Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. jún 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/149/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109208107
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2109208107.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Barcajová a sudkýň: Mgr.
Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: ERMEZ - VTZ, spol. s r.o., IČO: 34
125 311, so sídlom Trnava, A. Kubinu 12, proti žalovanému: V. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom C. P., O. XXX,
zastúpeného advokátom: JUDr. Roman Cibulka, so sídlom Hlavná 13, Trnava, o zaplatenie 510,26 Eur
s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 13C/192/2009-318

zo dňa 19.8.2015 - I. a II. výrokovej vete, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu
v r a c i a na ďalšie konanie a n o v é r o z h o d n u t i e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (I. výrok), žalobcovi uložil povinnosť
nahradiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia v sume 129,75 Eur a náhradu iných trov v sume

530,08 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu, trovy konania
vo výške 16,33 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (II. výrok), o náhrade trov štátu súd rozhodne
samostatným uznesením do tridsiatich dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (III. výrok).

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou § 663, § 671 ods. 1, § 677 ods. 1, § 659
Občianskeho zákonníka a poukazom aj na procesné ustanovenia § 142 ods. 1, § 149 ods. 1, § 160

ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Z vykonaného dokazovania zistil, podľa výdajky č. 01/05 zo
dňa 16.7.2005 mal žalobca, za účelom náteru rodinného domu, prenajať odoberajúcemu - žalovanému
tovar: 8 ks stojka 3 m, 2 ks stojka 2 m, 8 ks priečka 3 m, 4 ks priečka 1 m, 1 ks zábradlie 3 m, 4
ks zábradlie 1 m, a to po 2Sk/deň/1m2, pričom na výdajke je uvedené, že ide spolu o 18 m2, teda
36Sk/deň (na výdajke sú podpisy výdajcu i príjemcu). Faktúrou č. 06066 vystavenej dňa 19.9.2006 so
splatnosťou dňa 3.10.2006, žalobca vyfakturoval žalovanému za prenájom lešenia HAKY podľa prílohy

a výdajky sumu 15.372 Sk/510,26 Eur (za obdobie od 16.7.2005 do 16.9.2006, t. j. za 427 dní, za 18
m2 lešenia HAKY, pri nájomnom 36Sk/deň, teda v sume 36 Sk/deň x 427 dní = 15.372 Sk.). Podľa
prílohy k faktúre, malo ísť o prenájom: 8 ks stojka 3 m, 2 ks stojka 2 m, 8 ks priečka 3 m, 4 ks priečka
1 m, 1 ks zábradlie 3 m, 4 ks zábradlie 1 m s tým, že v cene nie sú zahrnuté drevené dielce (podľa
podacieho lístku bola faktúra žalovanému zaslaná dňa 19.9.2006 a prevzala ju manželka žalovaného
dňa 22.9.2006). Upomienkou zo dňa 17.10.2006 žalobca upozornil žalovaného na neuhradenie faktúry

č. 06066 zo dňa 19.9.2006, s tým, že je v omeškaní 14 dní (podľa kópie podacieho lístku, upomienka
bola žalovanému zaslaná dňa 17.10.2006 a žalovaný ju prevzal dňa 23.10.2006). Znaleckým posudkom
znalca z odboru: kriminalistika, grafická diagnostika Mgr. Pavlom Masarykom, PhD., č. 16/2011 zo dňa
13.9.2011, mal preukázané, že znaleckým skúmaním nebola zistená fotomontáž spornej listiny (výdajky
č. 01/05 zo dňa 16.7.2005), ani pozmenenie zápisov, ktoré sú na listine vyhotovené, t. j. predložená
listina je originálna. V znaleckom posudku č. 8/2014 zo dňa 4.12.2014, vypracovanom Mgr. Alexandrou

Saxovou, znalkyňou z odboru písmoznalectvo, ručné písmo, dospela znalkyňa k záveru, že žalovaný
nevyhotovil sporné písmo a podpis k priezvisku Saloň (podpis príjemcu), ktoré sú obsiahnuté na výdajkezo dňa 16.7.2005, mu nepatrí. Svedok O. M. uviedol, že pracoval ako brigádnik u žalobcu v roku 2005,
robil mu osvetlenie. Žalovaného pozná osobne. Uviedol, že lešenie rozoberali a dávali pred bránu s
pánomS.,odkiaľsihopreberalpánZ..PánZ.vtedyomietaldomalešeniepotreboval.Sámžalovanýtoto

lešenie k sebe nosil. Išlo o železné staré lešenie, obsahovalo 4 stojky, bližšie údaje si nepamätá. Robilo
sa aj potvrdenie o tom, koľko žalobca žalovanému lešenia dal. Svedok si nepamätal, či bolo dohodnuté
medzi účastníkmi konania niečo ohľadom nájmu. Svedkyňa D. S. - manželka konateľa žalobcu uviedla,
že si pamätá na situáciu, kedy žalovaný zazvonil u nich na firme na Majdáne v Lošonci a opýtal sa, či je
manžel doma, že by si chcel požičať lešenie. Svedkyňa zavolala manžela, ktorý žalovanému povedal,

aby si išiel toto lešenie zobrať. Potom p. M., ktorý u nich vo firme pracoval, vynášal toto lešenie pred
bránu a pán Z. si odtiaľ lešenie bral k sebe. Bola pri tom, keď si žalovaný osobne prevzal predmetné
lešenie, teraz ho nechce vrátiť. Jej manžel spisoval so žalovaným nejaký papier o predmetnej veci, na
čo žalovaný povedal, že sú susedia, že na čo im je nejaký papier spisovať. Manžel svedkyne si predsa
dal od žalovaného tento papier podpísať. Svedkyňa F. X., dcéra neb. konateľa H. S. a sestra terajšej
konateľky Denisy Šottníkovej uviedla, že potrebovala lešenie, ktoré mal z firmy požičané žalovaný.

Chceli zatepľovať nadstavbu. Vtedy sa pohádala s otcom, pretože žalovaný lešenie nevrátil. To viedlo
otca k tomu, že podal žalobu na súd. Svedkyňa nebola pritom, keď si mal žalovaný požičať lešenie.
Bola párkrát za rodičmi na chate. Videla, ako mal žalovaný lešenie postavené okolo domu, robil fasádu
a keď bola na hríboch, videla tiež, že ho mal zložené zozadu. Otec si lešenie pýtal naspäť, aj sa kvôli
tomu so žalovaným hádali. Pán M. svedkyni povedal, že lešenie doniesol žalovanému a nech si ho ide

vypýtať. Od mamy a otca svedkyňa vie, že jej otec mal so žalovaným nejakú dohodu, za akú sumu to
požičia. Svedok M. T. uviedol, že mal požičané lešenie od pána S., podpísal mu nejaké tlačivo, kde
bol zoznam požičaných prvkov. Lešenie si požičiaval z Majdánu. Nepamätal si, či pánovi S. za lešenie
niečo platil. Keď si spravil fasádu na dome v Modranke, lešenie mu vrátil a zaviezol na Majdán. Bolo
to Haky lešenie, viacej klietok, odhadom zhruba 9 až 12 klietok. Svedok potvrdil, že podpisoval p. S. aj

nejaké vyjadrenie, avšak už si to nepamätal. Uviedol, že pán S. mal kvôli tomuto lešeniu nejaké spory u
susedov a vtedy vznikol aj ten záznam. Svedok nevedel uviesť, či lešenie, ktoré pánovi S. vrátil, potom
ešte niekedy videl. Chodil za pánom S. na Majdán, možno raz za pol roka. Keď lešenie vracal, nosil mu
ho niekam dozadu za dom, kde mal prístrešok. Svedok nevedel uviesť, či vlastníkom lešenia bol p. H.
S. ako fyzická osoba alebo spoločnosť ERMEZ-VTZ s.r.o. Svedok odhadoval, že lešenie mal požičané

asi 15 rokov a viac dozadu. Po nahliadnutí do čestného prehlásenia zo dňa 10.12.2009 svedok uviedol,
že je tu presnejšie uvedené množstvo sád, a to 6 a tiež že ich vrátil v roku 2005, avšak podľa názoru
svedka ich vracal skôr, a to v roku 2000. Nevedel sa vyjadriť k ostatným údajom, ktoré sú v čestnom
prehlásení uvedené, uviedol, že tam chodil aj s deťmi, ale nevedel sa vyjadriť k roku 2005, ani či toto
lešenie ešte potom niekedy potreboval. Žalovaného nepozná. Svedok nevedel potvrdiť, či videl toto

lešenie u žalovaného, ale vychádzal z toho, že keď to vtedy podpísal, bola to pravda, avšak si už na to
nespomínal. Svedok M. V. uviedol, že má certifikát na stavbyvedúceho a stavebný dozor, pracoval v
stavebníctve a je vyučený tesár. Po nahliadnutí do výdajky uviedol, že lešenie tak, ako je uvedené vo
výdajke, je nekompletné a kusy, ktoré sú tam uvedené, sú nepoužiteľné, pretože 8 kusov 3 metrových
stojek je zbytočných. Keď sú štyri kusy stojky, tak štyri kusy musia byť aj metrové priečky. Vo výdajke je

uvedené 8 kusov 3 metrových stojok a dva kusy 2 metrové stojky, ktoré sú tam úplne zbytočné, pretože
nemajú žiadnu funkciu. Pokiaľ ide o zábradlie sú zbytočné 4 kusy, stačili dva. K tomuto lešeniu chýbajú
podlážky drevené dielce, na ktorých sa stojí. Na výdajke nie je uvedené, kto lešenie priviezol, čo sa
obvykle na takýchto dokumentoch uvádza. Z toho, čo je uvedené vo výdajke, sa dá postaviť iba jedna
časť lešenia, ktorá je však nefunkčná, pretože chýbajú podlážky. Je otázka, načo by si bral žalovaný

ostatné kusy, keď ich nemôže použiť. Ďalej svedok uviedol, že z počutia vie, že medzi žalovaným a p.
S. boli susedské spory, tiež pokiaľ ide o prístupovú cestu. U S. však nikdy nebol, ani dňa 16.7.2005 na
Majdáne. Pozná však stavbu žalovaného, tento ju ukončil v 80. rokoch a mal spravenú fasádu, je do
dikoplast ešte z Chemolaku. Ak by robil nové opravy, bolo by to tam jasne vidieť. Ku svojej výpovedi
predložil svedok nákres lešenia, ktoré sa dá zhotoviť z materiálu uvedeného na výdajke č. 01/05, uviedol

tiež nepotrebné a chýbajúce prvky. Nákres opatril svojou pečiatkou ako stavebného dozoru. Znalkyňa
Mgr. Alexandra Saxová, z odboru písmoznalectva uviedla, že s najväčšou pravdepodobnosťou ide o
napodobňovaný podpis a nie je možné zistiť, či podpis príjemcu na výdajke patrí osobe, ktorá písala
zvyšnú časť výdajky. Znalkyňa ďalej uviedla, že ak by sme pripustili, že ide o zmenený vlastný podpis,
podľa znalkyne človek nedokáže zmeniť toľko vlastných znakov svojho podpisu, ako to bolo v tomto

prípade.Vtomtoprípadejevylúčenévzhľadomnadeklarovanúspojitosťpísmen,ktorátamvskutočnosti
nie je, len tak vyzerá, že by požitie alkoholických nápojov malo vplyv na podpis osoby. Znalkyňa dospela
k záveru, že je to falošný podpis. Ani ostatné písmo na výdajke nevyhotovil žalovaný. Zo spisu sp. zn.27C/153/2009 bolo ďalej zistené, že predmetné konanie medzi účastníkmi o vydanie hnuteľných vecí
bolo zastavené, pretože žalobca zobral svoj návrh v celom rozsahu späť.

3.Právnesúdprvejinštancieuzavrel,žežalobcasavočižalovanémudomáhazaplateniažalovanejsumy
ako nájomného za užívanie lešenia za obdobie od 16.7.2005 do 16.9.2006, keď podľa jeho tvrdenia
so žalovaným uzavrel ústne nájomnú zmluvu na prenájom konkrétnych kusov lešenia za cenu 2Sk/
deň/1m2, o prevzatí lešenia bola vyhotovená výdajka č. 01/05 zo dňa 16.7.2005. Žalobca trval na
tom, že žalovaný si od neho „požičal“ kusy lešenia: 8 ks stojka 3 m, 2 ks stojka 2 m, 8 ks priečka

3 m, 4 ks priečka 1 m, 1 ks zábradlie 3 m, 4 ks zábradlie 1 m, za dohodnutú odplatu 2Sk/deň/1m2,
žalovaný popieral „požičanie“ lešenia, ako aj uzavretie nájomnej zmluvy. Žalobca nepreukázal svoju
aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní, pretože spoločnosť nepreukázala, že vlastnila konkrétne kusy
lešenia, ktoré mali byť poskytnuté žalovanému a že uzavrela nájomnú zmluvu so žalovaným. Žalovaný
totiž spochybňoval skutočnosť, že lešenie vlastnila spoločnosť ERMEZ VTZ s.r.o. Vypočutí svedkovia v
konaní uvádzali len tú skutočnosť, že žalovaný si mal lešenie prevziať od pána H. S., ani svedok M. T.

nevedel uviesť, či mal on sám predtým lešenie požičané od p. S., alebo od žalobcu. V danom prípade
ostala sporná základná otázka, kto bol vlastníkom predmetného lešenia, či žalobca alebo pán H. S.
ako fyzická osoba. Žalobca nepredložil žiadne doklady o vlastníctve predmetného lešenia, či o tom, že
by spoločnosť lešenie prenajímala a za akú cenu. Na predloženej fotografii je vidno, že na pozemku
žalovaného je nejaké lešenie, ale tieto fotografie nepreukazujú, komu toto lešenie patrí a z akých kusov

pozostáva. Ak by teda aj bolo možné na základe svedeckých výpovedí D. S. a O. M. prisvedčiť tomu, že
žalovanýsinejakélešenieodpánaH.S.prevzal,žalobcanepreukázal,čisitotolešeniežalovanýprevzal
od pána S. ako konateľa spoločnosti ERMEZ VTZ spol. s r. o., alebo od pána S. ako fyzickej osoby.

4. Ďalej okresný súd uviedol, že hlavným listinným dokladom o tom, či došlo k uzavretiu nájomnej

zmluvy medzi stranami bola žalobcom predložená výdajka č. 01/05 zo dňa 16.7.2005. Z vykonaného
znaleckého dokazovania znalcom z odboru grafická diagnostika, že sporná listina je originálna, nebola
pozmeňovaná fotomontážou, na vyhotovenie všetkých zápisov bolo použité druhovo zhodné pero,
teda prepisovanie, odstraňovanie, ani iné pozmenenie zápisov nebolo zistené. Vo svojej výpovedi
znalec doplnil, že technickým falšovaním nebol na listinu prenesený podpis prijímateľa. Ďalej bolo v

konaní vykonané znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectva, pričom znalkyňa dospela
k jednoznačnému záveru, že žalovaný nevyhotovil podpis k priezvisku Z. (podpis príjemcu) na výdajke
zo dňa 16.7.2005. Vo svojej výpovedi pred súdom potom znalkyňa doplnila, že podpis na výdajke je
falošný, nevyhotovil ho žalovaný, rovnako vylúčila, že by išlo o úmyselne, alebo pod vplyvom alkoholu,
či kombináciou oboch týchto skutočností zmenený vlastný podpis žalovaného. Táto výdajka, ktorá mala

preukázať, že žalobca prenajal konkrétne kusy lešenia žalovanému za dohodnuté nájomné, je teda
znaleckým dokazovaním jednoznačne spochybnená a ako dôkaz uvedenej skutočnosti neobstojí. Z
výpovedí ostatných svedkov, predovšetkým D. S. a O. M. pritom nevyplýva, že medzi stranami bola
uzavretá nájomná zmluva. Títo len potvrdili, že si strany mali medzi sebou niečo spísať. Avšak žiadny
iný svedok, či dôkaz predložený v konaní nepreukazoval, že by medzi stranami bola uzavretá práve

nájomná zmluva, teda že by medzi nimi vznikol záväzkovoprávny vzťah, na základe ktorého žalobca
odplatne prenechal žalovanému do užívania konkrétne kusy lešenia. Navyše výpovede svedka O. M.
boli rozporuplné, keď v písomnom prehlásení zo dňa 29.5.2009 uviedol, že žalovaný podpísal pánovi S.
prevzatie požičaného Haky lešenia, čo mal svedok vidieť, keď si nalieval malinovku. Na pojednávaní dňa
12.10.2009 vo veci sp. zn. 27C/153/2009 potom uviedol, že či si spísali pán S. a žalovaný nejaké papiere

o prevzatí uviesť nevie, nepamätá si na to. V tomto konaní na pojednávaní dňa 14.11.2011 tento svedok
uviedol, že sa robilo potvrdenie o tom, koľko žalobca žalovanému lešenia dal, avšak nevedel, či bolo
medzi stranami niečo dohodnuté ohľadom nájmu. Výpoveď svedka M., pokiaľ ide o spísanie potvrdenia
o prevzatí lešenia žalovaným je teda nejednoznačná a s poukazom na zistenie, že podpis žalovaného na
výdajkejefalošný,tedanepreukazuje,žebymalodôjsťkdohodestránouzavretíprávenájomnejzmluvy.

Rovnako písomné prehlásenia, či výpovede svedkov F. X. a M. T. nepreukazujú uzavretie nájomnej
zmluvy.

5. Zároveň okresný súd konštatoval, že znaleckým dokazovaním bola zásadne spochybnená výdajka
zo dňa 16.7.2005, ktorá mala byť hlavným dôkazom preukazujúcim uzavretie nájomnej zmluvy medzi

účastníkmi. Medzi účastníkmi zostali sporné aj ďalšie skutočnosti, a to aké konkrétne kusy lešenia si
mal žalovaný od žalobcu, resp. pána S. prevziať, či išlo o odplatné alebo bezodplatné prenechanie veci
a prípadne aká bola dohoda o nájomnom. Žalobca tak v konaní neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ
ide preukázanie uzavretia nájomnej zmluvy medzi stranami. Nepreukázal, že medzi stranami došlo kukonsenzu o podstatných náležitostiach nájomnej zmluvy, teda o odplatnom prenechaní konkrétnej veci
žalovanému. Medzi stranami totiž mohlo ísť tiež o výpožičku, teda o bezodplatné prenechanie lešenia
žalovaného v rámci vzájomných susedských vzťahov, čomu by nasvedčovala skutočnosť, že žalovaný

si mal lešenie prevziať v sobotu na chate pána S., mali potom spolu popíjať na terase, keď v tom
čase boli ešte vzťahy medzi stranami dobré a podľa svedkyne D. S. k ich zhoršeniu malo dôjsť až
o týždeň neskôr. Pokiaľ teda žalobca požaduje zaplatenie nájomného za konkrétne obdobie titulom
nájomnej zmluvy, bolo jeho povinnosťou preukázať, že existovala vôľa zmluvných strán na odplatnom
prenechanílešeniažalovanémuamalpreukázaťajvýškudohodnutejodplaty.Pretožežalobcaneuniesol

dôkazné bremeno, nepreukázal uzavretie nájomnej zmluvy medzi stranami, nepreukázal, aké konkrétne
kusy lešenia mali byť žalovanému odovzdané, nepreukázal výšku nájomného, či už dohodnutého,
alebo obvyklého, za ktoré lešenie on sám prenajímal, alebo za ktoré bolo v tom čase lešenie obvykle
prenajímané, nepreukázal bezpečne, že nájomnú zmluvu so žalovaným uzavrela práve spoločnosť
ERMEZ VTZ spol. s r. o. a nie H. S. ako fyzická osoba a na koniec nepreukázal ani to, že vlastnil
konkrétne lešenie, súdu nezostávalo iné, ako žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

6. Záverom súd prvej inštancie konštatoval, že z posledného pojednávania dňa 19.8.2015 sa
konateľka žalobcu ospravedlnila, avšak ku svojmu ospravedlneniu nepredložila doklad o svojej
práceneschopnosti a potvrdenie od lekára, že sa nemôže zúčastniť pojednávania bez ohrozenia
života, alebo závažného zhoršenia svojho zdravotného stavu. Potvrdenie o práceneschopnosti, ktorým

konateľka ospravedlňovala svoju neprítomnosť na predchádzajúcom pojednávaní, ktoré bolo dňa
10.7.2015 pritom bolo na diagnózu J010, čo je akútny zápal čeľustnej dutiny. Súd preto konateľku
žalobcu bezodkladne e-mailom zo dňa 19.8.2015 upovedomil o tom, že jej žiadosť o odročenie
pojednávania zo dňa 19.8.2015 nebude akceptovať, pretože neobsahuje náležitosti podľa § 119 ods. 2 a
3 Občianskeho súdneho poriadku. Súd dňa 19.8.2015 pojednával v neprítomnosti žalobcu, pretože hoci

jeho právny zástupca mu plnomocenstvo dňa 29.7.2015 vypovedal, právny zástupca bol upovedomený
o termíne pojednávania a mal teda o tejto skutočnosti informovať aj svojho klienta, keď napokon z
vypovedania plnomocenstva aj vyplýva, že právny zástupca žalobcu zaslal zápisnice z pojednávaní dňa
5.6.2015 a zo dňa 10.7.2015, z ktorých je evidentný termín ďalšieho pojednávania, ako aj skutočnosť,
že súd požaduje od konateľky žalobcu potvrdenie od lekára, že sa nemôže zúčastniť pojednávania

bez zhoršenia svojho zdravotného stavu. Napriek tomu sa žalobca sa na poslednom pojednávaní
nezúčastnil,súdpretopojednávalvjehoneprítomnostiavjehoneprítomnostinaposlednompojednávaní
aj rozhodol.

7. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia §142 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku a v konaní plne úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov konania. Trovy
konania žalovaného pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 129,75 Eur, a to za tri úkony právnej
pomoci 1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 3.6.2015 podľa § 10 ods. 1 a § 13a ods. 1 písm. a)
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, po
34,86 Eur; k tomu režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. vo výške 8,39 Eur, 2. zastupovanie na

pojednávaní dňa 5.6.2015podľa § 10 ods. 1 a § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl. po 34,86 Eur, k tomu režijný
paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. vo výške 8,39 Eur, 3. zastupovanie na pojednávaní dňa 19.8.2015
podľa § 10 ods. 1 a § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl. po 34,86 Eur, k tomu režijný paušál podľa § 16 ods. 3
cit. vyhl. vo výške 8,39 Eur, celkom tak trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 129,75 Eur. Ďalej
žalovanému patrí náhrada iných trov konania vo výške 30,50 Eur vynaložených na zaplatenie súdneho

poplatku za odpor proti platobnému rozkazu, ako aj náhrada trov znaleckého dokazovania za žalovaným
zaplatené preddavky na znalecké dokazovanie, ktoré zaplatil spolu v sume 499,58 Eur (žalovaný zaplatil
dňa 26.11.2009 preddavok v sume 99,58 Eur a dňa 2.12.2010 preddavok v sume 400 Eur (č. l. 41 a
68 spisu). Znalcovi Mgr. Pavlovi Masarykovi bola uznesením č. k. 13C/192/2009-145 zo dňa priznaná
odmena v sume 178,08 Eur a znalkyňa Mgr. Alexandra Saxová si uplatnila odmenu v sume 835,62

Eur plus odmenu za účasť na pojednávaní dňa 25.3.2015, čiže preddavky zaplatené žalovaným budú
v plnom rozsahu spotrebované na trovy znaleckého dokazovania. Spolu tak výška iných trov konania
žalovaného predstavuje sumu 530,08 Eur (30,50 Eur + 499,58 Eur).

8. O náhrade trov konania štátu súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 151 ods. 3

Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu
účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, súd môže rozhodnúť, že
o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vzhľadom na to,
že v predmetnej veci v čase rozhodovania súdu vo veci samej zatiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté opriznaní znaleckej odmeny znalkyni Mgr. Alexandre Saxovej, vyhradil si súd rozhodnutie o náhrade trov
štátu pre samostatné uznesenie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

9. Proti tomuto rozsudku proti I. a II. výroku podal odvolanie žalobca, ktorým navrhol rozsudok v
napadnutých častiach zmeniť a žalobe vyhovieť v celom jeho rozsahu (uvedené posúdil súd podľa
obsahu odvolania podľa § 124 CSP, hoci odvolanie výslovne obsahuje zmätočný návrh, že žalobca
žiada o znovu posúdenie alebo zamietnutie v plnom rozsahu bez priznania trov žalobcovi). Poukázal
na odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. e), d), f) Občianskeho súdneho poriadku. Argumentoval

tým, že žalobcovi bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, keď mu nebolo dourčené
prostredníctvom súd predvolanie na súdne konanie, keď konateľka žalobcu bola do 4.9.2015 z dôvodu
nervovej vyčerpanosti práceneschopná, napriek tomu okresný súd stanovil ďalší termín, na ktorý nebol
predvolaný a ani mu nebolo oznámené, že má predložiť lekársky posudok. Okresný súd vychádza z
tvrdenia žalovaného, že nemal lešenie, ale žalovaný tvrdil, že lešenie sa nedá postaviť. Súd nevzal
do úvahy fotografie pozemku žalovaného, ktoré mu boli súdom vrátené bez sprievodného listu. Po

šiestich rokoch súdneho konania súd požadoval papiere o kúpe lešenia, pritom žalobca mal vo výpise
z OR aj prenájom. Znalkyňu požadoval žalovaný, nebude ju platiť, keď nemá z čoho. Chce predložiť
opätovne fotografie, ďalšie vyjadrenia, vypočutie ďalšieho svedka. Odmieta sa zúčastňovať súdnych
konaní v zlom zdravotnom stave a na právneho zástupcu nemá peniaze (konateľka je v hmotnej núdzi).
K odvolaniu pripojil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti č. 046309 vystavenej dňa 7.7.2015

W. S. (konateľka) s údajom o jej práceschopnosti od 4.9.2015 a tri kusy farebných kópií fotografií formát
A4 (na č.l. 341 - 343).

10. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolanie je nedôvodné.
Navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v sume

43,44 Eur (34,86 Eur plus 8,58 Eur režijný paušál). Nesúhlasí s námietkou, že žalobcovi bola odňatá
možnosť konať pred súdom s poukazom na odôvodnenie rozsudku na strane 13.

11. Žalobca k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu uviedol, že konateľka sa nemohla súdu
zúčastniť pre PN. Prevažnú činnosť spoločnosti vykonával zomrelý otec konateľky, dedičské konanie

trvalo 4 roky, spoločnosť s dlhmi nie je možné zlikvidovať. Žalovaný nehovoril pravdu, lešenie prevzal
a mal na jeho pozemku, čo je viditeľné na fotografiách.

12. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP),
ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).

Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo podané
ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu
existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto

postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených
práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia
legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej
úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného
výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase
podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne §
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201

OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§
201 a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. d), e), f) OSP, ktorý má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. a), d), g), f) CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.

1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§
380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho jenevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP) a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie vo veci správne
rozhodol, ak žalobu žalobcu v celom rozsahu (suma 510,26 Eur s príslušenstvom) zamietol s ohľadom
na odvolacie argumenty odvolateľa.

15. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 20.4.2009

domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie mu sumy 510,26 Eur, úroku z omeškania 0,05 %
denne zo sumy 510,26 Eur od 3.10.2006 do zaplatenia.

16. Podľa § 5 ods. 1 OSP (účinného ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie) súdy poskytujú pri
plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenia o ich procesných právach a
povinnostiach, ods. 2 súdy povinnosť podľa odseku 1 nemajú, ak je účastník v občianskom súdnom

konaní zastúpený advokátom.

17. Ustanovenie § 5 OSP bolo všeobecným základom pre poučovanie v občianskom súdnom konaní
(obdobne § 160 ods. 1 a 2 CSP). Jeho obsahom je poučenie o procesných právach a povinnostiach
strán. Súd je povinný poučiť strany najmä o tom, aké práva im priznávajú a aké povinnosti im ukladajú

procesné predpisy, ako je potrebné nimi zamýšľané procesné úkony vykonať, aby sledovali procesné
účinky, prípadne ako je potrené odstrániť vady už vykonaných procesných úkonov, aké právne následky
sú spojené s prevedenými procesnými úkonmi a ako je potrebné splniť procesnú povinnosť zo zákona
alebo z rozhodnutia súdu. Do poučovacej povinnosti ale nepatrí návod, čo by účastník mal alebo mohol v
danom prípade vykonať, ale iba pomôcť k tomu, aby mohol zákonom stanoveným spôsobom dať najavo,

čo hodlá v konaní urobiť (obdobne uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/345/2012).

18. Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi
orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.

19. K forme právnej pomoci sa zaraďovala poučovacia povinnosť súdu v občianskom
súdnom konaní, ako aj v súčasnosti civilnom sporovom konaní. Zákon súdom ukladá, aby pri plnení
svojich úloh strany poučovali. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch pri výkone súdnictva
súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci podľa predpisov o občianskom súdnom konaní.
Ďalšie úlohy majú súdy v správnom súdnictve a v iných formách verejného súdnictva.

20. Obsahom poučenia je poučenie o procesných právach a procesných povinnostiach. Poučovacia
povinnosť sa týka najmä tých procesných práv a povinností, ktorých využitie (realizácia) alebo splnenie
(rešpektovanie) má základný význam pre kvalitu zabezpečenia a realizácie základného práva na súdnu
ochranu. Z tohto dôvodu má poučovacia povinnosť základný zmysel pri začatí civilného sporového

konania, pri zmenách jeho predmetu a strán, pri skúmaní procesných podmienok a napokon aj pred
rozhodnutím súdu o veci. Vychádzajú z tohto inšttitútu by súd mal poskytovať poučenie náležite
konkrétne a vždy o tých procesných právach a povinnostiach, keď je to vzhľadom na stav konania
potrebné. Poučovaciu povinnosť je potrebné poskytnúť konkrétne, adresne a až vtedy, pokiaľ jej potreba
vyjde v priebehu konania najavo (pozri uznesenie NS ČR sp. zn. 2Cdon 813/1997). Zákon nepredpisuje

v akej forme sa má poučovacia povinnosť realizovať. Poučenie bude súd spravidla poskytovať písomne,
avšakmôžeajnapojednávaní,pokiaľjejsplneniezachytívzápisnicitak,abybolozrejmé,žesapoučenie
dostalo do dispozície strany sporu.

21. Optimálne plnenie poučovacej povinnosti vyžaduje materiálne chápanie tejto povinnosti súdu a

súčasne aj odmietnutie prílišného formalizmu pri plnení manudukčnej povinnosti súdu. Tieto dve
základné pravidlá umožnia súdu vyhnúť sa všetkým extrémom pri plnení poučovacej povinnosti bez
toho, aby sa chybným plnením tejto povinnosti narušili ústavné základy práva na súdnu ochranu. Tieto
pravidlá znamenajú, že rozsah a kvalitu plnenia poučovacej povinnosti vnímame vždy konkrétne a so
zreteľom na prejednávanú a rozhodovanú vec, ktorá nemôže byť charakterizovaná hmotným

právom, ale potrebou upozorniť stranu na jej procesné práva a povinnosti bez ohľadu na to, podľa akého
hmotného práva sa jeho nárok posudzuje alebo môže posudzovať.22. Spôsob plnenia poučovacej povinnosti musí rešpektovať ústavný princíp rovnosti strán, nestrannosť
súdu a zákaz prejudikovania názoru súdu. Tieto tri požiadavky spolu súvisia a ich rešpektovanie je
výsledkom náležitého zhodnotenia situácie sudcom pred poskytnutím poučenia o procesných právach

a povinnostiach niektorej strane. Obsah týchto požiadaviek je jasný a definovaný nielen v zákonoch, ale
aj v justičnej praxi, a preto bude len vecou konkrétnej situácie, ako sa sudca vyrovná nielen s plnením
poučovacej povinnosti, ale aj s nevyhnutnosťou postupovať nestranne a bez narušenia procesnej
rovnováhy medzi účastníkmi, prípadne predčasného uvedenia jeho názoru na meritum prípadu.

23. Podľa § 119 ods. 1 OSP (akt. § 183 ods. 1 CSP), pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých
dôvodov.

24. Podľa § 119 ods. 2 OSP, účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod
na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa
o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na

odročenie pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b)
deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo
telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.

25. Podľa § 119 ods. 3 OSP, ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka

alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho
lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto
vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný
bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

26. Podľa § 119 ods. 4 OSP, ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, bez
zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň,
keď sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená
v spise.

27. S účinnosťou od 1. januára 2012 bolo do Občianskeho súdneho poriadku zaradené nové znenie
ustanovenia § 119, podľa ktorého pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov (odsek 1).
Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania
bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť,
alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania

obsahuje najmä: a/ dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b/ deň, keď sa účastník o
dôvode dozvedel, c/ ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré
súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil (odsek 2). Ak je dôvodom na odročenie pojednávania
zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj
vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť

na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo
jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa
zúčastniť pojednávania (odsek 3). Predmetné ustanovenie bolo zaradené do Občianskeho súdneho
poriadku okrem iného aj za účelom zamedzenia obštrukcií účastníkov konania vyhýbaním sa účasti na
pojednávaní najmä v súvislosti so zdravotnými dôvodmi a ospravedlňovaním ich neúčasti.

28. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 11.10.2011 splnomocnil žalobca (konateľ Ľudovít
Šottník) advokáta Mgr. Petra Odehnala na zastupovanie v predmetnej veci. Dňa 5.6.2015 (zápisnica
z pojednávania zo dňa 5.6.2015 na č.l. 292) zobral JUDr. Odehnal ako právny zástupca a Denisa
Šottníková ako konateľka žalobcu na vedomie termín pojednávania dňa 10.7.2015. Dňa 7.7.2015

doručil žalobca ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania (dňa 10.7.2015) z dôvodu pracovnej
neschopnosti konateľky Denisy Šottníkovej na dlhšiu dobu a zároveň priložil potvrdenie o jej pracovnej
neschopnosti č. 046309 od 6.7.2015. Dňa 8.7.2015 doručil Mgr. Peter Odehnal ako právny zástupca
ospravedlnenie neúčasti a žiadosť o odročenie pojednávania dňa 10.7.2015 z dôvodu, že konateľka
žalobcu sa chce osobne zúčastniť pojednávania, avšak je práceneschopná a jej zdravotný stav jej

neumožňuje zúčastniť sa pojednávania. Dňa 8.7.2015 doručil právny zástupca žalobcu nesúhlas s
odročením pojednávania. Dňa 10.7.2015 (zápisnica z pojednávania zo dňa 10.7.2015 na č.l. 301) bolo
pojednávanie odročené na termín 19.8.2015, prítomný právny zástupca žalobcu Mgr. Peter Odehnal
zobral termín pojednávania na vedomie a zaviazal sa dostaviť bez písomného predvolania. Dňa29.7.2015 doručil Mgr. Peter Odehnal (právny zástupca žalobcu) oznámenie o vypovedaní plnej moci
žalobcovi zo dňa 11.10.2011 a priložil vypovedanie plnomocenstva zo dňa 29.7.2015, podľa ktorého
dňom 29.7.2015 vypovedáva plnomocenstvo na zastupovanie v konaní žalobcovi a zasiela zápisnice

z pojednávaní zo dňa 5.6.2015 a 10.7.2015. Dňa 18.8.2015 Denisa Šottníková (konateľka žalobcu)
doručila mailom písomnosť - ospravedlnenie z pojednávania a odročenie pojednávania dňa 19.8.2015 z
dôvodu stálej choroby vypovedania advokáta, bude chorá dlhodobo. Mailom zo dňa 19.8.2015 oznámil
okresný súd konateľke žalobcu, že jej ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní dňa 19.8.2015 nebude
akceptovať, pretože neobsahuje náležitosti v zmysle § 119 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku.

Dňa 19.8.2015 na pojednávaní (zápisnica z pojednávania na č.l. 311) bolo vo veci pojednávané a
vyhlásený rozsudok za účasti právneho zástupcu žalobcu. Mailom zo dňa 16.9.2015 konateľka žalobcu
predložila (kópiu) potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. 048309 s uvedením práceschopnosti
od 4.9.2015.

29. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

30. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne

o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

31. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby
určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou
zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

32. Odvolací súd poukazuje i na to, že obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho
uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu,
ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94).
33. Porušením práva na spravodlivý proces je možné podľa odvolacieho súdu chápať i taký nežiaduci

postup súdu v prejednávanej veci, ktorým súd strane znemožní realizáciu tých práv, ktoré jej priznával
Občiansky súdny poriadok, teraz už Civilný procesný poriadok za účelom ochrany jej práv a právom
chránených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom,
prípadne s inými všeobecne záväznými predpismi.
34. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany

sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
35. S poukazom na vyššie uvedené je potom nesporné, že prvoinštančný súd pochybil, ak vo veci
pojednával, resp. vyhlásil rozsudok dňa 19.8.2015 bez účasti žalobcu, ktorý už od 29.7.2015 nebol v

konaní zastúpený advokátom a svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil dňa 18.8.2015 a zároveň
žiadal odročiť pojednávanie z dôvodu pracovnej neschopnosti konateľky Denisy Šottníkovej. Okresný
súd teda porušil svoju poučovaciu povinnosť podľa § 5 ods. 1 OSP, keď už k termínu pojednávania dňa
19.8.2015 nemohol postupovať podľa § 5 ods. 2 OSP vo vzťahu k § 119 ods. 2 a 3 OSP. Pritom je už
bez právneho významu, že ospravedlnenie žalobcu a odročenie pojednávania nespĺňalo predpoklady

§ 119 ods. 2 a 3 OSP, o čom bol žalobca informovaný okresným súdom (e-mailom zo dňa 19.8.2015).
Tým, že súd prvej inštancie nepostupoval podľa § 5 ods. 1 OSP, porušil zákonom dané procesné práva
žalobcu.Odvolacísúdsastotožnilvtejtočastisodvolacouargumentáciužalobcuavdôsledkuporušenia
uvedených zákonných ustanovení súdum prvej inštancie mu neostávalo nič iné, než tento rozsudok
súdu prvej inštancie s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) OSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec

vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
36. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí

dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiuargumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
37. Povinnosťou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní, súc pritom viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude opätovne vec prejednať za stavu dodržania postupu
opísaného vyššie, v ktorom odstráni procesné pochybenie, ktorého nedostatok spôsobil aj nutnosť
zrušenia jeho rozsudku, a to už podľa aktuálne účinného CSP (poučovania povinnosť § 183 CSP),
teda poučí žalobcu o procesných povinnostiach, následne znova posúdi žalobou uplatnený nárok
vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania a potom vo veci znova rozhodne, a to najmä so

sústredením sa na sporné otázky, tieto posúdi z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných
ustanovení, pričom rozhodnutie náležite odôvodni v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

38. Odvolací súd dáva súdu prvej inštancie do pozornosti, že súčasťou odvolania žalobcu sú fotokópie
3 kusov fotografií, pričom zo spisového materiálu nie je možné zistiť, či sa jedná o nové (dôkazy),
alebo identické fotografie, s ktorými sa už súd prvej inštancie oboznámil s odkazom na obsah

odôvodnenia napadnutého rozsudku 2 (fotodokumentácia žalobcu), keďže prílohová obálka neobsahuje
fotodokumentáciu, a zároveň zo spisu nevyplýva tvrdenie žalobcu, že fotografie boli žalobcovi okresným
súdom vrátené bez sprievodného listu.

39. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396

ods. 3 CSP), nakoľko nesprávne rozhodnutie s nutnosťou jeho zrušenia zakladá povinnosť súdu prvej
inštancie rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.

40. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).