Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. október 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/491/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514211511
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7514211511.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a členiek senátu

JUDr.AnnySlovinskejaJUDr.AndreyGaldunovejvsporežalobcuEOSKSISlovensko,s.r.o.,Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36
613843,protižalovanémuK.Č.,R..XX.X.XXXX,D.C.X.XXX,ozaplatenie679,11eurspríslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku 13C/420/2014-52 z 13.4.2015 Okresného súdu Košice - okolie

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 679,11 eur tvrdiac,
že jeho právny predchodca uzavrel so žalovaným dňa 20.8.2010 zmluvu o pôžičke, na podklade ktorej
mu poskytol sumu 829,80 eur a žalovaný porušil svoju povinnosť túto splácať v riadne dohodnutých
splátkach a on pohľadávku voči nemu nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
11.8.2014. Zistil, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným 20.8.2010 zmluvu o pôžičke,

na základe ktorej mu poskytol celkovú sumu pôžičky 829,80 eur a žalovaný sa zaviazal túto uhrádzať v
pravidelných mesačných splátkach po 55,32 eur, čo nesplnil, a preto bol vyzvaný na zaplatenie úhrnnej
sumy 679,11 eur, a to predžalobnou upomienkou z 29.1.2011. Právne vec posúdil podľa § 3 ods. 3 a §
5b zák. č. 250/2007 Z.z. ako aj § 52 ods. 1 až 4, § 54 ods. 2, § 100 ods. 1, § 101 a § 103 Občianskeho
zákonníka a dospel k záveru, že uplatnený nárok je premlčaný, pretože trojročná premlčacia lehota na
jeho uplatnenie uplynula dňa 7.2.2014 a žaloba bola podaná dňa 19.6.2014. Vzhľadom na uvedené
žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

3. Proti tomuto rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu, podal včas odvolanie žalobca
z odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c) a f) O.s.p.. Žiadal rozsudok v napadnutom výroku
zmeniť a žalobe vyhovieť, eventuálne zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a priznať mu náhradu trov konania. Súdu prvej inštancie vytkol, že na daný prípad nesprávne
aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby. Podľa názoru žalobcu bolo

v prejednávanom spore potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o
úvere, ktorá je absolútnym obchodom bez ohľadu na to, že žalovaný je spotrebiteľ. Poukazom na znenie
ust. § 387 ods. 1, § 392 ods. 2 a § 397 Obchodného zákonníka, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2MCdo 3/2011, 6MCdo 4/2012, viaceré rozhodnutia odvolacích súdov SR (Krajského súdu v BanskejBystrici sp. zn. 15Co/132/2013 a 15Co/28/2013, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/138/2013, ako aj
ďalšie rozhodnutia, a fakt, že posudzovaná zmluva bola uzavretá dňa 20.8.2010 mal za to, že právne
vzťahy zo zmluvy o pôžičke sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu

účastníkov, a preto mu vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok jednorazovo spolu s príslušným
úrokom z omeškania od 8.2.2011 až do zaplatenia.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou
osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk

uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. c/ a f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej
vety CSP, v CSP odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/) a dospel k záveru, že odvolaniu
žalobcu nie je možné vyhovieť.

6. Rozsudok je v jeho napadnutom zamietavom výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle
ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 20.10.2016 o 9.30 hod. v

pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach.

8. Odvolací súd v prejednávanom spore dospel k záveru, že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody

nie sú naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite
zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav
aplikoval ustanovenia správnych právnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená
žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca v odvolaní v podstate

argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd
náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, a preto jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku.

9. Odvolací súd je v danom spore toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav
veci a dospel k správnemu právnemu záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie peňažnej pohľadávky
zo spotrebiteľskej zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 20.8.2010 medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným je v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčaný, pretože ho uplatnil po
uplynutí doby stanovenej v ustanovení v § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka a že už z tohto dôvodu

žalobe žalobcu vyhovieť nemožno. K zmene skutkového ani právneho stavu počas odvolacieho konania
nedošlo, preto odvolací súd poukazuje na skutkové zistenia a právne normy, ktoré použil súd prvej
inštancie ako i na dôvody napadnutého zamietavého výroku rozsudku, s ktorými sa stotožňuje a na tieto
odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a len na zdôraznenie jeho správnosti odvolací súd uvádza nasledovné:

10. K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza
z názoru, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ak zamietol jeho nárok pre stratu jeho súdnej
vynutiteľnosti z dôvodu premlčania, na ktoré súd prvej inštancie správne, v súlade so zásadou

hospodárnosti konania vyplývajúcou z ustanovenia § 17 CSP v spojení s ust. § 5b zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, prihliadol z úradnej povinnosti, správne pritom vzhľadom na spotrebiteľský
charakter zmluvy o pôžičke aplikujúc ustanovenia Občianskeho zákonníka vzal zreteľ nielen na ochranu
spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ale aj na posúdenie premlčania práv zprávneho vzťahu založeného touto zmluvou, i keď podľa Obchodného zákonníka ide o absolútny
obchod.

11. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie posúdil otázku premlčania nároku žalobcu
zo zmluvy o spotrebiteľskej pôžičke v súlade s už ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít (čl. 2 ods. 2 CSP). V tomto smere odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z
21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014. V ňom bol formulovaný názor, že pri riešení otázky premlčania

práva (aj zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) musí súd vziať na zreteľ ust. § 5b zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ je
povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou, a súčasne musí
zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď
bysainakmalipoužiťnormyobchodnéhopráva,keďžeobetietoustanovenianadobudliúčinnosť1.mája

2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia, a preto od ich účinnosti
sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

12. Z vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé spochybniť

vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku, z ktorého dôvodu odvolací súd rozsudok v jeho
zamietavom výroku ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane správneho výroku
o trovách konania.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, 2 v spojení s
§ 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, preto nemá nárok na
náhradu jeho trov a žalovanému v ňom trovy konania ani nevznikli.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začakonanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1,2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( §
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( § 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c)dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).