Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2015

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 5C/168/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2713203146
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Buľubaš

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2015:2713203146.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Borisom Buľubašom v právnej veci navrhovateľa: T.. O. Š., B..

XX.XX.XXXX, X. R., V. XXXX, štátny občan SR, zastúpený advokátom: Mgr. Maroš Ožvald, Advokátska
kancelária, so sídlom Grösslingová 6-8, 811 09 Bratislava, proti odporcovi: Prima banka Slovensko, a.s.,
so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, právne zastúpený: JUDr. Dušan Ďurík, advokát
s.r.o., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 36 866 571, o zaplatenie sumy 138,71 € s
prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 138,71 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75
%ročnezosumy123,76eurod30.11.2012aždozaplateniaatodotrochdníodprávoplatnostirozsudku.

Odporca je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť trovy právneho zastúpenia
navrhovateľa k rukám právnemu zástupcu navrhovateľa vo výške 909,58 eur.

Súd určuje, že v zmluve o poskytnutí úveru č. 99/807/07 uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom
dňa 4.5.2007 sú neprijateľné podmienky uvedené:
v bode 5.2 v znení: Klient sa zaväzuje mesačne platiť banke poplatok za správu Úverového účtu vo

výške 69,- Sk mesačne,
a v bode 14.3 v znení: Klient vyhlasuje, že príjma návrh tejto rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej
vzájomné spory, ktoré by medzi zmluvnými stranami vznikli v súvislosti s úverovou zmluvou je príslušný
prejednať a rozhodnúť s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní Stály rozhodcovský súd
Asociácie bánk (ďalej len Rozhodcovský súd) zmluvné strany sa zároveň dohodli, že rozhodcovského
súdu bude záväzný pre zmluvné strany, že v stanovených lehotách splnia všetky povinnosti uložené v
rozhodcovskom rozsudku, ktorý nie je možné zrušiť z dôvodov ako pri obnove konania podľa osobitného
zákona. Ak klient označí toto políčko ? platí, že neprijíma vyššie uvedený návrh rozhodcovskej zmluvy,

s tým, že vzájomné spory, ktoré by medzi zmluvnými stranami vznikli v súvislosti s úverovou zmluvou,
je príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd.

Tieto neprijateľné podmienky sú neplatné.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ dňa 30.4.2013 podal na Okresnom súde U. prostredníctvom svojho právneho zástupcu
návrh, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy vo výške 138,71 eur s úrokom z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo sumy 123,76 eur od 30.11.2012 až do zaplatenia a náhrady trov konania za

zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia. V návrhu uviedol, že navrhovateľ s odporcom
uzavrel dňa 4.5.2007 Zmluvu o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX, na základe ktorej mu bol poskytnutý
hypotekárny úver na nadobudnutie nehnuteľnosti. Navrhovateľ je v zmluve v postavení spotrebiteľa,
zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom bola uzavretáako štandardná zmluva odporcu, bez možnosti individuálne ovplyvniť jej obsah zo strany spotrebiteľa.
V súvislosti s poskytnutým úverom a ustanovením bodu 5.2. zmluvy účtuje odporca navrhovateľovi
mesačne poplatok za správu úveru vo výške pôvodne 2,29 eur, neskôr účtoval 2,62 eur a od júna 2010

2,99 eur. Poplatku za správu úverového účtu chýba hospodárska ekvivalencia vo vzťahu medzi klientom
a bankou. Za uvedený poplatok nie je klientovi poskytovaná žiadna osobitná služba a nikde o zriadenie
účtu nežiadal. Zo zmluvného dojednania nie je zrejmé čo je obsahom spravovania úverového účtu a za
čo je uvedený poplatok uhrádzaný. Dojednanie poplatku za neexistujúcu službu považuje navrhovateľ
za konanie priečiace sa dobrým mravom a teda dojednanie poplatku považuje za absolútne neplatné.

Navrhovateľ vyzval dňa 19.11.2012 odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške súčtu
odporcom inkasovaných čiastok poplatku za vedenie úverového účtu. Odporca žiadosť navrhovateľa
odmietol. Odporca za obdobie 4 rokov pred podaním tejto žaloby inkasom stiahol z účtu navrhovateľa
za správu úverového účtu spolu čiastku 138,71 eur a v tejto výške sa bezdôvodne obohatil. Navrhovateľ
zároveň požadoval úroky z omeškania a to odo dňa uplynutie lehoty na dobrovoľné plnenie na základe
výzvy.

Súd vydal vo veci platobný rozkaz č. k. XRo/XXX/XXXX- XX zo dňa 3.5.2013, proti ktorému podal
odporca včas odpor. Odporca odpor odôvodnil tým, že ustanovenie bodu 5.2 zmluvy považuje za platné
a záväzné dojednanie. Uviedol, že v rámci správy úverového účtu odporca oznamuje navrhovateľovi
údaje o vykonanom čerpaní úveru, o prijatých splátkach úveru o poplatkoch výpisom z úverového účtu.

Úverovýúčetmácharakterplatobnéhoúčtupodľa§2ods.9Zák.č.492/2009Z.z.oplatobnýchslužbách.
Na základe vedenia správy úverového účtu získava klient napr. informácie o vykonaných splátkach a
o výške nesplatenej časti úveru. Je otázne či by klient vedel evidenciu splátok a evidenciu o výške
zostatku viesť sám, keďže konkrétny výpočet anuitných splátok, rozloženie istiny a príslušenstva každej
splátky predstavujú náročné matematické operácie. S predmetným ustanovením o poplatku za správu

úveru navrhovateľ súhlasil a vyhlásil, že uzatvorenie zmluvy je prejavom jeho skutočnej a slobodnej vôle.
Odporca zároveň vzniesol námietku nedostatku právomoci súdu a to z dôvodu uzavretej rozhodcovskej
zmluvy, podľa ktorej sa účastníci dohodli, že spory medzi nimi bude riešiť Stály rozhodcovský súd
asociácie bánk.

Navrhovateľ sa k odporu odporcu písomne vyjadril podaním zo dňa 29.7.2013, v ktorom uviedol,
že s vyjadreniami odporcu nesúhlasí. Činnosti, ktoré odporca popisuje ako súčasť správy úveru
sú integrálnou súčasťou poskytovania úverov, čo je jeden z predmetov podnikania odporcu a ten
je povinný takéto činnosti vykonávať za účelom svojho riadneho podnikania, pričom nepredstavujú
osobitnú službu poskytnutú navrhovateľovi. Navrhovateľ vyčerpal celý úver jednorazovo a teda

pravidelná informácia o vykonanom čerpaní nemá pre neho žiadny význam. Splátky úveru inkasuje
odporca automaticky z bežného účtu navrhovateľa a teda informáciu o platbách dostáva navrhovateľ
prostredníctvom výpisu z bežného účtu. Problematika poplatkov za vedenie úverového účtu viedla až
k legislatívnym zmenám, konkrétne k prijatiu Zák. č. 132/2013 Z. z., ktorým sa banke zakazuje takýto
poplatok účtovať. Navrhovateľ uviedol, že rozhodcovskú zmluvu považuje za neplatnú, keďže nebola

individuálne dojednaná. Rozhodcovskú doložku umiestnil odporca na 14. stranu značne obšírnej 15.
stranovej zmluvy čo spotrebiteľovi výrazne znemožňuje výkon práva na voľbu, ako to predpokladá
§ 93b zákona o bankách. Konštrukcia návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy spôsobom, keď
nekonaním spotrebiteľa má prísť k automatickej akceptácii rozhodcovskej zmluvy, je v rozpore s
dobrými mravmi, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach dodávateľa a spotrebiteľa

a nemožno ho interpretovať ako prejavenie individuálnej vôle žalobcu. Aj podľa § 44 OZ mlčanie alebo
nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu na uzavretie zmluvy, to musí ešte výraznejšie
platiť v spotrebiteľskom vzťahu. Odporca splnenie podmienky individuálneho dojednania netvrdil
ani nepreukázal. O nedostatkoch odbornej starostlivosti žalovaného pri podpise zmluvy svedčí aj
skutočnosť,žeosobykonajúcezažalovanéhonezabezpečilianiuvedeniedátumunazmluvu,čoilustruje

okolnosti uzavretia zmluvy a mieru starostlivosti poskytnutej žalobcovi. Rozhodcovský súd označený
v článku 14. bod 14.3 Zmluvy v čase jej podpisu pod takýmto menom neexistoval, pod týmto menom
prestal existovať dňa 1.3.2007, odkedy sa volá Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie.
V prípade zastavenia konania z dôvodov podľa § 106 O.s.p. odporca nemá právo na náhradu trov
konania, nakoľko vznik sporu spôsobil odporca svojou neochotou komunikovať so žalobcom a poskytnúť

mu zdôvodnenie svojho postupu pri určení výšky úroku a vysvetliť posúdenie zvýšenia rizika dlžníka.

Písomným podaním odporcu zo dňa 5.11.2013 sa odporcu vyjadril k námietke nedostatku právomoci
súdu tak, že uviedol, že rozhodcovská doložka predstavuje platné ujednanie zakladajúce právomocStáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie na riešenie všetkých vzájomných sporov
žalobcu a žalovaného v súvislosti so Zmluvou. Rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú
podmienku, pretože bola individuálne dojednaná, nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy nebol v postavení
priemerného spotrebiteľa a žalovaná mal zákonnú povinnosť ponúknuť návrh rozhodcovskej doložky.
Navrhovateľ prijal návrh rozhodcovskej doložky podpisom zmluvy a neoznačením políčka v tretej vete
doložky, nepresnosť v označení rozhodcovského súdu nespôsobuje bez ďalšieho neurčitosť a/alebo
nezrozumiteľnosť tejto časti doložky a základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý

nezakladá neplatnosť zmluvy. Odporca súhlasil, že uzavretá zmluva je zmluvou spotrebiteľskou podľa
§ 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky v čase uzavretia
zmluvy boli upravené v § 53 O.Z., vo vzťahu k rozhodcovskej doložke O.Z. mlčal. Neprijateľnou
podmienkou bola len taká podmienka, ktorá kumulatívne spĺňala nasledovné predpoklady: nebola
individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Pre posúdenie individuálnosti dojednania je rozhodujúce, či spotrebiteľ bol

schopný (mal možnosť) ovplyvniť podstatu podmienky a či túto možnosť aj reálne využil. Odporca v
súlade so zákonom o bankách ponúkol odporcovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, pričom
navrhovateľ mal možnosť ponúknutý návrh rozhodcovskej zmluvy neprijať jednoduchým prejavením
nesúhlasu formou označenia políčka v tvare štvorca, pri ktorom bolo zreteľne uvedené, že ak klient
toto políčko označí, neprijíma návrh rozhodcovskej zmluvy. Navrhovateľ tak neurobil. Odporca v

návrhu zmluvy umožnil odporcovi osobitne prijať/neprijať návrh rozhodcovskej zmluvy bez toho, aby
táto skutočnosť mala vplyv na uzavretie zmluvy ako celku. Odporca poukázal na uznesenie B.
SR sp. zn. X T. S. XX/XXXX zo dňa 22.11.2012, v ktorom B. súd SR na základe mimoriadneho
dovolania generálneho prokurátora zrušil rozhodnutia nižších súdov z dôvodu, že sa nezaoberali
možnosťou individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo všeobecných obchodných

podmienkach, ktoré obsahovali oprávnenie spotrebiteľa odmietnuť rozhodcovskú doložku do 30 dní odo
dňa založenia zmluvného vzťahu s danou bankou. Ak teda podľa názoru B. súdu SR možno uvažovať o
individuálnomdojednanírozhodcovskejdoložkyvyššieuvedenýmspôsobom,otoviacsazaindividuálne
dojednanú musí považovať predmetná rozhodcovská doložka, ktorý navyše bola obsiahnutá priamo
v zmluve a navrhovateľ mal možnosť návrh rozhodcovskej doložky jednoducho neprijať. Navrhovateľ

mal možnosť ovplyvniť existenciu rozhodcovskej doložky v zmluve, preto bola individuálne dojednaná
a nevzťahujú sa na ňu ust. 53 O.Z. v rozhodnom znení. Pre neprijateľnosť rozhodcovskej doložky sa
vyžaduje existencia kvalifikovanej značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa. Podľa žalovaného
rozhodcovská doložka nespôsobuje nerovnováhu v neprospech žalobcu, ale naopak, poskytuje mu
vo viacerých ohľadoch výhodu oproti žalovanému. V zmysle čl. 2 ods. 2 Rokovacieho poriadku

Rozhodcovského súdu platí, že „ak sa v rozhodcovskom konaní rozhoduje spor zo spotrebiteľskej
zmluvy a je nariadené ústne pojednávanie, Rozhodcovský súd zabezpečí, aby ústne pojednávanie
prebehlo v územnom obvode samosprávneho kraja, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.“ Z uvedenej
citácie je zjavné, že odporcovi sa žiadnym spôsobom nesťažuje prístup k súdu. Ďalšiu ochranu žalobcu v
prípadnom rozhodcovskom konaní zabezpečujú podľa žalovaného ustanovenia Rokovacieho poriadku,

podľa ktorých je Rozhodcovský súd povinný použiť všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu
práv spotrebiteľa a nemôže prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s predpismi
na ochranu spotrebiteľa. Navrhovateľ sa ako spotrebiteľ môže domáhať zrušenia rozhodcovského
rozsudku, má teda jeden extra dôvod, pre ktorý môže žiadať zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Výhodami rozhodcovského konania sú rýchlosť, efektívnosť a nízka nákladovosť, pričom tieto výhody by

požíval primárne navrhovateľ, Rozhodcovská zmluva nespôsobuje akúkoľvek nerovnováhu (vyžaduje
sa značná nerovnováha) v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. O.Z. v neskoršom
znení s účinnosťou od 1.1.2008 obsahuje odlišnosť v tom, že v ust. § 53 ods. 4 písm. r/ O.Z. je
ako neprijateľná podmienka uvedené ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, to však

nemá na prejednávaný prípad akúkoľvek relevanciu, nakoľko platnosť rozhodcovskej doložky je
potrebné posudzovať výlučne podľa právnych predpisov účinných v čase jej uzatvorenia a skutočnosť,
že podmienka je uvedená v demonštratívnom výpočte neprijateľných podmienok v O.Z. alebo
Smernici sama o sebe neznamená, že takéto ustanovenie je automaticky neplatné. Všeobecný zákaz
rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách nebol a nie je obsiahnutý ani v O.Z., ani Smernici

a ani v českom právnom poriadku. Pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky by mali byť
brané do úvahy všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, a to najmä osobu žalobcu, ktorý
pri uzatvorení zmluvy nebol v postavení priemerného spotrebiteľa a zákonnú povinnosť žalovaného
ponúknuť odporcovi návrh rozhodcovskej zmluvy. Z konštantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva,že ochrana sa neposkytuje každému spotrebiteľovi, ale len priemernému spotrebiteľovi. Aj ochrana
spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti
a nezodpovednosti. Odporca poukázal, že navrhovateľ ukončil druhý stupeň vysokoškolského vzdelania

v študijnom odbore právo, v roku 2005 bol zapísaný v zozname odborne spôsobilých osôb vedenom
Úradom pre verejné obstarávanie, čo svedčí o odborných znalostiach žalobcu. V čase uzatvorenia
zmluvy navrhovateľ nemal postavenie priemerného spotrebiteľa, ktorý by nerozumel obsahu a významu
ponúknutéhonávrhurozhodcovskejdoložkyamožnostijejneprijatia. Ponúknutierozhodcovskejdoložky
odporcovi nebolo len prejavom slobodného rozhodnutia žalovaného, ale predovšetkým plnením jeho

zákonnej povinnosti v zmysle § v 93b ods. 1 Zákona o bankách, ktoré explicitne určuje povinnosť, aby
návrh rozhodcovskej doložky obsahoval určenie konkrétneho rozhodcovského súdu a teda odporca
pri návrhu rozhodcovskej doložky nemohol ovplyvniť ani len výber rozhodcovského súdu. Pokiaľ ide
o tvrdenie žalobcu, že neoznačenie políčka na neprijatie návrhu neznamená prejavenie súhlasu s
návrhom rozhodcovskej doložky, odporca uviedol, že formulácia rozhodcovskej doložky zodpovedala
ust. § 93b ods. 1, 2 Zákona o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Rozhodcovská

doložka bola formulovaná jasne a zrozumiteľne, bolo jasné, že neoznačením políčka a podpisom
zmluvy navrhovateľ prijme návrh rozhodcovskej doložky. Z pohľadu prijatia návrhu rozhodcovskej
doložky sa nevyžaduje, aby osoba akceptujúca návrh rozhodcovskej doložky okrem podpisu hlavnej
zmluvy osobitne podpisovala aj rozhodcovskú doložku, pretože podpisom zmluvy podpisujúca osoba
súhlasí so všetkými jej ustanoveniami. Z formulácie rozhodcovskej doložky je zjavné, že navrhovateľ

podpisom zmluvy a neoznačením políčka v tretej vete rozhodcovskej doložky prijal návrh rozhodcovskej
doložky, akékoľvek výhrady žalobcu sú účelové a nedôvodné. Vo vzťahu k nesprávnemu označeniu
názvu Rozhodcovského súdu odporca poukázal na existujúcu judikatúru, v zmysle ktorej nepresnosť
v označení stáleho rozhodcovského súdu nespôsobuje bez ďalšieho neurčitosť a nezrozumiteľnosť
tejto časti rozhodcovskej doložky, v praxi sa akceptujú aj závažnejšie nepresnosti, než len použitie

neaktuálneho názvu. Špecifikácia rozhodcovského súdu vyplývala priamo zo zákona o bankách,
ktorý jednoznačne určuje konkrétny rozhodcovský súd, t.j. stály rozhodcovský súd povinne zriadený
záujmovým združením bánk a pobočiek zahraničných bánk v zmysle § 67 Zák. č. 510/2002 o platobnom
styku. Podľa ust. § 35 O.Z. je potrebné vykladať právne úkony podľa vôle konajúcich strán. Označenie
rozhodcovského súdu neaktuálnym názvom je dostatočne zrozumiteľné a určité, pretože aj bez použitia

výkladových metód možno jednoznačne určiť konkrétny rozhodcovský súd v zmysle vyššie uvedených
právnych predpisov, čo potvrdzuje aj samotný navrhovateľ, keď uvádza: „Rozhodcovský súd pod týmto
menom prestal existovať 1.3.2007, odkedy sa súd volá Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej
asociácie.“ Pri nespochybniteľnej vôli strán je nesprávne označenie rozhodcovského súdu zjavne len
chybou v písaní, ktorá podľa § 37 ods. 3 nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Záverom odporca

poukázal na ustálenú judikatúru Ú. súdu SR, v zmysle ktorej základným princípom výkladu zmlúv je
priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť výnimkou a nie zásadou.
Odporca na záver vyzdvihol nestrannosť rozhodcovského súdu.

Navrhovateľ reagoval na podanie odporcu vyjadrením zo dňa 27.11.2013, v ktorom opätovne poukázal,

že rozhodcovskú doložku nie je možné vzhľadom na jej znenie, spôsob umiestnenia v zmluve a
požadovaný spôsob voľby za individuálne dojednanú. Citoval pritom § 93b Zákona o bankách, ktorý
požaduje formulovať rozhodcovskú doložku tak, že klient ju má osobitne prijať alebo neprijať, aktívnym
úkonom vykonaným zo strany klienta. Odporca formuloval rozhodcovskú doložku tak, že na neprijatie
sa vyžadoval aktívny úkon klienta, vykonaný na inej ako podpisovej strane, využívajúc všeobecne

platnú skutočnosť, že spotrebitelia nie sú dostatočne pozorní a v situácii, ktorá pre nich nie je bežná a
obvyklá a pod stresom si nevšimnú alebo neuvedomia určité aspekty uzatváraného zmluvného vzťahu,
napr. aj potrebu vykonať rozhodnutie o riešení budúcich sporov s bankou. Formulácia rozhodcovskej
doložky spôsobom, ktorý ťažko umožňuje overiť jej skutočné individuálne dojednanie s klientom, musí
byť vnímaná na ťarchu žalovaného ako profesionálneho dodávateľa a predkladateľa zmluvy. Úvaha

žalovaného o tom, že navrhovateľ nie je priemerný spotrebiteľ, je popretím podstaty ochrany spotrebiteľa
a vyzýva k znevýhodňovaniu osôb na základe vzdelania alebo povolania. Interpretácia Súdneho dvora
EÚ, že spotrebiteľská ochrana sa neposkytuje každému spotrebiteľovi, nie je odporcovi známa. Úmysel
žalovaného vylúčiť jej uplatnenie na žalobcu z dôvodu vzdelania a profesionálneho pôsobenia v oblasti
verejného obstarávania je popretím základného ľudského práva na rovnosť všetkých osôb. Tu poukázal

nauznesenieB.SRsp.zn.XCdoXX/XXXX,podľaktoréhoprincíp„vigilantibusiurascriptasunt“ustupuje
dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Demonštratívny katalóg neprijateľných
podmienok v § 53 ods. 4 OZ obsahuje ustanovenia, ktoré zákonodarca samé o sebe považuje za
neprijateľné, nemá preto význam skúmať, či konkrétna rozhodcovská doložka v zmluve prikazujúcariešiť spor výlučne v rozhodcovskom konaní spôsobí odporcovi nejakú nevýhodu, keďže takto znejúce
rozh. doložky sú neprijateľné. Vo vzťahu k argumentu, že podľa rokovacieho poriadku rozhodcovského
súdu by sa prípadné ústne pojednávanie konalo v územnom obvode samosprávneho kraja, v ktorom má

bydlisko navrhovateľ, podotkol, že odporca má v územnom obvode O. samosprávneho kraja 8 pobočiek,
takže to nie je žiadna výhoda, rozhodcovské konanie je navyše ako pravidlo písomné.

Odporcasavyjadrilkvecisamejpodanímzodňa27.11.2013 auviedol,žeúverovýúčetpredstavujeúčet
klienta, na ktorom sa zaznamenávajú všetky transakcie súvisiace s úverom poskytnutým klientovi na

základe úverovej zmluvy, ako napr. aktuálny zostatok istiny, aktuálne nahromadené úroky, aktuálny stav
čerpania úveru, historická evidencia splátok, výška úrokovej sadzby, typ fixu úrokovej sadzby, dátum
najbližšej refixácie, splatnosť úveru a pod. Správou úverového účtu možno rozumieť služby, ktoré sú
poskytované klientovi v priamej súvislosti s čerpaným úverom a to najmä:

-poskytovanierelevantnýchinformáciiklientovibezďalšiehopoplatkuspracovanýcha vedenýchvrámci

úverového účtu prostredníctvom osobnej návštevy klienta na pobočkách, pričom pracovníci pobočky
poskytujú aj poradenstvo a klientsky servis
- poskytovanie služby internet bankingu
- pravidelné vystavovanie bilančného výpisu z úverového účtu jeho zasielanie klientovi
- poskytovanie širokého klientského a poradenského servisu na pobočkách

- uskutočňovania inkasa peňažných prostriedkov vo výške zodpovedajúcej aktuálnej mesačnej splátke
úveru z bežného účtu a tým súvisiaca včasná kontrola zostatkov na bežnom účte klienta
- súčinnosť banky pri vysporiadaní poplatku za poistenie úveru
- poskytovanie informácii o výške štátne príspevku a príspevku banky
- včasné upozorňovanie klienta v prípade akéhokoľvek omeškania, resp. nedoplatku, formou SMS

Odporca sa ďalej znovu vyjadril k rozhodcovskej doložke, ktorá je podľa platná a nepredstavuje
neprijateľnú podmienku. ďalej poukázal na výpoveď navrhovateľa, ktorý uviedol, že pred uzavretím
zmluvy mu bol poskytnutý návrh zmluvy. Tento návrh musel obsahovať aj návrh rozhodcovskej doložky,
pretože predloženie návrhu rozhodcovskej zmluvy prikazoval priamo zákon. Ak navrhovateľ uviedol, že

si nečítal celú zmluvu ale sústredil sa na kontrolu kľúčových častí ( úroková sadzba, splatnosť) svedčí
to o tom, že navrhovateľ postupoval pri uzatvorení zmluvy nezodpovedne. Od každého priemerného
spotrebiteľamožnominimálneočakávať,žesizmluvuaspoňprečíta.Nedostatokzáujmuoobsahzmluvy
však nemôže byť vykladaný na ujmu odporcu, pretože aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v
žiadnomprípadejenemožnochápaťakoobranuľahkomyseľnostianezodpovednostispotrebiteľa.Nieje

pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že k návrhu zmluvy nie je možné predkladať akékoľvek písomné návrhy
a nie je možné robiť akékoľvek zmeny. V čase uzatvorenia zmluvy odporcovi nevyplývala povinnosť
upozorniť navrhovateľa na prítomnosť rozhodcovskej doložky. Zároveň odporca uviedol, že s odstupom
času nie je síce možné s istotou overiť, či pracovník odporcu navrhovateľa upozornil navrhovateľa na
prítomnosť rozhodcovskej doložky, každopádne však navrhovateľovi bol poskytnutý návrh zmluvy, ktorý

musel obsahovať aj rozhodcovskú doložku. Odporca zároveň žiadal, aby súd v súlade so zásadou
hospodárnosti konania, rozhodol o podanej námietke nedostatku právomoci súdu a to buď tak, že
konanie zastaví alebo uznesením námietke nevyhovie.

Podaním zo dňa 7.4.2014 sa odporca vyjadril k podaniu navrhovateľa zo dňa 27.11.2013, pričom sa

opätovne vyjadroval k nedostatku právomoci súdu. Uviedol, že v predmetnom prípade odporca v súlade
s § 93b ods. 1, 2 zákona o bankách v bode 14.3 zmluvy ponúkol navrhovateľovi uzavretie rozhodcovskej
zmluvy, pričom navrhovateľ mal možnosť ponúknutý návrh rozhodcovskej zmluvy neprijať jednoduchým
prejavením nesúhlasu formou označenia políčka v tvare štvorca, pri ktorom bolo zreteľne uvedené, že
ak klient označí políčko platí, že neprijíma vyššie uvedený návrh rozhodcovskej zmluvy. Navrhovateľovi

na neprijatie návrhu predmetnej rozhodcovskej zmluvy stačilo len označenie uvedeného políčka, pričom
navrhovateľ tak neurobil a preto nemôžu byť akékoľvek pochybnosti o tom, že navrhovateľovi bola
poskytnutá možnosť návrh predmetnej rozhodcovskej zmluvy neprijať resp. nebol povinný návrh prijať.
vo vzťahu k argumentom navrhovateľa k nedostatku pozornosti spotrebiteľov pri uzatvorení zmluvy,
existencii stresu pri podpise zmluvy o úvere a irelevancii vysokoškolského vzdelania navrhovateľa,

odporca poukazuje nie je len na zjavnú účelovosť daných argumentov, ale aj na existujúcu súdnu
prax, ktorá všetky uvedené argumenty navrhovateľa vyvracia a to: rozsudok B. ČR sp. zn. XX
S. zo dňa 29.6.2012, rozsudok C. U.J. L. L. X zo dňa 10.7.2013. Odporca poukázal na to, že
obdobné rozhodcovské doložky v iných úverových zmluvách uzatvorených s odporcom boli uznané zaindividuálne a platne dojednané nielen stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie ale
aj všeobecnými súdmi (rozsudok C. U. B. P. zo dňa 5.2.2014, uznesenie C. Ž. zo dňa 11.3.2014. Vo veci
samej sa odporca vyjadril tak, že uviedol, že ustanovenie bodu 5.2 zmluvy nepredstavuje neprijateľnú

podmienku, pretože dojednanie o predmetnom poplatku predstavuje dojednanie o cene plnenia, ktoré je
vylúčené z prieskumu neprijateľnosti v zmysle ust. § 53 ods. 2 OZ v rozhodnom znení a v súvislosti so
správou úverového účtu navrhovateľa sú navrhovateľovi poskytované viaceré osobitné služby. Účastníci
konania uzatvorili zmluvu o úvere v zmysle § 497 a nasl. ObZ. Okrem úrokov a odplaty si strany
môžu v súlade s princípom zmluvnej slobody za poskytnutie úveru dojednať aj ďalšie formy odplaty.

Uvedené teda predstavuje zložený záväzok ako predmet plnenia odporcu, za ktorý je klient povinný
zaplatiť dohodnuté úroky, poplatky a iné formy odplaty, spolu predstavujúce paušálnu cenu plnenia za
komplex služieb poskytovaných odporcom. Odporca má za to, že dojednanie o poplatku za správu
úverového účtu predstavuje dojednanie o cene plnenia, pretože z obsahu zmluvy je zjavné, že zmluvné
strany si dohodli cenu za úver a súvisiace služby tvorenú viacerými zložkami t.j. úrokom a predmetným
poplatkom. Uvedený záver podporu aj zákonné vymedzenie spôsobu výpočtu RPMN. Poplatok za

správu úveru predstavuje jednu zo zložiek RPMN, pričom RPMN predstavuje celkovú cenu úveru. Ak
tedazákonodarcaakceptovalpoplatokzasprávuúveruakosúčasťcenyzaposkytnutiespotrebiteľského
úveru, tak nemôžu byť akékoľvek pochybnosti o platnosti a oprávnenosti predmetného poplatku. V tejto
súvislosti poukázal na rozsudok obvodného súdu pre L. X zo dňa 10.7.2013, rozsudok C. U. L. L. X sp.
zn. XC/XXX/XXXX - XXX zo dňa 9.10.2013, rozsudok C. U. L. L. X sp. zn. XC/XXX/XXXX - XXX zo dňa

1.10.2013, rozsudok C. U. L. L. X sp. zn. XXC/XXX/XXXX - XXX zo dňa 10.10.2013, rozsudok C. U.
L. L. X sp. zn. XC/XXX/XXXX - XXX zo dňa 23.10.2013, rozsudok C. U. L. L. X zo dňa 27.5.2013. V
súvislosti so správou úverového účtu navrhovateľa sú navrhovateľovi poskytované nasledovné služby:

-poskytovanierelevantnýchinformáciiklientovibezďalšiehopoplatkuspracovanýcha vedenýchvrámci

úverového účtu prostredníctvom osobnej návštevy klienta na pobočkách, pričom pracovníci pobočky
poskytujú aj poradenstvo a klientsky servis
- poskytovanie služby internet bankingu
- pravidelné vystavovanie bilančného výpisu z úverového účtu jeho zasielanie klientovi
- poskytovanie širokého klientského a poradenského servisu na pobočkách

- uskutočňovania inkasa peňažných prostriedkov vo výške zodpovedajúcej aktuálnej mesačnej splátke
úveru z bežného účtu a tým súvisiaca včasná kontrola zostatkov na bežnom účte klienta
- súčinnosť banky pri vysporiadaní poplatku za poistenie úveru
- poskytovanie informácii o výške štátne príspevku a príspevku banky
- včasné upozorňovanie klienta v prípade akéhokoľvek omeškania, resp. nedoplatku, formou SMS

Z vyššie uvedeného vyplýva, že tvrdenia navrhovateľa o tom, že v súvislosti so správou úverového
účtu nie sú navrhovateľovi poskytované akékoľvek osobitné služby nie sú pravdivé. V tomto prípade
ustanovenie 5.2. zmluvy nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku, keďže nespôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach. Vyššie citované rozhodnutia českých súdov uznali ustanovenia

o poplatku za správu úveru za určité a zrozumiteľné. Aj bez použitia jednotlivých výkladových metód
je určitý obsah a význam predmetného ustanovenia, t.j. že sa jedná o evidenciu stavu pohľadávky
v konkrétnom čase. Poplatok za správu úveru okrem toho, že bol v rozhodnom čase štandardnou
a dlhodobou praxou v bankovom sektore, je aj právne reglementovaným inštitútom obsiahnutým vo
viacerých slovenských a aj českých a európskych právnych predpisoch. Posledným z údajných dôvodov

neplatnosti bodu 5.2. zmluvy bolo že sa prieči dobrým mravom. Ani jedno z vyššie uvedených rozhodnutí
nepovažovalo ustanovenie o poplatkoch za správu úveru ako priečiace sa dobrým mravom a preto
odporca odkazuje na argumentáciu v nich uvedenú

V písomnom vyjadrení navrhovateľa zo dňa 23.4.2014, odporca uviedol, že nemá k dispozícii prehľad

o konaniach, ktoré v podobných veciach vedú proti odporcovi iní jeho klienti, samotný odporca ale
určite vie potvrdiť, že takéto konania na všeobecných súdoch prebiehajú a že teda nemožno prijať
paušálny záver, že odporcom predložené rozhodnutia sú dôkazom o tom, že o veci musí rozhodnúť
Stály rozhodcovský súd. Má vedomosť že napr. okresné súdy v L. a Ž. v konaní medzi odporcom a
jeho klientmi z úverových zmlúv rozhodli. Skutočnosť, že rozhodcovský súd akceptuje rozhodcovskú

doložku nesvedčí pre účely tohto konania o ničom relevantnom, keď rozhodcovské súdu v stovkách
prípadov v SR akceptovali platnosť rozhodcovskej doložky a ich rozsudky boli následne v exekučných
konania vyhlásené za nevykonateľné. Spôsob akým odporca predložil rozhodcovskú doložku považuje
za vadný. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná. Poukázal na uznesenie B. SR XCdoXX/XXXX. Prijateľnosť samotného poplatku za správu úverového účtu nie je dojednaním o cene plnenia,
ktoré je vylúčené z prieskumu prijateľnosti podmienky. Týmto ustanovením je vylúčenie posudzovanie,
či je výška ceny primeraná, no nie posúdenie, či je prijateľné takýto druh poplatku vyberať. Plnením v

zmysle zmluvy je navyše poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom cenou za toto plnenie sú úroky,
nie poplatok za správu úveru. Ak odporca poukazuje na § 499 Obch. Zák. tak zavádza, pretože v
tomto ustanovení ide o poplatok za rezerváciu úverového rámca, nie poplatok za správu úveru. Ak
odporca tvrdí, že ide o poplatok za poskytovanie komplexu ďalších služieb, tak ide o služby, ktoré
navrhovateľ u odporcu nežiadal, neobjednal si ich a teda neexistuje základ na ich odplatné poskytovanie.

Zatiaľ čo úrok je odporca oprávnený meniť iba spôsobom a v čase popísanom v zmluve, poplatok
za správu úverového účtu môže odporca meniť ľubovoľne. Zoznam služieb, ktorý odporca definoval v
podaní zo dňa 7.4.2014 je pomerne širší ako bolo odporcom pôvodne prezentované v podaní zo dňa
12.12.2012, avšak navrhovateľ zotrváva na názore, že nejde o osobitné služby v prospech navrhovateľa
a ktoré by presahovali bežnú prevádzku odporcu ako banky. Možnosť navštevovať pobočky banky a
radiť o poskytovaných produktoch poskytujú banky bezplatne každému, návšteva pobočky pri ktorej

nie je poskytnutá konkrétne služby nie je spojená s poplatkom. Ak by si navrhovateľ želal službu
spojenú so zmenou podmienok zmluvy alebo požadoval inú službu, za takéto činnosti je navrhovateľ
podľa bodov 5.4.2. a 6.1. zmluvy povinný zaplatiť osobitný poplatok. Za službu internetbankingu
navrhovateľ platí pravidelný mesačný poplatok za vedenie osobného účtu. Evidenciu prijatých platieb a
pohľadávok je odporca povinný vykonávať na základe zákona o účtovníctve. Za zriadenie a vykonávanie

inkás navrhovateľ platí poplatok za vedenie osobného účtu. Navrhovateľ nie je poberateľom štátneho
príspevku a úver nie je poistený. Poukázal na rozhodnutie C. U. L. X XXC/XXX/XXXX, ktorým bola
banka zaviazaná z titulu bezdôvodného obohatenia zaplatiť navrhovateľovi poplatky za vedenie účtu
alebo medializované rozhodnutie Krajského súdu P. L. zo dňa XX.X.XXXX, podľa ktorého neexistuje
nárok na bankové poplatky.

V písomnom vyjadrení odporcu zo dňa 21.8.2014 odporca uviedol, že nakoľko od uzavretia zmluvy o
poskytnutí úveru uplynula už značná doba, nie je možné povedať aké konkrétne informácie boli klientovi
poskytnuté vzhľadom na možnosť otvoriť si bežný účet. Klientovi mohla byť prezentovaná možnosť
otvoriť si účet, určite však poskytnutie hypotekárneho úveru nebolo podmienené uzatvorením zmluvy

o bežnom účte. Nakoľko neexistujú písomné záznamy o priebehu rokovania o uzatvorení jednotlivých
zmlúv, nie je možné dokázať ani pravdivosť tvrdenia navrhovateľa ani odporcu avšak vzhľadom na to,
že je možné úver splácať aj z iného bežného účtu než vedeného u odporcu, odporca vylučuje , žeby
bol navrhovateľ nútený do uzatvorenia zmluvy ako podmienky pre poskytnutie hypotekárneho úveru.
Navrhovateľ bol oboznámený, že v dôsledku vykonania predčasnej splátky príde k zmene úverových

podmienok, v dôsledku čoho je potrebné uzatvorenie dodatku k úverovej zmluve. Vypracovanie dodatku
podlieha poplatku, nakoľko k zmene prichádza na žiadosť klienta a odporca má s týmto úkonom
administratívne náklady. Vzhľadom na zavedené postupy banky odporca vylučuje, že by navrhovateľovi
neboli poskytnuté ním požadované informácie. Je možné že informácie nebolo možné poskytnúť
okamžite, nakoľko presné prepočítanie úveru sa vykonáva na centrále banky, kam pobočka musí zadať

požiadavku.

Navrhovateľ na návrhu trval v celom rozsahu.

Súd vykonal dokazovanie návrhom na začatie konania, Zmluvou o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX,
výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 19.11.2012, odpoveďou na výzvu zo dňa 12.12.2012, zápisnicou
zo zasadnutia komisie zo dňa 28.11.2012, výpisom z OR odporcu, odporom zo dňa 29.5.2013,
vyjadrením navrhovateľa zo dňa 29.7.2013, vyjadrením odporcu zo dňa 5.11.2013 a jeho prílohami č.
l. 71, 72, výsluchom navrhovateľa, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 27.11.2013, vyjadrením odporcu zo

dňa 27.11.2013 a zo dňa 7.4.2014, výpismi z účtu navrhovateľa, výsluchom svedka, vyjadrením odporcu
zo dňa 21.8.2014, ostatným spisovým materiálom a zistil nasledujúci skutkový stav veci:

Účastníci uzavreli zmluvu o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX ( ďalej len zmluva), ktorá nebola datovaná,
na základe ktorej odporca ako banka poskytla navrhovateľovi peňažné prostriedky vo výške 1.500 000

Skzaúčelomnadobudnutianehnuteľnostisfixnouúrokovousadzbou5,62%počas5rokov.Navrhovateľ
sa zaviazal úver splácať v splátkach predbežne vo výške 7970 Sk vždy k 15. dňu v mesiaci.Podľa bodu 5.2. zmluvy sa odporca zaviazal mesačne platiť banke poplatok za správu úverového účtu
vo výške 69 Sk mesačne.

Podľa článku 14. Zmluvy označenom ako Záverečné ustanovenia, konkrétne v bode 14.3. je obsiahnutá
rozhodcovská podľa ktorej klient vyhlasuje, že prijíma návrh tejto rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej
vzájomné spory, ktoré by medzi zmluvnými stranami vznikli v súvislosti s Úverovou zmluvou, je
príslušný prejednať a rozhodnúť s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní Stály rozhodcovský
súd Asociácie bánk (ďalej len „rozhodcovský súd“). Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že rozsudok

rozhodcovského súdu bude záväzný pre zmluvné strany, že v stanovených lehotách splnia všetky
povinnosti uložené v rozhodcovskom rozsudku, ktorý nie je možné zrušiť z dôvodov ako pri obnove
konania podľa osobitného zákona. Ak klient označí toto políčko ? (pozn. súdu: políčko v zmluve nie je
označené) platí, že neprijíma vyššie uvedený návrh rozhodcovskej zmluvy s tým, že vzájomné spory,
ktoré by medzi zmluvnými stranami vznikli v súvislosti s Úverovou zmluvou, je príslušný prejednať a
rozhodnúť všeobecný súd.“

Podľa výzvy právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 19.11.2012 bol odporca vyzvaný, aby uhradil
navrhovateľovi čiastku predstavujúcu súčet všetkých bankou vybraných poplatkov za správu úverového
účtu od podpisu zmluvy až doteraz a to v lehote 10 dní od zaslania tohto listu

Z odpovede odporcu zo dňa 12.12.2012 súd zistil, že odporca tvrdenia navrhovateľa odmieta,
navrhovateľ pred podpisom zmluvy ani počas splácania poplatok nenamietal, poukázal na zmluvnú
voľnosť účastníkov a žiadosť navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia považoval za
bezpredmetnú.

Zo zápisu zo zasadnutia Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách zo dňa
28.11.2012 súd zistil, že komisia prerokovala zmluvné podmienky spoločnosti Prima banka Slovensko,
a.s.. Podľa záveru komisie poplatok uvedený v bode 6.1. písm. b) a poplatky za správu úverového
účtu pri splácaní z osobného účtu a za správu úverového účtu pri splácaní z iného ako osobného
účtu uvedené v sadzobníku alebo poplatky s obdobným účinkom sú nevyžiadané a nesledujú záujmy

klienta. Uvedené zmluvné podmienky podľa názoru komisie sú spôsobilé naplniť hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ ide o úverový účet, tento slúži na internú
evidenciu a nie na potreby klienta. Komisia má za to, že pri zriaďovaní a vedení úverového účtu navyše
môže ísť o nevyžiadanú službu poskytovanú spotrebiteľovi. Výškou poplatku sa komisia nezaoberala
pretože principiálne poplatok ako taký posúdila ako neprijateľný, majúci svoj základ v neprijateľných

zmluvných podmienkach. Komisia dáva podnet právnickým osobám zameraným na kolektívnu ochranu
práv spotrebiteľov na zváženie podaní na príslušné orgány za účelom prípadných opatrení, aby uvedené
zmluvné dojednania spotrebiteľov nezaväzovali.

Podľa výpisov z účtu navrhovateľa za obdobie máj 2010 až apríl 2012 súd zistil, že navrhovateľovi bol

mesačne účtovaný poplatok za účet - hypot v máji 2010 vo výške 2,62 eur, od júna 2010 vo výške
2,99 eur. Popri tomto poplatku navrhovateľ mesačne platil aj poplatok za svoj vlastný osobný účet vo
výške 3,90 eur.

Právny zástupca navrhovateľa pri výsluchu uviedol, že čo sa týka okolností ohľadne individuálne

dojednanej Zmluvy ohľadne poplatku uviedol, že nie je pravdou ako uvádza odporca, že by navrhovateľ
nemal byť priemerný spotrebiteľ z dôvodu, že má právnické vzdelanie. Tento argument odporcu
je irelevantný. Navrhovateľ si zobral jediný úver na nadobudnutie nehnuteľnosti, v ktorej aj býva.
Navrhovateľ si čo sa týka úveru vybral odporcu a uzavrel s ním Zmluvu o úvere tak, že si zisťoval
podmienky na základe, ktorých aj iné banky poskytujú úver a zistil, že odporca poskytuje úrok z úveru

zníženýo0,71%takakotouvádzalvreklamnejkampani.Navrhovateľvyhodnotilpodmienkyposkytnutia
úveruakovýhodné.Problémsodporcomvznikolpoprvejrefixáciiúrokupo5rokochoduzavretiaZmluvy,
kedy odporca oznámil navrhovateľovi výšku úroku na ďalšie obdobie, ktorý nezodpovedal uzavretej
Zmluve.Ažvtedysinavrhovateľ začalpodrobneštudovaťZmluvuatovsúvislostisvýškouposkytnutého
úroku po refixácii z čoho vznikol spor a súdne konanie prebieha tak isto na Okresnom súde U.. V

súvislosti so štúdiou tejto Zmluvy sa začal zaoberať navrhovateľ aj poplatkami za vedenie účtu. V tom
čase bolo zverejňované stanoviská a informácie z Č. G. ohľadne poplatkov za vedenie účtu. Komisia
pre posudzovanie podmienok spotrebiteľských zmluvách sa zaoberala Zmluvami aj ostatných bánk a
vo vzťahu k odporcovi konštatovala, že poplatok za vedenie účtu úverového je principiálne neprijateľný.Práca komisie viedla k zmene legislatívy o bankách a podľa aktuálneho znenia Zákona o bankách je
vyberanie poplatku za vedenie účtu zakázané. Novela zákona v tomto smere potvrdila neprijateľný stav
za predchádzajúce obdobie. V tomto konaní navrhovateľ uplatňuje voči odporcovi titulom bezdôvodného

obohatenia poplatky a tieto boli navrhovateľovi priamo z účtu strhnuté. Tieto poplatky navrhovateľ
uplatňuje za obdobie štyroch rokov od mája 2009 do apríla 2013 - do podania žaloby. Poplatok za
správu účtu bol dvakrát zvýšený. Odporca voči navrhovateľovi nepodniká žiadne iné činnosti ako tie,
ktoré má z titulu svojho podnikania vykonávať. A pri čiastočnom predčasnom splatení úveru navrhovateľ
žiadal odporcu o informáciu o akú dobu sa skrátila doba splatnosti z dôvodu čiastočného uhradenia

úveru, keď výška splátky mala ostať zachovaná, odporca oznámil navrhovateľovi, že túto informáciu mu
poskytne za poplatok.

Právny zástupca navrhovateľa v rámci záverečných vyjadrení uviedol, že zotrváva na žalobe a na
svojich doterajších prednesoch a vyjadreniach. Uplatňovaný nárok považuje za dostatočne preukázaný
a vysvetlený. Je názoru, že predmetný poplatok nebol poskytovaný zo strany odporcu za žiadnu službu,

ktorá by bola objednaná a dohodnutá. Poplatok bol zo strany navrhovateľa poskytovaný bez akejkoľvek
hospodárskej ekvivalencie. Odporca navyšoval tento poplatok bezdôvodne. Na základe uvedeného
považuje návrh za dôvodný a uplatňuje si trovy konania, ktoré vyčísli v prípade úspechu v spore. Čo sa
týka námietky premlčania vznesenej odporcom, svoj nárok uplatnil v uvedenej výške z dôvodu, že sa
jedná o obchodno-právny vzťah kde premlčacia doba je 4 roky.

Právny zástupca odporcu uviedol, že zotrváva na podanom odpore a písomnom vyjadrení. Súd by sa
mal primárne zaoberať nedostatkom právomoci rozhodovať o tejto veci z dôvodu platne dohodnutej
rozhodcovskej doložky. Nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľná podmienka konania. Žiada,
aby súd rozhodol o tom, že nemá právomoc o tomto spore konať. Uviedol, že pracovníčka, ktorá

mala zabezpečiť podpis Zmluvy zabudla do Zmluvy uviesť aj dátum a to do všetkých podpisovaných
zmlúv vrátane dodatkov. Z čoho môže vyplývať, že podpisovaniu Zmluvy nevenovala takú starostlivosť
vrátane upozornenia navrhovateľa na rozhodcovskú doložku. Právny zástupca odporcu uviedol, že
ani jemu nie je známe prečo nie je na zmluve dátum, tento mohol byť podpísaný navrhovateľom.
Zmluva bola uzatvorená dňa 04.05.2007, čo vyplýva zo zhodných skutkových tvrdení. Ďalej uviedol, že

u navrhovateľa sa výška mesačnej splátky menila v určitých obdobiach v súvislosti s refixáciou t.j. v
závislosti zo stanovením novej úrokovej sadzby pre úver. Splátky sa musia prepočítavať, nakoľko tieto
sa v určitých obdobiach menia, nakoľko fixácia na dobu 30 rokov neexistuje. Navrhovateľ mal fixáciu
na 5 rokov. Zo zmluvy nevyplýva, že podmienkou poskytnutia úveru bolo, že navrhovateľ musí mať u
odporcu zriadený bežný účet a navrhovateľ túto skutočnosť nepreukázal. Aj v súčasnosti by svoj účet

mohol zmeniť a mohol by splátky splácať z účtu v inej banke. Identifikácia úverového účtu nie je pre
daný prípad kľúčová, dôležité je, že v zmluve je uvedené, že je zriadený úverový účet. Nie je podstatné,
či úverový účet kontroluje alebo vykonáva na ňom operácie zamestnanec alebo softvér, s obidvomi sú
spojené náklady pre odporcu. Úverový účet je spojený okrem iného s poskytovaním služieb klientovi,
ktoré by bez existencie tohto účtu nemohli byť poskytované.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní dňa 7.8.2014 vzniesol námietku premlčania pohľadávky a to
v subjektívnej aj objektívnej premlčacej lehoty v súvislosti z bezdôvodným obohatením v súvislosti s §
107 ods. 1,2 OZ. založil do spisu stanovisko NS ČR z 23.4.2014.

Právny zástupca odporcu v rámci záverečného vyjadrenia uviedol, že zotrváva na všetkých písomných

a ústnych vyjadreniach. Žalobu navrhuje zamietnuť ako nedôvodnú. Žiada priznať náhradu trov
konania, ktorú vyčísli v zákonnej lehote. Čo sa týka právomoci rozhodovania tohto súdu je názoru, že
rozhodcovská doložka k predmetnej zmluve je platná, z tohto dôvodu súd nemá právomoc konať v
tejto veci. V inom konaní na tomto súde zhodných účastníkov a zhodných skutkových okolností, súd
konanie zastavil. Uznesenie je právoplatné. Od 1.1.2015 platí samostatný zákon o spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní v ktorom je uvedené, že rozhodcovské doložky uzavreté do účinnosti tohto
zákona sú platné. Súd sa nemôže odchýliť od právoplatného rozhodnutia v inej veci - res judicata
nakoľko v konaní, ktoré bolo zastavené súd vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako platnú. Súd by zaťažil
konaniepokiaľbyrozhodovalvtejtovecisprekážkouprávoplatnerozhodnutejveci-jejnerešpektovanie.
Navrhovateľ svoj nárok odôvodňuje neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá v dôsledku toho je

neplatná.Zároveňuvádza,žezapredmetnépoplatkymuodporcaneposkytuježiadneslužby,existujeasi
350 rozhodnutí českých súdov, ktoré sú opačného názoru, poukazuje zároveň na rozhodnutie Ú. súdu
ČR, Občianskeho - právneho kolégia B. súdu ČR, ktorý sa zaoberá inou činnosťou úverového veriteľa
a paušálnym poplatkom za túto činnosť a určitosťou tohto poplatku. Medzi bankou a klientom existujekomplexný vzájomný vzťah práv a povinností. V rámci toho banka okrem poskytnutia samotného úveru
poskytuje klientovi informácie na pobočkách cez internet banking a taktiež výpisy z účtu a mnohé ďalšie
tak ako uvádzali v písomných vyjadreniach. Banky v 21. storočí nič neposkytujú bezplatne. Zmenou

zákona o bankách platnou od júna 2013 bolo zakázané vyberanie obdobných poplatkov, v zákone sa
však neuvádza, že tieto poplatky sú neplatné. Aj v prípade, že by to tento zákon uvádzal jednalo by sa
o retroaktivitu, ktorá je neprípustná. Náklady za vedenie účtu sú pritom uvedené v platných zákonoch,
ktoré zákony s týmito poplatkami rátajú. Jedná sa o ustanovenia Zák. č. 129/2010 a Zák. č. 258/2001
o spotrebiteľských úveroch, v ktorých sa uvádzajú v súvislosti s výpočtom RPMN, taktiež sú uvedené v

§ 39 v zákone o DPH a nariadení vlády § 87/1992. Čo sa týka premlčania, navrhovateľ môže uplatniť
nárok v danom prípade len za dva roky do podania žaloby v súvislosti s ustanovením § 107 ods. 1
OZ a § 52 ods. 2 OZ podľa ktorého sa ustanovenia občianskeho zákonníka použijú prednostne na
vzťahy zo spotrebiteľských zmlúv. V ďalšom poukazuje na účelovosť konania navrhovateľa v súvislosti
s danou žalobou keď navrhovateľ uzatvoril z odporcom zmluvu v roku 2007 a žalobu podal až 2013
t.j. po 6 rokoch platenia predmetných poplatkov. Navrhovateľ sám uviedol, že ponuku odporcu v rámci

zmluvného vzťahu vyhodnotil ako najvýhodnejšiu. Po 6 rokoch pritom uplatňuje neplatnosť zmluvy
ohľadne poplatkov.

Z výsluchu navrhovateľa na pojednávaní dňa 12.11.2013 súd zistil, že má právnické vzdelanie.
Nevykonávaprávnicképovolanie,podnikávrámcis.r.o.,ktorásazaoberáporadenstvomhlavnevoblasti

verejného obstarávania a euro - fondov. V roku 2007, keď uzatváral Zmluvu pracoval na Ministerstve
životného prostredia a jeho náplňou práce bolo tak isto verejné obstarávanie a problematika eurofondov.
Úverovú zmluvu uzatváral na kúpu bytu. Štandardne vnímal poskytované podmienky viacerých bánk v
rámci ich reklamných kampaní, ale tak isto si priamo v bankách zisťoval podmienky poskytovania úverov.
V tom čase mal osobný účet vo P. banka a.s., kde sa tak isto informoval na podmienky poskytnutia

úveru. Zaujímal sa hlavne, koľko bude mesačná splátka, ako dlho bude úver splácať a úrok z úveru.
Na základe zistených informácií sa rozhodol uzatvoriť úverovú zmluvu s odporcom. Zmluvu uzatváral
v prevádzke X. na C. D., pôvodne označenie J. banka. Zmluva sa uzatvárala na viac stretnutí. Banke
dokladoval príjem, osobné a majetkové pomery. Na základe, týchto dokladov banka mu dala obchodnú
ponuku, kde boli uvedené základné parametre úveru a to úrok, doba splácania, nie je si istý, či výška

splátok. Ponuka bola vytlačená priamo z počítača na základe zadania a bola na jednom liste (A4). Nevie,
či priamo po predložení tejto ponuky hneď uzatváral Zmluvu o úvere, ale zrejme Zmluva bola uzatvorená
až neskôr, nakoľko myslí si, že ešte musel predkladať znalecký posudok na zakupovaný byt. Nepamätá
si, či mu zo strany odporcu bol poskytnutý aj Návrh zmluvy, ale myslí si, že bol zo strany odporcu
informovaný o bežnej štandardnej zmluve na poskytnutie úveru. Nevie, či to bolo v tlačenej forme. Na

základe dohovoru s pracovníčkou, ktorá mala uzatvorenie tejto zmluvy na starosti - fin. poradkyňa -
zamestnankyňa odporcu prišiel do banky odporcu na dohodnutý termín na podpis Zmluvy o úvere. Táto
pracovníčka tam už nepracuje. Pracovníčka, keď prišiel na stretnutie mala už pripravené návrhy zmluvy,
ktoré boli podpísané, zrejme zástupcami odporcu, toto sa len domnieva. Tieto Návrhy zmlúv boli už
zviazané. Nevie koľko exemplárov mu bolo predložených. S pracovníčkou banky prekontrolovali na

Zmluve základné údaje, t. j. či je tam správne meno, bydlisko, výška úveru, úroková miera a myslí,
že to je všetko. Túto Zmluvu si celú na tomto stretnutí nečítal, nebol na to časový priestor. Bol pred
tým oboznámený so základnými parametrami aj s Návrhom zmluvy a s návrhom štandardného znenia
Zmluvy a vychádzal z toho, že ten ktorý mu bol pred tým predložený sa zhoduje s Návrhom zmluvy,
ktorý bol prichystaný na podpis. Banku pokladá za dostatočne dôveryhodnú, aby to tak bolo. Zameral

už len na kontrolu kľúčových častí Návrhu zmluvy pri je podpisovaní. Nepamätá si, či pred uzatvorením
Zmluvy bolo s ním jednané ohľadne spôsobu riešenia sporov, ktoré z tejto zmluvy vyplynú. Nepamätal
si, či bolo s ním jednané ohľadne rozhodcovskej komisie, resp. Rozhodcovského súdu. Nepamätal
si, či bol upozorňovaný zo strany pracovníka na možnosť pred podpisom Zmluvy v Zmluve niečo ešte
vyznačiť,alebo„zaškrtnúť“.Celýčas,ktorý vtedypredpodpisomstrávilvbankebolasidojednejhodiny.

Určite mal možnosť prečítať si túto Zmluvu pred jej podpisom a to priamo v banke, čiže mal možnosť
požiadať banku, aby si mohol prečítať vtedy na stretnutí celú túto Zmluvu. Zmluvu si neprečítal pred
podpisom preto lebo takúto Zmluvu čítal pred tým v podobe návrhu. Predpokladá, že v predloženom
Návrhu, ktorý mal k dispozícii pri stretnutiach pred podpisom Zmluvy ešte nebolo jeho meno. Nepamätal
si, či v uvedenom Návrhu, ktorý mu bol predložený pred podpisom vyhotovenia Zmluvy bolo ustanovenie

o rozhodcovskom konaní, ale predpokladá, že áno. Pri podpisovaní konkrétnej Zmluvy si zrejme ani
nespomenul, že takéto ustanovenie v takejto Zmluve je vzhľadom k tomu, že uplynul už nejaký čas -
niekoľko týždňov od toho, ako čítal všeobecný Návrh a podpisoval konkrétnu Zmluvu. Z dôvodu spôsobu
svojho života, by nešiel do žiadnych riskantných finančných operácií a nikdy by si nezobral pôžičku odnebankového subjektu. Okrem tohto úveru nemal ani žiadny iný úver. Voči odporcovi si plnil všetky svoje
povinnosti ako aj doteraz. Poplatok, ktorý bol vyberaný za vedenie účtu nezodpovedal tomu, čo mu
banka poskytovala. Nejedná sa o vysokú čiastku, ale tento spor vznikol aj z dôvodu, že úrok, ktorý mu

bol poskytnutý zo strany odporcu pri refixácii nezodpovedal Zmluve. Suma úveru mu bola poskytnutá
naraz - bola priamo prevedená na účet predávajúceho, ktorý mu odpredal nehnuteľnosť. U odporcu v
súvislosti s touto Zmluvou má otvorený bežný účet, na ktorý každý mesiac musí zabezpečiť, aby bol na
ňom dostatok fin. prostriedkov, z ktorých odporca urobí zrážku splátky úveru. Z hypotekárneho účtu už
čerpaťnemôže,nemôžeznehorobiťinéplatbytietomôžerobiťlenzosvojhobežnéhoúčtu.Hypotekárny

účet je len pre potreby banky. Informácie o stave hypot. účtu dostáva od odporcu raz za rok. Za bežný
účet platí štandardný poplatok, mesačne 3 - 4 eurá, k tomu účtu má aj platobnú kartu. Na otázku PZ
odporcu uviedol, že k Návrhu zmluvy o úvere nepredložil odporcovi žiadne písomné protinávrhy. Možno,
že ústne namietal znenie nejakého článku alebo navrhoval nejakú jeho úpravu ústne, banka má však
svoje štandardné návrhy zmlúv a zmluvy, ktoré sú vypracované právnym oddelením, pracovníci banky
nie sú oprávnení na zmenu týchto zmlúv resp. dojednávanie zmien, nedošlo ku žiadnej zmene návrhu

Zmluvy. Nevedel sa vyjadriť, či navrhoval nejakú zmenu v súvislosti s čl. 14. Čítal čl. 14.3 až po podpise
Zmluvy v súvislosti s ponúknutou refixáciu úveru a s tým vznikajúcim sporom. Tento článok je napísaný
tak, že keď nezaškrtne políčko v tomto článku, tak platí rozhodcovská doložka. Nepamätá si či bol
upozornený pracovníčkou banky na túto skutočnosť. Možnože aj táto pracovníčka zabudla upozorniť ho
na túto skutočnosť. Úverovú zmluvu podpísal. Zmluva je platná a účinná jej podpisom, pokiaľ v nej nie

sú ustanovenia, ktoré sú v rozpore so zákonom a obchodnými zvyklosťami.
Na ďalšom pojednávaní navrhovateľ uviedol, že pred uzatvorením úverovej zmluvy s odporcu mu bola
prezentovaná možnosť získať hyp. úver, že si založí v banke odporcu bežný účet. Toto mu uviedla
pracovníčka odporcu v pobočke na C. D. P. X.. Z tohto dôvodu si zriadil účet v J. banka a následne svoj
účet, ktorý používal vo P. zrušil. Pred skončením viazanosti úverovej sadzby úveru odporcu informoval

na pobočke, že chce vykonať mimoriadnu splátku úveru v maximálnej výške - 25 %, a zároveň požiadal
aby mu bola zachovaná výška doterajšej splátky úveru. Keďže sa z tohto dôvodu musela skrátiť doba
splácania, chcel vedieť od pracovníčky banky, koľko bude ešte za takých okolností splácať úver. Bol
informovaný ústne pracovníčkou, že túto informáciu mu banka neposkytne, jedine na základe písomnej
žiadosti o zmenu úverovej zmluvy, t.j. že požiada o skrátenie doby splácania. Banka mu neposkytla

informácie, ktoré žiadal. Zrejme aj písomne požiadal o túto informáciu bolo to na pobočke v L. alebo H.
X., v ten deň telefonicky dostal informácie, že tieto dostane len na základe písomnej žiadosti o zmenu
úverovej zmluvy.

Z výsluchu svedka N.. G. W., ktorý je poverený zamestnanec odporcu súd zistil, že je zamestnancom

odporcu od 5.12.2011, pracuje na pozícii riaditeľ odboru riadenia úverových produktov. V tejto funkcii je
od 1.6.2014. Čo sa týka zmlúv o poskytovaní úverov tieto sa nie pravidelne obmieňajú, tieto zmeny sa
týkajú hlavne zapracovania novej právnej úpravy, prípadne produktových zmien, pokiaľ banka rozhodne
ponúkať nový úverový produkt alebo pozmeniť podmienky existujúceho úverového produktu. Konkrétnu
zmluvu, ktorú navrhovateľ uzatvoril s odporcom nevidel, ale zásady podľa ktorých sú tieto zmluvy

uzatvárané sú mu jasné. Vo všeobecnosti pokiaľ sa uzatvára zmluva o hypotekárnom úvere finančné
prostriedky, ktoré sú poskytované na základe tejto zmluvy o úvere odporca dáva k dispozícii klientovi
podľa toho ako si určí klient v žiadosti, pokiaľ priamo zo zmluvného vzťahu nevyplýva, že fin. prostriedky
z úveru majú byť vyplatené zo strany banky priamo konkrétnemu príjemcovi. Sú dva hlavné spôsoby
poskytnutia fin. prostriedkov a to, že buď sa poskytnuté fin. prostriedky prevedú na bežný účet klienta,

alebo sa potom priamo uhrádzajú nejakému subjektu na základe predložených dokladov. Pokiaľ sú
fin. prostriedky poukazované na bežný účet klienta, tieto fin. prostriedky sa na tento účet presúvajú z
úverového účtu klienta. Úverový účet klienta je účet, ktorý je vedený na meno klienta. Úverový účet
klienta sa zriaďuje na základe podpísania konkrétnej úverovej zmluvy. Osobitná zmluva o zriadení
úverového účtu klienta sa s klientom nepodpisuje. Banka na základe toho potom zo svojho účtu prevedie

fin. prostriedky vo výške poskytnutého úveru na úverový účet klienta a na tomto účte sú poskytnuté fin.
prostriedky uložené až do čerpania tohto úveru. Po splnení podmienok úverovej zmluvy klient potom
podá žiadosť o čerpanie úveru a na základe toho sú mu fin. prostriedky k úveru prevedené na jeho
bežný účet alebo sú vyplatené priamo určenej osobe. Pokyn na čerpanie resp. prevod fin. prostriedkov
z úverového účtu dáva klient a banka skontroluje či sú splnené podmienky čerpania úveru, a ak sú

splnené tieto podmienky pracovník banky potvrdí, že sú tieto podmienky splnené a bankový systém
zrealizuje prevod fin. prostriedkov z úverového účtu. Na úverovom účte potom už nie sú fin. prostriedky
a je na ňom vedený dlh, ktorý sa spláca zo strany klienta. Týmto úverovým účtom klient už nemôže
disponovať, nemôže z neho vyberať fin. prostriedky, nakoľko je tam dlh a na tento dlh už nemôže vyberaťfin. prostriedky, mohol by na tento účet priamo vkladať fin. prostriedky. Väčšinou sa však splácanie
úveru realizuje tak, že fin. prostriedky jednotlivých splátok sa prevádzajú z bežného účtu klienta na
tento úverový účet. Existencia bežného účtu klienta v banke ktorá poskytuje úver nie je podmienkou

poskytnutia úveru a tento úver môže byť v takom prípade splácaný prostredníctvom úverového účtu. Pri
uzatváraní zmluvy o úvere podľa jeho názoru klient má vedomosť, že mu je zriaďovaný úverový účet
u poskytovateľa úveru, v tomto prípade u odporcu, v súčasnosti je to tak určite, nakoľko v zmluve je
priamo uvedené číslo tohto účtu, nevie sa vyjadriť či to tak bolo v období roku 2007. V prípade, že klient
pri poskytovaní úveru nemá bežný účet vedený v banke, ktorá mu úver poskytuje, v zmluve o poskytnutí

úveru musí byť uvedený účet banky na ktorý sa majú uhrádzať mesačné splátky. Tento účet v banke
ktorámuposkytujeúverjeklientovajenajehomeno.Vprípade,žeklient,ktorémujeposkytnutýúvermá
bežný účet v tej istej banke, ktorá mu úver poskytuje klient nemusí vedieť, pri jeho štandardnom správaní
nie je potrebné aby vedel číslo úverového účtu v banke na ktorý má poukazovať splátky za poskytnutý
úver. Keď klient uhradí všetky dohodnuté splátky z dohodnutej úverovej zmluvy t.j. keď uhradí celý
poskytnutý úver, potom sa úverový účet uzavrie. To znamená, že tento úverový účet sa zruší. Zrušenie

úverového účtu sa deje automaticky a podnetom na jeho zrušenie je splatenie celého poskytnutého
úveru aj s príslušenstvom. Klient už nedáva žiadosť ani pokyn banke aby zrušila tento úverový účet. Na
úverovom účte sa vedie splácanie úveru, vedie sa výška dlhu v konkrétnom čase a výška splátok, výška
úrokovej sadzby, termín zmeny úrokovej sadzby, prípadne omeškanie klienta so splácaním splátok
v termíne. Toto je vedené bankovým systémom, softvérom. Každý mesiac sa manuálne nekontroluje

splácanie konkrétneho účtu. Túto kontrolu vykonáva informačný systém, ktorý keď zistí nedostatok
alebo chybu upozorní zamestnanca. Kontrolu splácania úveru na úverovom účte robí softvér, každý deň
v prípade existencie splatnej pohľ. banky. Denné úročenie úveru prebieha v informačnom systéme a
výstup z toho je mesačná splátka. V prípade, že úver je splácaný podľa podmienok úverovej zmluvy,
t.j. keď klient má na svojom bežnom účte každý mesiac v čase splátky dostatočný objem fin. prost. na

realizáciu splátky úveru, prevod fin. prostriedkov splátky sa automaticky prevedie z bežného účtu na
úverovýúčet,totorobíbankovýinformačnýsystém.Niejepotompotrebnéfaktickymanuálnekontrolovať
tentoúverovýúčet.Manuálnekontrolysarobiaprizistenýchchybáchnazákladevnútornéhokontrolného
systému banky. Samotný úverový účet pokiaľ je úver riadne splácaný nemôže dať podnet v systéme na
jeho kontrolu. Kontroly sú robené zo strany banky na všetkých účtoch, na základe nejakých zadaných

scenárov alebo kritérií. Úver ktorý bol poskytnutý navrhovateľovi, pokiaľ vie, bol splácaný riadne a
splácaný bol prevodmi z bežného účtu. Úverový účet vo všeobecnosti poskytuje určitý balík služieb
pre klienta a záleží od klienta čo z tohto poskytnutého balíku služieb využíva alebo nevyužíva. Medzi
základné služby, ktoré sú klientovi k dispozícii sú zasielanie upozorňovacích sms správ, ktoré slúžia na
upozornenie klienta, či už pred splátkou resp. tesne po termíne splátky na povinnosť uhradiť mesačnú

splátku. Sms pred splátkou je zasielaná v prípade, že klient nemá na svojom bežnom účte dostatok fin.
prostriedkov na splatenie celej splátky v danom termíne, sms dva dni po termíne splatnosti splátky a
to v prípade, že táto nebola riadne uhradená. Tým sa chráni klient od platenia poplatku za upomienku.
Ďalšia služba je poradenstvo klientovi na pobočke v banke a to hlavne v prípadoch ak klient uvažuje
nad zmenami na úvere ako sú napr. aká bude výška mesačnej splátky v prípade mimoriadnej splátky

úveru,výškasplátkyvprípadezmenyúrokovejsadzby,podmienkybankyvprípadezmenyzabezpečenia
úveru, alebo poistenie úveru. Ďalšia časť služieb sú informácie na pobočkách to jest informácie o
aktuálnom stave úveru. Tieto informácie sú bežne klientom poskytované, ale banka má náklady na
správu týchto informácií. Tieto náklady boli zohľadňované v poplatku za správu úverového účtu. Ďalej
sú to informácie prostredníctvom internet banking, ktoré sú k dispozícii 24 hod. denne, správa poistenia

úveru, správa štátneho príspevku, inkaso splátky z bežného účtu klienta na úverový účet, zasielanie
poštou koncoročného stavu úveru. Na otázku sudcu ako vie klient, že má tieto služby k dispozícii uviedol,
že nie je pravidlom, že pri otváraní úverového účtu, je o všetkých týchto službách klient informovaný, má
možnosť sa však spýtať a oboznámiť sa z rozsahom poskytovania týchto služieb. Na otázku právneho
zástupcu navrhovateľa uviedol, že pokiaľ mu je známe v zmluve nie je uvedená definícia úverového

účtu, poplatok za správu úveru by sa splácal za konkrétny účet do doby, kým by nedošlo k vypovedaniu
úveru, čiže do doby zosplatnenia celého úveru, tj. do doby vypovedania zmluvy zo strany banky. Po
vypovedaní úveru už potom neprebiehajú mesačné splátky, nakoľko banka požaduje úhradu celého
úveru. Po zosplatnení úveru klientovi sa už neposkytujú všetky služby, ktoré uvádzal. Banka v tomto
prípadeneuzatvorilasklientomzmluvuovedeníúverovéhoúčtu.Pozosplatneníúveruklientužpoplatok

za správu úverového účtu už neplatí. Aktuálne sa klient bankou neinformuje o nerealizácii inkasa z
jeho bežného účtu vo všeobecnosti aspoň nie je si však týmto úplne istý. Do konca januára 2014 však
informácie o tom boli klientom zasielané. Úver je úročený na dennej báze, celková mesačná splátka je
rovnaká. Splátka úroku je počítaná takýmto spôsobom. Pri realizácii predčasnej čiastočnej splatnostiúveru na pobočke klientovi banka nevie uviesť presne aká bude výška mesačnej splátky po úhrade
predčasnej splátky. Orientačnú výšku novej splátky by na pobočke mali vedieť vypočítať, nakoľko on na
toto robil v L. banke kalkulačku v Q.. Takúto všeobecnú informáciu by klient mal dostať bezplatne, pokiaľ

by chcel potvrdenie o presnej výške splátky, musel by zároveň uviesť kedy presne uhradí mimoriadnu
splátku a v akej výške. Je to kvôli dennému úroku. Táto služba je už spoplatnená.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

Podľa § 1 ods. 2 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zákon sa nevzťahuje na zmluvy
o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné
alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.

Podľa § 23a ods. 1 Zák.č. 634/1992 Zb. o ochranu spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa§53ods.1,2,3,4Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.Podľa § 54 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich

práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne
vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté

pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 458 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.
Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť
peňažná náhrada.

Podľa § 517 ods.1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka č. 87/1995 Z.z, v znení platnom a účinnom ku dňu, kedy sa odporca dostal
do omeškania, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V konaní mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá Zmluva o poskytnutí úveru č.
XX/XXX/XX, na základe ktorej odporca poskytol odporcovi úver vo výške 1.500.000,- Sk (po prepočte
konverzným kurzom 49.790,88 eur) za účelom nadobudnutia nehnuteľnosti, ktorý sa navrhovateľ
zaviazal splácať za podmienok dohodnutých v predmetnej zmluve (ďalej len „zmluva“). Navrhovateľ

sa návrhom domáha od odporcu vydania bezdôvodného obohatenia, keď odporca mal inkasovať z
bežného účtu žalobcu titulom poplatku za správu úverového účtu sumu vo výške 138,71 eur, ktorý
navrhovateľ považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Odporca pri jeho prvom úkone vo veci samej,
ktorý mu v danom konaní patrí vzniesol námietku nedostatku právomoci tunajšieho súdu v zmysle § 106
Občianskeho súdneho poriadku, keď poukázal, že odporca ponúkol navrhovateľovi v bode 14.3 zmluvy

návrh rozhodcovskej zmluvy, ktorý navrhovateľ prijal.

Súd v danom konaní ako prvé skúmal, či navrhovateľ v uvedenom konaní má postavenie spotrebiteľa.
Podľa § 52 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Ochrana spotrebiteľa

vychádza zo samotného postavenia jednej zo zmluvných strán uzatvoreného kontraktu. Spotrebiteľ ako
účastník zmluvného vzťahu vystupuje v pozícií neskúsenej osoby, ktorá pre svoju vlastnú, užívateľskú
potrebu uzatvorila s inou osobou zmluvu na dodanie tovaru alebo poskytnutie služby. Dodávateľ
uskutočňuje svoje činnosti s neobmedzeným počtom osôb a výsledkom je zisk vyplývajúci z jeho
podnikateľskej resp. obchodnej činnosti. Pretože dodávateľ uzatvára mnoho zmlúv, má aj oveľa viac

praktických skúseností ako spotrebiteľ. Naopak spotrebiteľ, ktorý nekoná na profesionálnej úrovni,
nemôže mať rovnaké, ba dokonca ani porovnateľné vedomosti o zákonných podmienkach uzatvárania
zmlúv. Z toho vyplýva, že osoba dodávateľa je vo zvýhodnenom postavení oproti spotrebiteľovi, a to
najmä z pohľadu informovanosti a vyjednávacej sily. Koncepcia zmluvných vzťahov v právnom poriadkuSlovenskej republiky sa zakladá na rovnosti práv a povinností subjektov v rámci súkromnoprávnych
vzťahov. Aby sa tento predpoklad naplnil, právna úprava túto nerovnováhu vyvažuje dôslednejšou
zákonnou ochranou spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Slabšie postavenie spotrebiteľa súvisí s

ekonomickou podstatou diania na trhoch a deľbou práce v spoločnosti. Spotrebiteľ ako laik nemôže mať
také detailné informácie o portfóliu výrobkov a služieb na trhu ako podnikateľ, ktorý ich ponúka v rámci
svojej profesionálnej činnosti. Tento nerovnovážny vzťah štát koriguje právnymi predpismi na ochranu
spotrebiteľa. Uvedená koncepcia spotrebiteľského práva potom zaručuje ochranu práv všetkých osôb,
ktoré napĺňajú znaky spotrebiteľa bez ohľadu na ich vek, skúsenosti či vzdelanie. Právnické vzdelanie

navrhovateľa nie je dôkazom toho, že navrhovateľ pozná odporcove postupy, praktiky, produkty a
takisto jeho vzdelanie ešte neznamená, že navrhovateľ je zdatný práve v oblasti úverových zmlúv a
bankových produktov. Tak ako vyplýva z výpovede navrhovateľa tento v oblasti bankových produktov
alebo úverových zmlúv nikdy nepracoval, pričom oblasť jeho záujmu bola verejné obstarávanie. To
že má navrhovateľ právnické vzdelanie ho nemôže vylučovať z ochrany, ktorá je právnymi predpismi
poskytovaná všetkým spotrebiteľom. Stupeň a druh vzdelania preto nie je určujúcim pri posudzovaní, či

ide o spotrebiteľa alebo nie. Preto neposkytnutie ochrany navrhovateľovi len z dôvodu jeho právnického
vzdelania by bolo nespravodlivé, až diskriminačné. Z toho dôvodu súd ustálil, že navrhovateľ je
spotrebiteľom a je potrebné zabezpečiť, aby ako spotrebiteľ bol chránený pri nerovnomernom postavení
voči odporcovi.

Vzhľadom na vznesenú námietku nedostatku právomoci súdu, súd sa zaoberal skutočnosťou, či nie je
vylúčená jeho právomoc v danom štádiu rozhodovať spor účastníkov vyplývajúci z uzavretej úverovej
zmluvy.

Podľa § 106 ods. 1 O.s.p., len čo súd k námietke odporcu uplatnenej najneskôr pri prvom jeho úkone

vo veci samej zistí, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní, nemôže
vec ďalej prejednávať a konanie zastaví; vec však prejedná, ak účastníci vyhlásia, že na zmluve
netrvajú alebo ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odopreté.
Súd prejedná vec aj vtedy, ak zistí, že vec nemôže byť podľa práva Slovenskej republiky podrobená
rozhodcovskej zmluve, alebo že rozhodcovská zmluva je neplatná, prípadne že vôbec neexistuje alebo

že jej prejednanie v rozhodcovskom konaní presahuje rámec právomoci priznanej im zmluvou, alebo že
rozhodcovský súd odmietol vecou sa zaoberať.

Podľa § 93b ods. 1, 2 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, banky
a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie

rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak,
aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy.Bankaapobočkazahraničnejbankysúpripredloženínávrhunauzavretierozhodcovskejzmluvy
tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na

riešenie ich vzájomných sporov z obchodov.
Návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť
svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská
zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient
neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s

takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o
tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo
v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo
formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
(2) Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne

vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.Ustanovenie § 106 ods. 1 O.s.p. výslovne hovorí, že všeobecný súd nemôže vec prejednávať a je
povinný konanie zastaviť v prípade, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom
konaní. Táto podmienka však neplatí bezvýhradne, nakoľko citované ustanovenie ďalej uvádza, kedy

vec napriek vyššie uvedenému prejedná všeobecný súd, t.j. vtedy, ak účastníci na rozhodcovskej zmluve
netrvajú, ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odopreté,
vec nemôže byť podľa práva Slovenskej republiky podrobená rozhodcovskej zmluve, rozhodcovská
zmluva je neplatná, rozhodcovská zmluva vôbec neexistuje, prejednanie veci v rozhodcovskom konaní
presahuje rámec právomoci priznanej im zmluvou alebo ak sa rozhodcovský súd odmietol vecou

zaoberať.

Súd po preskúmaní obsahu zmluvy a vyjadrení účastníkov dospel k záveru, že právomoc tunajšieho
súdu je daná aj napriek tomu, že účastníci podľa zmluvy o úvere uzatvorili rozhodcovskú doložku,
na základe ktorej má všetky spory vzniknuté z tejto zmluvy riešiť Stály rozhodcovský súd Asociácie
bánk. V danom prípade súd posudzoval platnosť rozhodcovskej doložky, ktorá mala založiť právomoc

rozhodcovského súdu v zmysle § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že dohodnutá
rozhodcovská doložka, ktorá určuje výlučnú príslušnosť rozhodcovského súdu na rozhodovanie sporov
z uzavretej zmluvy, spĺňa všetky podmienky z pohľadu ust. § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka
na to, aby bola súdom hodnotená ako neprijateľná podmienka, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy neplatná. Navrhovateľ s

námietkou nedostatku právomoci všeobecného súdu nesúhlasil. Súd zvážil vyššie uvedené argumenty
žalovaného a dospel k záveru, že sa s nimi stotožňuje. Spotrebiteľ - navrhovateľ fakticky nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu zmluvy. Zmluvná podmienka o
rozhodcovskom konaní je uvedená v článku č. 14 s názvom Záverečné ustanovenia tak, že bolo možné
uvedené dôležité ustanovenie bodu 14.3 prehliadnuť ( názov článku nezodpovedal jeho obsahu - jedná

sa o rozhodcovské konanie ). Pre prípad prehliadnutia - nevenovania pozornosti tomuto ustanoveniu
( Záverečné ustanovenia ) a neurobenia úkonu zo strany spotrebiteľa, ktorým by odmietol rozhodcovské
konanie vyplnením - začiarknutím štvorca, podľa zmluvy platí, že spotrebiteľ súhlasí s rozhodcovským
konaním. Spotrebiteľ by potom svojim opomenutím súhlasil s rozhodcovským konaním. Navyše nie je
zo strany odporcu preukázané, že by túto zmluvnú podmienku odporca s navrhovateľom individuálne

prejednal.

Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách „Členské
štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany
predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby

zmluva bola podľa týchto podmienok záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možné bez nekalých
podmienok“.

Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1., zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak
napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
môžu byť považované za nekalé.

Pri posudzovaní nekalosti zmluvných podmienok súd považuje za dôležité že smernica len vzorovým
spôsobom vypočítava v prílohe klauzuly, ktoré odporúča členským štátom transponovať do svojich

vnútroštátnychpredpisov.Jednotlivéodporúčaniazprílohyštátymôžualenemusiaprevziať,alebomôžu
ísť nad rámec smernice a zakotviť prísnejšie podmienky. Pokiaľ ide o povahu smernice, tá umožňuje
prijať aj prísnejšie ustanovenia na dosiahnutie cieľa (čl. 8 smernice).

Súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka nebola v predmetnej veci dohodnutá individuálne,

vyplýva zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, obsah ktorej spotrebiteľ nemohol ovplyvniť.
Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti
spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu.Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje
rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie
prípadného sporu zmluvných strán rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto

právomoc delegovali. Ako veľakrát i v tomto prípade je rozhodcovská zmluva vyjadrená iba v podobe
rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými zmluvnými podmienkami v zmluve. V porovnaní s
ostatnými zmluvnými podmienkami je ale význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade
sporu súkromná osoba rozhodne o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných
strán s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská zmluva

nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného textu, tzv. formulárovej zmluvy,
teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi
konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako
slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces
neuvedomuje.

V konaní súd dospel k záveru, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter
zmluvy spotrebiteľskej, a to v zmysle § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v
znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (podľa tvrdenia žalobcu tento zmluvu podpísal dňa 5.7.2007).
Vzhľadom na uvedené, aj keď zmluva o úvere patrí medzi absolútne obchody, ktoré sa spravujú
obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy, predmetná zmluva o poskytnutí

úveru nie je vyňatá spod režimu ochrany spotrebiteľa a odporcovi ako dlžníkovi z úverovej zmluvy patrí
zákonom garantovaná všeobecná ochrana. V čase uzavretia úverovej zmluvy vtedy platný Občiansky
zákonník v ustanovení § 53 ods. 3 v rámci exemplifikatívneho výpočtu neprijateľných podmienok
neuvádzal zmluvné ustanovenie, ktoré vyžaduje od spotrebiteľa riešiť spory s dodávateľom výlučne
v rozhodcovskom konaní (toto bolo do príkladného výpočtu neprijateľných zmluvných podmienok v

spotrebiteľských zmluvách zavedené až od 1.1.2008), to však neznamená, že nemožno judikovať
neprijateľnosť zmluvného dojednania v zmysle generálnej klauzuly uvedenej v § 53 ods. 1 OZ, ktorá
zakazovala uvádzať v spotrebiteľských zmluvách ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Rozhodcovská doložka v zmluve o úvere nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej
zaradenia ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Je zrejmé, že veriteľ od počiatku sledoval takýmto
koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené
na súde, ktorý sám vybral, za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv
spotrebiteľa. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou teda napriek jej formálnemu zneniu reálne

dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami a to samozrejme
v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi nie je zo zákona daná možnosť v prípade podania žaloby
voči nemu na rozhodcovskom súde (nachádzajúcom sa okrem toho v značnej vzdialenosti od bydliska
odporcu), domáhať sa možnosti uskutočniť konanie na súde v mieste jeho bydliska ako je to prirodzené
v občianskom súdnom konaní. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka,

reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať
na obsah zmluvy), čo je v demokratickom zriadení a v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom.

Aj napriek formulácii rozhodcovskej zmluvy umožňujúcej neprijať návrh rozhodcovskej zmluvy súd
dospel k záveru, že nebola dojednaná individuálne. Uvedená formulácia len zdanlivo dáva spotrebiteľovi

na výber, či chce rozhodcovskú doložku prijať alebo nie. Označenie políčka krížikom tu však nemalo
znamenať súhlas s rozhodcovskou doložkou, ale naopak čo už zjavne pôsobí v neprospech spotrebiteľa,
ktorý bez toho aby osobitne s rozhodcovskou doložkou súhlasil, má byť ňou viazaný len z toho dôvodu,
že nevyjadril svoj nesúhlas. Uvedený spôsob uzatvárania zmlúv je v priamom rozpore s ustanovením
§ 43c OZ.

Možno teda uzavrieť, že predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje dosiahnuť rozhodovanie sporu
štátnym súdom. Takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubú jednostrannú výhodnosť pre
veriteľa - dodávateľa, pretože výber rozhodcov dodávateľom je obsahom úverovej zmluvy, ktorá je
dodávateľom vopred pripravená. Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko

slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý fakticky
určuje, ktorý rozhodcovský súd (rozhodca) bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, je pre
vybraný rozhodcovský súd (rozhodcu) zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je
rozhodcovské konanie u dodávateľom vybraného rozhodcovského súdu objektívne.V obdobnej veci Ú. SR v rozhodnutí N..Ú. XX/XXXX z 24.2.2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ súd vyslovil
názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu

štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je neprijateľná
a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, resp.
že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 52 a nasl. O. z. za
použitia ich výkladu v súlade so Smernicou G. XX/XX/EHS, tieto závery súdov nemožno považovať za
svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia ESP a k porušeniu základných práv sťažovateľa

nedošlo. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná, v podobe rozhodcovskej doložky,
podľa ktorej prípadné budúce spory prejedná rozhodcovský súd, čím v prípade podania žaloby či
už spotrebiteľom alebo dodávateľom, núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred
rozhodcom/súdom vybraným dodávateľom a zbavuje ho možnosti riešiť spor pred štátnym súdom,
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
a je teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou, na ktorú musí súd v ktoromkoľvek štádiu konania, z

úradnej povinnosti (ex offo) prihliadať, pričom musí zabezpečiť, aby spotrebiteľ takouto neprijateľnou
podmienkou nebol viazaný. Uvedené konanie je toho dôkazom, keď napriek tomu, že navrhovateľ ako
spotrebiteľ sa mieni domáhať svojho práva na všeobecnom súde, ,,platne“ uzavretá rozhodcovská
doložka by mu v tom bráni. Z toho vyplýva, že súd nemôže rozhodcovskú doložku považovať za
platne uzavretú, nakoľko bráni spotrebiteľovi hoci sám inicioval súdne konanie, aby sa jeho vec

prejednala na všeobecnom súde. Z toho dôvodu keďže navrhovateľovi rozhodcovská doložka v žiadnom
prípade neumožňuje prejednanie veci na všeobecnom súdu ide o nerovnováhu v právach a povinnosti
zmluvných a to nesprospech navrhovateľa ako spotrebiteľa. Táto skutočnosť robí rozhodcovskú doložku
neprijateľnou podmienkou a teda podľa § 54 OZ absolútne neplatnou.

Ak nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemôže spor prejednať rozhodcovský súd.
Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku. Z toho dôvodu má súd za to, že sú splnené podmienky konania podľa §103
O.s.p. a Okresný súd U. môže vec prejednať a vo veci rozhodnúť.

Po vyriešení procesnej otázky právomoci tunajšieho súdu sa súd zaoberal námietkou premlčania, ktorú
vzniesol právny zástupca odporcu na pojednávaní 7.8.2014, keď uviedol, že nárok navrhovateľa je
premlčaný a to tak v subjektívnej aj objektívne premlčacej lehote v súvislosti s bezdôvodným obohatení

v zmysle § 107 ods. 1,2 OZ.

Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.

Podľa § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo
dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku
spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť,
začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti

Podľa § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej
zmluvy začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo.

Podľa § 397 ods. 1 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je
premlčacia doba štyri roky.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Ak uplynula
zákonnom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného
orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak

spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.

Súddospelkzáveru,ženámietkapremlčanianiejedôvodná.Vzťahmedziúčastníkmivznikolnazáklade
zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a teda ide o absolútny obchod podľa§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, pre ktorý je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka
bez ohľadu na povahu účastníkov. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa -
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,

ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Je teda zrejmé, že
ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv je nevyhnuté použiť aj v
prípadoch, ak sa právny vzťah účastníkov konania tak ako je tomu v danom prípade, má spravovať
Obchodným zákonníkom, keď charakter spotrebiteľskej zmluvy má tzv. absolútna obchodná zmluva o

úvere podľa Obch. zákonníka. Pri aplikácii rozhodných právnych noriem súd vychádzal z nasledujúcej
hierarchie právnych predpisov: ako základný predpis pre riešenie otázok záväzkového práva je potrebné
aplikovať v súlade s § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka tretiu časť Obchodného zákonníka
(tento záver je rozhodujúci pri posudzovaní premlčania, úrokov z omeškania, uznania záväzku a ďalších
inštitútov upravených dvojkoľajne v oboch kódexoch a pod.). Občiansky zákonník ako lex generalis v
zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka je potrebné aplikovať na riešenie otázok neupravených v

Obchodnom zákonníku, resp. na právne vzťahy súvisiace s ochranou spotrebiteľa. Do tejto kategórie
noriem je nutné v zmysle Občianskeho zákonníka a zákona o ochrane spotrebiteľa okrem iného
zaradiť aj ustanovenia na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách (§§ 52 až 53 OZ). Premlčanie sa teda aj v spotrebiteľských zmluvách majúcich formu
absolútneho obchodu spravuje výlučne Obchodným zákonníkom podľa § 397 Obch. zákonníka ak zákon

neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Navrhovateľ si uplatnil nárok na vrátenie zaplatených poplatkov za správu úverového účtu v celkovej
výške 138,71 eur pričom sa jedná o poplatky od mája 2010 do apríla 2013, keď išlo o plnenie, podľa
bodu 5.2. zmluvy, ktoré navrhovateľ považuje za neprijateľné a teda neplatné. Ak je zmluva neplatná a

na jej základe sa plnilo, vzniká právo na vrátenie plnenia v zmysle § 394 ods. 2 Obch. zák. Plnenie na
základe neplatnej zmluvy napĺňa skutkovú podstatu plnenia bez právneho dôvodu (condictio indebiti),
čím vzniká zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie ( § 451 a nasl. OZ). Premlčacia doba pri práve
na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy začína plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo
( § 394 ods. 2 Obch. zák. ). Návrh na súd bol podaný dňa 30.4.2013. Navrhovateľ si teda uplatnil

nárok na vrátenie poplatku späťne za 4 roky pred podaním návrhu. Z uvedeného vyplýva, že nárok
navrhovateľa bol podaný včas a nie je premlčaný. Keďže Obchodný zákonník premlčanie práva na
vydanie bezdôvodného obohatenia , získaného formou plnenia z neplatnej zmluvy ( jej časti ) upravuje,
nie je možné vzhľadom na § 1 ods. 2 Obch. zák. na premlčanie tohto práva ustanovenia § 107 O.Z.
použiť. Platí to pre ustanovenia začiatku plynutia premlčacej doby, i pre určenie jej dĺžky.

V ďalšej časti súd zameral dokazovanie ohľadom neprijateľnosti resp. neplatnosti ustanovenia zmluvy
v bode 5.2., kde bol medzi účastníkmi dohodnutý poplatok za správu úverového účtu vo výške 69 Sk
mesačne.

Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa bol podaný dôvodne a bolo mu
možné v celom rozsahu vyhovieť. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že účastníci
uzavreli zmluvu č. 99/807/07, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru za účelom nadobudnutia
nehnuteľnosti. Na základe tejto zmluvy odporca od začiatku zmluvného vzťahu t.j. od 4.5.2007 účtoval

navrhovateľov poplatok za správu úverového účtu a to najskôr vo výške 2,29 eur mesačne, potom vo
výške 2,62 eur a od júna 2010 vo výške 2,99 eur podľa ustanovenia bodu 5.2. zmluvy.

V danom prípade sa jedná o stret právnej zásady súvisiacej so zmluvnou voľnosťou ( musí sa plniť
všetko na čom sa účastníci zmluvy dohodli uzatvorením zmluvy ), a zásad ochrany spotrebiteľa.

Keďže sa v danom prípade jedná o spotrebiteľskú zmluvu, úlohou súdu bolo posúdiť, či dojednanie o
predmetnom poplatku nepredstavuje neprijateľnú podmienku podľa § 53 a nasl. OZ. Povinnosť súdu
kontrolovať neprijateľnosť zmluvnej podmienky vyplýva z úradnej povinnosti súdu, pričom súdu nič
nebráni, aby súdnej kontrole podrobil aj poplatok za správu úverového účtu. K námietke odporcu, že v

prípade poplatku za správu úverového účtu sa jedná dojednanie o predmete plnenia a teda toto nemôže
byť neprijateľné podľa § 53 druhá veta OZ súd uvádza, že toto tvrdenie odporcu je možné považovať za
účelové, pričom nemá oporu v zákone. Zákon jasne uvádza, že neprijateľnosť sa netýka len ,,hlavného“
predmetu plnenia, čo v žiadnom prípade nemožno vzťahovať na poplatok za vedenie úverového účtu,ktorý predstavuje vedľajšie plnenie popri hlavnom plnení, ktorým je poskytnutie úveru. Poplatok za
vedenie úverového účtu ako už vyplýva zo samotného názvu ale aj vykonaných dôkazov nepredstavuje
žiadnu formu odplaty za poskytnutie úveru tak, ako to prezentoval odporca, ale predstavuje odplatu za

služby, ktoré majú byť poskytované klientovi. Táto námietka odporcu teda neobstojí a súd preto súdnej
kontrole môže podrobiť aj ustanovenie o poplatku za správu úveru.

Ako už bolo vyššie uvedené uzavretá zmluva má charakter predtlačeného formulára, ktorý bol pre
navrhovateľa vopred pripravený a odporca tento typ zmluvy používa pre širší počet svojich klientov

bez toho, aby s každým individuálne dojednával jednotlivé podmienky zmluvy. O uvedenom svedčí aj
vyjadrenie odporcu zo dňa 27.11.2013 ( č.l. 94 spisu), keď uvádza, že zmena zmluvy za istých okolností
sícejemožnáavšakniejevkompetenciipracovníkovpobočiek,alepríslušnýchodborovbanky.Uvedené
nasvedčuje tomu, že k individuálnym dojednaniam v zmluvách odporcu dochádza zriedkavo, či možno
vôbec, inak by sám odporca prezentoval zmenu predtlačených zmlúv ako automatickú a štandardnú
súčasť procesu uzatváraniu zmlúv.

Z uvedeného vyplýva, že poplatok za vedenie úverového účtu nebol individuálne dojednaný, ale len
jednostranne určený odporcom, čo potvrdzuje aj to, že odporca výšku poplatku niekoľkokrát menil a
zvyšoval (zo sumy 2,29 eur až na sumu 2,99 eur). Takéto jednostranné zvyšovanie poplatkov je možné
posudzovať ako konanie, ktoré spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech

spotrebiteľa. Pri poplatkoch, ktoré má platiť spotrebiteľ je nevyhnutné, aby sa týmto poplatkov platilo
skutočné plnenie poskytované spotrebiteľovi a v jeho záujme.

Odporcauviedol,ževsúvislostisosprávouúverovéhoúčtunavrhovateľasúnavrhovateľoviposkytované
nasledovné služby:

-poskytovanierelevantnýchinformáciiklientovibezďalšiehopoplatkuspracovanýcha vedenýchvrámci
úverového účtu prostredníctvom osobnej návštevy klienta na pobočkách, pričom pracovníci pobočky
poskytujú aj poradenstvo a klientsky servis
- poskytovanie služby internet bankingu
- pravidelné vystavovanie bilančného výpisu z úverového účtu jeho zasielanie klientovi

- poskytovanie širokého klientského a poradenského servisu na pobočkách
- uskutočňovania inkasa peňažných prostriedkov vo výške zodpovedajúcej aktuálnej mesačnej splátke
úveru z bežného účtu a tým súvisiaca včasná kontrola zostatkov na bežnom účte klienta
- súčinnosť banky pri vysporiadaní poplatku za poistenie úveru
- poskytovanie informácii o výške štátneho príspevku a príspevku banky

- včasné upozorňovanie klienta v prípade akéhokoľvek omeškania, resp. nedoplatku, formou SMS

S uvedeným argumentom sa však súd nestotožnil a to z toho dôvodu, že služby ako poskytovanie
informácii, služba internet bankingu, poskytovanie poradenstva, súčinnosť banky pri vysporiadaní
poplatku za poistenie úveru, poskytovanie informácii o výške štátneho príspevku a príspevku banky,

včasné upozorňovanie klienta v prípade akéhokoľvek omeškania, resp. nedoplatku, formou SMS môžu,
ale nemusia byť klientovi v priebehu úverového vzťahu skutočne poskytnuté, hoci za ne klient už
vopred musí platiť presne stanový poplatok. Taktiež má súd za to, že možnosť navštevovať pobočky
banky a radiť o poskytovaných produktoch poskytujú banky bezplatne každému, návšteva pobočky pri
ktorej nie je poskytnutá konkrétne služby nie je spojená s poplatkom. Ak by si navrhovateľ želal službu

spojenú so zmenou podmienok zmluvy alebo požadoval inú službu, za takéto činnosti je navrhovateľ
podľa bodov 5.4.2. a 6.1. zmluvy povinný zaplatiť osobitný poplatok. V rámci vedenia úverového účtu,
nie je navrhovateľovi poskytovaná služba internetbankingu, nakoľko navrhovateľ týmto účtom nemôže
nijako disponovať ani z neho uskutočňovať platby. Služba internetbankingu je štandardne poskytovaná k
bežným osobným účtom, tak ako aj navrhovateľovi, za ktorý však navrhovateľ platí pravidelný mesačný

poplatok za vedenie osobného účtu. Takisto aj za zriadenie a vykonávanie inkás navrhovateľ platí
poplatok za vedenie osobného účtu. Navrhovateľ nie je poberateľom štátneho príspevku a úver nie je
poistený. Ostatné služby za ktoré má klient platiť poplatok ako informácie o výške čerpania, evidencia
splátok a informácie o konečnom zostatku slúžia výlučne v prospech odporcu. Súd sa stotožňuje
s rozhodovacou líniou potvrdenou P. W. súdom W. z 3. mája 2011 (XX D. XXX/XX), podľa ktorej je

pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými
spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované a vykonávané vo
vlastnom záujme dodávateľa (bod 34. rozsudku). To platí aj pri poplatku za vedenie úverového účtu, keď
vedenie úverového účtu nepredstavuje samostatnú odplatnú službu banky klientovi, práve naopak slúživýhradne záujmom banky - pomôcka pre odporcu pre evidenciu splátok. Pri splácaní úveru banke, slúži
úverový účet v prvom rade účtovným, resp. zúčtovacím účelom banky, ktorá prostredníctvom svojho
vnútorného vedenia účtov vo vlastnom záujme sleduje stav plnenia úverového vzťahu dlžníkom. Naproti

tomu spotrebiteľ, ktorý si pravidelne plní svoju povinnosť splácať úver - dlh, nie je na vedenie osobitného
účtu bankou, s cieľom mať o splácaní úveru prehľad, odkázaný.

Súd má za to, že pokiaľ odporca ako veriteľ poskytol navrhovateľovi ako dlžníkovi úver, bolo len v jeho
kompetencii, ako sa rozhodne predmetný úver spravovať, no je neprípustné, aby náklady s takouto

činnosťou znášal navrhovateľ ako spotrebiteľ, ktorý predsa za poskytnutie úveru, resp. konkrétnej
finančnej čiastky platil odporcovi ako veriteľovi odplatu vo forme úroku z úveru a preto na navrhovateľa
ako spotrebiteľa a dlžníka nemožno prenášať úhradu takýchto nákladov, za ktoré spotrebiteľovi nie je
poskytované žiadne protiplnenie, keď zo znenia zmluvy nevyplýva, žeby navrhovateľovi bol poskytovaný
výpis z predmetného úverového účtu, alebo žeby mal prístup k informáciám a údajom vedeným na účte,
teda jednalo sa čisto o administratívno-technické údaje pre odporcu ako veriteľa.

Na týchto záveroch je postavený aj rozsudok nemeckého U. súdneho dvora zo dňa 7. júna 2011, sp.
zn. E. Z. XXX/XX. Podľa U. súdneho dvora bolo vedenie úverového účtu prevažne v záujme banky.
Svoju základnú povinnosť, vyplývajúcu zo zmluvy o poskytnutí úveru, t. j. poskytnúť klientovi finančné

prostriedky, totiž banka zväčša vykoná prevodom na účet klienta alebo účet tretej osoby; k poskytnutiu
úveru nie je úverový účet potrebný. Úverový účet tak vykonáva zúčtovaciu funkciu, lebo banka vo svojom
vlastnom záujme musí kontrolovať stav klientových záväzkov a ich plnenie. Na rozdiel od banky je klient
schopný zistiť výšku svojej mesačnej splátky zo zmluvy o poskytnutí úveru a keď chce preukázať úhradu
záväzku, môže tak urobiť výpisom z účtu. Právne závery Spolkového súdneho dvora sú vzhľadom na

mieru zhodnosti slovenskej a nemeckej právnej úpravy neprijateľných podmienok, keď obe vychádzajú
zo smernice Rady XX/XX/EHS, plne aplikovateľné aj podľa slovenského práva. S uvedeným súvisí aj
rozhodnutie Súdneho dvora Q. Ú. P. P. S.-XXX/XX U. I. L. O. J. R. &. S.. W.. V ňom súd pri ustanoveniach
transponovaných zo smernice uviedol, že rozdiely vo vnútroštátnych predpisoch alebo súdnej praxi v
členských štátoch Európskej únie by mohli viesť k narušeniu hospodárskej súťaže medzi subjektmi

so sídlom v rôznych členských štátoch. Ak by preto vo veci poplatku za vedenie úverového účtu bolo
možné ho vyberať v Slovenskej republike, no zakázané v Spolkovej republike Nemecko, je dôvodné
predpokladať, že by z dlhodobého hľadiska došlo k narušeniu hospodárskej súťaže.

Pri posudzovaní, či poplatok za správu úverového účtu predstavuje neprijateľnú podmienku súd

vychádzal aj zo záverov Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách zo dňa
28.11.2012,ktorájednoznačnepoplatokzavedenieúverovéhoúčtuvzmluváchspoločnostiPrimabanka
Slovensko posúdila ako neprijateľný. Komisia posudzuje podnety od občanov na nekalé obchodné
praktikyavšeobecnezmluvnépodmienky,ktorésúpodľanichvrozporesozákonom,konáajzvlastného
podnetu.

Komisia podáva podnety na spotrebiteľské organizácie, ktoré môžu iniciovať súdne alebo správne
konania v mene spotrebiteľov. V uvedenom prípade závery komisie o neprijateľnosti poplatku za správu
úverového účtu boli podnetom pre zmenu zákonnej úpravy, čoho výsledkom bolo prijatie novely č.
132/2013 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách, ktorou sa doplnil § 37
odsekom 21, ktorý znie: Banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje požadovať

od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo
správuúverualeboúčtualebozrušenieúčtu,naktoromjevedenýúveraktoréhozriadeniealebovedenie
je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka,
osobitného zákona 35c) alebo osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej
podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa. Tento zákon nadobudol účinnosť od 10.6.2013

a od tejto doby banky prestali klientom účtovať poplatky za vedenie úverových účtov hoci ich mali v
zmluve dohodnuté.

Zároveň súd poukazuje na rozsiahlu súdnu rozhodovaciu prax slovenských súdov, ktoré obdobný
poplatok za správu úverového účtu nepriznali a vyhodnotili ho ako neprijateľnú podmienku v

spotrebiteľskej zmluvy ( napr. rozsudok Krajského súdu L. U.. Z.. XXCo XXX/XXXX, v ktorom súd za
neprijateľnú považuje zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie
„ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teóriaskutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových
vzťahoch).

Navyše, z vykonaných dôkazov vyplýva, že medzi účastníkmi v tomto prípade nedošlo k uzavretiu
Zmluvy - zmluvného vzťahu o zriadení Úverového účtu, za ktorý by mal navrhovateľ platiť poplatok ( za
správu Úverového účtu podľa čl. 5.2 zmluvy ) vo výške 69 Sk mesačne. Z dôkazov nevyplýva, že by
sa odporca dohodol s navrhovateľom, že v súvislosti so Zmluvou o poskytnutí úveru odporca - banka
má zriadiť pre navrhovateľa úverový účet, na ktorý bude vykonávať splátky úveru inkasným spôsobom z

účtu navrhovateľa č. XXXXXXXXXX/XXXX v zmysle článku 7.3 Zmluvy o poskytnutí úveru ( č.l. 8 spisu ).
Bez písomnej zmluvy odporca pre navrhovateľa ani nemôže takýto účet zriadiť a viesť. Tieto skutočnosti
vyplývajú aj z výpovede N.. G. W., zamestnanca odporcu, ktorý pracuje na pozícii riaditeľ odboru riadenia
úverových produktov. Tento vo výpovedi uviedol že osobitná zmluva o zriadení úverového účtu klienta
sa s klientom nepodpisuje. Keď klient uhradí všetky dohodnuté splátky z dohodnutej úverovej zmluvy,
t.j. keď uhradí celý poskytnutý úver, potom sa úverový účet uzavrie, t.j. zruší sa. Zrušenie úverového

účtu sa deje automaticky a podnetom na jeho zrušenie je splatenie celého poskytnutého úveru aj s
príslušenstvom.Klientužnedávažiadosťanipokynbankeabyzrušilatentoúverovýúčet.Ztohovyplýva,
že s týmto úverovým účtom disponuje len odporca - banka a navrhovateľ nemá možnosť akejkoľvek
dispozície s týmto úverovým účtom, a nie sú ani zmluvne dohodnuté základné zmluvné náležitosti pre
zriadenie tohto účtu, účel tohto účtu, jeho vznik, zmena, resp. zánik tohto účtu. Preto navrhovateľ podľa

názoru súdu nie je ani účastníkom zmluvného vzťahu týkajúceho sa tohto úverového účtu a nevznikajú
pre neho ani povinnosti voči odporcovi súvisiace s týmto úverovým účtom.

Keďže odporca nepreukázal poskytovanie na základe zmluvného vzťahu takej služby, ktorá je
poskytovaná osobne navrhovateľovi, za ktorý by mal navrhovateľ platiť poplatok, súd dospel k záveru, že

poplatok uvedený v bode 5.2. zmluvy je v rozpore so zákonom, keďže je iba v záujme banky a samotní
klienti z neho nemajú nijaký úžitok. Preto nemožno tieto poplatky prenášať na klienta. Z toho dôvodu na
strane odporcu prišlo k bezdôvodnému obohateniu, keď prijal plnenie na základe neplatnej časti zmluvy
a preto je v súlade s § 451 Občianskeho zákonníka je povinný toto obohatenie vydať navrhovateľovi.
Obohatenie odporcu predstavuje zinkasované poplatky za správu úverového účtu za obdobie máj 2009

až máj 2010 vo výške 2,62 eur mesačne čo prestavuje sumu 34,06 eur a následne za obdobie jún 2010
až apríl 2013 vo výške 2,99 eur t.j. 104,65 eur (35x 2,99 eur). Z uvedených dôvodov súd návrhu v
celom rozsahu vyhovel a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 138,71 eur.

Súd v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka priznal navrhovateľovi aj úroky z omeškania vo výške

podľa návrhu teda 8,75 % ročne, keďže výška takto žiadaného úroku z omeškania neprevyšuje najvyššiu
prípustnú výšku úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Doba splatnosti záväzku
z bezdôvodného obohatenia nie je ustanovená právnym predpisom, ani splatnosť nebola dohodnutá a
preto podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, dlžník je povinný splniť dlh v prvý deň po tom,
kedy bol o plnenie veriteľom požiadaný. Keďže odporca bol navrhovateľom vyzvaný k splneniu dlhu v

lehote 10 dní od zaslania výzvy na úhrady dlžnej sumy zo dňa 19.11.2012, uplynutím 10 dňa sa odporca
dostal do omeškania. Z toho dôvodu súd zaviazal odporcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo sumy 123,76 eur od 30.11.2012 do zaplatenia tak ako ju navrhovateľ uplatnil ( nie je
možné priznať práva ultra petitum ).

Súd pri určení zo sporu, týkajúcej sa spotrebiteľskej zmluvy - vo veci účastníkov zmluvy o úvere, vyslovil
aj bez návrhu, že podmienky používané v tejto zmluve sú podmienkami neprijateľnými a bolo potrebné
podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. aj bez návrhu výslovne uviesť takéto zmluvné podmienky vo výroku
súdneho rozhodnutia. Podľa § 53a Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku

v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,

ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.O náhrade trov konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi priznal plnú náhradu
trov konania. Navrhovateľ si uplatnil trovy právneho zastúpenia v sume 942,52 eur, ktoré vyčíslil za

10 úkonov právnej služby po á 16,60 eur /prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu, vyjadrenie
k odporu zo dňa 29.7.2013, účasť na pojednávaní dňa 12.11.2013, vyjadrenie zo dňa 27.11.2013,
vyjadrenie zo dňa 23.4.2014, účasť na pojednávaní dňa 24.4.2014, účasť na pojednávaní dňa 7.8.2014
x2, účasť na pojednávaní dňa 19.3.2015, účasť na pojednávaní dňa 30.6.2015/, režijný paušál 5 x vo
výške 7,81 eur v roku 2013, 4x vo výške 8,04 eur v roku 2014 a 2x vo výške 8,39 eur v roku 2015 eur,

cestovné náhrady 265,31 eur a náhradu za stratu času 406,62 eur. V súlade s Vyhláškou č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb súd priznal navrhovateľovi
odmenu za 7 úkonov právnej služby á 16,60 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu,
vyjadrenie k odporu zo dňa 29.7.2013, účasť na pojednávaní dňa 12.11.2013, vyjadrenie zo dňa
27.11.2013, vyjadrenie zo dňa 23.4.2014, účasť na pojednávaní dňa 7.8.2014 x2, účasť na pojednávaní
dňa 30.6.2015/), dva úkony vo výške 4,15 eur ( 1/4 zo sumy 16,60 eur) za účasť na pojednávaní dňa

24.4.2014 a 19.3.2015 a to podľa § 13a citovanej vyhlášky, nakoľko za zastupovanie na pojednávaní,
ktoré bolo odročené bez prejednania veci patrí odmena len vo výške 1/4 základnej sadzby tarifnej
odmeny a jeden úkon vo výške 33,20 eur (2 začaté hodiny) za účasť na pojednávaní dňa 7.82014, ktoré
trvalo od 13.00 hod do 15.30 hod podľa §13a ods. 1 písm. d) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

Súd nepriznal právnemu zástupcovi režijný paušál vo výške 16,08 eur za úkon účasť na pojednávaní
dňa 7.8.2014 ale len vo výške 8,04 eur nakoľko išlo o vykonania len jedného právneho úkonu a nie o
dva právne úkony. Tarifná odmena advokáta tak predstavovala sumu 237,65 eur.

Cestovné náklady predstavovali sumu 265,31 eur a to za 5 ciest na pojednávania (12.11.2013,

24.4.2014, 7.8.2014, 19.3.2015, 30.6.2015).

Cestovné náhrady právneho zástupcu na pojednávanie dňa 12.11.2013 v smere z X. J. U. a späť (195,2
km) použitím osobného motorového vozidla zn. C. N. X.X J., predstavuje suma 54,08 eur pri počte 195,2
km,priemernejspotrebepaliva6,9l/100km(tedatakakospotrebavyplývalazpredloženéhoosvedčenia

o evidencii vozidla), cene pohonných hmôt 1,363 eur /1 l a základnej náhrade 0,183 eur /1km podľa § 7
ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v spojení s Opatrením MPSVaR).

Cestovné náhrady právneho zástupcu na pojednávanie dňa 24.4.2014 v smere z X. J. U. a späť (195,2
km) použitím osobného motorového vozidla zn. C. N. X.X J., predstavuje suma 53,78 eur pri počte 195,2

km,priemernejspotrebepaliva6,9l/100km(tedatakakospotrebavyplývalazpredloženéhoosvedčenia
o evidencii vozidla), cene pohonných hmôt 1,341 eur /1 l a základnej náhrade 0,183 eur /1km podľa § 7
ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v spojení s Opatrením MPSVaR).

Cestovné náhrady právneho zástupcu na pojednávanie dňa 7.8.2014 v smere z X. J. U. a späť (195,2

km) použitím osobného motorového vozidla zn. C. N. X.X J., predstavuje suma 53,93 eur pri počte 195,2
km,priemernejspotrebepaliva6,9l/100km(tedatakakospotrebavyplývalazpredloženéhoosvedčenia
o evidencii vozidla), cene pohonných hmôt 1,1,352 eur /1 l a základnej náhrade 0,183 eur /1km podľa §
7 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v spojení s Opatrením MPSVaR).

Cestovné náhrady právneho zástupcu na pojednávanie dňa 19.3.2015 v smere z X. J. U. a späť (195,2
km) použitím osobného motorového vozidla zn. C. N. X.X J., predstavuje suma 51,64 eur pri počte 195,2
km,priemernejspotrebepaliva6,9l/100km(tedatakakospotrebavyplývalazpredloženéhoosvedčenia
o evidencii vozidla), cene pohonných hmôt 1,1,182 eur /1 l a základnej náhrade 0,183 eur /1km podľa §
7 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v spojení s Opatrením MPSVaR).

Cestovné náhrady právneho zástupcu na pojednávanie dňa 30.6.2015 v smere z X. J. U. a späť (195,2
km) použitím osobného motorového vozidla zn. C. N. X.X J., predstavuje suma 51,88 eur pri počte 195,2
km,priemernejspotrebepaliva6,9l/100km(tedatakakospotrebavyplývalazpredloženéhoosvedčenia
o evidencii vozidla), cene pohonných hmôt 1,200 eur /1 l a základnej náhrade 0,183 eur /1km podľa § 7

ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v spojení s Opatrením MPSVaR).

Právnemu zástupcovi súd v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky priznal náhradu za stratu času vo výške 406,62
ako stratu času zo dňa 12.11.2013 v sume 78,06 eur za 6 polhodín á 13,01 eur, stratu času za deň24.4.2014 vo výške 80,40 za 6 polhodín á 13,40 eur, stratu času za deň 7.8.2014 vo výške 80,40 za
6 polhodín á 13,40 eur, stratu času za deň 19.3.2015 vo výške 83,88 za 6 polhodín á 13,98 eur, stratu
času za deň 30.6.2015 vo výške 83,88 za 6 polhodín á 13,98 eur z dôvodu účasti na pojednávaniach.

Celkom tak trovy právneho zastúpenia navrhovateľa predstavujú sumu 909,58 eur, ktorú sumu súd
navrhovateľovi priznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v O., vo dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi

preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).