Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. október 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/518/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412201989
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4412201989.4

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobcu:
GAMOTA - agro s. r. o., so sídlom Komárno, Hadovská 870, IČO: 34 111 786, zastúpený advokátom
Mgr. Marošom Palikom, so sídlom Bratislava, Muchovo námestie 12, proti žalovanému: Poľno SME, s.
r. o., so sídlom Palárikovo, Remeselnícka 2, IČO: 34 144 714, zastúpený advokátkou JUDr. Ing. Evou

Solčanovou, so sídlom Nitra, Sládkovičova 1, o vypratanie a vydanie nehnuteľností, o odvolaní žalobcu
proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 17. mája 2016 č. k. 6C/30/2012-244 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania z
r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť

žalovanému trovy konania v sume 622,20 eura, a to na účet právnej zástupkyne žalovaného advokátky
JUDr. Ing. Evy Solčanovej, so sídlom Nitra, Sládkovičova 1 do 15 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 96 ods. 1, 2, § 146 ods. 2 zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) a § 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods.
1 písm. a), c) a d), ods. 4, § 16 ods. 3, 4, § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška č. 655/2004 Z. z.). V

odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 30. 01. 2012 domáhal vypratania
a vydania nehnuteľností, ktoré v návrhu podrobne špecifikoval. Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom
zo dňa 19. mája 2014 č. k. 6C/30/2012-185 v znení opravného uznesenia zo dňa 28. januára 2015 č.
k. 6C/30/2012-209 tak, že žalobný návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol a zároveň zaviazal žalobcu
zaplatiť žalovanému trovy konania v sume 474,70 eura. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie
žalovaný a Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 21. januára 2016 č. k. 9Co/153/2015-217 rozsudok

súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Právny zástupca žalobcu písomným
podaním zo dňa 18. 04. 2016 oznámil súdu, že žalobu berie v celom rozsahu späť a žiadal, aby súd
konanie zastavil. Právna zástupkyňa žalovaného písomným podaním zo dňa 09. 05. 2016 oznámila
súdu, že žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasí, avšak žiadala priznať náhradu trov konania podľa §
146 ods. 2 OSP, keďže žalobca zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Na základe vyššie uvedených
skutočností, ako i na základe uvedeného zákonného ustanovenia, súd prvej inštancie rozhodol tak,

ako je to uvedené vo výroku uznesenia a konanie zastavil, keďže žalobca zobral žalobu späť. O
trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustanovením § 146 ods. 2 OSP, podľa ktorého
ak niektorý z účastníkov zaviní, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa
však pre správanie žalovaného vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy
konania žalovaný. Súd prvej inštancie mal za to, že vzhľadom na to, že žaloba nebola vzatá späť pre
správanie žalovaného, žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie preto

priznal žalovanému náhradu trov konania celkom v sume 622,20 eura, tak ako je to uvedené vo výroku
uznesenia. Uviedol, že trovy konania pozostávajú z trov konania pred súdom prvej inštancie a z trovodvolacieho konania. Trovy konania pred súdom prvej inštancie v sume 549,28 eura pozostávajú z 1
úkonuprávnejslužbyvroku2013vsume60,07eura(prevzatieaprípravazastúpenia),kuktorémunáleží
režijný paušál 7,81 eura, z 2 úkonov právnej služby v roku 2013 po 15,02 eura (účasť na pojednávaniach

dňa 07. 10. 2013 a 04. 11. 2013, ktoré boli odročené bez prejednania veci, t. j. 1/4 úkonu) s tým, že ku
každému úkonu právnej služby náležal režijný paušál 7,81 eura z 2 úkonov právnej služby v roku 2014
po 60,07 eura (vyjadrenie vo veci zo dňa 03. 03. 2014, účasť na pojednávaní 19. 05. 2014) s tým, že
ku každému úkonu právnej služby náležal režijný paušál 8,04 eura a z jedného úkonu právnej služby v
sume 66 eur (súhlas so späťvzatím návrhu na začatie konania zo dňa 09. 05. 2016) s tým, že k tomu

úkonu právnej služby náležal režijný paušál v sume 8,58 eura. Mal za to, že trovy právneho zastúpenia
za úkony právnej služby vrátane režijného paušálu predstavujú celkom sumu 324,34 eura. V rámci trov
právneho zastúpenia súd prvej inštancie priznal žalovanému tiež náhradu za čas strávený na ceste v
sume 157,68 eura, a to za účasť na pojednávaniach v dňoch 07. 10. 2013 a 04. 11. 2013 (2 cesty x 4
začaté polhodiny x 13,01 eura) na ceste Nitra - Nové Zámky a späť a za účasť na pojednávaní dňa 19.
05. 2014 (1 cesta x 4 začaté polhodiny x 13,40 eura) na ceste Nitra - Nové Zámky a späť. Súd prvej

inštancie tiež priznal žalovanému náhradu cestovného, t.j. náhradu za spotrebované pohonné hmoty
celkom v sume 25,54 eura na ceste Nitra - Nové Zámky a späť v dňoch 21. 01. 2014, 07. 03. 2014 a 06.
05. 2014, za použitie motorového vozidla zn. Renault Megane EČV: NZ XXX AE pri cene paliva v dňoch
07. 10. 2013 v sume 1,48 eura za liter, dňa 04. 11. 2013 v sume 1,443 eura za liter a dňa 19.
05. 2014 v sume 1,499 eura za liter, pri spotrebe 7,6 l/100 km, pričom jedna cesta predstavuje 76 km (2

x 38 km). Súd prvej inštancie taktiež priznal žalovanému v rámci cestovného i náhradu za opotrebenie
vozidla v sume 41,72 eura za účasť na vyššie uvedených pojednávaniach (76 km x 3 x 0,183 eura).
Uviedol, že trovy odvolacieho konania pozostávajú z jedného úkonu právnej služby v sume 64,53 eura
(vyjadrenie k odvolaniu žalobcu zo dňa 30. 07. 2014) s tým, že k tomuto úkonu právnej služby náležal
režijný paušál v sume 8,39 eura. Trovy odvolacieho konania teda predstavovali sumu 72,92 eura. O

trovách odvolacieho konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 3 OSP.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa náhrady trov konania podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý mal za to, že pôvodný žalobný návrh podal žalobca dôvodne,
keďže nehnuteľnosti, ktorých vypratanie bolo predmetom konania, obsadzoval bez právneho dôvodu

žalovaný, resp. jeho zamestnanci. Tvrdil, že späťvzatie žaloby bolo urobené žalobcom až na základe
skutočnosti, že tieto nehnuteľnosti dobrovoľne opustili a nebol ďalej daný dôvod pre súdne nariadenie
vypratania nehnuteľností. Namietal tiež správnosť výpočtu výšky trov právneho zastúpenia, keďže tieto
vypočítané v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. Podľa jeho názoru, súd priznal žalovanému náhradu
aj za úkony právnej služby procesného charakteru, za ktoré náhrada nepatrí (napr. súhlas so späťvzatím

žaloby zo dňa 09. 05. 2016). Tiež v neprimeranom rozsahu a v rozpore s právnymi predpismi priznal
žalovanému náhradu za čas strávený na ceste a náhradu cestovného, ktoré bolo vypočítané nesprávne.
S poukazom na vyššie uvedené a chybné skutkové a právne posúdenie otázky trov konania navrhol
odvolaciemu súdu, aby vydal uznesenie, ktorým napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti, v
ktorej súd zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému trovy konania v sume 622,20 eura zrušil a vec vrátil

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. K odvolaniu žalobcu sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol,
že žaloba bola podaná nedôvodne a žalobca ju bez meritórneho rozhodnutia súdu zobral najprv sčasti
a neskôr v celom rozsahu späť bez udania dôvodu. Mal za to, že v súlade s ustálenou súdnou

judikatúrou zavinenie zastavenia konania spočíva v procesnom „zavinení“ zastavenia konania, ktorým
sa rozumie aj prípad, keď žalobca vezme žalobu späť bez vecného rozhodnutia súdom, napríklad
bez udania dôvodu a poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. 10.
2010 sp. zn. 2M Obdo 4/2010. Podľa názoru žalovaného, súd prvej inštancie rozhodol správne a v
súlade so zákonom. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu v odvolaní, že žaloba bola podaná dôvodne, keďže

nehnuteľnosti, ktorých vypratanie bolo predmetom konania, obsadzoval bez právneho dôvodu žalovaný,
resp. jeho zamestnanci, toto tvrdenie žalovaný poprel a toto tvrdenie v konaní považoval za absolútne
nepreukázané. Žalovaný od začiatku súdneho sporu popieral užívanie nehnuteľností a svoju obranu
opieral o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Zároveň tvrdenie samotného žalobcu, že nehnuteľnosti
užívali zamestnanci žalovaného len potvrdili nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, z

ktorého dôvodu nemožno považovať žalobu za dôvodne podanú. Ďalej uviedol, že tvrdenie žalobcu,
že späťvzatie žaloby bolo urobené až na základe skutočnosti, že zamestnanci žalovaného (a teda nie
žalovaný) nehnuteľnosti dobrovoľne opustili a nebol ďalej daný dôvod pre súdne nariadenie vypratania
nehnuteľností, je aj s odkazom na vyššie uvedené dôkazom o tom, že žalovaný nezavinil, že sa konaniemuselo zastaviť a súčasne dôkazom o tom, že k späťvzatiu žaloby nedošlo pre správanie žalovaného.
Záverom uviedol, že všetky úkony právnej služby, za ktoré súd prvej inštancie priznal žalovanému
náhradu trov konania, sú účelne vynaloženými nákladmi, ktoré žalovaný musel nevyhnutne vynaložiť,

aby mohol riadne hájiť svoje právo na súde. Nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo po tom, než sa začalo
pojednávať, v súlade s ustanovením § 96 ods. 2 a 3 OSP sa súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby
obligatórne vyžadoval pre rozhodnutie súdu o zastavení konania, a preto aj za tento úkon právnej
služby má žalovanému patriť náhrada trov právneho zastúpenia. Žalovaný trval i na tom, že náhrada
cestovného i náhrada za stratu času boli žalovaným vypočítané správne a navrhol, aby odvolací súd

uznesenie v časti napadnutej odvolaním ako vecne správne potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov
tohto odvolacieho konania, ktoré súd vo výške 74,58 eura (t. j. 66 eur + 8,58 eura režijný paušál) za 1
úkon právnej služby - podanie tohto vyjadrenia k odvolaniu.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), prejednal

odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. V prejednávanej veci sa žalobca žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 30. 01. 2012 domáhal

vypratania a vydania nehnuteľností, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností Správy katastra Nové
Zámky na LV č. XXXX k. ú. D., bližšie špecifikovaných v žalobe. Tiež žiadal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť uhradiť žalobcovi trovy konania. Dňa 12. 02. 2014 doručil žalobca súdu prvej
inštancie podanie označené ako „Čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania“ a žiadal konanie v
časti zastaviť. Podaním zo dňa 03. 03. 2014 žalovaný súdu prvej inštancie oznámil, že s čiastočným

späťvzatím žaloby súhlasí. Súčasne navrhol, aby súd konanie v tejto časti zastavil a vo zvyšku žalobu
zamietol ako nedôvodnú a tiež mu priznal náhradu trov konania. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa
05. 03. 2014 č. k. 6C/30/2012-156 konanie v časti, bližšie špecifikovanej v tomto uznesení, zastavil.
Následne rozsudkom zo dňa 19. 05. 2014 č. k. 6C/30/2012-185 súd prvej inštancie žalobu zamietol a
žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania v sume 474,70 eura, a to do rúk právnej

zástupkyne žalovaného do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Proti predmetnému
rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 21. 01.
2016 č. k. 9Co/153/2015-217 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Následne žalobca súdu prvej inštancie doručil dňa 21. 04. 2016 podanie, ktorým
vzal žalobu v celom rozsahu späť. Žalobca v predmetnom podaní poukázal na ustanovenie § 96 ods. 1

OSP a navrhol, aby súd vydal uznesenie, ktorým konanie vedené pod sp. zn. 6C/30/2012 zastavil. Na
výzvu súdu prvej inštancie sa k späťvzatiu žaloby vyjadril žalovaný, a to podaním doručeným súdu prvej
inštancie dňa 10. 05. 2016 tak, že súhlasí so späťvzatím žaloby a vzhľadom na skutočnosť, že žalobca
neudáva dôvod, pre ktorý došlo k vzatiu žaloby späť, pričom k späťvzatiu žaloby nedošlo pre správanie
žalovaného a ani žaloba nebola podaná dôvodne, mal za to, že žalobca procesne zavinil zastavenie

konania a navrhol, aby mu súd priznal náhradu účelne vynaložených trov konania. Následne súd prvej
inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

7.Počnúcdňom01.07.2016nadobudolúčinnosťzákonč.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok,ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na

danú právnu vec aplikovať právnu úpravu Civilného sporového poriadku (CSP).

8. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

9. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.10. Civilný sporový poriadok zavádza novú definíciu trov konania, pričom za trovy konania sa podľa
novej právnej úpravy považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t.j. v období od začatia konania
do jeho skončenia. Nová právna úprava druhy trov konania nevymedzuje ani príkladným výpočtom, ako

to bolo v ustanovení § 137 OSP. Trovami konania spravidla sú hotové výdavky strán a ich zástupcov
ako cestovné náhrady, stravné, náklady na ubytovanie, poštovné, súdne poplatky, ušlý zárobok, trovy
dôkazov, odmena za právne služby poskytnuté advokátom a iné. Aby sa výdavky, ktoré v konaní vznikli,
mohlipovažovaťzatrovykonania,musíbyťsplnenáajďalšiapožiadavka,ato,žemusiabyťpreukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v tomto konaní.

Výdavky, ktoré strana nepreukázala a neodôvodnila, nemôže súd považovať za trovy konania a priznať
ich ani s poukazom na zásadu oficiality zavedenú pri rozhodovaní o trovách konania v § 262 CSP.
Zjednodušene povedané, ak má strana záujem, aby sa napríklad jej náklady na cestovné považovali za
trovy tohto konania, musí výšku cestovného zdokladovať a zároveň zdôvodniť, kedy a z akého dôvodu
tieto výdavky vynaložila. Požiadavka účelnosti vynaložených výdavkov ostáva aj v novej právnej úprave
zakotvená. Podľa doterajšej právnej úprave v § 142 OSP súd prisudzoval v rámci náhrady trov konania

len trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, v novej právnej úprave je požiadavka
účelnosti jedným zo základných predpokladov toho, aby sa vynaložené výdavky mohli považovať za
trovy konania. Aby mohli byť vynaložené výdavky považované za účelne vynaložené v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva, teda za trovy konania, musia byť vynaložené v príčinnej súvislosti
s procesným postojom strany k predmetu konania; ich vynaložením sa musí sledovať buď procesné

presadzovanie uplatneného nároku, alebo procesná obrana proti takémuto nároku (nález Ústavného
súdu SR z 31. júla 2008 sp. zn. IV. ÚS 147/08). Každú jednu zložku výdavkov, teda aj každý úkon
právnej služby, ak je strana (či iný subjekt) zastúpená advokátom, musí súd posudzovať samostatne.
Dôležitou je tiež požiadavka, aby výdavky, ktoré majú byť považované za trovy konania, boli aj skutočne
vynaložené v konaní, teda nemôže ísť napríklad len o pohľadávku štátu na zaplatenie súdneho poplatku;

vyrubený súdny poplatok na to, aby mohol byť považovaný za trovy konania, musí byť aj zaplatený.
Dôkazné bremeno ohľadom preukázania splnenia predpokladov pre posudzovanie výdavkov ako trov
konania leží na strane sporu.

11. Účelnosť trov sa dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov

spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 Ústavy).
Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na
zaujatie procesného stanoviska k žalobnému návrhu, k meritórnemu vyjadreniu účastníka
konania, k vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdneho poplatku
a na hotové výdavky. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc sa odvodzuje z článku 47 ústavy.

V podstate to znamená, že trovy právneho zastúpenia treba považovať za účelne vynaložené trovy.
Každý má právo na to, aby hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci, bol zastúpený
advokátom.

12. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia

a z ustanovenia § 146 ods. 2 OSP. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia
žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť
pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného.
Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že
žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu

alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie
žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. V rozhodnutí o zastavení konania súd rozhodne o nároku
na náhradu trov konania (pozri § 262 CSP), pričom aj proti výroku o zastavení konania a aj proti výroku
o nároku na náhradu trov konania je prípustné odvolanie. O výške náhrady trov konania však rozhodne
súd prvej inštancie až po právoplatnosti tohto uznesenia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

13. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi uložil povinnosť
zaplatiť žalovanému trovy konania, nakoľko žaloba nebola vzatá späť pre správanie žalovaného.
Odvolací súd má rovnako ako súd prvej inštancie za to, že žalobca zavinil zastavenie konania, a preto

má žalovaný v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP právo na náhradu trov konania, teda všetkých
preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov, ktoré mu v súvislosti s uplatňovaním
alebo bránením práva v tomto konaní vznikli. Žalobca žalobu vzal späť čiastočne dňa 12. 02. 2014
a v celom rozsahu dňa 22. 05. 2014 bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu. Nakoľko bol v predmetnomkonaní zastúpený právnym zástupcom, mal si svoje práva strážiť a v prípade, ak zobral žalobu späť pre
správanie žalovaného, mal to uviesť ako dôvod späťvzatia žaloby. Ak vzal žalobu späť bez uvedenia
dôvodu (najskôr sčasti a neskôr v celom rozsahu), zavinil zastavenie konania. Odvolací súd má preto

za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol o trovách konania, keď uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť
žalovanému trovy konania, no ich náhradu priznal v nesprávnej výške. Odvolací súd dospel k záveru, že
za úkon - súhlas so späťvzatím žaloby zo dňa 09. 05. 2016 žalovanému náhrada trov konania nepatrí,
nakoľko bol obsahovo nenáročný, a preto nešlo o účelne vynaložené trovy konania. K tvrdeniu žalobcu,
že súd prvej inštancie v neprimeranom rozsahu a v rozpore s právnymi predpismi priznal žalobcovi

náhradu za čas strávený na ceste a náhradu cestovného, ktoré bolo vypočítané nesprávne, odvolací
súd uvádza, že s týmto tvrdením žalobcu nesúhlasí, nakoľko náhrada za čas strávený na ceste, ako
aj náhrada cestovného bola súdom prvej inštancie vypočítaná a priznaná správne, teda v súlade s
vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb.

14. Nakoľko podľa Civilného sporového poriadku odvolací súd nerozhoduje o výške náhrady trov
konania, ale len o nároku na náhradu trov konania, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v
napadnutej časti týkajúcej sa trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP). Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí opätovne prepočíta výšku
trov konania žalovaného a na ich náhradu zaviaže žalobcu, ktorý v danom prípade zavinil zastavenie

konania. Názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).

15. Súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania v novom rozhodnutí vo veci (§
396 ods. 3 CSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).