Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. apríl 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/257/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5906201798
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5906201798.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Tatra-Leasing,
s.r.o., so sídlom Černyševského 50, 851 01 Bratislava, IČO: 31 326 552, zastúpeného zástupcom
Advokátska kancelária Mgr. Margita Lonská, s.r.o., so sídlom Kalinčiakova 25, 831 04 Bratislava,
IČO: 36 862 282, proti žalovanému: G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/X, XXX XX B. (pôvodne
podnikajúci pod obchodným menom G. J., s miestom podnikania Mlynská 257/2, 034 05 Ružomberok,
IČO: 40 930 840 - podnikateľský subjekt ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch
podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení ku dňu 14.10.2014), zastúpenému

právnym zástupcom JUDr. Jozefom Polákom, advokátom, so sídlom B. XXXX, XXX XX Z. R., v konaní
o zaplatenie 16.215,92 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Ružomberok č.k. 8Cb/138/2006-298 zo dňa 29.6.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. 8Cb/138/2006-298 zo dňa 29.6.2016 p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á n á r o k na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. O trovách súdneho
konania rozhodol tak, že žalovanému sa priznáva náhrada trov konania vo výške 883 Eur a náhrada

trov právneho zastúpenia vo výške 2.368,56 Eur, ktoré mu je žalobca povinný zaplatiť v lehote
do troch dní od právoplatnosti výroku rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd
poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy pôvodne 488.520,80 Sk s
príslušenstvom. Po skutkovej stránke žalobca žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným
vznikol obchodnoprávny vzťah podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka dňa 10.3.2004 podľa
Leasingovej zmluvy č. 51040021 a podľa Všeobecných zmluvných podmienok. Predmetom leasingovej
zmluvy bolo poskytnutie finančného leasingu na predmet leasingu, a to ťahač Renault MAGNUM.

Cena predmetu leasingu podľa leasingovej zmluvy predstavovala sumu 1.547.000,- Sk včítane DPH.
Cena leasingu bola dohodnutá v leasingovej zmluve vo výške 1.707.952,- Sk s DPH a doba trvania
v leasingovej zmluve bola na 36 mesiacov. Súčasťou leasingovej zmluvy boli aj Všeobecné zmluvné
podmienky. Žalovaný havarijne poistil predmet leasingu vo vlastnom mene a na vlastný účet v súlade
s ust. bodu 8. písm. a) Všeobecných zmluvných podmienok leasingovej zmluvy v poisťovni Allianz
- Slovenská poisťovňa a.s., a to prostredníctvom žalobcu ako poisťovacieho agenta. Dňa 14.5.2005
v dobe medzi 17.30 až 17.58, došlo v Ružomberku na ul. Bystrická cesta 45 z objektu spoločnosti

MATOLI, s.r.o., k odcudzeniu leasingového ťahača zn. Renault Magnum 430 bielej farby, ev. č. RK
981 AN. Trestné stíhanie pre trestný čin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla
bolo uznesením zo dňa 3.8.2005 vydané OR PZ v Ružomberku pod ČVS:ORP-168/OdV-RK-2005
prerušené, a to aj vo veci trestného činu krádeže, lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúcevykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Havarijná poisťovňa po tom, čo žalovaný uplatnil nárok
na plnenie z poistnej udalosti - krádeže motorového vozidla, odmietla poskytnúť poistné plnenie z
dôvodu, že v čase poistnej udalosti nebolo niektoré z povinných zabezpečovacích zariadení uvedené do

funkčného stavu, čím sa nedodržali Všeobecné poistné podmienky pre havarijné poistenie motorových
a prípojných vozidiel podľa čl. XII bod 4. Prijímateľ leasingu sa zaviazal podľa bodu 8. Všeobecných
zmluvných podmienok nahradiť poskytovateľovi leasingu celú škodu vzniknutú na predmete leasingu,
ak poisťovňa odmietne poskytnúť poistné plnenie z dôvodu, že vozidlo nebolo vybavené požadovanými
zabezpečovacími zariadeniami alebo boli porušené poistné podmienky iným spôsobom. Žalobca

podľa podanej žaloby si uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody spôsobenú mu tým, že
neobdržal poistné plnenie z dôvodu porušenia povinností žalovaným zabezpečiť motorové vozidlo v
súlade s poistnými podmienkami, alternatívne si žalobca uplatnil nárok v zmysle ustanovenia bodu 9.8
Všeobecných zmluvných podmienok leasingovej zmluvy, druhá zarážka, ako nárok na rozdiel sumy
nesplateného kapitálu a havarijnou poisťovňou poskytnutého poistného plnenia, ďalej nárok na DPH
vo výške uplatneného nároku poskytovateľa leasingu na odpočet dane a na zaplatenie poistného,

na ktoré vznikol poisťovni nárok. Nesplateným kapitálom podľa bodu 9.11 písm. a) Všeobecných
zmluvnýchpodmienokleasingovejzmluvysarozumieanuitnoučasťouzaplatenýchleasingovýchsplátok
nepokrytá časť obstarávacej ceny predmetu leasingu a za obstarávaciu cenu sa považuje kúpna cena
predmetu leasingu, ktorá predstavuje v tomto prípade sumu 1.547.000,- Sk. Žalovaný zaplatil leasingové
splátky v poradí 1 - 15 splátkového kalendára každá vo výške 25.957,- Sk a anuitnými časťami

leasingových splátok uhradil spolu 889.478,- Sk. Nesplatený kapitál v súlade s uvedeným vymedzením
zo strany žalobcu predstavoval sumu 410.522,- Sk. Okrem toho si žalobca podanou žalobou uplatnil
voči žalovanému v súlade s bodom 9.8. Všeobecných zmluvných podmienok leasingovej zmluvy DPH
vo výške uplatneného nároku žalobcu ako poskytovateľa leasingu na odpočet dane podľa zákona č.
222/2004 Z.z. o DPH, výšku 77.998,80 Sk. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie nároku vo výške

488.520,80 Sk listom - účtovné vysporiadanie z predčasne ukončenej leasingovej zmluvy č. 51040021
zo dňa 9.11.2005. Žalovaný svoj nárok voči žalobcovi nevyrovnal, tak na jeho plnenie bol žalobcom
vyzvaný a následne pre neplnenie sa stal predmetom súdneho sporu.

2. Okresný súd o podanej žalobe žalobcu pôvodne rozhodol rozsudkom č.k. 8Cb/138/2006-95 zo dňa

3.1.2007 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol s priznaním trov súdneho konania žalovanému.
V odvolacom konaní pôvodný rozsudok okresného súdu bol uznesením Krajského súdu v Žiline č.k.
13Cob/203/2007-149 zo dňa 12.3.2008 zrušený a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie.
Okresný súd uviedol, že v rámci nového konania bol viazaný závermi zrušujúceho uznesenia Krajského
súdu v Žiline, keď bolo skonštatované, že žalobca je nositeľom dôkazného bremena v súvislosti

s uplatneným žalobným nárokom, keď je povinný preukázať všetky právne predpoklady nároku na
náhradu škody voči žalovanému. Okresný súd poukázal na to, že samostatne vyvolané konanie pred
Okresným súdom Bratislava I. bolo skončené rozsudkom č.k. 26Cb 63/2007-78 zo dňa 9.7.2014
v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava č.k. 2Cob/22/2015-184 zo dňa 1.12.2015, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 4.5.2016. Bolo rozhodnuté, že v tomto samostatne

vyvolanom spore vystupujúci žalovaný na strane žalobcu je oprávneným na zaplatenie sumy 36.016,73
Eurspoluspríslušenstvom,atosúrokomzomeškania,ktorápovinnosťbolauloženáAllianz-Slovenská
poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, práve z titulu
havarijného poistenia predmetu leasingu, keďže neboli splnené podmienky k tomu, aby poisťovňa
odoprela takéto poistné plnenie, ktoré bolo priznané G. J., pretože žalobca dal aj súhlas s vyplatením

poistného plnenia G. J..

3. Okresný súd v rámci svojho konania a rozhodovania poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 13Cob/203/2007 zo dňa 12.03.2008, v ktorom bolo poukázané na to, že bod 8. a bod 9. ods. 9.8,
9.11 leasingovej zmluvy a Všeobecných zmluvných podmienok nemožno oddeliť v uplatnenom nároku

žalobcu ani ich nie je možné posudzovať samostatne ale vo vzájomnej súvislosti, keď škoda podľa
tvrdení žalobcu a zisťovaného skutkového stavu mala vzniknúť na strane žalobcu krádežou predmetu
leasingu, pričom zmluvne dohodnuté práva a povinnosti podľa leasingovej zmluvy a Všeobecných
zmluvných podmienok boli prepojené na poistný vzťah založený medzi žalovaným a poisťovňou Allianz
- Slovenská poisťovňa, a.s..

4. Vykonaným dokazovaním okresný súd zistil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal,
že by žalovaný porušil povinnosti, ktoré mal uložené podľa leasingovej zmluvy a Všeobecných
zmluvných podmienok. Nebolo preukázané, že by žalovaný predmet leasingu nezabezpečilpredpísaným zabezpečovacím zariadením, nielen podľa leasingovej zmluvy, ale ani podľa uzavretej
poistnej zmluvy. Táto skutočnosť nepriamo vyplynula aj z rozsudkov Okresného súdu Bratislava I. a
Krajského súdu Bratislava, ktoré konali o nároku na zaplatenie sumy 36.016,73 Eur s príslušenstvom,

ktorý nárok uplatnil žalovaný proti spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., teda proti spoločnosti,
s ktorou bol dojednaný poistný vzťah na predmet leasingovej zmluvy. Právna zástupkyňa žalobcu tvrdila,
žežalobcasvojnárokvymedzilalternatívne,tedabuďakonároknanáhraduškody,resp.akonárokpodľa
bodu 9.1 leasingovej zmluvy, ktorý hovorí o tom, že poskytovateľ leasingu má pri takej udalosti ako je
krádež,nároknarozdielsumynesplatenéhokapitáluahavarijnoupoisťovňouposkytnutéhoplnenia.Toto

ustanovenie však v zmysle právneho názoru Krajského súdu v Žiline nebolo možné vykladať izolovane,
a toto muselo byť viazané na porušenie povinností zo strany žalovaného. Pretože žalobca nepredložil
okresnému súdu žiadne dôkazy a nenavrhol vykonanie takých dôkazov, ktoré by preukázali základné
podmienky pre vznik škody, ktorým titulom si uplatnili pôvodne svoj nárok, okresný súd žalobu opätovne
v celom rozsahu zamietol. Na tomto závere okresného súdu nemení nič ani skutočnosť, keď poisťovňa
bola zaviazaná zaplatiť žalovanému poistné plnenie. Podstatnou bola tá skutočnosť, že na žalobcovi

bolo dôkazné bremeno preukázať základné predpoklady vzniku škody, ktoré však žalobca nepreukázal,
a preto bolo nevyhnutné žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

5. O trovách súdneho konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému priznal
náhradutrovkonania,pozostávajúcuvtrováchzaplatenéhosúdnehopoplatkuzapodanýodporvovýške

883 Eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške 2.368,56 Eur.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Žiadal rozsudok okresného súdu
zmeniť a žalobe vyhovieť spolu s priznaním trov súdneho konania. Ako odvolací dôvod uviedol, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj, že okresný

súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca zdôraznil, že
právnym dôvodom uplatneného nároku bol bod 8. článku III. leasingovej zmluvy, keďže v čase podania
žaloby bol skutkový stav taký, že v súlade s článkom XII. bod 4. Všeobecných poistných podmienok pre
havarijné poistenie motorových a prípojných vozidiel odmietla poisťovňa Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s. poskytnúť poistné plnenie po odcudzení predmetu leasingu, čo oznámila žalobcovi listom zo

dňa 23.9.2005, čím žalobca logicky a v zmysle leasingovej zmluvy uplatnil svoj nárok podľa tohto
ustanovenia leasingovej zmluvy. Zároveň však žalobca alternatívne uplatnil nárok aj podľa bodu 9. ods.
9.8. Všeobecných zmluvných podmienok leasingovej zmluvy (druhá zarážka tohto bodu) ako nárok
na rozdiel sumy nesplateného kapitálu a havarijnou poisťovňou poskytnutého poistného plnenia, a
to nie z právneho dôvodu náhrady škody, ale ako zmluvný nárok. Ustanovenia bodu 9. leasingovej

zmluvy - „predčasné ukončenie zmluvy" uvádzajú všetky zmluvné nároky pri predčasnom ukončení
leasingovej zmluvy, ku ktorej v zmysle tohto bodu aj došlo. Ak okresný súd mal za to, že neboli splnené
všetky právne predpoklady nároku na náhradu škody, tak k uvedenému žalobca poukázal na to, že
alternatívne nárok uplatnil aj ako nárok zo zmluvy a nie len z titulu náhrady škody, a to práve z dôvodu,
že v čase podania žaloby nebolo jednoznačné, či poisťovňa plniť bude alebo nie a ak áno, v akej

výške. Ak okresný súd poukazuje na závery zrušujúceho uznesenia krajského súdu, tak žalobca má
za to, že poisťovňa žalovanému nárok vyplatila, a preto žalobca nárok na náhradu škody podľa bodu
8. článku III. leasingovej zmluvy neuplatňoval. Krajský súd v zrušujúcom uznesení poukázal na to,
že pre posúdenie nároku žalobcu bude potrebné zistiť ako sa rozhodne ohľadne poistných nárokov.
Bolo ustálené, že poisťovňa žalovanému plnila, z čoho vyplýva, že je namieste nárok odôvodniť podľa

bodu 9. ods. 9.8. Všeobecných zmluvných podmienok leasingovej zmluvy (druhá zarážka tohto bodu)
ako nárok na rozdiel sumy nesplateného kapitálu a havarijnou poisťovňou poskytnutého poistného
plnenia. Základom uplatneného nároku žalobcu je zmluva, keďže sa nejedná o klasický nárok z titulu
náhrady škody. Vzhľadom k poskytnutému poistnému plneniu alternatíva uplatneného nároku pominula.
Žalobca na pojednávaní pred okresným súdom dňa 29.06.2016 uviedol, že právnym dôvodom nároku

je zmluvný nárok podľa bodu 9. ods. 9.8. Všeobecných zmluvných podmienok leasingovej zmluvy,
podľa ktorého v prípade predčasného ukončenia leasingovej zmluvy v dôsledku krádeže predmetu
leasingu vznikol poskytovateľovi leasingu (žalobcovi) voči prijímateľovi leasingu (žalovanému) nárok na
zaplatenie sumy zodpovedajúcej rozdielu nesplateného kapitálu a havarijnou poisťovňou poskytnutého
poistného plnenia. K predčasnému ukončeniu leasingovej zmluvy prišlo v zmysle bodu 9. 9.3.a)

VZP leasingovej zmluvy k dátumu rozhodnutia poisťovne, že nebude platiť poistné plnenie. Takéto
rozhodnutiedeklarovalahavarijnápoisťovňalistomzodňa23.9.2005,doručenýmžalobcovi.Alternatívny
nárok žalobcu podľa ust. bodu 9. ods. 9.8. VZP, druhá zarážka, vznikol ku dňu predčasného ukončenia
leasingovej zmluvy (odmietnutím poisťovne vyplatiť poistné plnenie). Výška nároku bola dohodnutámedziúčastníkmiakorozdielnesplatenéhokapitáluapoistnéhoplnenia,ktorévšakžalobcoviposkytnuté
nebolo vôbec, pretože poisťovňa plnila priamo žalovanému, ktorý toto plnenie aj prijal. Žalovaný prijal
poistné plnenie v značne vyššej sume, ako je žalobcom uplatnený nárok. Žalobca nárok vyčíslil a

odôvodnil podľa ustanovení leasingovej zmluvy s tým, že uviedol, o aké nároky sa jedná a tieto listinnými
dôkazmi v konaní pred súdom prvej inštancie aj preukázal, preto rozsudok okresného súdu žiadal zmeniť
a žalobe vyhovieť.

7. Žalobca uviedol, že časťou uplatneného nároku bol aj nárok vo výške 2589,08 Eur, uplatnený v SKK

- 77.998,80 Sk. Išlo o nárok, ktorého právny dôvod žalobca odvodzoval zmluvnými dojednaniami, a to
bodu 9. ods. 9.8. článku III. - Všeobecných zmluvných podmienok leasingovej zmluvy, piata zarážka,
ako DPH vo výške uplatneného nároku poskytovateľa leasingu na odpočet dane z pridanej hodnoty.
Žalobca odkázal na vyjadrenie zo dňa 20.12.2006. Žalobcovi vznikol kúpou predmetu leasingu v zmysle
ust. § 20 ods. 5 zákona o DPH nárok na odpočet DPH a nie povinnosť odviesť DPH, pričom išlo o
zákonný nárok na odpočet v zákonnej výške, ktorá predstavovala u žalobcu sumu 247.000,- Sk ako

daň z pridanej hodnoty z kúpnej ceny predmetu leasingu (čl. II. kúpnej zmluvy č. 51040021). Žalobcovi
nevznikla povinnosť odviesť DPH ale nárok uplatniť si DPH, teda znížiť povinnosť odviesť DPH vo výške
odpočtu, t.j. vo výške 247.000,- Sk. Tento odpočet DPH uskutočnil žalobca pri kúpe motorového vozidla
- predmetu leasingu a na sumu v tejto výške vznikol žalobcovi nárok voči žalovanému. Žalobca si voči
žalovanémudaňvplnejvýškeodpočtu,t.j.vovýške247000,-Skneuplatnil,alelenvovýške,vktorejdaň

po krádeži predmetu leasingu odviedol, t.j. vo výške 77.998,80 Sk. Okresný súd si zmýlil inštitút odpočtu
a odvodu DPH, keď ide o dva rôzne daňové inštitúty a pri odpočte DPH si žalobca znižuje voči štátu
výšku svojej povinnosti odviesť DPH, resp. štát žalobcovi vráti odpočítanú DPH. Žalobca preto žiadnym
spôsobom nemohol preukázať odvedenie DPH štátnemu rozpočtu, keďže išlo o nárok na odpočet DPH
a nie na odvod DPH (teda na povinnosť zaplatiť DPH).

8. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 27.09.2016.
Považoval rozsudok okresného súdu za vecne správny, keďže vychádza zo správneho právneho
posúdeniaveci.Vykonanýmdokazovanímbolojednoznačnepreukázané,žežalobcaneuniesoldôkazné
bremeno a nepreukázal, že by žalovaný porušil povinnosti, ktoré mal uložené podľa leasingovej zmluvy

a Všeobecných zmluvných podmienok. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný predmet leasingu
nezabezpečil predpísaným zabezpečovacím zariadením, nielen podľa leasingovej zmluvy, ale ani podľa
uzavretej poistnej zmluvy. Táto skutočnosť vyplýva z rozsudku Okresného súdu Bratislava I, Krajského
súdu Bratislava, ktoré konali o nároku o zaplatenie sumy 36.016,73 Eur s príslušenstvom, ktorý
nárok uplatnil žalovaný proti spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., s ktorou spoločnosťou

bol dojednaný poistný vzťah na predmet leasingovej zmluvy. Rozsudok okresného súdu vychádza zo
záverov zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/203/2007-149 zo dňa 12.3.2008
za aplikácie v tom čase platného a účinného ust. § 226 O.s.p.. Od momentu, keď bolo rozhodnuté
zrušujúcim uznesenímkrajského súdu, nedošlo k zmene skutkového stavu, z ktorého žalobca uplatňoval
svoj nárok, preto z titulu rešpektovania princípu právnej istoty bolo nevyhnutné prihliadať v rámci nového

konaniakrozhodnutiuKrajskéhosúduvŽiline,podľaktoréhožalobcabolnositeľomdôkaznéhobremena
pri právnych predpokladoch nároku na náhradu škody. Žalobca túto dôkaznú povinnosť nesplnil.
Žalovaný neporušil žiadnu zmluvnú povinnosť, keďže predmet leasingu bol parkovaný v priestoroch
spoločnosti MATOLI, s.r.o., ktorý je ohradený plotom a vstup do objektu bol snímaný kamerovým
systémom, ale aj strážený vrátnikom na vrátnici s rampou. Predmet leasingu bol riadne uzamknutý a

zabezpečený zabezpečovacím zariadením v zmysle požiadaviek vyplývajúcich z poistnej zmluvy. Vznik
škody žalovaný nezavinil, pretože vinu na spôsobenej škode nesie páchateľ trestného činu. Pokiaľ ide o
uplatnenie nároku žalobcu na zaplatenie sumy 77.998,80 Sk, tak tento uplatnený nárok odporuje platnej
daňovej úprave, pretože ust. § 53 ods. 5 zákona o DPH hovorí o povinnosti odvodu dane z pridanej
hodnoty, pričom pojednáva o spôsobe výpočtu tohto odvodu. Nejde teda o odpočet dane, ale o odvod.

V ustanovení bodu 9.8. Všeobecných zmluvných podmienok sa pritom hovorí o odpočte DPH (o vzniku
povinnosti odviesť DPH, nie o vzniku práva na odpočítanie si tejto dane z dane na vstupe), preto na
základe tohto ustanovenia nie je možný prenos daňovej povinnosti na žalovaného. Žalovaný má za to,
že okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k správnemu záveru o tom, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno vo vzťahu k uplatnenému nároku a žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný žiadal

rozhodnutie okresného súdu potvrdiť s priznaním trov odvolacieho konania.

9. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu podľa úpravy okresného súdu zo dňa 30.9.2016 (č.l. 323
spisu) bolo doručené žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu na možnosť vyjadrenia sa vlehote 10 dní, čo podľa doručenky na č.l. 313 rub spisu bolo doručené zástupcovi žalobcu. Do termínu
konania, rozhodovania krajským súdom nebolo zaslané vyjadrenie zo strany žalobcu.

10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP") prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania v medziach odvolacích
dôvodov podľa ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za
rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne
správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov

3:0.

11. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/257/2016-330 zo dňa
17.03.2017, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného

uznesenia dňa 11.04.2017 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené
podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa ust. § 378 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

12. Podľa ust. § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

13. Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia bol rozsudok okresného súdu posudzovaný
v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomnom podaní zo dňa 10.08.2016. Žalobca
namietal, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj,
že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Základná

otázka, ktorú krajský súd posudzoval, bola, či dostatočne bolo preukázané, že žalobcovi vznikol nárok
na zaplatenie 16.215,92 Eur s príslušenstvom, v zmysle aj krajským súdom zrušujúceho uznesenia
sp. zn. 13Cob/203/2007 zo dňa 12.03.2008. Krajský súd zvýrazňuje, že pri posudzovaní napadnutého
rozsudku okresného súdu, vo väzbe k odvolacím dôvodom žalobcu bolo nevyhnutné vychádzať zo
záverov zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/203/2007 zo dňa 12.03.2008, z

ktorých vychádzal vecne správnym postupom aj súd prvej inštancie.

14. Bolo nesporné medzi žalobcom a žalovaným, že došlo k uzavretiu Leasingovej zmluvy č. 51040021
(ďalej len „LZ"), súčasťou ktorej boli všeobecné zmluvné podmienky (ďalej len „VZP"). Predmetom LZ
ako finančného leasingu bol ťahač Renault MAGNUM - jazdený. Žalobca bol poskytovateľom leasingu

a žalovaný prijímateľom leasingu, v ktorom zmluvnom vzťahu vystupoval žalovaný ako podnikateľský
subjekt. V rámci LZ došlo k poistnej udalosti, a to dňom 14.05.2005, keď došlo ku krádeži predmetu
leasingu neznámym páchateľom. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Ružomberku, úrad justičnej
a kriminálnej polície PZ, pod ČVS: ORP-168/OdV-RK-2005 zo dňa 03.08.2005 bola vec trestného
stíhania neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla a trestného činu krádeže prerušená,

lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Žalobca
vystavil účtovné vysporiadanie z predčasne ukončenej LZ č. 51040021, v ktorom poukázal na to,
že LZ č. 51040021 uzavretá dňa 10.03.2004 medzi žalobcom a žalovaným, predmetom ktorej bolo
poskytnutie finančného leasingu na predmet leasingu, bola predčasne ukončená z dôvodu poistnej
udalosti - krádeže, ktorá nastala dňa 14.05.2005, preto v súlade s účtovnými predpismi a postupmi

účtovania poskytovateľ leasingu predkladá nevysporiadané finančné nároky a výnosy leasingového
obchodu pod písm. A). Účtovné nároky poskytovateľa leasingu:
1. zostatok istiny bez DPH 410.522,00 Sk,
2. ostatné nároky 77.998,80 Sk

- účtovný nárok poskytovateľa leasingu - žalobcu 488.520,80 Sk.

15. Krajský súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní uplatneného nároku žalobcom bolo potrebné vychádzať
z obsahu LZ, uzavretej medzi stranami sporu a VZP v spojení v uzavretým skutkovým stavom okresným
súdom, ktorým bol krajský súd viazaný podľa ust. § 380 ods. 1 CSP. V zrušujúcom uznesení Krajského

súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/203/2007 zo dňa 12.03.2008 pri vykvalifikovaní žalobného nároku krajský
súd poukázal na to, že bod 8. a bod 9. ods. 9.8., 9.11. LZ a VZP nemožno oddeliť v uplatnenom
nároku a ani ich posudzovať samostatne, ale vo vzájomnej súvislosti, keďže pre tvrdený nárok žalobcu
a skutkový stav nemožno na tieto dojednania nazerať izolovane. Vyplývalo to z obsahového hodnoteniapredmetných dojednaní LZ a VZP, keď zmluvne bola dohodnutá zodpovednosť žalovaného za škodu,
ktorá vznikne na strane žalobcu. K tejto škode malo dôjsť práve z titulu krádeže predmetu leasingu,
t.j. keď LZ „nedobehla" do záveru svojho plnenia (splnenia) v zmysle podmienok dohodnutých medzi

žalobcom a žalovaným, keďže bola predčasne ukončená práve poistnou udalosťou, a to krádežou
predmetu leasingu. V rámci charakteru LZ a skutočností poistného vzťahu založeného žalovaným s
poisťovňou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., bolo nevyhnutné posudzovať žalobný nárok v kontexte
týchto vzájomných vzťahov. Práve k tvrdenej škode, resp. ujme na strane žalobcu malo dôjsť z titulu
krádežepredmetuleasingu,pretobolonamieste,abytakokresnýsúdavovyvolanomodvolacomkonaní

aj krajský súd posudzoval, či pre tento druh nároku škody - ujmy boli splnené zákonné predpoklady
vzniku takejto škody na strane žalobcu, resp. z titulu alternatívne formulovaného žalobného nároku
žalobcom, či boli splnené zmluvné podmienky pre uplatnený nárok ujmy na strane žalobcu. Okresný
súd preto vecne správne postupoval v zmysle aj zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn.
13Cob/203/2007 zo dňa 12.03.2008 a LZ, VZP, keď hodnotil právne predpoklady vyžadované zákonom
pre uplatnený druh škody - ujmy na strane žalobcu, ako aj v tejto väzbe zmluvné podmienky vyjadrené

pre tento druh nároku, ktorý nastupuje za stavu predčasného ukončenia LZ, v danom prípade krádežou
predmetu leasingu. Krajský súd zvýrazňuje, že v LZ a VZP v podstate žalobca a žalovaný dohodli
zmluvné podmienky nároku škody - ujmy žalobcu, ktorá nastáva v prípade, keď leasingový vzťah
„nedobehne" do svojho záveru (konca).

16. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu po zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 13Cob/203/2007 zo dňa 12.03.2008 na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 29.6.2016
(č.l. 290 spisu) zdôraznil, že hoci v žalobe je uvádzaná náhrada škody, tak táto náhrada škody pominula,
pretože žalovanému bolo vyplatené poistné plnenie a v podstate žalobca sa alternatívne domáha nie
náhrady škody od žalovaného, ale povinnosti, ku ktorej sa zaviazal v LZ, a to povinnosti, že v prípade,

ak nastane krádež alebo zničenie predmetu leasingu, samotný žalovaný sa zaviazal v LZ zaplatiť
v prospech žalobcu nároky, ktoré sú tam uvedené, a to konkrétne v zmysle bodu 9.8 LZ, keď sa
zaviazal zaplatiť sumu zodpovedajúcu rozdielu nesplateného kapitálu a poistného plnenia poskytnutého
príslušnou poisťovňou, pričom podľa tvrdení žalobcu v danom prípade poisťovňa žalobcovi neplatila nič
a takisto aj DPH vo výške uplatneného nároku poskytla leasingu na odpočet v súlade so zákonom o

DPH, t.j. že žalobca sa nedomáha náhrady škody, ale zaplatenia titulom týchto článkov LZ. Pokiaľ v
odvolaní žalobca tvrdí, že svoj nárok z LZ si uplatnil alternatívne, nie z titulu náhrady škody, ale ako nárok
podľa bodu 9. ods. 9.8. druhá zarážka VZP, tak k uvedenému vykvalifikovanému nároku krajský súd v
zrušujúcom uznesení vyslovil právny záver, že body 8., 9. LZ a VZP, ako aj vzájomne dohodnuté práva
a povinnosti medzi žalobcom a žalovaným, v súvislosti aj s poistným vzťahom nie je možné posudzovať

izolovane, oddelene, ale vo vzájomnej súvislosti. Krajský súd sa stotožňuje s vecne správnymi závermi
súdu prvej inštancie v konštatovaní, že neboli splnené v rámci dôkaznej povinnosti žalobcu podmienky
(predpoklady) nároku na náhradu škody, ujmy, ktorá mala na strane žalobcu vzniknúť, a to ani zmluvné
podmienky pre tento nárok, dojednané podľa bodu 9., ods. 9.8. VZP, druhá zarážka. Práve v tomto bode
sa poukazuje na nárok na zaplatenie sumy zodpovedajúcej rozdielu nesplateného kapitálu a poistného

plnenia poskytnutého príslušnou poisťovňou a pripísaného na účet žalobcu ako poskytovateľa leasingu,
keď takýto stav rozdielu tu nenastal, s poukazom aj na plnenie poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s., žalovanému podľa právoplatného rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/22/2015-184 zo
dňa 01.12.2015. Podľa právoplatného rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/22/2015-184 zo
dňa 01.12.2015 mal krajský súd za preukázané, že v spore, ktorý vyvolal žalovaný voči poisťovni Allianz

- Slovenská poisťovňa, a.s., sám žalobca dal súhlas s vyplatením poistného plnenia žalovanému. Ak
nebol preukázaný základ nároku žalobcu, a to ani zákonný a ani zmluvne dohodnutý, tak potom nebolo
namieste požadovať odpočet dane.

17. Krajský súd k zvýrazneniu vecne správneho rozhodnutia okresného súdu poukazuje na samotné

účtovné vysporiadanie z predčasne ukončenej LZ žalobcom zo dňa 09.11.2005, v ktorom sa poukazuje
na účtovanie nevysporiadaných finančných nárokov a výnosov leasingového obchodu. Je nepochybné,
že týmto účtovným vysporiadaním sa má na mysli finančné „plusové" vysporiadanie pre žalobcu, ku
ktorému ak nedôjde, tak nastáva ujma, škoda na strane žalobcu. Práve pre tento stav predčasného
ukončenia LZ boli aj zmluvne vo VZP dohodnuté podmienky spôsobu finančného vysporiadania pre

tento prípad vzniknutej ujmy, resp. škody na strane žalobcu. Pre tento aj zmluvne zadefinovaný nárok
žalobcu bolo potrebné, aby to bol práve žalobca, ktorý v rámci dôkaznej povinnosti preukáže všetky
nielen zákonné, ale aj zmluvne dohodnuté právne predpoklady požadovaného nároku, tvrdenej ujmy na
strane žalobcu v rámci účtovného vysporiadania sa so žalovaným v prípade predčasného ukončenialeasingového vzťahu. Predsa aj zmluvne dohodnuté podmienky uplatnenej náhrady ujmy ako škody,
keďže škodou sa rozumie ujma v majetkovej sfére, je potrebné vykladať a posudzovať v kontexte celého
právnehovzťahužalobcuažalovaného,vyjadrenívLZaVZP.Nemožnosapretodôvodnedovolávaťtak,

ako to žiadal žalobca, osobitného vyňatia vzniknutého stavu predčasného ukončenia leasingu krádežou
a jeho samostatného posudzovania len podľa bodu 9. ods. 9.8 druhá zarážka VZP v spojení s DPH vo
výške uplatneného nároku poskytovateľa leasingu na odpočet dane v súlade so zákonom č. 289/1995
Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov.

18. Leasingový vzťah ako akýkoľvek zmluvný vzťah kontrahovaný zmluvnými stranami má svoj priebeh.
Ak v rámci neho nastanú skutočnosti, pre ktoré nemôže ďalej pokračovať, tak je podstatné, čo pre tento
stav je vyjadrené v zmluvných podmienkach. Ak žalobca ako poskytovateľ leasingu zabezpečil predmet
leasingujehoodkúpenímanásledneposkytolžalovanémuakoprijímateľovileasingu,takjenepochybné,
že v prípade predčasného ukončenia tohto vzťahu krádežou, ak sa nenaplnia do konca zmluvne
dohodnuté práva a povinnosti, vzniká na strane žalobcu ujma - škoda, pre ktorú musia byť splnené

jej právne predpoklady k tomu, aby vo vyvolanom súdnom spore mohlo byť konštatované, že tento
nárok je preukázaný so všetkými predpokladmi jeho vzniku (vznik škody, porušenie povinnosti, príčinná
súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosť), so všetkými jeho predpokladmi vyjadrenými v
rámci VZP. Uvedené však v danej sporovej veci nebolo splnené, keďže žalobca nepreukázal zákonné
ani zmluvné predpoklady uplatneného nároku, preto ak okresný súd žalobu zamietol, jeho rozhodnutie

bolo vecne správne a v odvolacom konaní potvrdené. Krajský súd považuje za potrebné dodať, že ak
žalobca zdôrazňoval, že si uplatnil alternatívne nárok nie z titulu náhrady škody, ale nárok podľa bodu 9.
ods. 9.8 druhá zarážka VZP, tak vzhľadom k zhodnoteniam celého vzťahu medzi žalobcom a žalovaným
je zrejmé, že zmluvným spôsobom boli dohodnuté zmluvné podmienky nároku, v podstate ujmy, resp.
škody. S poukazom ku koncipovaniu vzájomných finančných účtovných nárokov bol vo VZP dohodnutý

zmluvný nárok na náhradu škody, vo vzťahu ku ktorému sa takisto vyžaduje preukázanie jeho právnych
predpokladov. Krajský súd nezistil dôvody pre zmenu napadnutého rozsudku, ani pre jeho zrušenie a
vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok
okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie spolu so závislým výrokom o
trovách súdneho konania.

19. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1
CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou sporu v tomto odvolacom konaní
bol žalovaný, ktorému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.