Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. apríl 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/167/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513205049
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7513205049.3

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov
JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom v Prahe,
Nové Město, Politických vězňů 1272/21, Česká republika, IČO: 26 429 705, zastúpeného spoločnosťou
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grősslingova č. 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej T. T., W..
XX.XX.XXXX, F. U. R. XXX, o zaplatenie 334,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Košice - okolie č.k. 17C/273/2013-82 zo dňa 12.10.2015

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 354,-
eur od 25.04.2011 do 13.07.2011, zo sumy 344,- eur od 14.07.2011 do 13.09.2011, zo sumy 334,- eur
od 14.09.2011 do zaplatenia, v tejto časti rozsudok z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách

konania.

N e p r i z n á v astranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu,
ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 334,- eur ako aj zmenkového úroku 0,25 %

denne zo sumy: - 354,- eura od 25.04.2011 do 13.07.2011 v sume 70,80 eura, - 344,- eura od 14.07.2011
do 13.09.2011 v sume 53,32 eura, - 334,- eura od 14.09.2011 do zaplatenia, 6 % ročného úroku zo
sumy: - 354,- eura od 11.07.2011 do 13.07.2011 v sume 0,18 eura, - 344,- eura od 14.07.2011 do
13.09.2011 v sume 3,52 eura, - 334,- eura od 14.09.2011 do zaplatenia, ako aj zmenkovej odmeny
1/3 % v sume 1,18 eura a náhrady trov konania v sume 66,74 eura titulom právneho zastúpenia a 20,-
eur titulom súdneho poplatku. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo

na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe na uplatnenie pohľadávky v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie“), ktorým sa žalobca domáhal vyššie uvedených nárokov.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca predložil v tomto konaní ako jediný listinný dôkaz prvopis
zmenky, a preto vyzval žalobcu tlačivom B - Žiadosť o doplnenie alebo opravu návrhu vydaným
podľa čl. 4 ods. 4 nariadenia ES č. 861/2007 (analogicky ako podľa § 43 Obč. súdneho poriadku)
dňa 02.04.2015, aby súdu v určenej lehote doplnil svoj návrh a aby preukázal existenciu právneho
vzťahu medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu, najmä predložil zmluvu; preukázal presný
rozsah plnenia zo strany žalovaného odo dňa poskytnutia peňazí ku dňu podania žaloby a aj po

ňom; či pôvodný veriteľ od zmluvy odstúpil, vypovedal ju; či a kedy sa stal úver predčasne zročným,
akým spôsobom boli peniaze žalovanému poskytnuté; preukázal vynaloženie odbornej starostlivosti naposúdenie schopnosti splácať spotrebiteľský úver a tiež preukázal náležitosti podľa § 7 ods. zákona
č. 129/2010 Z.z., a za tým účelom predložil listinné dôkazy v určenej lehote. Žalobca na výzvu súdu
reagoval podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 26.05.2015 (čl. 63 spisu) tak, že - podľa

jeho tvrdenia poskytol súdu dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá
je založená na platných nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky, pričom žalobca predložil jej platný
originál. Zmenkové informácie boli presne prenesené do návrhu na začatie konania, preto podľa žalobcu
netreba nič opraviť alebo doplniť. Žalobca disponuje len zmenkou a nemá iné primerané alebo presné
údaje alebo listiny, ktoré by mohol predložiť súdu. Žalovanej bolo podanie žalobcu spolu s tlačivom

C podľa Nariadenia ES 861/2007 doručené dňa 13.08.2015, na ktoré ale nereagovala. Žalobca ako
indosatár sa stal nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 10.11.2010, na
zmenkovúsumu354,-eur,sozmenkovýmúrokom0,25%denneod25.04.2011,ktorásatýkalaZmluvyč.
XXXXXXXXX. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia“. Súd prvej inštancie pojednávanie nenariadil v zmysle nariadenia č. 861/2007
a rozsudok vyhlásil verejne dňa 12.10.2015. Pretože žalobca úverovú zmluvu nepredložil, súd podľa

zásady kontradiktórnosti konania rozhodol na základe dôkazov, ktoré predložili účastníci konania (od
01.07.2016 strany sporu). Súd preskúmal návrh žalobcu a považoval za nesporné, že na prejednanú vec
je potrebné aplikovať Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa
ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Neznamená to však, že ak žalobca
predložil v tomto konaní ako jediný listinný dôkaz prvopis zmenky, že súd podľa č. 4 ods. 4 Nariadenia,

ak sa domnieva, že informácie, ktoré poskytol žalobca, nie sú dostatočne jasné alebo primerané, a
pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, že nemôže žalobcovi
uložiť doplniť informácie alebo dokumenty v lehote určenej súdom. Žalobca predložil ako jediný dôkaz
len originál zmenky odvolávajúc sa na to, že toto konanie je tzv. zmenkovým konaním, kde jediným
dôkazomvovecijepredloženieorigináluzmenky,ktorájecennýmpapieromasamostatnýmabstraktným

záväzkom neakcesorickej povahy, a nie je možné ju spájať s inými okolnosťami, než sú na zmenke
uvedené. Keďže zmenka v mimozmenkovom konaní nie je dôkaz a iné dôkazy žalobca neoznačil ani
nepredložil ani po tom, ako bol na to súdom vyzvaný, ohľadom dôvodnosti základu i výšky uplatnenej
pohľadávky nepreukázal vôbec nič. Za tohto stavu súd nemohol posúdiť ani to, či v prejednávanej
veci bola splnená hmotnoprávna podmienka podľa § 4 ods. 6 zákona č 258/2001 Z. z. účinného do

31.12.2010. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno, súd žalobu zamietol.

4. Vec právne posúdil v zmysle kapitoly I. čl. 2, II. čl. 5 bodu 1, čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu
Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007 (Nariadenie) § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka
d(ďalej len „OZ“), čl. 3 ods. 1, 2, čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS.

5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov, že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.),
že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a

že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.).
Navrhol odvolaciemu súdu rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu a priznať mu náhradu
trov odvolacieho konania.

6. Odvolanie odôvodnil tým, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny

vzťah, pričom v konaní žalobca uplatňoval bezpodmienečný záväzok žalovanej, že zaplatí zmenku. To,
že súd vec posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, pokladal za neprípustné. Vytýkal súdu,
že predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ (jeho znenie citoval). Z uvedeného mu jednoznačne vyplynulo,
že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky,
ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 50bo/3/2008 z 22. októbra 2008, aj z jeho odôvodnenia citoval. Uviedol, že
je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka
musí byť vznesená zo strany žalovaného, ktorý nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení.
Nie je prípustné, aby tieto úlohy a iniciatívu na seba (proti vôli žalovaného) prevzal súd a suploval jeho
aktivitu. Tvrdil, že uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v záujme zachovania rovnosti

strán, súd nie je oprávnený žalovaného na nich ani upozorniť (ust. §5 ods. l O.s.p.). K dôvodom, že
zmenka nie je dôkazom a iné dôkazy zo strany žalobcu neboli označené ani predložené, na výzvu súdu
na doplnenie návrhu, uviedol, že si splnil svoju povinnosť tvrdenia a aj dôkaznú povinnosť tak, ako mu to
ukladá zákon, že predložil súdu originál platnej a riadne a platne vystavenej zmenky, ktorá spĺňa všetkyformálne a materiálne znaky podľa zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový. Citujúc znenie §
125 O.s.p., poukázal na to, že zmenka je listinou, teda je aj dôkazom, že predložil súdu originál zmenky,
že žiadnymi inými dôkazmi (ani dôkazmi a informáciami vyžiadanými zo strany súdu) nedisponoval.

Tvrdil, že predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky, že
zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu, že vo vzťahu
k nemu ako indosatárovi, je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným
nahradiť. Zdôraznil, že zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa
zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej

určenú. Ide o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Žalobca je majiteľom
zmenky, na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je
bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú zmenku. Vytýkal súdu, že sa aplikáciou príslušných
ust. o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Sb. (ďalej aj „ZSZ") vôbec nezaoberal a ignoroval
predmet sporu. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah,
že v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovanej, že za zmenku zaplatí, že súd však vec

posudzoval, akoby išlo k bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Predmetom sporu nie je nárok zo
spotrebiteľskej zmluvy, ale nárok zo zmenky, ktorá indosáciou charakter zabezpečovacej zmenky stratila
a nadobudla charakter zmenky na platenie. Vyššie uvedené závery opieral o uznesenie Krajského súdu
v Prešove sp. zn.: 10Co/79/2013 zo dňa 5.9.2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci (z
jeho odôvodnenia citoval a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici 43CoZm/10/2013 z 21.11.2013

(z ktorého odôvodnenia tiež citoval).

7. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

8. Žalobca v konaní na súde prvej inštancie vzal žalobu sčasti späť a to v časti o zaplatenie zmenkového

úroku vo výške 0,19% denne a konanie v tejto časti navrhol zastaviť.

9. Žalovaná nevyjadrila nesúhlas so späťvzatím žaloby sčasti (§ 146 ods. 1 CSP, do 01.07.2016 v
zmysle § 208 O.s.p.).

10. Krajský súd v Košiciach v zmysle § 370 CSP rozhodol o pripustení späťvzatia žaloby sčasti o
zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 354,- eur od 25.04.2011 do 13.07.2011,
zo sumy 344,- eur od 14.07.2011 do 13.09.2011, zo sumy 334,- eur od 14.09.2011 do zaplatenia, zrušil
rozsudok v tejto časti a konanie v tejto časti zastavil.

11. Predmetom odvolacieho konania tak zostal rozsudok v celej prevyšujúcej časti, ktorým bola žaloba
zamietnutá a súvisiaci výrok o trovách konania.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016,
ďalej len CSP), prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a
contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205
ods. 2 pís. a/, b/, f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSP odvolacie dôvody podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, h/) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

13. Rozsudok je v prevyšujúcom výroku o zamietnutí návrhu vecne správny, preto ho odvolací súd v
zmysle ust. § 387 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 20.04.2017 o 12.15 hodine, v
pojednávacej miestnosti č. dv. 230, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia

boli zverejnené dňa 10.04.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

15. Žalobca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku.

16. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 01.07.2016).17. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

18. Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods.
1 písm. f/ O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 O.s.p., konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom,konaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci arozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle CSP ide o odvolacie dôvody podľa ust. §

365 ods. 1 pís. b/, d/, h/, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

19. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

20. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je zrejmé, že súd založil svoje rozhodnutie o zamietnutí
žalobynazistení,ževzmysleust.§120ods.4O.s.p.žalobcanepredložil dôkazynapreukázaniesvojich
tvrdení a súd rozhodol len na základe označených dôkazov. Okrem dôkazov navrhnutých účastníkmi
konania mohol súd vykonať aj iné dôkazy, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, požadované

listiny žalobca nepredložil na výzvu súdu.

21.SprávnesúdpreskúmavalžalobupodľaNariadenieEurópskehoparlamentuaRadyč.861/2007z11.
júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Pretože žalobca
predložil v tomto konaní ako jediný listinný dôkaz prvopis zmenky, tiež správne ho súd vyzval vzorovým

tlačivom B, aby predložil zmluvu, na základe ktorej bola zmenka vystavená. Pretože žalobca predložil
jediný dôkaz a to originál zmenky odvolávajúc sa, že ide o konanie zmenkové, a odmietol predložiť
úverovú zmluvu, správne súd žalobu zamietol. Konštatoval, že nemohol vo veci rozhodovať na základe
predloženej zmenky ako jediného dôkazu v tomto konaní, lebo predložená zmenka je v tomto konaní
podľa Nariadenia iba jedným z dôkazov na vydanie navrhovaného rozsudku. Zopakoval, že pred týmto

súdom nejde o konanie podľa § 175 O.s.p. pre vydanie zmenkového platobného rozkazu (§ 10 Zákona č.
371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov). Súd preto vychádzajúc zo zásady kontradiktórnosti konania
pred súdom v prejednávanej veci rozhodol len na základe dôkazov predložených žalobcom. ( § 120
ods. 4 O.s.p.) a nemohol posúdiť naplnenie predpokladov v zmysle § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.
určeného do 31.12.2010.

22. S týmto záverom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v tomto smere poukazuje na dôvody
napadnutého rozsudku, na ktoré odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255

ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov
odvolacieho konania a úspešnej žalovanej trovy konania nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu
nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).