Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. apríl 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/496/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512210924
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7512210924.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudkýň JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobkýň 1./ K. S., L.. XX.X.XXXX, J. G. X,
D. I., 2./ T.O. S., L.. XX.XX.XXXX, J. Y. XX, C., oboch zastúpených JUDr. Miroslavom Štrkolcom, PhD.
advokátom, so sídlom Rubínová 2, Košice, proti žalovaným 1./ D. T., L.. X.X.XXXX, J. D. L. P., J.
XX, zastúpenému JUDr. Jánom Garančovským, advokátom, so sídlom Kukučínova 19, Košice, a 2./
Generali poisťovni, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, zastúpenej MST
PARTNERS, s.r.o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Laurinská 3, Bratislava, IČO: 36 861 545, o
náhradunemajetkovejujmy,oodvolaníobochstránsporuprotirozsudkuOkresnéhosúduKošice-okolie

č.k. 7C/117/2012-315 z 2.12.2015

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že žalovaný v 1. rade je
povinný zaplatiť žalobkyniv1.radesumu 20.000,-euražalobkyniv2.radesumu13.600,-eur do30dní
od právoplatnosti rozsudku. (I. výrok) Voči žalovanému v 1. rade v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
(II. výrok) Voči žalovanej 2. rade žalobu zamietol. (III. výrok) O trovách konania bude rozhodnuté po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. (IV. výrok) Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť Okresnému
súdu Košice - okolie súdny poplatok zo žalobného návrhu v sume 1.074,- eur do 30 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku. (V. výrok) Žalovanému v 1. rade vracia preddavok na trovy dôkazu v sume 6,88 eura.
Upravuje učtáreň Okresného súdu Košice - okolie, aby vrátila žalovanému v 1. rade sumu 6,88 eura
zloženú pod položkou denníka č. D14/39/2014 do 3 dní od doručenia odpisu právoplatného rozsudku.
(VI. výrok)

2. Súd vychádzal z toho, že žalobkyne sa žalobou podanou na Okresnom súde Košice - okolie
4.7.2012 domáhali, aby súd uložil žalovanému v 1. rade zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 40.000,-

eur a žalobkyni v 2. rade sumu 20.000,- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2
Občianskeho zákonníka a nahradiť im trovy konania. Žalobu skutkovo odôvodnili tým, že žalovaný v
1. rade dňa 23.12.2010 ako vodič motorového vozidla, nevenujúc sa plne jeho vedeniu a nesledujúc
situáciu v cestnej premávke, zavinil zrážku s C. S., ktorý zraneniam v rovnaký deň podľahol. Svojim
konaním žalovaný v 1. rade naplnil skutkovú podstatu trestného činu usmrtenia a rozhodnutím súdu
bol právoplatne odsúdený. Žalobkyne ako pozostalé blízke osoby zosnulého C. S., žalobkyňa v 1.
rade dcéra a žalobkyňa v 2. rade matka, sa domáhajú voči žalovanému v 1. rade peňažnej náhrady

nemajetkovej ujmy spôsobenej neoprávneným zásahom do ich osobnostných práv - práva na súkromie
a rodinný život - usmrtením blízkeho príbuzného. Právne žalobu odôvodnili čl. 17 ods. 1 vyhl. Min.
zahraničných vecí č. 120/1976 Zb., čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, čl. 10 ods. 2
Listiny základných práv a slobôd, čl. 15, 19 ods. 2 Ústavy SR, §§ 11, 13 ods. 1 - 3, 15 a 16 Občianskehozákonníka, a písomným podaním doručeným súdu 10.9.2014 žalobkyne rozšírili žalobu voči žalovanej
v 2. rade ako komerčnej poisťovni.

3. Žalovaná v 2. rade žiadala žalobu voči nej zamietnuť v celom rozsahu z dôvodu absencie jej
pasívnej vecnej legitimácie, pričom z opatrnosti vzniesla aj námietku premlčania nároku voči nej.
Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania. Uviedla, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazochjemajetkovýmprávomapodliehapremlčaniu. Všeobecná3-ročnápremlčaciadobavzmysle
§ 101 Občianskeho zákonníka začala plynúť 23.12.2010, kedy úmrtím poškodeného došlo k vzniku

nemajetkovej ujmy žalobkýň, a návrh na vstup žalovanej v 2. rade do konania a na pripustenie zmeny
žalobného návrhu podali žalobkyne na pojednávaní 10.9.2014, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej
doby.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom trestného
spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2T/5/2011, výsluchom znalca z odboru cestnej dopravy W.. I. C. ako aj

oboznámením sa s ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

5. Dňa 23.12.2010 o 12.18 hod. na štátnej ceste III/196 v Košiciach v smere jazdy od Sečovskej cesty na
obec Zdoba viedol žalovaný v 1. rade osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia R.: T.-XXXCC, kde
v dôsledku nevenovania sa plne vedeniu vozidla a nesledovaniu situácie v cestnej premávke spôsobil

zrážku s C. S., ktorý sa nachádzal pri zadnej časti osobného motorového vozidla zn. Škoda 120 R.: B.-
XXXFJ, ktorého bol vodičom, a ktoré v dôsledku náhlej technickej poruchy odstavil pri pravom okraji
vozovky, avšak nepoužil reflexnú vestu, pričom došlo k zrážke s poškodeným a následne so stojacim
vozidlom Škoda 120, pri ktorej došlo k jeho naľahnutiu na vozidlo Škoda Octavia, ku kontaktu hlavy s
čelným sklom vozidla, ku kontaktu so strechou vozidla a nakoniec k jeho pádu na vozovku a k pohybu

do jeho konečnej polohy , v dôsledku čoho utrpel vnútrolebečné poranenie pri početnom poranení
trupu a končatín, ktorým rovnakého dňa podľahol. Rozsudkom Okresného súdu Košice I z 3.8.2011 č.k.
2T/5/2011-138 právoplatným 3.8.2011 bol žalovaný v 1. rade za uvedený skutok uznaný vinným.

6. Čo sa týka poveternostnej situácie, v čase dopravnej nehody bola hmla, vplyvom ktorej bola znížená

viditeľnosť; podľa výpovede žalovaného v 1. rade najmenej 39 m až 41 m, podľa výpovede svedka
C. E. najmenej 50 m a podľa zápisnice Okresného dopravného inšpektorátu v Košiciach I o obhliadke
miesta dopravnej nehody bola viditeľnosť počas obhliadky trvajúcej od 12.30 hod. do 14.30 hod. do 100
metrov. (trestný spis Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 2T/5/2011)

7. Zo znaleckého posudku znalca z odboru cestnej dopravy W.. I. C. G.. č. 10/2011 z 31.1.2011
podaného v hore uvedenom trestnom konaní a výpovede menovaného znalca v prejednávanej veci,
ktorý bol po nehode osobne prítomný na mieste dopravnej nehody, bolo zistené, že bezprostrednou
príčinou vzniku dopravnej nehody z hľadiska technického bola výrazne oneskorená reakcia na prekážku
a chodca zo strana vodiča D. T., ktorá nezodpovedala za známych a zistených okolností možnosti jeho

výhľadu, a spôsob pohybu menovaného vodiča s vozidlom Škoda Octavia, ktoré viedol v nehodovom
úseku vozovky tesne pri pravom okraji vozovky.

8. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje
vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Jej začiatok je viazaný na okamih, v ktorom došlo k

neoprávnenému zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom
nasledujúcim po dni, v ktorom k neoprávnenému zásahu došlo.

9. Súd citoval §§ 420, 423, 823 O.z., §§ 11, 13 O.z. a dôvodil, že zásah do práv žalobkýň nastal
momentom smrti ich otca a syna C. S. teda 23.12.2010. Všeobecná trojročná premlčacia doba na

náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka začala plynúť dňom
nasledujúcim teda 24.12.2010 a skončila 23.12.2013. Návrh na pripustenie vstupu žalovanej v 2. rade do
konania a návrh na pripustenie zmeny žalobného návrhu spočívajúci v rozšírení žaloby voči žalovanej v
2.radepodaližalobkynenapojednávaní10.9.2014, t.j. pouplynutítrojročnejpremlčacejdoby.Žalovaná
v2.radeúčinnevznieslanámietkupremlčania.Vznesenánámietkapremlčanianiejevrozporesdobrými

mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka), pretože žalobkyne, ktoré sú v konaní právne zastúpené od
podania žaloby, mali dostatočný časový priestor uplatniť si svoje právo voči žalovanej v 2. rade včas.
Ich tvrdenie, že stabilizovaná judikatúra súdov v Slovenskej republike v čase podania žaloby vylučovala
uplatnenie tohto nároku vo vzťahu k poisťovateľovi škodcu z jeho povinného zmluvného poistenia, jeúčelové,nakoľkojudikatúrasúdovvtejtootázkeniejeustálenádoposiaľ. Pokiaľžalobkynepoukazujúna
rozsudokSúdnehodvoraEÚz24.10.2013voveciC22/12KatarínaHaasováprotiRastislavoviPetríkovi,
Blanke Holingovej vydaný počas konania, žalobkyne mali od jeho vydania do uplynutia premlčacej

doby dostatočný časový priestor na rozšírenie žaloby voči poisťovni, čo v premlčacej lehote neučinili.
Márne uplynutie premlčacej doby bolo spôsobené okolnosťami na strane žalobkýň. Premlčané právo
žalobkyniam voči žalovanej v 2. rade nie je možné priznať, preto súd žalobu voči žalovanej v 2. rade
v celom rozsahu zamietol.

10. Žalobkyne si podanou žalobou uplatnili náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za neoprávnený
zásah do ich súkromného i rodinného života. Ustanovenie § 11 Obč. zák. upravuje ochranu súkromia,
ktorá zahŕňa i právo fyzickej osoby vytvoriť a udržiavať vzťahy i inými ľuďmi, predovšetkým v citovej
oblasti.

11. Pri stanovení výšky peňažnej náhrady súd prihliadol na úzke citové väzby žalobkýň k nebohému

otcovi a synovi, ktorý mal v čase úmrtia 50 rokov, bol v produktívnom veku, viedol aktívny život,
poskytoval pomoc svojej ovdovenej matke, vytváral rodinné zázemie, bol oporou, živiteľom a najbližším
príbuzným dcére. Ďalej súd prihliadol na okolnosti vzniku smrteľnej nehody, keď zo strany žalovaného v
1. rade nešlo o úmyselné konanie, k dopravnej nehode došlo v zimnom období, pri zhoršenej viditeľnosti
(hmla), ako aj na podiel zosnulého C. S. na škodovej udalosti, keď tento po odstavení vozidla na

okraji vozovky pre jeho náhlu technickú poruchu nezapol výstražné smerové svetlá, vystúpil z vozidla
na vozovku nepoužijúc reflexnú vestu, neumiestnil výstražný trojuholník, čo i v kratšej ako zákonom
predpísanej vzdialenosti, čím, okrem tohto, že porušil ust. § 24 ods. 3, § 52 ods. 3 zákona č. 8/2009
Z.z. v znení účinnom v čase nehody teda 23.12.2010 s poukazom na § 16 vyhlášky č. 464/2009 Z.z., by
bol podstatne zvýšil svoju pozorovateľnosť ako aj pozorovateľnosť na vozovke odstaveného vozidla za

situácie, keď bezprostrednou príčinou vzniku dopravnej nehody z hľadiska technického bola oneskorená
reakcia na prekážku a chodca zo strany žalovaného v 1. rade ako vodiča.

12. Súd dôvodil, že vyššiu peňažnú náhradu priznal žalobkyni v 1. rade, nakoľko ide o dcéru zosnulého
C. S., ktorá bola účastníčkou dopravnej nehody, pri ktorej jej otec utrpel smrteľné zranenia, úmrtím

otca zostala úplnou sirotou, náhlou a nečakanou smrťou otca utrpela vážnu psychickú ujmu až do
tej miery, že jej zdravotný stav si vyžiadal liečbu psychiatrom. Súd zároveň pri svojom rozhodnutí
zohľadnil majetkové pomery žalovaného v 1. rade, ktoré síce nie sú rozhodujúcim hľadiskom pri určení
výšky náhrady nemajetkovej ujmy, ale tvoria jednu z okolností, na ktoré súd pri rozhodovaní prihliada.
Zohľadnil, že žalovaný v 1. rade je zamestnaný v trvalom pracovnom pomere na dobu neurčitú v

Štátnom divadle Košice ako člen orchestra - hráč na kontrabas (v r. 2012 bol jeho priemerný čistý príjem
455,- eur mesačne), finančné prostriedky si vie zabezpečiť aj vyúčbou hry na hudobný nástroj (v r. 2012
a 2013 vyučoval hru na klavír a kontrabas v ZUŠ v Moldave nad Bodvou; v r. 2012 s priemerným čistým
príjmom 310,- eur mesačne okrem letných prázdnin ), je slobodný, bezdetný, vlastní spoluvlastnícke
podiely pozemkov v kat. územiach J. (B. Č.. XXX S. XXXX) S. T. G. (B. Č.. XXX), ako aj skutočnosť, že

v priebehu konania žalovaný v 1. rade zjavne účelovo uzavrel dohodu o vyporiadaní dedičstva po svojej
matke C. T. X.. XX.X.XXXX, v zmysle ktorej dedičstvo v čistej hodnote 78.679,40 eura nadobudol v
celosti otec žalovaného v 1. rade bez povinnosti výplaty žalovaného v 1. rade ako ustupujúceho dediča
(osvedčenie o dedičstve z 27.9.2013 sp. zn. 10D/571/2013 Okresného súdu Košice - okolie právoplatné
14.10.2013).

13. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného v 1. rade, že na vzniku dopravnej nehody sa zosnulý a
on podieľajú v rovnakej miere. Má za to, že vo vyššej miere sa na vzniku dopravnej nehody podieľa
žalovaný v 1. rade, ktorý v trestnom konaní dobrovoľne uznal vinu za spáchaný skutok čím potvrdil,
že sa nevenoval plne vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, teda porušil ust. § 4

ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. a spôsobil zrážku s C. S.. Uvedené korešponduje aj s výsledkami
znaleckého dokazovania, kde znalec z odboru cestnej dopravy ( prítomný aj na mieste DN) určil za
bezprostrednú príčinu vzniku dopravnej nehody z hľadiska technického výrazne oneskorenú reakciu
žalovaného v 1. rade ako vodiča na prekážku a chodca, ktorá reakcia nezodpovedala za známych a
zistených okolností možnosti jeho výhľadu, ako aj nesprávnu techniku jazdy žalovaného v 1. rade

tesne pri pravom okraji vozovky pri zníženej viditeľnosti, pričom v prípade obchádzania vozidla Škoda
120 a chodca ani nemusel vojsť do protismerného jazdného pruhu a smerovo mohol viesť vozidlo tak,
aby k zrážke nedošlo.14. Žalobkyne boli v konaní osobne oslobodené od zaplatenia súdneho poplatku zo žalobného návrhu
podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov. Súd návrhu žalobkýň o priznanie náhrady nemajetkovej ujmy

33.600,- eur vyhovel, preto podľa § 2 ods. 2 prvá veta v spojení s § 9 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb.
zaviazal žalovaného v 1. rade zaplatiť tunajšiemu súdu súdny poplatok zo žalobného návrhu podľa
položky 7b písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. vo výške
1.074,- eur ( 66,- eur + 3% z priznanej nemajetkovej ujmy 33.600,- eur), tak ako je uvedené vo výroku
V. rozsudku. (O trovách rozhodne osobitne podľa § 151/3 O.s.p. po právoplatnosti.) Žalovanému v 1.

rade súd vrátil zostatok preddavku 60,- eur zloženého na trovy znaleckého dokazovania výsluchom
znalca W.. I. C., G..

15. V podanom odvolaní (č.l. 326 až 331 spisu) žalobkyne žiadali rozsudok zmeniť tak, že súd zaviaže
žalovaného v 1. rade a žalovanú v 2. rade, aby spoločne a nerozdielne zaplatili žalobkyni v 1. rade
40.000,- eur a žalobkyni v 2. rade sumu 20.000,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, alternatívne

tak, že obaja žalovaní zaplatia žalobkyni v 1. rade sumu 40.000,- eur a žalobkyni v 2. rade sumu 20.000,-
eur, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.

16. Okrem iného v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k čiastočne nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).

17. Žalobkyne sa stotožňujú so závermi rozsudku súdu prvej inštancie o danosti pasívnej vecnej
legitimácie žalovanej v 2. rade, a v tomto smere odkazujú na dôvody uvedené v ich podaní z
10.9.2014. Napokon danosti pasívnej vecnej legitimácie poisťovní v rovnakých prípadoch nasvedčuje

aj aktuálna judikatúra odvolacích súdov (napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 19.1.2016 sp.zn.
6Co/883/2014-238, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 17Co/87/2015).

18. Žaloba žalobkýň, ktorou sa len od žalovaného v 1. rade domáhali na súde prvej inštancie náhrady
nemajetkovej ujmy, bola podaná 4.7.2012. Ustálená judikatúra súdov v SR v tom čase bola taká,

že povinné zmluvné poistenie upravené zákonom č. 381/2001 Z.z. v rámci nárokov poškodeného
na náhradu škody nezahŕňa aj náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá bola spôsobená pozostalým obetí
dopravných nehôd (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/168/2009 z 20.4.2011).

19. K interpretačnému posunu došlo až v dôsledku rozsudku Súdneho dvora EÚ (SDEÚ) vo veci C-22/12

účastníkov: Kataríny Hassovej proti Rastislavovi Petríkovi a spol., zo dňa 24.10.2013, kde tento uzavrel,
že:Článok3ods.1smerniceRady72/166/EHSz24.4.1972oaproximáciiprávnychpredpisovčlenských
štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly
plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, článok 1 ods. 1 a 2 druhej smernice Rady 84/5/EHS
z 30.12.1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho
parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11.5.2005, a článok 1 prvý odsek tretej smernice Rady 90/232/EHS
zo 14.5.1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel.

20. Ďalej namietali, že pri kritériu závažnosti vzniknutej ujmy nemožno rozumne pochybovať o tom, že
smrť najbližšej osoby (otec žalobkyne v 1. rade a syn žalobkyne v 2. rade) je vo sfére osobnostných
práv fyzických osôb tvoriacich úzky rodinný kruh, takým zásahom, ktorý spôsobuje v osobnostnej
sfére dotknutých osôb tú najzávažnejšiu ujmu. U obidvoch žalobkýň sa prejavila táto ujma aj potrebou
psychiatrického liečenia. Súd nemal čo zohľadňovať údajné porušenie povinností zo strany nebohého

C. S.. Príčinou dopravnej nehody bola výrazne oneskorená reakcia vodiča D. T., ktorá nezodpovedala
za známych a zistených okolností možnosti jeho výhľadu. Podľa znalca vozidlo Octavia bolo vedené
v nehodovom úseku tesne pri pravom okraji vozovky. Chodec C. S. s najväčšou pravdepodobnosťou
nemal za daných okolností možnosť priamo ani žiadnym iným spôsobom zabrániť zrážke, čo vyplýva zo
smerupohybuvozidielapriebehunehodovéhodejapodľaznaleckéhoposudku(C.S.aninemaldostatok

času na umiestnenie výstražného trojuholníka, v čo aj kratšej ako zákonom predpísanej vzdialenosti, čo
nemožno vylúčiť). Podiel neb. C. S. na nehode podľa odvolateľov je takmer bezvýznamný.21. V podanom odvolaní žalovaný v 1. rade navrhol z dôvodu nesprávneho procesného postupu (po
uplatnení odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), aby krajský
súd po preskúmaní a žiadal podľa § 388 CSP rozsudok zmeniť a žalobu voči žalovanému v 1. rade ako

nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

22. O.i. namietal, že čo sa týka miery spoluzavinenia nehody zo strany zosnulého C. S., súd prvej
inštancie sa obmedzil iba na konštatovanie, že „sa nestotožnil s tvrdením žalovaného v 1. rade, že na
vzniku dopravnej nehody sa zosnulý a on podieľajú v rovnakej miere“. Zároveň uviedol, že „má za to,

že vo vyššej miere sa na vzniku dopravnej nehody podieľal žalovaný v 1. rade“. Avšak aká veľká je
táto miera, to už neuviedol. A rovnako neuviedol, akým spôsobom sa táto okolnosť prejavila na výške
priznanej peňažnej náhrady. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku tak nie je zrejmé, ako súd tieto
okolnostiposúdil.Žalovanýv1.radezdôvodunedostatočnéhoodôvodneniarozsudkuvtejtočastinevie,
akú peňažnú náhradu považoval súd v tomto prípade primeranú za smrť človeka, nevie, akou mierou
sa podľa názoru súdu podieľal zosnulý na spoluzavinení dopravnej nehody, rovnako nevie, o koľko súd

znížil z tohto dôvodu peňažnú náhradu, a teda nevie, ako má na tieto skutočnosti reagovať. Výrok I.
napadnutého rozsudku tak nemá oporu v odôvodnení rozhodnutia, čím sa napadnuté rozhodnutie v tejto
časti javí ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

23. Stotožňujeme sa s názorom súdu prvej inštancie, že pasívna vecná legitimácia žalovanej v 2.

rade je daná, a to z dôvodu, že nemajetková ujma ako škoda na zdraví v širšom zmysle spadá do
rozsahu poistného krytia povinného zmluvného poistenia. Nesúhlasíme však s vyhodnotením vznesenej
námietky premlčania zo strany žalovanej v 2. rade spôsobom, akým to urobil súd prvej inštancie.
Podľa nášho názoru predstavuje uplatnenie tejto námietky výkon práva v rozpore s dobrými mravmi
(ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka). Navyše, takéto súdne rozhodnutie nerieši všetky súvisiace

vzťahy medzi stranami sporu a preto môže vyvolať ďalší spor medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou
v 2. rade.

24. Ďalej namietal, že pri posudzovaní pomerov (spolužitia žalobkýň so zosnulým) súd vychádzal len z
ich tvrdení, ktoré si osvojil bez toho, aby boli tieto tvrdenia v konaní preukázané. Okrem toho jedným

z hlavných kritérií pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch by malo byť aj hľadisko
primeranosti, avšak napadnutý rozsudok je pre žalovaného v 1. rade bez akýchkoľvek pochybností
likvidačný.

25. Vo vyjadrení žalovanej v 2. rade k odvolaniu žalobkýň táto navrhla a súhlasila s dôvodmi odvolania

žalovaného v 1. rade až na to, že žalovaná v 2. rade nesúhlasí s názorom žalovaného v 1. rade o danosti
jej pasívnej vecnej legitimácii v tomto konaní, ani o rozpore uplatnenia námietky premlčania s dobrými
mravmi, čo je podrobne rozobraté v bode A tohto vyjadrenia. O.i. uviedla, že v čase podania žaloby,
t.j. 4.7.2012 bola ustálená judikatúra súdov s SR taká, že povinné zmluvné poistenie upravené zák.
č. 381/2001 Z.z. v rámci nárokov poškodeného na náhradu škody nezahŕňa aj náhradu nemajetkovej

ujmy, ktorá bola spôsobená pozostalým obetí dopravných nehôd. Z uvedeného dôvodu teda žalobkyne
pôvodne nepodali žalobu aj proti žalovanej v 2. rade, keďže žaloby by vychádzajúc z tejto judikatúry
bola voči poisťovni zjavne neúspešná. Uvedený argument žalobkýň neobstojí, a to z dôvodu, že ako
to vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 31.3.2016 sp.zn. 3Cdo/301/2012 na tom, že nároky
pozostalých po obetiach dopravných nehôd na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch nie sú kryté

povinným zmluvným poistením, nič nezmenil ani rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-22/12 Katarína
HaasováprotiRastislavoviPetríkoviaBlankeHolingovej.Odôvodňovanieoneskorenéhopodaniažaloby
žalobkýň voči žalovanej v 2. rade (a žalobkyňami súvisiace dožadovanie sa konštatovania súdu o
rozpore žalovanou v 2. rade uplatnenej námietky premlčania s dobrými mravmi) tým, že rozsudok
Súdneho dvora EÚ vo veci C-22/12 bol vydaný až v roku 2013 (a zverejnený iba niekoľko dní pred

uplynutím premlčacej doby), preto nemá žiadnu relevanciu.

26. Žalobkyne si na rozdiel od iných poškodených svoje práva z dôvodu obáv o výsledok sporu v
priebehu premlčacej doby neuplatnili a po jej uplynutí vlastne iba využili právnu situáciu. Aj keď nepodal
odvolanie tento žalovaný, poukázal vo vyjadrení, že obsahová odlišnosť pri inštitútoch zodpovednosti

za škodu a zodpovednosti za zásah do osobnostných práv v slovenskom vnútroštátnom práve existuje,
aj rozdielne je konštruovaná táto zodpovednosť v Občianskom zákonníku (§§ 427 až 431 O.z. a Obč.
zák. v §§ 442 až 449a). Nehmotná hodnota ľudskej osobnosti je vyjadrená v § 11a a nasl. Obč.
zák. pri predmete ochrany osobnosti. Ďalej uviedla, že aj Najvyšší súd SR vo veci 3Cdo/301/2012 aďalších žalobkyne mohli podať aj žalobu voči žalovanej v 2. rade kedykoľvek počas plynutia premlčacej
doby, poisťovne čelili takýmto žalobám už pred vydaním rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-22/12
Haasová, čo napokon dosvedčuje tento prípad - konanie vedené pred NS SR 4Cdo/168/2009.

27. V ďalšom vyjadrení žalobkýň k odvolaniu žalovaného v 1. rade a k vyjadreniu žalovaného v 2. rade
(ide o rozsiahle vyjadrenie č.l. 374 - 375, vrátane príloh, napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 21Co/60/2015 o náhrade škody po usmrtení človeka, ktorý je vážnym zásahom do súkromia a
duševného zdravia blízkych osôb...), poukázal na to, že žalobkyne sú rovnako ako žalovaný v 1. rade

názoru, že suma, ktorá im bola priznaná napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie, je neprimeraná,
ale na rozdiel od žalovaného v 1. rade sú názoru, že je neprimerane nízka. Z uvedeného dôvodu podali
odvolanieajprotitomuvýrokurozsudkusúduprvejinštancie,ktorýmbolažalobavprevyšujúcejčastivoči
žalovanému v 1. rade zamietnutá. Na dôvody tejto časti odvolania žalobkyne v plnom rozsahu odkazujú
a v záujme hospodárnosti ich nebudú opakovať. Zvýrazňujú len skutočnosť, že podľa ich názoru je
z výsledkov vykonaného dokazovania nesporné, že podiel neb. C. S. na vzniku dopravnej nehody je

žiadny, prípadne takmer bezvýznamný.

28. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

29. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitýverejnýzáujem)prejednalodvolanievrozsahuvyplývajúcomz§379CSP,rozsudokvovýrokoch
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na čom nič nemení ani odvolanie, v ktorom

sa neuvádzajú žiadne podstatné tvrdenia, ale sa iba opakujú skutočnosti uvádzané už v konaní na
súde prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie výstižne a presvedčivo vysporiadal v odôvodnení
napadnutého rozsudku.

30. Odvolacím dôvodom upraveným v § 205 ods. 2 O. s. p. zodpovedajú (v základných rysoch) odvolacie

dôvody podľa § 365 ods. 1 CSP, ktoré nie sú opodstatnené. Strany sporu neponúkli nové dôkazy.

31. Podľa § 221 ods.1 písm. h) O. s. p. súd rozhodnutie zrušil, len ak súd nesprávne vec právne posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

32. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne

ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil

zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.

33. Súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho

i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o
právach a povinnostiach strán sporu, rozhodol správne aj pri pasívnej legitimácii.

34. Je treba poukázať na ustálenú súdnu prax a predmetom preskúmavania rozsudku súdu prvej
inštancie v tejto veci zostali okrem zamietajúceho výroku voči žalovanej v 2. rade a v prevyšujúcej časti

žaloby voči žalovanému v 1. rade aj III. výrok (o trovách konania, kde konštatoval súd prvej inštancie, že
bude rozhodnuté až po právoplatnosti rozhodnutia o týchto trovách vo veci samej) nebol preskúmaný.
Súd prvej inštancie vyslovil povinnosť totiž žalovanému v 1. rade, aby zaplatil 20.000,- eur žalobkyni v1. rade ako náhradu škody a nemajetkovú ujmu a žalobkyni v 2. rade sumu 13.600,- eur do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku.

35. Tieto priznávajúce výroky vzhľadom na pripustenie zmeny žaloby spôsobili, že odvolací súd po
preskúmaní dospel k záveru, že je potrebné rozsudok potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 CSP, lebo
vychádzal z dostatočne zisteného skutkového materiálu, vec správne právne posúdil a v časti ustálenia
náhrady škody a nemajetkovej ujmy túto priznal vo výške zodpovedajúcej chránenému právu, pričom
zohľadnil okolnosti riešeného prípadu.

36. Odvolací súd v súvislosti s napadnutými výrokmi rozsudku súdu prvej inštancie zistil, že rozhodnutie
je vecne správne a dostatočne odôvodnené, v žiadnom prípade nejde o preskúmateľné rozhodnutie,
za škodu spôsobenú dopravnou nehodou zodpovedá žalovaný v 1. rade, keďže dopravnú nehodu
spôsobil, so zreteľom na § 420 ods. 1, 2, § 426 O.z. bolo v prevyšujúcej časti správne aj čiastočne
zamietnutie žaloby (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR 30Cdo/999/2007, ale aj 30Cdo/476/2011).

Nemajetková ujma bola priznaná so zreteľom na aplikáciu § 420 ods. 2 O.z. ako aj §§ 11 až 13 O.z.,
čiastočne § 4, 15 zák. č. 381/2001 Z.z. o uhrádzaní škody poisťovateľom poškodenému. Žalobcovia
požadovali náhradu škody, ktorú vyčíslili ako keby stratili po nebohom príjem tak v domácnosti, ale aj v
súvislosti so smrteľným zranením aj nemajetkovú ujmu. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR 5Cdo/126/2007 môže súd pri úvahách o tom, či je na mieste priznanie náhrady nemajetkovej ujmy

podľa § 13 ods. 2 Obč. zák. prihliadať aj na iné kritériá, než sú uvedené v tomto ustanovení, tak sa musia
hodnotiť jednotlivé okolnosti ako aj celková povaha konkrétneho prípadu.

37. Súd prvej inštancie sa precízne vyporiadal s námietkami oboch strán v spore, pretože konštatoval,
že okolnosťami vzniku smrteľnej nehody sa zaoberal a keďže žalovaný v 1. rade spôsobil dopravnú

nehodu, ale aj zosnulý C. S. sa podieľal na škodovej udalosti, lebo porušil § 24 ods. 3 zák. č. 8/2009
Z.z. v znení účinnom v čase nehody, teda v roku 2010, neumiestnil výstražný trojuholník v čo i kratšej
ako v zákonom predpísanej vzdialenosti, bezprostrednou príčinou vzniku dopravnej nehody však bola
oneskorená reakcia na prekážku zo strany žalovaného v 1. rade ako vodiča. Vychádzajúc z § 13 ods.
3 Obč. zák. výška peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy je už aplikovaná dostatočne viacerými súdmi

SR, maximálna suma peňažného zadosťučinenia je ohraničená aj výškou podaného návrhu žalobcov.
Žalovaný v 1. rade je zamestnaný v trvalom pracovnom pomere na dobu neurčitú E. Š. K. E. T. S. Č.
M., je slobodný a bezdetný, vlastní pozemky v katastri J., T. G., ale aj v priebehu konania bolo zistené,
že zjavne účelovo uzavrel dohodu o vyporiadaní dedičstva po svojej matke C. T., X. XX.X.XXXX, podľa
ktorej dedičstvo v hodnote nad 78.000,- eur, ktoré nadobudol v celosti otec žalovaného v 1. rade bez

povinnosti výplaty žalovaného v 1. rade ako ustupujúceho dediča (rozhodnutie 10D/571/2013 OS Košice
- okolie, nadobudlo právoplatnosť 14.10.2013). Aj znalecký posudok jednoznačne hodnotí počínanie
žalovaného v 1. rade, že sa nevenoval plne vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke,
porušil tak § 4 ods. 1 písm. c/ zák. č. 8/2009 Z.z. a bola vyslovená trestná zodpovednosť.

38. Správne konštatoval aj premlčané právo voči žalovanej v 2. rade (neskoro uplatnená žaloba voči
žalovanej v 2. rade). Hodnotenie rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-22/12 Katarína Haasová proti
R. Petríkovi a spol. vydaný počas konania, neospravedlňuje žalobcov, lebo márne uplynutie premlčacej
dobybolospôsobenénimianieokolnosťami,nimi,tedažalobkyňami,premlčanéprávonemožnopriznať,
ak bola vznesená námietka premlčania.

39. Pasívna vecná legitimácia žalovanej v 2. rade je daná aj ust. § 4 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z. a § 823
Obč. zák. (náhrada nákladov, ale aj nemajetkovej ujmy podľa § 444 Obč. zák. a správne súd vychádzal
podporne z českej judikatúry.

40. V odvolacom konaní boli úspešní samozrejme žalobkyne v 1. a 2. rade a nebol úspešný žalovaný
v 1. rade, žalovaná v 2. rade neuplatnila trovy konania, strany sporu si však trovy odvolacieho konania
uplatnili, o ktorých rozhodne potom po právoplatnosti rozhodnutia súd prvej inštancie podľa § 396 CSP,
pretože si to vyhradil.

41. Odvolací súd podľa čl. 16 CSP postupoval vzhľadom na to, že išlo o ujmu na právach žalobkyniam
po zosnulom, prednostne vyhlásil rozsudok v súvislosti aj s tým, že boli vzniknuté určité časové úseky zo
strany súdu, ktoré sú oneskorené pri písaní rozhodnutia (vec napadla odvolaciemu súdu až 16.11.2016).42. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.