Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. október 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/209/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210205939
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2210205939.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu STAND UP DESIGN, s.r.o., Kapitulská 8, Banská
Bystrica, zastúpeného spoločnosťou Nosko & Partners s.r.o., Nám. SNP 16, Bratislava proti žalovanému
YOU CUBE, s.r.o., Bratislavská 100/C, Šamorín, zastúpenému advokátkou JUDr. Annou Durdíkovou,
Cintorínska 2/547, Šamorín, o zaplatenie 13.555,21 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 11Cb/126/2010-201 zo dňa 12.06.2013 jednohlasne

takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia 13.555,21 eur s príslušenstvom ako doposiaľ
neuhradenej časti kúpnej ceny osobného motorového vozidla Opel Vivaro Combi vyfakturovanej
faktúrami č. 2010002 (12.000,- eur) a 2010004 (10.000,- eur).

Žalovaný žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť s tým, že suma 13.061,21 eur bola dňa 29.01.2010
uhradená v hotovosti do pokladne predávajúceho a suma 494,- eur bola uhradená dňa 21.06.2010
bankovým prevodom, kúpna cena vozidla Opel Vivaro Combi však bola dohodnutá vo výške 12.000,- eur
ačiastkou13.061,21euržalovanýuhradilzáväzkyžalobcuvočijehozahraničnýmodberateľom.Nakoľko
v dôsledku plnenia za žalobcu žalovanému vznikol voči žalobcovi nárok z bezdôvodného obohatenia vo

výške 13.061,- eur, pristúpil k započítaniu vzájomných záväzkov, čím záväzky zanikli.

Na základe čiastočného späťvzatia návrhu súd prvého stupňa konanie v časti o zaplatenie 494,- eur
zastavil uznesením zo dňa 12.06.2013 (súčasne žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania vo
výške 91,695 eur!).

Rozsudkom zo dňa 12.06.2013 Okresný súd Dunajská Streda žalobu zamietol a žalovanému priznal
právo na náhradu trov konania vo výške 3.598,49 eur (783,50 eur + 2.814,99 eur).

Podľa odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej súd vo veci vykonal dokazovanie najmä výsluchom
konateľa žalobcu Paulo Pegorina, oboznámil sa so spisom, vyhodnotil pripojené listinné dôkazy a ustálil
tento skutkový stav veci:

Predmetom konania je na jednej strane uloženie povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
13.061.21 eur s príslušenstvom (navrhovateľ dňa 06.07.2012 návrh v časti 494 eur vzal späť a v tejto
časti súd konanie za súhlasu žalovaného v zmysle § 96 ods. 1, 2 O. s. p. zastavil), na druhej strane
započítacia námietka žalovaného v sume 13.061,21 eur.

Skutková podstata bezdôvodného obohatenia (strana 4 rozhodnutie NS ČR zo dňa 27.06.2002, sp.
zn. 25 Cdo 2093/2000, strana 2 rozhodnutia NS ČR zo dňa 04.03.2008, sp. zn. 30 Cdo 1213/2007)je založená na súčasnom splnení dvoch podmienok: a/ existencie právnej povinnosti ku konkrétnemu
plneniu na strane toho, za koho bolo plnené (to je povinného subjektu), a b/ splnenia tejto povinnosti
subjektom, ktorý nemal právnu povinnosť plniť. Bezdôvodné obohatenie v tomto prípade nespočíva vo

zväčšenímajetkupovinnéhosubjektu,avšakvtom,žesajehomajetkovýstavnezmenšívdôsledkutoho,
že jeho dlh bol splnený treťou osobou; tento dôsledok nastáva v okamihu, kedy veriteľ plnenie príjme.
Existencia právnej povinnosti, ktorá môže vyplývať zo zákona, zo zmluvy či z inej právnej skutočnosti,
je preto nevyhnutným predpokladom nároku podľa cit. ust. (zákon to vyjadruje slovným spojením „po
právu“, nakoľko bez nej by takto definovaný prospech povinnej osobe nevznikol. Právna povinnosť

preto musí existovať k okamihu, kedy je subjektom, ktorý za iného plní, plnenie poskytnuté. Ak by
totiž bolo poskytnuté plnenie v dobe, kedy právna povinnosť toho, za ktorého je plnené, z akéhokoľvek
dôvodu celkom či z časti už neexistovala (napr. zanikla splnením, dôsledku rozväzovacej podmienky
odpadla, prekludovala sa a pod.), nemožno hovoriť o tom, že by plnením iného vznikol povinnému
prospech spočívajúci v nezmenšení jeho majetku (veď pri neexistencii povinnosti mu také zmenšenie ani
nehrozilo). Tejto právnej konštrukcii zodpovedá aj úprava vzťahu subjektov zodpovednostného vzťahu

za bezdôvodné obohatenie - ten, kto poskytol plnenie, môže náhradu požadovať nie po tom, komu plnil,
ale po tom, komu jeho plnením bezdôvodné obohatenie vzniklo, teda po tom, za koho plnil. Takémuto
povinnému subjektu však svedčí právo, aby voči oprávnenému uplatnil všetky námietky, ktoré mu v
súvislosti s predmetnou povinnosťou prináležali voči veriteľovi, tzn. napr. aj námietku zániku dlhu, jeho
premlčania a pod.

Podmienkou úspešne vznesenej námietky započítania je existencia pohľadávky. S vedením účtovníctva
nespájajú právne predpisy žiadne hmotno-právne dôsledky, tobôž vznik, zmenu, existenciu či zánik
právnych úkonov. V posudzovanom prípade bolo zistené a účastníkmi nepopreté (§ 120 ods. 3 O. s.
p.), že odporca uhradil talianskym obchodným partnerom žalobcu - spoločnostiam F.M.SAS Di Zerman

Francesco & C., Tecnos SRL, Gommista Galesso Roberto, Padovafiere a Bar - Pizzeria Francato Mirko
za žalobcu faktúry č. 2216, 2677, 2958, 436, 338, 353, 5092, 4124, 4851, 5222 a 1287 v celkovej
hodnote 13.061,21 eur. Žalovaný teda za žalobcu splnil jeho dlh, aj keď on sám takúto povinnosť nemal.
Žalobca nepoprel, že by voči týmto spoločnostiam nemal povinnosť plniť, len uviedol, že bolo na ňom,
či vôbec plniť bude - nie na žalovanom. To znamená, že povinnosť žalobcu voči uvedeným talianskym

obchodným partnerom existovala (nezanikla), preto za neho mohol žalovaný plniť, čo mal žalobca po
právu plniť sám. V opačnom prípade by totiž plnil na povinnosť, ktorú žalobca vôbec nemal. Bezdôvodné
obohatenie teda môže byť žalovanému vydané do výšky ním uskutočneného plnenia 13.061,21 eur,
pretože v tejto výške došlo k splneniu dlhu žalobcu voči jeho veriteľom (porovnaj aj rozsudok NS ČR
zo dňa 19.10.1999, 25 Cdo 1449/1998, podľa ktorého zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je

vylúčená, ak povinnosť toho, kto po právu mal plniť sám, už neexistovala v dobe, kedy za neho bolo
plnené, to je v roku 2010). Nebolo preukázané - naopak žalobcom kategoricky vylúčené - že by žalobca
sám svoj dlh vyššie uvedeným veriteľom splnil.

Bezdôvodné obohatenie je jedným z právnych dôvodov vzniku záväzkov (§ 489 OZ) a je teda

samostatným zaväzovacím dôvodom. Právna úprava bezdôvodného obohatenia poskytuje ochranu
majetkovýmvzťahomazabezpečuje,abyten,ktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatil,totoobohatenie
vydal. Predpokladom vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia je neoprávnené získanie
majetkových hodnôt jedným subjektom (kedy sa jeho majetkový stav zväčšil, alebo, napriek tomu, že
sa tak malo stať, sa neznížil), a to na úkor iného, v ktorého majetkových pomeroch sa táto zmena

negatívne prejavila. K neoprávnenému získaniu prospechu sa nevyžaduje protiprávny úkon, avšak ide
o objektívne vzniklý stav, kedy nie z právom uznaných dôvodov došlo k presunu majetkových hodnôt
od jedného subjektu k druhému. Právna úprava bezdôvodného obohatenia plní funkciu reparačnú. Z
hľadiska rozsahu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je rozhodujúce, aká majetková ujma
vznikla inému, ale aký majetkový prospech získal obohatený v okamihu, kedy prospech získal.

Na započítanie peňažných nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Obč. zák. oproti
nároku na zaplatenie časti kúpnej ceny tovaru podľa § 409 ods. 1 ObZ je možné prihliadnuť len na
základe námietky započítania (§ 98 O. s. p.), tú žalovaný súdu dňa 25.06.2012 písomne predložil, pričom
započítací prejav dňa 20.06.2012 zaslal žalobcovi, ten ho prevzal dňa 22.06.2012.

Na základe vykonaného dokazovania súd uzatvoril, že v posudzovanej veci je započítanie prípustné,
nakoľko účastníci konania majú vzájomné pohľadávky rovnakého druhu, ide o pohľadávky, z ktorých ani
jedna nie je vylúčená zo započítania. Následkom započítania je, že vzájomne započítané pohľadávkysa zrušujú, nakoľko sa kryjú, a to úplne. Zánik vzájomných pohľadávok nastal ex tunc od okamihu, keď
sa stretli tieto pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Protitomutorozsudkupodalžalobcavzákonnejlehoteodvolanie,ktorýmsadomáhalzmenyrozhodnutia
súdu prvého stupňa tak, aby bolo žalobe vyhovené, resp. jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie
konanie súdu prvého stupňa. Namietal, že v zmysle právnej teórie a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR
5Cdo/27/2009, 5Cdo/216/2007 a 3Cdo/7/2001 naplnenie skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia
podľa § 454 Obč. zák. okrem iného predpokladá, že plnenie nebolo vykonané proti vôli povinného

subjektu. Nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalobca svoje záväzky nemal v úmysle uhradiť, plnenie
žalovaného voči veriteľom v Taliansku bolo plnením proti vôli dlžníka. Odvolateľ nespochybnil tvrdenia
žalovaného o tom, že tento uhradil jeho záväzky, avšak má za to, že plnenie bez jeho súhlasu a
proti jeho vôli nenapĺňa skutkovú podstatu § 554 Obč. zák. Pohľadávka žalovaného voči žalobcovi
preto neexistuje, žalobcovi nevznikla povinnosť vydať plnenie žalovanému, súčasne nezanikol záväzok
žalobcu voči zahraničným dodávateľom a plnenie žalovaného je plnením bez právneho dôvodu, ktorým

vzniklo bezdôvodné obohatenie tretej osobe.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdiť.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s
obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o dôvodnosti odvolania žalobcu.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je zrejmé, ako sa súd vysporiadal s pôvodným
tvrdením žalovaného, že žalovaná suma bola vyplatená pracovníčke (?) žalobcu ešte v dobe trvania jej

pracovného pomeru, hoci o dva dni na to sa mala stať pracovníčkou žalovaného, nevysvetlil, ako ustálil,
kto, kedy a na základe čoho (akého oprávnenia, pokynu, ....) túto čiastku uhradil veriteľom žalobcu -
ktoré okolnosti boli do doby zmeny procesnej obrany žalovaného sporné.

Pokiaľ súd bez bližšieho zdôvodnenia, hoci v súlade s neskorším tvrdením žalovaného, vychádzal zo

záveru, že žalovaný čiastku, ktorú dlhoval žalobcovi, uhradil veriteľom žalobcu, teda neplnil priamo
žalobcovi,neuviedol,akosavsúvislostistvrdenýmvznikombezdôvodnéhoobohateniavysporiadalsnie
nerelevantnou a opakovanou námietkou, podľa ktorej je podmienkou vzniku bezdôvodného obohatenia
podľa § 454 Obč. zák. okrem iného súhlas dlžníka (tu žalobcu) s plnením tretej osoby (tu žalovaného).

Závery súdu prvého stupňa o vzniku nároku žalovaného z bezdôvodného obohatenia a zániku
vzájomnýchpohľadávok účastníkovsúprenedostatkyodôvodnenianepreskúmateľné,ktorýnedostatok
nebolo možné odstrániť v konaní odvolacieho súdu a ktorý súčasne nesie znaky postupu súdu
odnímajúceho účastníkovi možnosť konať pred súdom tak, ako to predpokladal ustanovenie § 221 ods.
1 písm. f) O.s.p.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec vrátil
tomuto súdu na ďalšie konanie v naznačenom smere.

V neposlednom rade súd prvého stupňa nesprávne o náhrade trov konania rozhodoval už v rozhodnutí

o časti uplatneného nároku (uznesenie, ktorým konanie čiastočne zastavil) a v rozpore s procesným
výsledkom potom žalovaného považoval za účastníka s plným úspechom vo veci, ktorému prislúcha
nárok podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

V novom rozhodnutí vo veci, ktoré súd odôvodní dôsledne v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.,

rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.