Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. marec 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/121/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513205099
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7513205099.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudkýň

JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Táni Veščičikovej v spore žalobcu CD Consulting s.r.o., so sídlom
Politickýchvězňů1272/21,NovéMěsto,11000Praha1,Českárepublika,IČO:26429705,zastúpeného
spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grősslingova č. 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421,
proti žalovanému: U. F., O.. XX.XX.XXXX, V. K. XXX/XA, F., v konaní o zaplatenie 1.552,57 eur s prísl.,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie č.k. 13C/279/2013-93 z 26.10.2015

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu n e p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zamietol návrh
na uplatnenie pohľadávky podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým
sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“), ktorým
sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 1.552,57 eur so zmenkovým úrokom 0,25% denne zo sumy
1.552,57 eur od 24.9.2010 do zaplatenia, so 6% ročným úrokom zo sumy 1.552,57 eur od 29.10.2010
do zaplatenia a trovy konania.

2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca okrem okolností uvedených v žalobe, pravdivosť
ktorých preukazoval jedine predloženou zmenkou, neuviedol žiadne ďalšie vecne dôležité skutočnosti
pre posúdenie dôvodnosti svojho nároku a nepredložil žiadne iné dôkazy. Súd preto vyzval žalobcu
vzorovýmtlačivom „B“-žiadosťodoplneniealeboopravunávrhu,vydanýmpodľačl.4bod4Nariadenia,
dňa 30.9.2014, aby svoj návrh doplnil tak, aby predložil zmluvu, na základe ktorej bola zmenka
vystavená.

3. Žalobca na výzvu súdu reagoval podaním zo dňa 29.10.2014 s odôvodnením, že poskytol súdu
dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na platných
nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky, pričom žalobca predložil jej platný originál. Zmenkové
informácie boli prenesené do návrhu na začatie konania, preto podľa žalobcu netreba nič opraviť alebo
doplniť. Uviedol, že disponuje len zmenkou a nemá iné primerané alebo presné údaje alebo listiny, ktoré
by mohol predložiť súdu. Žiadne iné listinné dôkazy preto súdu prvej inštancie nepredložil.

4. Za takejto situácie súd vychádzal z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, na základe
ktorých mal preukázané, že žalovaný vystavil zmenku v prospech spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. dňa
XX.X.XXXX X. M..5. K skutočnosti, že žalobca predložil ako jediný dôkaz len originál zmenky odvolávajúc sa na to,
že predmetné konanie je tzv. zmenkovým konaním, kde jediným dôkazom vo veci je predloženie
originálu zmenky, súd prvej inštancie uviedol, že v posudzovanom prípade nejde o zmenkové

konanie, ale o konanie vo veciach spotrebiteľských zmlúv, nakoľko súdu je z rozhodovacej činnosti
známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, a.s., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25 v Bratislave
poskytovala a poskytuje spotrebiteľské úvery a na základe toho vedie na súdoch na území Slovenskej
republike spotrebiteľské spory na vymáhanie pohľadávok z poskytnutých spotrebiteľských úverov,
ktorých vystavitelia zmeniek boli v postavení spotrebiteľa, keďže sa jednalo o spotrebiteľské úvery.

Predmetná zmenka bola vystavená dňa XX.X.XXXX X. M., a to za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, kde podľa jeho § 4 ods. 6 bolo možné zmenkou zabezpečiť nároky zo
spotrebiteľských úverov.

6. Uviedol, že žalobca si v tomto konaní uplatnil predmetnú peňažnú pohľadávku podľa Nariadenia,
preto súd prejednával vec podľa tohto Nariadenia a nie podľa zákona č. 191/1950 Zb. (zákon zmenkový

a šekový), pretože žalobca vo veci nenavrhoval vydať zmenkový platobný rozkaz.

7. Na základe uvedeného konštatoval, že súd podľa zásady kontradiktórnosti konania rozhoduje len
na základe dôkazov predložených a označených stranami sporu a sám tak nemá pátrať po dôkazoch,
ak ich strany sporu nepredložia, s prihliadnutím na to, že európske konanie s nízkou hodnotou sporu je

postavené na písomnom styku strán sporu so súdom. Žalobca si neuplatnil v tomto konaní predmetnú
pohľadávku zo zmluvy o úvere, ale iba zo zmenky, a len žalobca je v tomto konaní oprávnený uviesť
rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých si uplatňuje svoje právo v súdnom konaní. Vzhľadom na to,
že žalobca v konaní na základe výzvy súdom, ktorá bola riadne odoslaná podľa príslušného Nariadenia
natlačiveBreagovaltak,ženepredložilsúdupožadovanélistiny-zmluvu,nazákladektorejbolazmenka

vystavená, súd tak v zmysle čl. 4 ods. 4 Nariadenia návrh v celom rozsahu zamietol, z dôvodu, že
zmenka ako taká nie je postačujúcim dôkazom na rozhodnutie podľa Nariadenia.

8. Žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému trovy konania nevznikli resp. nepodal návrh na ich
náhradu, preto súd účastníkom (stranám sporu) náhradu trov konania nepriznal.

9. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods.
2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. a f/ O.s.p.
a navrhol rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu
vyhovie a prizná mu náhradu trov odvolacieho konania. Namietal, že predpokladom vydania rozsudku

bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Súd sám nemôže vznášať voči zmenke námietky za
žalovaného. Poukázal ďalej na to, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom
akéhokoľvekspotrebiteľskéhovzťahu.Zmenkajepritomplatná,jesamostatnýmabstraktnýmzáväzkom,
neakcesorickej povahy, preto ju nie je možné podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke
uvedené. Súd sa pritom aplikáciou zákona č. 191/1950 Sb. nezaoberal, hoci predmetom konania je

výlučne zmenka a nie iný záväzkový vzťah. Súd ignoroval ust. § 17 cit. zák., v zmysle ktorého žalovaný
vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú
z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak nemôže urobiť sám žalovaný, tým menej
tak môže urobiť súd. Pokiaľ aj žalovaný vznesie námietky, je na ňom, aby ich oprávnenosť preukázal.
Dôkazné bremeno teda spočíva na žalovanom a nie je možné ho preniesť na žalobcu. Následne

poukázal na rozhodnutia iných krajských súdov SR, ktoré vo fotokópii pripojil k odvolaniu.

10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016,

ďalej len C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v
rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 pís.
a/,b,/f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety C.s.p., v C.s.p. odvolacie dôvody podľa ust. § 365
ods. 1 pís. b/, d/, h/) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

12.Rozsudokjevovýrokuvecnesprávny,pretohoodvolacísúdvzmysleust.§387ods.1C.s.p.potvrdil.13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 16.3.2017 o 13.10 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 206, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 9.3.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.

1, 3 C.s.p..

14. Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods.
1 písm. f/ O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 O.s.p., konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom,konaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci arozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle C.s.p. ide o odvolacie dôvody podľa ust. §
365 ods. 1 pís. b/, d/, h/, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

16. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že dôvodom zamietnutia žaloby je záver
súdu o neunesení dôkazného bremena žalobcom.

17. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožňuje a v tomto smere
poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods.
2 C.s.p.).

18. Strana sporu má nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť, t.j. na preukázanie svojich
tvrdení predložiť alebo označiť dôkazy. Nesplnenie tejto povinnosti má za následok rozhodnutie v jej
neprospech. Strana sporu teda nesie procesnú zodpovednosť za nesplnenie dôkazného bremena a táto
sa prejaví v podobe (nepriaznivého) rozhodnutia v jej neprospech (§ 101 ods. 1, § 120 ods. 1 OSP
účinného v čase rozhodovania súdu).

19. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu a k odvolacím námietkam žalobcu
odvolací súd uvádza:

20. Odvolací súd považuje v tomto konaní za nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu (ďalej len „Nariadenie“). Účastníci (strany sporu)
sú aj v konaní podľa Nariadenia povinní prispieť k zisteniu skutkového stavu a súd má možnosť danú
v článku 4 Nariadenia požiadať stranu sporu, aby predložila ďalšie informácie a dokumenty, teda aj
listinné dôkazy, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci. Preto ak žalobca predloží v konaní ako jediný

listinný dôkaz prvopis zmenky, súd podľa čl. 4 bod 4 Nariadenia, ak sa domnieva, že informácie, ktoré
poskytol žalobca nie sú dostatočne jasné alebo primerané a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne
neopodstatnená alebo návrh neprípustný, môže žalobcovi uložiť doplniť informácie alebo dokumenty v
lehote určenej súdom. Na tento účel vnútroštátny súd použije vzorové tlačivo „B“, ktoré je uvedené v
prílohe II tohto Nariadenia. Podľa čl. 5 bod 1 Nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou

sporu je síce písomné, avšak súd môže nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo
ak o to požiada niektorá zo strán.

21. Žalobca nenavrhol vydať zmenkový platobný rozkaz, preto v danej veci nielen možno, ale je aj
nevyhnutne potrebným posudzovať kauzálny vzťah viažuci sa k spornej zmenke a žalobca, pokiaľ chce

byť úspešným v spore, musí nielen tvrdiť, ale aj preukázať opodstatnenosť uplatneného nároku, pričom z
dôvodu,ženiesúsplnenépodmienkyprerozhodnutievecivrozkaznomkonaní,jehonávrhsúdprejednal
v sporovom konaní, kde predložená zmenka je len jedným z listinných dôkazov osvedčujúcich, avšak pre
absenciu kauzy nepreukazujúcich uplatnený nárok žalobcu. Keďže v predloženej zmenke nie je žiadna
zmienka o kauze, na základe ktorej bola vystavená, bol žalobca povinný na výzvu súdu na preukázanie

svojho nároku predložiť listinné dôkazy.22. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie vo veci postupoval správne, ak uložil žalobcovi
doplniť alebo opraviť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky a predložiť súdu doplňujúce informácie a
dokumenty a za tým účelom správne podľa čl. 4 bod 4 Nariadenia zaslal žalobcovi tlačivo „B“.

23. Odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie mal rozhodnúť podľa Nariadenia len na základe
ním predloženej zmenky, nie je dôvodná, pretože zmenka ako jediný dôkaz je prípustná len v konaní
o vydanie zmenkového platobného rozkazu. V tomto konaní podľa Nariadenia však žalobca žiadal
vydať rozsudok, preto zmenka môže byť len jedným z dôkazov, nie však jediným dôkazom, ktorý má

preukazovať dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku.

24. Keďže žalobca nepredložil ďalšie požadované dôkazy, súd prvej inštancie nemohol vo veci
rozhodovať na základe predloženej zmenky ako jediného predloženého dôkazu, správne preto návrh
žalobcu zamietol s poukazom na neunesenie dôkazného bremena žalobcom v zmysle ust. § 101 ods.1
a § 120 ods. 1 OSP. Takáto možnosť zároveň vyplýva aj z ust. čl. 4 bod 4 Nariadenia.

25. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že tieto sa týkajú rozhodnutí
súdov v iných veciach a nevzťahujú sa na prejednávaný spor. Odvolací súd poznamenáva, že súd
prvej inštancie v posudzovanom spore nevykonával žiadne dokazovanie a to ani ohľadne otázky
preukazujúcej charakter žalovanému ako spotrebiteľa. Zmenka bola jediným predloženým dôkazom.

Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nedospel ani k záveru o neplatnosti dohody
o vyplnení zmenky, nezaoberal sa kauzálnymi námietkami, ako na to poukázal žalobca v odvolaní a
neskúmal ani platnosť zmenky. Žalobu zamietol výlučne z dôvodu neunesenia dôkazného bremena
žalobcom, keďže zmenka ako jediný dôkaz nepreukazuje v tomto konaní tvrdenia žalobcu.

26. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú preto odvolacie námietky žalobcu neopodstatnené,
nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, z ktorého dôvodu
odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 C.s.p. potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods.

1 C.s.p.. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že
stranám sporu nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).