Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. október 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/648/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714214186
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7714214186.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov
JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Karadžičova 8, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave,
Karadžičova 8, proti žalovaným: 1. I. Č., O.. XX.X.XXXX, V. P. XX, X. L. Č., O.. XX.X.XXXX, V. P. XX,
X. U. Č.Č., XX.XX.XXXX, V. U. F. XXXX/X, o zaplatenie 1.651,56 eura s príslušenstvom, o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 2. júna 2015 č.k. 12C/97/2015 - 114 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a trovách konania a vec v
rozsahu zrušenia v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil povinnosť žalovaným v 1. a v 2. rade spoločne a
nerozdielneažalovanémuv3.radezaplatiťžalobcovisumu1.405,46euras8,75%úrokomzomeškania

od 26.3.2013 do zaplatenia a trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 69,30 eura
atrovprávnehozastúpenia133,40eura,tienaúčetprávnehozástupcužalobcu,všetkovlehotetrochdní
od právoplatnosti rozhodnutia s tým, že spoločným a nerozdielnym plnením žalovaných v 1. a v 2. rade
zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovaného v 3. rade a plnením žalovaného v 3. rade zaniká
v rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovaných v 1. a v 2. rade. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 3.9.2014 žiadal, aby súd zaviazal
žalovaných v 1. a 2. rade k spoločnej a nerozdielnej povinnosti a žalovaného v 3. rade k povinnosti
zaplatiť sumu 1.651,56 eura s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.405,46 eura od 26.3.2013
do zaplatenia s tvrdením, že žalovaní v 1. a 2. rade porušili podmienky úverovej zmluvy, ktorú dňa
XX.X.XXXX P. Č.. XXXXXXXXXX uzatvorili s jeho právnym predchodcom - Slovenskou sporiteľňou
a.s., následkom čoho bol ku dňu XX.X.XXXX vyčíslený celkový nedoplatok v sume 1.708,90 eura a v

zmysleust.7.6bod7.6.1všeobecnýchobchodnýchpodmienokúverovejzmluvybolakudňuXX.X.XXXX
vyhlásená mimoriadna splatnosť vzniknutej pohľadávky z titulu nesplateného úveru, zabezpečeného
ručiteľským vyhlásením žalovaného v 3. rade, ktoré oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru bolo
síce žalovaným doručené 15.3.2013, avšak svoj záväzok v poskytnutej lehote splatnosti do 25.3.2013
žalovaní nezaplatili. Poukázal tiež na obranu žalovaného v 3. rade v odpore proti platobnému rozkazu
zo dňa 27.11.2014 sp. zn. 8Ro/310/2014, že o existencii dlhu žalovaných sa dozvedel až na základe

doporučeného listu z 25.3.2015 po viac ako 10-tich rokoch.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že dňa 20.5.2004 uzavrela Slovenská
sporiteľňa a.s. so žalovanými v 1. a 2. zmluvu o splátkovom úvere, ktorou sa žalovaní zaviazali splácať
úver, poskytnutý im vo výške 100.000.- Sk, v splátkach po 1.330.- Sk mesačne vždy k poslednému
dňu v mesiaci, pri úrokovej sadzbe 9,3 % s tým, že konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň

XX.X.XXXX a RPMN nebolo dohodnuté. Ďalej zistil, že ako ručiteľ záväzku žalovaných vystupoval
žalovanýv3.radenazákladedohodyoručeníuzatvorenejsoSLSPa.s.dňaXX.X.XXXX,ktorouzaviazaluhradiť pohľadávku veriteľovi aj bez doručenia výzvy na plnenie dlžníkovi, pričom zmluvné strany sa
v čl. II. Dohody o ručení dohodli na vylúčení ust. § 306 ods.1 Obchodného zákonníka. Z prehľadu
výpisu obratov na úverovej zmluve č. XXXXXXXXX súd zistil, že k XX.X.XXXX predstavoval nezaplatený

úver čiastku 1.405,46 eura, nesplatené riadne úroky činili 195,27 eura a nesplatené poplatky za správu
úveru 50,83 eura a že Slovenská sporiteľňa a.s. pre nesplácanie poskytnutého úveru riadne a včas
dohodnutými splátkami vyhlásila dňa XX.X.XXXX mimoriadnu splatnosť úveru a zároveň požadovala
od žalovaných, aby sumu 1.708,90 eura zaplatili v lehote 10-tich dní od prevzatia oznámenia. Žalovaní
si túto svoju povinnosť nesplnili ani potom, ako na základe zmluvy o postúpení pohľadávok SLSP a.s.

na žalobcu postúpila svoju pohľadávku voči žalovaným vo výške 1.731,36 eura, pozostávajúcu z istiny
1.405,46eura,úrokov275,07eura,"RU195,27eura,OUZ56,68eura,ÚONZ23,12eura,poplatky50,83
eura, príslušenstvo pohľadávky celkom 325,90 eura" a oznámila túto skutočnosť žalovaným oznámením
opostúpenípohľadávkyzodňaX.X.XXXX,t.j.ženazákladezmluvyopostúpenípohľadávokuzatvorenej
XX.X.XXXX postúpila pohľadávku vo výške 1.731,36 eura v prospech žalobcu.

4. Po právnom posúdení veci podľa § 4 ods. 1 písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z. a poukazom na čl. 7.6, bod
7.6.1 všeobecných obchodných podmienok SLSP a.s. konštatoval, že medzi žalovanými 1. a 2. rade
a SLSP a.s. došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a uzavrel, že nárok žalobcu je dôvodný
čiastočne. Dôvodil, že posudzovaná zmluva o úvere neobsahuje podstatnú náležitosť v zmysle § 4 ods.
1 písm. g) zák. č 258/2001 Z.z., lebo v nej nie je uvedené RPMN, spotrebiteľský úver sa zato považuje za

bezúročný a bez poplatkov, žalobca teda môže žiadať od žalovaných len sumu nevrátenej istiny úveru
vo výške 1.405,46 eura, a preto žalobu zamietol ohľadne požadovaných nesplatených riadnych úrokov
195,27 eura, nesplatených poplatkov 50,83 eura i s požadovaným úrokom z omeškania.

5. Výrok o príslušenstve priznanej peňažnej pohľadávky odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou § 3

nariadenia vlády č.87/1995 Z.z.. Zo skutočnosti, že vo výzve predloženej žalobcom ohľadne vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru je požadované zaplatenie dlžnej sumy do 10-tich dní od prevzatia tohto
oznámenia, žalovaní v 1. a v 2. rade podľa priložených doručeniek prevzali oznámenie dňa XX.X.XXXX
a žalovanému v 3. rade zásielka adresovaná na adresu F. XXXX/X, U. bola SLSP a.s. vrátená dňa
X.X.XXXX s poznámkou poštového doručovateľa adresát neznámy, vyvodil, že dňa XX.X.XXXX sa

žalovaní dostali do omeškania s plnením svojej povinnosti, a preto žalobca dôvodne požaduje úrok
z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.405,46 eura od prvého dňa omeškania s plnením
žalovaných.

6. Rozhodnutie vo vzťahu k žalovanému v 3. rade súd prvej inštancie odôvodnil existenciou ručiteľského

záväzku žalovaného v 3. rade založeného dohodou o ručení, ktorou bol zabezpečený záväzok
žalovaných v 1. a 2. rade vrátiť poskytnutý úver riadne a včas a poukazom na fakt, že ku dňu
rozhodovania nastala i konečná splatnosť úveru (k XX.X.XXXX) dodal, že žalovaný v 3. rade je povinný
plniť i bez doručenia predchádzajúcej výzvy na plnenie s tým, že povinnosť žalovaných v 1. a 2. rade je
spoločná a nerozdielna, keďže sa jedná o spoločných dlžníkov a povinnosť žalovaného v 3. rade závisí

od miery plnenia žalovaných v 1. a 2. rade.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu
v pomere 85 % k 15 % uzavrel, že žalobca má nárok na 70 % účelne vynaložených trov konania,
pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu v sume 99 eur a z trov právneho

zastúpenia, vyčíslených podľa § 10 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. za dva úkony právnej služby
(prevzatie a príprava zastúpenia, napísanie žaloby) á 71,37 eura a k týmto úkonom prislúchajúci režijný
paušál á 8,04 eura, zvýšené o a 20% DPH), spolu trovy právneho zastúpenia 190,58 eura, pričom 70
% z nich predstavuje 133,40 eura a 70 % zo súdneho poplatku 69,30 eura.

8. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a proti výroku o
trovách konania podal odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p..
Navrhol zmeniť rozsudok v jeho napadnutej časti a priznať mu voči žalovaným pohľadávku v sume
246,10 eura a trovy konania v sume 437,81 eura, tvrdiac, že súd nesprávne právne posúdil jeho nárok
na zaplatenie sumy 246,10 eura, ktorú tvoria nezaplatené zmluvné úroky a poplatky. Namietol správnosť

právneho záveru súdu, ktorý odôvodnil zamietnutie jeho peňažného nároku v tejto časti s odôvodnením,
že ide o nárok z titulu nesplateného úveru zo zmluvy uzatvorenej podľa zák. č. 258/2001 Z.z., ktorý je pre
absenciu údaja o výške RPMN považovaný za bezúročný a bez poplatkov podľa § 4 ods. 1 písm. g) zák.
č. 258/2001 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Tvrdil, že medzi jeho právnym predchodcoma žalovanými v 1. a 2. rade bola dňa XX.X.XXXX podľa § 497 Obchodného zákonníka uzavretá zmluva
o účelovom úvere, ktorý bol poskytnutý žalovaným na rekonštrukciu nehnuteľnosti, ako to vyplýva z čl.
I. úverovej zmluvy, z čoho plynie, že posudzovaná zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa

§ 1 ods. 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. a nevzťahujú sa na ňu formálne požiadavky kladené zákonom
o spotrebiteľských úveroch zakotvené v § 4 citovaného zákona.

9. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

10. Odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej
len "CSP") na základe podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z § 379 v spojení s § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
Neboli však splnené podmienky pre zmenu napadnutej časti rozsudku, ale rozsudok je potrebné v
jeho napadnutej časti zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§

391 ods. 1 CSP), pretože súd prvej inštancie svojim nesprávnym postupom znemožnil žalobcovi, aby
uskutočňoval patriace mu procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, do 30.6.2016 ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v
spojení § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).

11. Keďže odvolaním nebol napadnutý výrok v jeho vyhovujúcej časti, nadobudol rozsudok v tejto časti
právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP) a nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

12. O vadu konania, ktorá je významná z hľadiska § 389 ods. 1 písm. b) CSP (do 30.6.2016 ust. § 221
ods. 1 písm. f/ O.s.p.) ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal sporovej strane procesné
práva, ktoré jej právny poriadok priznáva, a to v takej miere, že tým došlo k porušeniu jej práva na
spravodlivý proces.

13. Z obsahu spisu a článku I zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX uzavretej

medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanými v 1. a 2. rade plynie, že jej predmetom je poskytnutie
splátkového úveru žalovaným na základe ich žiadosti zo dňa XX.X.XXXX vo výške 100.000,- Sk na
dohodnutý účel - rekonštrukcia nehnuteľnosti (č.l. 10 súdneho spisu).

14. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z.o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení

zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, v znení účinnom v
čase uzavretia posudzovanej úverovej zmluvy (dňa 20.5.2004), tento zákon sa nevzťahuje na zmluvy
o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné
alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.

15. Z odôvodnenia napadnutej časti rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie považoval predmetnú
zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanými v 1.
a 2. rade za zmluvu o spotrebiteľskom úvere a úver, ktorý právny predchodca žalobcu na jej základe
poskytol žalovaným, za bezúročný a bez poplatkov, pretože táto neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej
miere nákladov. Súd prvej inštancie pritom vychádzal z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001

Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Svoj záver, prečo na daný spor aplikoval zák. č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, neodôvodnil. Odôvodnenie zamietavého výroku rozsudku totiž neobsahuje
skutkové zistenia učinené s odkazom na príslušné dôkazy a zo záveru súdu ohľadom absencie výšky
RPMN v posudzovanej zmluve o úvere nie je vôbec zrejmé, z akých dôkazov súd vychádzal a akými
úvahami sa riadil pri jej hodnotení, ak z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa X.X.XXXX, na ktorom

bol vyhlásený rozsudok, a výpovedí žalovaných na tomto (jedinom) pojednávaní možno jedine vyvodiť,
že žalovaní vo svojich výpovediach poukazovali na svoju finančnú tieseň, pre ktorú nie sú schopní vrátiť
žalobcovi ním uplatnenú peňažnú pohľadávku (č.l. 111 až 113 súdneho spisu).

16. Za takejto situácie je potom nutné uzavrieť, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej

časti nespĺňa jednu zo základných podmienok ústavne súladného rozhodnutia, a to požiadavku riadneho
a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutej časti rozhodnutia
totiž nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov (zmluvy o
splátkovom úvere a výpovedí žalovaných) a právnym záverom na strane druhej (dôkazne nepodopretýzáver, že na posudzovanú zmluvu o úvere je potrebné aplikovať zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a že zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov). Pretože sa tento právny
záver dostal do zjavného nesúladu so skutkovými zisteniami, resp. z nich v žiadnej možnej interpretácii

odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, došlo k porušeniu práva žalobcu (i žalovaných) na
spravodlivý proces zakotveného v článku 36 ods. 1 Listiny základných práva a slobôd, pre ktoré bolo
nutné pristúpiť ku kasácii napadnutej časti rozsudku.

17. Práve z týchto dôvodov odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako rozsudok v jeho napadnutej časti

podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP spolu s akcesorickým výrokom o trovách konania zrušiť a vec v rozsahu
zrušenia vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).

18. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie nariadiť na prejednanie veci samej
pojednávanie (vzhľadom na potrebu vykonať dôkaz listinami predloženými žalobcom), riadne naň
predvolať strany sporu a umožniť im realizovať všetky ich procesné práva priznané im platným

procesným poriadkom a v spore (v jeho zostávajúcej časti) opätovne rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť
v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP a ustálenými zásadami súdnej praxe tak, aby z odôvodnenia
rozhodnutia bolo nepochybné právne posúdenie uplatneného nároku žalobcu vo vzťahu k žalovaným
(o.i. nestačí len všeobecný odkaz na označenie právneho predpisu /v danom prípade len všeobecný
poukaz na zákon o spotrebiteľských úveroch), ako aj právne závery, ktoré vyvodil zo zisteného

skutkového stavu a obsahom ktorého budú jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky, vrátane námietok žalobcu v priebehu tohto odvolacieho konania, súvisiace
s predmetom súdnej ochrany.

19. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o trovách celého konania, vrátane trov tohto

odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie

môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do
konania vstúpil (§ 426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.Dovolanieprípustnépodľa§420možnoodôvodniťibatým,ževkonanídošlokvadeuvedenej

v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť
tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím
súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V
dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem
skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 430, § 431 ods.

1,2, § 432 ods. 1, 2, § 433, § 434, § 435 CSP).