Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. február 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 3T/17/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716010223
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Rošak

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5716010223.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudcom JUDr. Mariánom Rošakom na hlavnom pojednávaní konanom dňa

27.02.2017 t a k t o

r o z h o d o l :

obžalovaný
A. Š., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom F., prechodne bytom Ž.,
L. XX,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

ako otec mal. syna Q. Š., nar. XX.XX.XXXX, ku ktorému má vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu zo
Zákona o rodine a z rozsudku Okresného súdu Martin pod spisovou značkou 23P/42/2011 zo dňa
09.05.2011, právoplatným 19.05.2011 a vykonateľným 21.05.2011, mal prispievať na výživu syna Q.
Š. sumou 100,- € mesačne vždy do každého 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky E. E., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom F., R.. F.. L. Č.. XXXX/XX, t. č. L. XX, XXXX K., J., ktorej bol syn zverený do
výchovy a opatery, pričom obžalovaný si svoju vyživovaciu povinnosť (okrem čiastkových úhrad) riadne
neplní od roku 2011 a to od mesiaca máj 2011 do 27.02.2017,

a od mesiaca máj 2011 do mesiaca december 2011 dlhuje matke dieťaťa E. E. sumu najmenej 260,- €,
za rok 2012 dlhuje matke dieťaťa E. E. sumu najmenej 425,- €,
za rok 2013 dlhuje matke dieťaťa E. E. sumu najmenej 530,- €,
za rok 2014 dlhuje matke dieťaťa E. E. sumu najmenej 710,- €,
za rok 2015 dlhuje matke dieťaťa E. E. sumu najmenej 1.060,- €,
za rok 2016 dlhuje matke dieťaťa E. E. sumu najmenej 1.005,- €
za rok 2017 od mesiaca januára do 27.02.2017 dlhuje matke dieťaťa E. E. sumu najmenej 180,- €
teda celkovo dlhuje k rukám matky E. E., nar. XX.XX.XXXX, spolu sumu 4.170,- €,

pričom v uvedenom období nebol poberateľom dávky v hmotnej núdzi a z evidencie uchádzačov o
zamestnanie bol vyradený z dôvodu zamestnania sa a v uvedenom období od 01.11.2010 do 20.07.2016
v spoločnosti Detektívna informačná služba s.r.o. Žilina pracoval a poberal čistú mesačnú mzdu v sume,
ktorá mu umožňovala plniť si vyživovaciu povinnosť, od 13.09.2016 až doposiaľ pracuje v spoločnosti
Merkury Market Slovakia, s.r.o., Prešov a poberá čistú mesačnú mzdu v sume, ktorá mu umožňuje plniť
si vyživovaciu povinnosť,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, čin
spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona.Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona na trest odňatia
slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a s použitím § 50 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanému výkon
uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a určuje skúšobnú dobu na 15 (pätnásť)

mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal dňa 17.02.2016 pod sp. zn. 2 Pv 201/15/5506 na tunajšom
súde na obvineného A. Š.K. obžalobu pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods.
3, písm. b/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Súd na nariadenom hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom samotného obžalovaného,
výsluchom svedkyne poškodenej E. E. a prečítal listiny nachádzajúce sa v spise, pričom ustálil skutkový
a trestnoprávny stav veci tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri rozhodovaní prihliadol len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom

pojednávaní vykonané. Súd v zmysle § 2 ods. 10, 11, 12 Tr. por. postupoval tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, pričom súd
hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivomuváženívšetkýchokolnostíprípadujednotlivoivichsúhrnenezávisleodtoho,čiichobstaral
súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd pri svojom rozhodovaní s rovnakou

starostlivosťou objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho
prospech.

Obžalovaný A. Š. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa necíti byť vinný zo
skutku uvedeného v obžalobe.

Na otázky prokurátorky obžalovaný vypovedal, že preto sa necíti byť vinný v tejto veci, lebo on si v roku
2013 podával návrh na zníženie výživného, doma má o tom doklady. Čo sa týka výšky výživného 100
Eur mesačne, on s tým súhlasil, bolo to vtedy, keď žili spolu v jednej domácnosti, potom sa presťahoval
do tej Ž., zvýšili sa mu doklady na dopravu, na nájom. Synčeka mal aj doma, vtedy zarábal 400 Eur.
Nemohli ďalej spoločne žiť, E. ho podviedla, našla si iného priateľa, poškodená aj vyhlásila, že synček

nie je jeho, ale on to neberie do úvahy. Čo sa týka príjmu 400 Eur ten zarábal, keď pracoval v spoločnosti
Dis Žilina, dovtedy býval v Martine a to v byte matky poškodenej, tá chodila do Rakúska, takže neplatili
nájomné, len stravu a veci ohľadom synčeka. V Žiline býva od januára 2011 do 2013, býval sám. Bolo
to v 3-izbovom byte za 180 Eur, tento nájom mu ponúkla kolegyňa. Vtedy mal nejaké 3 týždne synčeka
u seba, lebo poškodená mala ísť pracovať do Rakúska. On si vtedy vybavil dovolenku, syn bol u neho

3 týždne, potom mal priateľku, vybavil si nočné, uložil ho spať a išiel do nočnej, o neho sa zatiaľ starala
priateľka. Je ženatý 2 roky. Nemá inú vyživovaciu povinnosť. Teraz pracuje v Merkury Market v Žiline
ako skladník. V spoločnosti Dis Žilina musel skončiť prácu, lebo už nebol bezúhonný, keďže mu bolo
doručené trestné oznámenie. Vo firme Merkury Market v Žiline pracuje od 13.9.2016, prvú výplatu mal
320 Eur, druhú 299 Eur. Tá adresa Žilina, Dobšinského 13 je podnájom, kde žije s manželkou, za ten

podnájom platí sumu 380 Eur, manželka nemá vyživovacie povinnosti. Manželka pracuje v upratovacej
spoločnosti druhý mesiac. Manželka bola dlhodobo chorá. On v danej veci podal ten návrh ohľadom
zníženia výživného na synčeka. Aj v tom návrhu uvádzal tie isté skutočnosti, prečo chce znížiť výživné a
to z toho dôvodu, že sa mu zvýšili náklady na dopravu, na nájom. Taktiež kvôli tomu, že istý čas synček
žil s ním, má u neho ešte darčeky, hračky. On prvý krát navrhol znížiť výživné na sumu 70 Eur, potom

na sumu 50 Eur. On vie, že tá výška výživného nie je veľa, on keby mohol tak mu platí aj tých 100
Eur, on vie koľko stojí jedlo a tie ďalšie veci, bohužiaľ bol v takej situácii, kedy finančne nemohol platiť
výživné. Čo sa týka jeho zdravotného stavu má problémy so srdcom, má arytmiu, bral na to aj lieky, ale
v súčasnosti na to neberie lieky. On preto neposielal každý mesiac peniaze, jemu to bolo blbé mesačne
poslať 10 alebo 20 Eur. Po tom čo skončil pracovať v tej detektívnej informačnej spoločnosti, zaujímal

sa o prácu v spoločnosti v Hyunday Diamonds, po týždni však musel skončiť prácu, kvôli zápästiu, mals ním problém a nemohol stláčať sedačky. Bol na to liečený, hrozne mu v tom zápästí pukalo a mal aj
zápal šliach aj na to maródoval. Pravdupovediac on žije zo stravných lístkov od zamestnávateľa Merkury
Market, posledný čas schudol 12 kilogramov. On vie aká je E. a keby jej poslal tých 10 Eur a čo by mu

na to povedala. On jej poslal 50 Eur a nadala mu. Nelieči sa pre nejaký zdravotný problém, ktoré by mu
znemožnilo trvalé zamestnanie. Aj spolu s PN, jeho celý mesačný príjem bol 299 Eur. Do práce chodí
pešo, peniaze si požičiava aj od mamy, ktoré jej na výplatu vráti a jeho manželka dostala na výplatu
nejakých 100 Eur. Posledná výplata v spoločnosti Merkury Market bola 417 Eur. On zatiaľ výplatné pásky
nevidel, on dostal peniaze na ruku, na lístku bol uvedený jeho príjem. On vie o tom, že má exekúcie,

nevie koľko mu zrážajú a nevie ani za čo má tú exekúciu.

Svedkyňa poškodená E. E. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedla, že zo začiatku, po
rozhodnutí súdu o povinnosti obžalovaného platiť výživné, syn by bol trpel tým neplatením výživného,
keby jej nepomohla mama, teraz už netrpí. Obžalovaný neplatí výživné pravidelne. Je pravda, že
obžalovaný uhrádzal výživné aj tak, že jej peniaze dal priamo k rukám, o tom mu podpísala doklad

o úhrade výživného. Obžalovaný si neplní vyživovaciu povinnosť od rozhodnutia súdu. Pokiaľ vie,
on sa bránil tým, že podal návrh na zníženie výživného, jej prišlo rozhodnutie súdu o tom, že
sa jeho návrh zamieta. Obžalovaný sa so synom nekontaktuje, nekupuje mu darčeky. Za obdobie
od posledného pojednávania v decembri minulého roku obžalovaný uhradil výživné vo výške 15
€. Dlžná suma výživného je okolo 4000 €. Obžalovaný ju nekontaktoval s tým, že má záujem si

plniť vyživovaciu povinnosť. Rozhodnutie súdu o povinnosť obžalovaného platiť výživné nadobudlo
právoplatnosť 19.05.2011, povinnosť platiť výživné je ku dňu 01.05.2011 do každého 20. dňa k rukám
matky a to vo výške 100 € mesačne.

Poškodená ďalej na hlavnom pojednávaní vypovedala:

Úhrady výživného sú v nasledovných obdobiach a sumách za rok 2011:
dňa 20.05.2011 zaplatené 70 €
dňa 21.06 2011 zaplatené 70 €
dňa 20.07 2011 zaplatené 0 €
dňa 26.08 2011 zaplatené 70 €

dňa 30.09 2011 zaplatené 70 €
dňa 28.10 2011 zaplatené 70 €
dňa 20.11 2011 zaplatené 0 €
dňa 23.12 2011 zaplatené 70 €

Na návrh prokurátora súd podľa § 264 ods.1 Tr. por. za účelom odstránenia rozporov prečítal časť
skoršej výpovede poškodenej z prípravného konania, kde poškodená uviedla, že za rok 2011 jej dlhuje
navýživnomsumu310€.Poprečítanískoršejvýpovedesapoškodenánahlavnompojednávanívyjadrila
tak, že podľa nej je dlh na výživnom za rok 2011 vo výške 380 €. Ona si pamätá, že na polícii uvádzala,
že dlh je 310 €, možno sa pomýlila, alebo obžalovaný niečo uhradil k jej rukám. Je možné, že obžalovaný

vložil do rúk jej mame tých 70 €, teda ten dlh je skutočne tých 310 €, tak ako to uviedla v prípravnom
konaní.

Poškodená ďalej na hlavnom pojednávaní vypovedala:
Úhrady za rok 2012 sú nasledovné:

dňa 31.01.2012 zaplatené 20 €
dňa 21.02.2012 zaplatené 70 €
dňa 26.03.2012 zaplatené 70 €
dňa 30.04.2012 zaplatené 70 €
dňa 21.05.2012 zaplatené 70 €

dňa 20.06.2012 nemá uvedené, teda nevie a nemá to ako zdokladovať
dňa 20.07.2012 zaplatené 0 €
dňa 30.08.2012 zaplatené 70 €
dňa 20.09.2012 zaplatené 0 €
dňa 20.10.2012 zaplatené 0 €

dňa 20.11.2012 zaplatené 0 €
dňa 20.12.2012 zaplatené 0 €Na návrh prokurátora súd prečítal časť skoršej výpovede poškodenej z prípravného konania podľa §
264 ods.1 Tr. por. za účelom odstránenia rozporov, kde poškodená uviedla, že spolu za rok 2012 jej
dlhuje 590 €, k čomu poškodená sa na hlavnom pojednávaní vyjadrila tak, že je možné, že 15.01.2012

jej obžalovaný dal k rukám 50 € a v októbri 2012 k rukám 90 €, ona to nerozporuje.

Poškodená ďalej na hlavnom pojednávaní vypovedala:
Úhrady za rok 2013 boli nasledovné:
dňa 20.01.2013 zaplatené 0 €

dňa 20.02.2013 zaplatené 0 €
dňa 20.03.2013 zaplatené 0 €
dňa 08.04.2013 zaplatené 50 €
dňa 22.04.2013 zaplatené 60 €
dňa 20.05.2013 zaplatené 70 €
dňa 25.06.2013 zaplatené 70 €

dňa 20.07.2013 zaplatené 0 €
dňa 09.08.2013 zaplatené 70 €
dňa 04.09.2013 zaplatené 70 €
dňa 25.10.2013 zaplatené 70 €
dňa 21.11.2013 zaplatené 70 €

dňa 19.12.2013 zaplatené 70 €

Na návrh prokurátora súd prečítal časť skoršej výpovede poškodenej z prípravného konania podľa §
264 ods.1 Tr. por. za účelom odstránenia rozporov, kde poškodená uviedla, že spolu za rok 2013 jej
dlhuje 530 €, k čomu poškodená sa vyjadrila tak, že sa musí pozrieť do výpisov z účtu, či je to tak, ako

vypovedala v prípravnom konaní. Po prezretí výpisov z účtov konštatovala, že je to tak, že obdŕžala dve
platby po 70 €, na jednej je uvedená poznámka výživné, druhá je bez poznámky.

Poškodená ďalej na hlavnom pojednávaní vypovedala:
Úhrady za rok 2014 boli nasledovné:

dňa 20.01.2014 zaplatené 70 €
dňa 20.02.2014 zaplatené 0 €
dňa 04.03.2014 zaplatené 70 €
dňa 07.04.2014 zaplatené 70 €
dňa 20.05.2014 zaplatené 0 €

dňa 27.06.2014 zaplatené 2x70 € = 140 €
dňa 31.07.2014 zaplatené 70 €
dňa 20.08.2014 zaplatené 0 €
dňa 10.09.2014 zaplatené 70 €
dňa 20.10.2014 zaplatené 0 €

dňa 20.11.2014 zaplatené 0 €
dňa 20.12.2014 zaplatené 0 €

Úhrady za rok 2015 boli nasledovné:
dňa 20.01.2015 zaplatené 0 €

dňa 20.02.2015 zaplatené 0 €
dňa 31.03.2015 zaplatené 40 €
dňa 20.04.2015 zaplatené 0 €
dňa 20.05.2015 zaplatené 0 €
dňa 17.06.2015 zaplatené 70 €

dňa 20.07.2015 zaplatené 0 €
dňa 20.08.2015 zaplatené 0 €
dňa 20.09.2015 zaplatené 0 €
Či boli zaplatené úhrady výživného za mesiace október až december 2015, k tomu sa nevedela vyjadriť,
nemá výpisy z účtu.

Na návrh prokurátora súd prečítal časť skoršej výpovede poškodenej z prípravného konania podľa §
264 ods.1 Tr. por. kde poškodená uviedla, že spolu za rok 2015 jej dlhuje 1060 €, k čomu poškodená sa
vyjadrila tak, že ona súhlasí so svojou výpoveďou z prípravného konania. Vtedy obžalovaný uvádzal, žejej poslal peniaze v mesiaci február 2016, ona išla do banky a vyžiadala si výpis a zistila, že to nebola
pravda, obžalovaný jej peniaze neposlal. Na ďalšie otázky poškodená uviedla, že úhrady za rok 2016
nevie zdokladovať, jej mama ich poskytla jej splnomocnenkyni. Čo sa týka výživného vie, že to boli dve

úhrady vo výške 30 € a naposledy v decembri 2016 do bola suma 15 €. Čo sa týka úhrad za mesiac
január 2017, nemá informácie o úhrade dlžného výživného, nemá ešte výpis z účtu.
Na otázky splnomocnenca poškodenej poškodená vypovedala, že v roku 2011 bývala s mamou v F. -
X., od pol roka 2011 už bola prihlásená v J., jej rodičia tam mali byt, oboznámila s tým obžalovaného,
aby tam prišiel za nimi, sú tam lepšie podmienky pre život, ona tam išla a aj tam zostala. Obžalovaný

ju oklamal, že za nimi príde, ale neprišiel za nimi, tak nadviazala novú známosť. Ona bola tri roky na
materskej, vybavila si dlhšiu materskú a od roku 2014 začala pracovať na plný úväzok. Bola tam do
minulého roku do leta, potom začala mať zdravotné problémy s chrbticou, chceli ju operovať, ale vyhla sa
tomu. Má dve deti, prihlásila sa do práce na 11 hodín, stará sa o deti a po obede sa chodí učiť nemčinu.
Od roku 2012 je vydatá, jej muž je zamestnaný na plný úväzok. V období keď sa odsťahovala zo Q. jej
pomáhali rodičia, podporovali ju finančne. Následne ju finančne podporoval aj jej priateľ. Obžalovaný

tvrdil, že kúpil synovi nejaké darčeky, ale nič mu neposlal. Je pravda, že keď syna doniesla na Slovensko,
tak sa oň staral. Myslí, že to bolo v roku 2012. Obžalovaný sa o syna staral viac ako dva týždne. Bolo to
viackrát. Keď syn nastúpil do škôlky, nemohla ho sem nosiť hocikedy, v J. je úplne iný systém. Keď boli
v škôlke prázdniny, ponúkla mu, že ho môže doniesť, ale jemu to nevyhovovalo. Ba dokonca navrhla,
že môže bývať aj s nimi, len kvôli synovi.

Na otázky obžalovaného poškodená uviedla, že je pravdou, že boli u obžalovaného v Ž., ale nebývali
uňho, chodili domov. Dňa 29.10.2013 obžalovaný zaplatil sumu 70 €, problém bol v tom, že tam chýbala
poznámka, že sa úhrada týka výživného. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či jej obžalovaný uhradil sumu 50
€ dňa 31.03.2016, či dňa 31.05.2016 jej obžalovaný uhradil výživné vo výške 50 €, či dňa 21.06.2016
jej obžalovaný uhradil 50 €, či dňa 22.09.2016 jej obžalovaný uhradil sumu 30 €, či dňa 13.01.2017 jej

obžalovaný uhradil sumu 20 €.

Ďalej súd na hlavnom pojednávaní podľa § 269 Tr. poriadku prečítal listiny pripojené do súdneho spisu,
a to najmä doklady o čiastočnej úhrade dlžného výživného, rozhodnutia súdov, pracovné zmluvy a
potvrdenia o príjme obžalovaného, výpisy z účtu, výpis z evidencie priestupkov a odpis z registra trestov

na obžalovaného.

Z rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 23P/42/2011 zo dňa 09.05.2011, právoplatného dňa
19.05.2011 vyplýva, že súd schválil rodičovskú dohodu o tom, že obžalovaný ako otec maloletého sa
zaväzuje platiť na mal. Q. Š. výživné vo výške 100,- € počnúc dňom 01.05.2011 vždy do 20-teho dňa v

mesiaci vopred k rukám matky. Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 8CoP/60/2011 zo dňa 30.06.2011
odvolanie obžalovaného odmietol.

Z rodného listu na č.l. 58 spisu nepochybne vyplýva, že otcom maloletého Q. Š., nar. XX.XX.XXXX je
obžalovaný.

Z potvrdenia o návšteve školy na č.l. 93 vyplýva, že maloletý Q. Š.T., nar. XX.XX.XXXX je žiakom V.
Q.. L. K..

Z výpisu z katastrálneho portálu na č. l. 96 spisu vyplýva, že obžalovaný nie je evidovaný ako vlastník

nehnuteľností.

Zdokladovpredloženýchobžalovanýmkpodanémuodporunač.l.115-121spisuvyplýva,žeobžalovaný
podal okrem iného i návrh na zníženie výživného, o ktorom však doposiaľ nebolo rozhodnuté.

Z dokladov o úhrade dlžného výživného predložených obžalovaným vyplýva, že obžalovaný osobne
k rukám alebo vkladom na účet poškodenej uhradil okrem platieb výživného spomenutých samotnou
poškodenou (na hlavnom pojednávaní ako i v prípravnom konaní) i nasledovné čiastky:

dňa 20.07.2011 sumu 70 € dlžného výživného

dňa 04.06.2012 sumu 75 € dlžného výživného
dňa 17.10.2012 sumu 90 € dlžného výživného
dňa 03.12.2015 sumu 30 € dlžného výživného
dňa 31.03.2016 sumu 50 € dlžného výživnéhodňa 31.05.2016 sumu 50 € dlžného výživného
dňa 21.06.2016 sumu 50 € dlžného výživného
dňa 22.09.2016 sumu 30 € dlžného výživného

dňa 30.12.2016 sumu 15 € dlžného výživného
dňa 13.01.2017 sumu 20 € dlžného výživného.

Zo správy Sociálnej poisťovne na č.l. 196-203 spisu vyplýva, že obžalovaný od 01.11.2010 do
20.07.2016 pracoval v spoločnosti Detektívna informačná služba, s.r.o. Žilina, od 10.08.2015 do

30.09.2015 u F.Á. E. - Deses Lodno, od 20.07.2016 do 14.08.2016 v spoločnosti Hyundai Dymos
Slovakia s.r.o. Žilina, od 03.08.2016 do 04.08.2016 v spoločnosti Tempo Kondela s.r.o. Tvrdošín, od
08.08.2016 do 31.08.2016 v spoločnosti ABAS SR Management s.r.o. Bratislava a od 13.09.2016 je
zamestnancom firmy Merkury Market Slovakia, s.r.o. Prešov.

Z pracovnej zmluvy na č.l 162-166 spisu vyplýva, že obžalovaný od 13.09.2016 je zamestnancom firmy

Merkury Market Slovakia , s.r.o. Prešov.

Z potvrdenia o priemernom zárobku z firmy ABAS SR Management s.r.o. Bratislava na č.l. 213 spisu
vyplýva, že obžalovaný v mesiaci august 2016 mal čistý príjem 190,63 €.

Z potvrdenia z firmy Tempo Kondela s.r.o. Tvrdošín na č.l. 215 spisu vyplýva, že obžalovaný v mesiaci
august 2016 mal čistý príjem 37,61 €.

Zo správy spoločnosti Detektívna informačná služba, s.r.o. Žilina na č. l. 217 spisu vyplýva, že
obžalovaný pracoval v tejto spoločnosti od 01.11.2010 - 20.07.2016. Z potvrdenia o príjme obžalovaného

zo spoločnosti Detektívna informačná služba, s.r.o. Žilina za roky 2012 až do 20. júla 2016 ( č.l.218-222
spisu) vyplýva, že obžalovaný v rokoch 2012 -2013 mal priemerný mesačný príjem cca 400,- €, v roku
2014 vyše 400,- € (správa zamestnávateľa na č.l. 39 spisu), v roku 2015 mal priemerný mesačný príjem
vyše 334,- € a v roku 2016 mal priemerný mesačný príjem vyše 300,- €. Z týchto potvrdení nepochybne
vyplýva i tá skutočnosť, že obžalovaný sa lajdácky staval k svojim záväzkom a ich splneniu (splácaniu)

a v dôsledku následných exekúcií sa týmto pripravil o časť svojho príjmu.

Zo správy zo spoločnosti Dymos Slovakia s.r.o. Žilina na č.l. 224-227 spisu vyplýva, že obžalovaný
mal čistý príjem v mesiaci júl 2016 vo výške 130,35 €, od 26.07.2016 do 02.08.2016 bol dočasne
práceneschopný a v dňoch 03.08.2016 do 14.08.2016 mal neospravedlnenú absenciu.

Z potvrdenia o príjme zo spoločnosti Merkury Market Slovakia , s.r.o. Prešov na č. l. 229 spisu vyplýva,
že obžalovaný v mesiaci september 2016 mal čistý príjem 337,91 €, v mesiaci október 2016 mal čistý
príjem 276,29 € plus nemocenské vo výške 76,55 €, v mesiaci november 2016 mal čistý príjem 597
€ a v mesiaci december 2016 mal čistý príjem 730 €.

Z lustrácie z registra priestupkov vyplýva, že obvinený sa v minulosti dopustil priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu, za čo mu bolo uložené pokarhanie.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný.

Na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd dospel k názoru, že nie je žiadna
pochybnosť o tom, že skutok uvedený v obžalobe prokurátora sa stal a že ho spáchal práve obžalovaný.

Vyživovacia povinnosť vyplývajúca v zmysle ustanovení Zákona o rodine bola obžalovanému určená

rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 23P/42/2011 zo dňa 09.05.2011, právoplatného dňa
19.05.2011 podľa ktorého obžalovaný ako otec maloletého sa zaväzuje platiť na mal. Q. Š.R. výživné
vo výške 100,- € počnúc dňom 01.05.2011 vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Samotný obžalovaný na svoju obranu uviedol, že preto sa necíti byť vinný v tejto veci, lebo on si v roku

2013 podával návrh na zníženie výživného. Prvý krát navrhol znížiť výživné na sumu 70 Eur, potom na
sumu 50 Eur Čo sa týka výšky výživného 100 Eur mesačne, on s tým súhlasil, bolo to vtedy, keď žili
spolu v jednej domácnosti, potom sa presťahoval do tej Ž., zvýšili sa mu doklady na dopravu, na nájom.Zo spáchania predmetného skutku je obžalovaný usvedčovaný predovšetkým výpoveďou svedkyne
poškodenej E. E., ktorá vo svojej výpovedi podrobne uviedla od kedy jej obžalovaný neplatí výživné
a aké platby jej obžalovaný či už osobne alebo prevodom na účet uhradil na výživnom. Obžalovaný

pri svojom výsluchu uviedol aký mal príjem v rozhodnom období u svojich zamestnávateľov a aké mal
výdavky. Vzhľadom na príjmy, ktoré obžalovaný dosiahol z pracovnej činnosti v mesiacoch od mája
2011 až do 27.02.2017 (potvrdenia o príjme zamestnávateľov obžalovaného- vid vyššie, taktiež samotný
obžalovaný vypovedal, že mal čistý mesačný príjem 400,- €) ako i s poukazom na jeho výdavky,
samosudca má za to, že obžalovaný v rozhodnom období poberal dostatočný príjem, z ktorého mohol

v plnej výške uhradiť výživné na svoje maloleté dieťa. Súd poukazuje i na to, že podľa názoru súdu
nedošlo k zásadným zmenám v majetkových a finančných možnostiach obžalovaného (ba skôr naopak,
vzhľadom na vyšší príjem obžalovaného u nového zamestnávateľa ) oproti stavu z roku 2011, ktoré by
mali vplyv na stanovenie inej výšky výživného ako to bolo v roku 2011 dohodou rodičov, ktorú schválil
Okresný súd Martin rozsudkom sp. zn. 23P/42/2011 zo dňa 09.05.2011.

Súdu sa žiada poukázať na viaceré účelové správanie samotného obžalovaného, ktorý napriek tomu že
disponoval sumou 100 €, dňa 20.05.2011 na účet poškodenej v banke nevložil dohodnuté výživné v plnej
výške 100 € (hoci predložil pracovníčke banky 100 eurovú bankovku), ale zaplatil len sumu 70,- € (č.l.26
spisu).Taktiežnapriektomužeobžalovanývmesiacidecember2016malčistýpríjem730€,navýživnom
zaplatil nízke splátky, a to dňa 30.12.2016 len sumu 15 € dlžného výživného a dňa 13.01.2017 sumu

20 € dlžného výživného. Súd má za to, že obžalovaný takýmto účelovým spôsobom chce deklarovať,
že nie je v jeho finančných možnostiach plniť si vyživovaciu povinnosť v plnej výške 100,- €, a takto
sa správa len preto, nakoľko ešte nebolo rozhodnuté o jeho návrhu na zníženie výživného, hoci podľa
názoru súdu, listinné dôkazy - potvrdenia o dosiahnutých príjmoch obžalovaného svedčia o opaku, t.j.
o tom, že obžalovaný v rozhodnom období poberal dostatočný príjem, z ktorého mohol v plnej výške

uhradiť výživné na svoje maloleté dieťa. Z týchto dôvodov súd danú obranu obžalovaného považuje za
účelovú, naviac spomínanými listinnými dôkazmi ( potvrdeniami o príjme) za prekonanú.

Samosudca právne kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa §
207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona, nakoľko obžalovaný najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si

úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného - svojho maloletého syna Q. Š., nar. XX.XX.XXXX
a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas (§ 138 písm. b) Tr. zákona).

Súd upravil skutok uvedený v obžalobe prokurátora a tým zároveň i celkovú dlžnú čiastku na výživnom
ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 4.170,- €, t. j. nezaplatené bežné výživné od mesiaca máj 2011

až do vyhlásenia rozsudku dňa 27.02.2017.

Čo sa týka dlžného výživného od mesiaca máj 2011 do mesiaca december 2011 poškodená a taktiež
prokurátor v obžalobe uviedol dlh na výživnom vo výške 310 €, po odrátaní platby obžalovaného 50 €
zo dňa 20.07.2011 súd ustálil, že obžalovaný za predmetné obdobie roku 2011 dlhuje matke dieťaťa E.

E. sumu najmenej 260,- €, za rok 2012 dlhuje matke dieťaťa E. E. sumu najmenej 425,- € (z dlhu 590 €
uvádzanou poškodenou ako i prokurátorom súd odrátal platby obžalovaného - 90 € dňa 17.10.2012 a 75
€ dňa 04.06.2012), za rok 2013 dlhuje matke dieťaťa E. E. sumu najmenej 530,- €, za rok 2014 dlhuje
matke dieťaťa E. E. sumu najmenej 710,- €, za rok 2015 dlhuje matke dieťaťa E. E. sumu najmenej
1.060,- €, za rok 2016 dlhuje matke dieťaťa E. E. sumu najmenej 1.005,- € (z dlhu 1200 € - 12 x100 € súd

odrátal platby obžalovaného - dňa 31.03.2016 sumu 50 €, dňa 31.05.2016 sumu 50 € , dňa 21.06.2016
sumu 50 €, dňa 22.09.2016 sumu 30 € a dňa 30.12.2016 sumu 15 € ), za rok 2017 od mesiaca januára
do 27.02.2017 dlhuje matke dieťaťa E. E. sumu najmenej 180,- € (z dlhu 200 € - 2 x100 € súd odrátal
platbu obžalovaného - dňa 13.01.2017 sumu 20 € ), teda celkovo obžalovaný dlhuje k rukám matky E.
E.Č., nar. XX.XX.XXXX, spolu sumu 4.170,- €.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere u obžalovaného súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy, pričom vychádzal zo zásady, že trest má postihovať iba páchateľa, tak
aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jeho blízke osoby, má mu zabrániť v páchaní

ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život.

Súd pri svojom rozhodovaní ohľadom uloženia trestu obž. A. Š. zobral do úvahy fakt, že u obžalovaného
súd zistil prevahu poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi. U obžalovaného súd zistil len poľahčujúcuokolnosť uvedenú v § 36 písm. j) Tr. zákona - t.j. že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného
činu riadny život (spáchanie jedného priestupku s uloženou sankciou - pokarhanie súd nepovažoval za
vybočenie z medzí vedenia riadneho života obžalovaným).

Vzhľadom na zistenú prevahu poľahčujúcich okolností u obžalovaného súd bol povinný postupom podľa
§ 38 ods. 8 Tr. zákona znižovať hornú hranicu o jednu tretinu z rozdielu medzi dolnou a hornou hranicou
trestnej sadzby, v tomto konkrétnom prípade dolná hranica je stanovená vo výmere 1 rok a horná vo
výmere 5 rokov, teda rozdiel je 48 mesiacov a jedna tretina z tohto rozdielu (48 : 3) je 16 mesiacov. Po

takomto znížení holnej hranice súd bol povinný obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v rozpätí od
1 roka až na 44 mesiacov ( 5 rokov - 16 mesiacov).

Napriek tomu, že obžalovaný sa dopustil tejto úmyselnej trestnej činnosti, súd prihliadol na prevahu
poľahčujúcich okolností u obžalovaného ako i na to, že pred súdom stál po prvýkrát a sčasti si plnil
vyživovaciu povinnosť, z tohto dôvodu súd obžalovanému ukladal trest odňatia slobody vo výmere 1 rok,

teda na samotnej dolnej hranici trestnej sadzby, výkon ktorého súd obžalovanému podmienečne odložil
na primeranú skúšobnú dobu vo výmere 15 mesiacov, teda pri dolnej hranici.

Súd je toho názoru, že takto stanovený druh trestu a jeho výmera zabezpečí nápravu obžalovaného /
prvok individuálnej prevencie/ a zároveň bude pôsobiť aj voči ostatným občanom - potenciálnym

páchateľom / prvok generálnej prevencie/, aby sa nedopustili obdobného protiprávneho konania.

Podľa § 86 písm. a/ Tr. zákona trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť
dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor

pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba, pre nesprávnosť výroku o
zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť
aj preto, že taký výrok nebol urobený ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo
rozsudku, a toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. V neprospech

obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody
má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu
rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom
rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli
obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť

na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať
aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca. V písomnom podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým
výrokom odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie
prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré podáva
za poškodeného alebo zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby

bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne
vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než
sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie prokurátora môže vziať späť i nadriadený
prokurátor. Odvolanie má odkladný účinok.