkovnemánároknanáhradutrovodvolacieho

konania.

29. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).