Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. november 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/431/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115228031
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115228031.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci žalobcu: EPA,

v.o.s., Predmestská 22, Žilina, IČO: 36 396 974, právne zastúpený JUDr. František Fenik, advokát so
sídlom Predmestská 25, Žilina, proti žalovanému: Mgr. K.l K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. námestie
XXX/XX, U., právne zastúpený Mgr. Tomáš Baláž, advokát so sídlom Štúrova 1, Žilina, o zaplatenie
11.000 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 11.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne
zo sumy 11.000 eur od 24.8.2015 do zaplatenia v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca (pôvodne EPA, k.s. do 23.3.2016, po zmene obchodného mena od 24.32016 EPA, v.o.s.)
sa žalobou zo dňa 22.9.2015 domáhal proti žalovanému vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by bol
žalovaný zaviazaný zaplatiť mu sumu 11 tis. eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo
sumy 11 tis eur od 24.8.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil na tom skutkovom
základe, že žalobca na základe ústnej dohody poskytol žalovanému pôžičky dňa 11.6.2014 vo výške
3 tisíc eur, dňa 12.6.2014 vo výške 2 tisíc eur, dňa 13.6.2014 vo výške 1.500 eur, dňa 17.6.2014 vo
výške 2.500 eur a dňa 18.6.2014 vo výške 2 tisíc eur a to prevodom na účet žalovaného. Dňa 12.8.2015

žalobca odoslal výzvu na vrátenie poskytnutej pôžičky v celkovej výške 11 tis. eur v lehote 7 dní od
doručenia výzvy. Žalobca vychádza z predpokladu doručenia výzvy žalovanému po troch dňoch od jej
odoslania, t.j. dňa 15.8.2015 a podľa obsahu písomnej výzvy zaslanej žalovanému uplynula lehota na
vrátenie pôžičky dňa 22.8.2015. V zmysle § 563 Občianskeho zákonníka sa pôžička stala splatnou dňa
23.8.2015.

2. Súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu platobným rozkazom č.k. 17C 431/2015-16 zo dňa 19.1.2016.

Proti vyššie označenému platobnému rozkazu v zákonnej lehote žalovaný podal odpor zo dňa 1.2.2016,
čím došlo zo zákona k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu.

3. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že neuznáva uplatnený nárok ani čo do dôvodu, ani čo do
výšky. Práve žalovaný žalobcovi resp. jeho konateľovi poskytol pôžičku a uvedené sumy vo výške 3 tis.
eur dňa 11.6.2014, 2 tis. eur dňa 12.6.2014, vo výške 1.500 eur dňa 13.6.2014 a vo výške 2.500 eur zo
dňa 17.6.2014, sú vrátením uvedenej pôžičky, čím žalovaný považoval pôžičku za splatenú. Žalovaný

žalobcovi poskytol v minulosti niekoľko pôžičiek na základe ústnej dohody, ktoré prebehli hotovostne
medzi nimi a žalobca zjavne len zneužil situáciu, keď túto pôžičku vrátil žalovanému na jeho účet.
Žalovaný popiera existenciu údajnej pôžičky, o ktorej sa dozvedel až doručením žaloby. Vzhľadom na
vyššie uvedené žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.4. Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odporu dňa 30.3.2016 uviedol, že štatutárnym zástupcom
žalobcu nie je konateľ, ale komplementár a dôvody, ktoré uvádzal žalovaný v odpore, sú nepreukázané

dôkazmi a zavádzajúce.

5. Súd vec prejednal a vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu oboznámením listinnými
dôkazmi a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

6. Právny zástupca žalobcu zotrval na podanom návrhu a jeho skutkovom odôvodnení. Zotrval na
tvrdenej existencii pôžičky, a to ústnej pôžičky, keďže takto aj predtým realizovali poskytovanie pôžičiek,
kedy žalovaný si zobral úver na kúpu nehnuteľností a táto ústna zmluva o pôžičke bola medzi X.. D. ako
fyzickou osobou, aj medzi X.. D. ako jediným konateľom spoločnosti EPA a EPA KONZULT a medzi
žalovaným. Po oboznámení výpisov z peňažného ústavu žalovaného za obdobie 6/2014, k vyjadreniu
kto tieto údaje uviedol a aká suma teda žalobcom titulom pôžičky bola poskytnutá žalovanému, uviedol,

že žalovaný môže túto skutočnosť objasniť, kto túto poznámku tam dal a z akého dôvodu, keď sám
žalovaný tvrdí, že sa jedná o vrátanie pôžičky, ktorú mal poskytnúť žalobcovi on.

7. Štatutárny zástupca žalobcu Ing. T. pri identifikácii jednotlivých platieb udával, že variabilný symbol
predstavuje dátum, kedy sa dával príkaz, resp. dátum dohody buď 9.6. alebo 11.6. ako dátum dohody o

poskytnutí prostriedkov pôžičky. Na otázku, konkrétne kto a koho žiadal žalovaný o poskytnutie pôžičky
a z akého dôvodu bol žalobcom vykonaný prevod na účet žalovaného konateľ uviedol že bolo to 11.6.,
kedy mali jednanie a aj pracovné veci a pri tomto ho požiadal žalovaný, že potrebuje preukázať buď pre
vyhodnotenie úverov alebo pre preukázanie príjmu na jemu poskytnutý účet úvery a dohodli sa, že to
pôjde z jeho osoby ako fyzickej osoby a aj z firiem, ktorých je konateľom a jednalo sa o dočasne voľné

finančné prostriedky. Kto vniesol poznámku na predložené výpisy účtu žalovaného uviedol, mohol som
to byť aj ja. Transakciu o vrátení sumy 1 tisíc eur nevedel vysvetliť, lebo ju nerealizoval. So žalovaným
mal viaceré vzťahy, a to on ako fyzická osoba a tiež za spoločnosti. Začiatkom júna 2014 ho oslovil
samotný žalovaný, že potrebuje banke preukázať na účet obraty a príjmy z podnikania, nakoľko tak
boli nastavené podmienky poskytovania úveru banke a podľa týchto podmienok mali to byť pôžičky od

viacerých osôb a išlo o poskytnutie pôžičiek vo viacerých sumách tak z účtu spoločnosti EPA, k.s. a to
vo výške 11 tis. eur. Týchto konkrétnych 11 tis. eur išlo z účtu spol. EPA, k.s. Tiež uvádzal, že poskytol
finančné prostriedky aj spoločnosti, v ktorej bol žalovaný spoločníkom spol. MIHO s.r.o. a v minulosti
boli poskytnuté pôžičky zo spol. EPA, k.s., ktoré boli vrátené a následne sa vyplácala žalovanému aj
mzda zo spol. EPA, k.s. Tiež uviedol, že spol. EPA, k.s. nikdy neprijímala pôžičky. Či bol požiadaný o

pôžičku zo strany žalovaného ako fyzická osoba v priebehu konania uviedol, nie, už predtým povedal,
že to bolo od viacerých subjektov a riešené to bolo pri jednom rokovaní, lebo všetky spoločnosti sú jeho
spoločnosti, kde je jediným konateľom.

8. Z výpisu účtu žalobcu z peňažného ústavu Tatra banka (č.l. 39 až 43) súd zistil, že dňa 11.6.2014

bola odúčtovaná platba vo výške 3.000 eur s identifikáciou VS: 9062014, dňa 12.6.2014 odúčtovaná
platba 2.000 eur VS: 11062014, dňa 13.6.2014 odúčtovaná platba vo výške 1.500 eur VS: 11062014,
dňa 7.6.2014 odúčtovaná platba vo výške 2.500 eur VS: 11062014, dňa 18.6.2014 odúčtovaná
platba vo výške 2.000 eur, VS: 11062014 a všetky tieto platby boli hradené na č. účtu príjemcu: SK
XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX

9. Žalovaný zotrval na svojich písomných vyjadreniach, popieral pôžičku od žalobcu, nikdy žalobcu o
pôžičku nežiadal, nakoľko mal dostatok finančných prostriedkov na účte. Potvrdil, že na jeho účet boli
poukázané finančné prostriedky a tieto sumy prijal, ale išlo o platby, ktoré ako finančné prostriedky
prenechal v sídle správcu konkurznej podstaty, kedy spolu v jednej kancelárii sedel s p. X.. D. a ten ich

mal k dispozícii. Bola to osobná pôžička X.. D. a teda ide o pôžičku, ktorú on poskytol X.. D. v mesiaci máj
2014 sumu 22.000 eur v hotovosti, pričom začiatkom mesiaca jún 2014 manželka žalovaného (dcéra X..
T. D.) opustila spoločnú domácnosť v dôsledku manželskej krízy a následne po častiach mu bola táto
pôžička vrátená a to fyzická osoba X.. T. D. a prostredníctvom jeho dvoch spoločností EPA, k.s. a EPA
KONZULT s.r.o.. Nikdy nežiadal štatutárneho zástupcu spol. EPA, k.s. v období r. 2014 o poskytnutie

pôžičky, nakoľko pôžičku nepotreboval. Peňažné prostriedky na bežný účet od januára po jún 2014 na
jeho účet spracovával jeho účtovník X.. D. a tento mal formu internetbankingu možnosť prihlásiť sa na
jeho účet.. Žalovaný poukazoval na výpisy zo svojho účtu, najmä za obdobie jún 2014 a to skutočnosť,
že žalovaný bol v takej finančnej kondícii, že ani nebol odkázaný na nijaké pôžičky od akejkoľvek strany.10. Z výpisov z bankového účtu majiteľa - žalovaného vedené vo VÚB banka, č. účtu: XXXXXXXXXX
(č.l. 77 až 92) súd zistil, že k 30.6.2014 účtovný zostatok predstavuje 38.712,12 eur, v období 7/2014

účtovný zostatok 35.642,10 eur, k 31.8.2014 účtovný zostatok 46.825,66 eur, k 30.9.2014 účtovný
zostatok 59.014,94 eur.

11.Z výpisu bankového účtu flexiúčet majiteľa (žalovaný) SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX vedený
vo VÚB za obdobie 6/2014 (čl. 146 až 149) je prehľad bezhotovostných platieb a to dňa 12.6. platba

3.000 eur s označením názvu EPA k.s. a rukou dopísané pôžička, dňa 13.6. platba 1.000 eur názov
EPA KONZULT s.r.o. a rukou dopísané pôžička, (dňa 13.6. platba 1.900 eur názov D. T. X.. a rukou
dopísané pôžička), dňa 13.6. platba 2.000 eur, názov EPA k.s. a rukou dopísané pôžička, dňa 16.6.
platba 1.500 eur s označeným názvom EPA k.s .a rukou dopísané pôžička, dňa 18.6. 2.500 eur názov
EPA k.s. rukou dopísané pôžička, dňa 19.6. platba 2.000 eur názov EPA k.s. rukou dopísané pôžička a
dňa 30.6. -1.000 eur vratka mylnej platby názov Tibor D. a rukou dopísané vratka.

12. Štatutárny zástupca (spoločník) X.. T. D. pri identifikácii jednotlivých platieb a kto vniesol poznámku
na predložené výpisy účtu žalovaného uviedol, „mohol som to byť aj ja. Transakciu o vrátení sumy 1
tisíc eur nevie, lebo ju nerealizoval“. Žalovaný udával, že poznámku pôžička, kto túto poznámku do
výpisu vniesol, je mu neznáma. Predpokladá, že to bola účtovníčka žalovaného kvôli tomu, aby tieto

sumy ako vratky pôžičky od žalovaného, a teda od Ing. D. ako fyzickej osoby neboli zahrnuté do príjmov
žalovaného v rozhodnom období na účely vyhotovenia daňového priznania, nakoľko X.. D. vykonával
účtovníctvo pre žalovaného.

13. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

14. Zmluva o pôžičke upravená v citovanom ustanovení - táto zmluva má reálnu povahu (radí sa k tzv.

reálnym kontraktom), čo znamená, že vznik pôžičky predpokladá okrem samotného uzavretia zmluvy,
aj ďalší úkon, a to prenechanie predmetu pôžičky dlžníkovi.

15. Podstata zmluvy o pôžičke spočíva v tom, že na základe nej prenecháva veriteľ dlžníkovi určité
množstvo druhovo určených vecí na drobné nakladanie, resp. spotrebovanie. Ďalším charakteristickým

znakom zmluvy o pôžičke je, že má reálnu (nielen konsenzuálnu) povahu. Na vznik záväzkového
vzťahu nestačí uzavretie zmluvy, ale vyžaduje sa aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi. Vznik pôžičky teda
predpokladá dohodu strán a skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Právnym dôvodom vzniku pôžičky
jeodovzdaniedruhovourčenejveciasúdnapraxjezajednovnázore,žekodovzdaniupredmetupôžičky
pri peňažnej pôžičke môže dôjsť nielen fyzickým odovzdaním požičanej sumy, ale aj bezhotovostným

prevodom na účet dlžníka.

16. Z hypotézy hmotnoprávnej normy uvedenej v ustanovení § 657 Občianskeho zákonníka, ktorá
vymedzuje obsah povinnosti tvrdenia a dôkaznú povinnosť veriteľa, vyplýva, že v spore o vrátenie
pôžičky má žalobca ako veriteľ bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke,

že dlžníkovi predmet pôžičky odovzdal a že dlžník požičané peniaze riadne a včas nevrátil. Z tohto
bremena tvrdenia tak pre veriteľa (žalobcu) vyplýva dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie
tvrdení, že zmluva o pôžičke bola uzavretá a že na základe tejto zmluvy poskytol žalovanému finančné
prostriedky. Ak veriteľ, teda žalobca neunesie bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno v tomto smere,
musí rozhodnutie súdu vyznievať v jeho neprospech.

17. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré konkrétne musí strana sporu preukázať,
zásadne určuje hmotnoprávna norma, to znamená, právny predpis, ktorý je na sporný vzťah aplikovaný.
Z toho teda vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda kto z účastníkov je povinný stanovený
okruh skutočností preukázať.

18. Vzhľadom k tomu, že k pôžičke (§ 657 Občianskeho zákonníka) dochádza na základe zmluvy, bolo
na žalobcovi dôkazné bremeno nielen o tom, že sumu 11 tis eur žalovanému skutočne zaplatil, a tobezhotovostným prevodom, ale aj o tom, že poskytnutá čiastka bola plnením v ich právnom vzťahu
založenom zmluvou o pôžičke.

19. V danom prípade súd dospel k záveru, že pri neexistencii písomnej zmluvy o pôžičke bolo na
žalobcovi, aby preukázal svoje tvrdenia, že právnym dôvodom čiastky poukázanej žalovanému, bola
zmluva o pôžičke. Dohoda strán vyjadruje ich vôľu, aby jedna strana prenechala druhej strane veci
určené podľa druhu s tým, že druhá strana vráti po čase veci toho istého druhu. Z tohto hľadiska však
pri zisťovaní skutkového stavu veci žalobca nepreukázal žiaden relevantný dôkaz k tvrdenej skutočnosti

o uzavretí zmluvy o pôžičke. Ku zisteniu tejto spornej skutočnosti však nestačí len tvrdenie žalobcu o
ústnej dohode, ktorú žalovaný popiera a zo skutočností preukazujúcich, že výpisom z účtu a prehľadu
o realizovaných platbách z účtu žalobcu na účet žalovaného nemožno vyvodzovať, že ide o plnenie na
základe poskytnutej pôžičky. Vzhľadom k tomu, že dôkazné bremeno leží na tom účastníkovi konania,
ktorý určité skutočnosti tvrdí a z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne
dôsledky, bolo na žalobcovi, aby rovnako svoje tvrdenia o dohode o pôžičke vo výške úhrad zaplatených

na účet žalovaného preukázal.

20. V posudzovanom prípade dňa 11.6.2014, 12.4.2014, 13.6.2014, 17.6.2014 a 18.6.2004 síce bola
prevedená z bankového účtu žalobcu na bankový účet žalovaného spolu suma 11 tisíc eur, avšak
žalobca nepreukázal, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o pôžičke. Je potrebné poznamenať,

že ak štatutárny zástupca žalobcu X.. T. D. na pojednávaniach tvrdil, že ho žalovaný požiadal na
jedinom stretnutí o pôžičku, a to tak, že by mu pôžičke poskytol prostredníctvom viacerých subjektov
(spoločníka žalobcu ako fyzickej osoby, žalobcu ako i inej spoločnosti EPA KONZULT s.r.o , v ktorej je
X.. T. D. konateľom) v sume 11 tisíc a viacerých prevodov, aby tak mohol preukázať obraty na svojom
bankovom účte, možno konštatovať, že žalobca nepreukázal žiadne takéto skutkové okolnosti, z ktorých

by vyplynulo, že žalovaný mal takúto požiadavku na žalobcu. Ani samotný zostatok na účte žalovaného
nenasvedčuje tomu, že medzi žalobcom a žalovaným bola ústne uzavretá zmluva o pôžičke, ktorou by
sa žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť peňažnú sumu 11 tisíc eur.

21. Predmetom prejednávanej veci bol žalobcom ako právnickej osoby uplatňovaný nárok na zaplatenie

peňažnej sumy titulom poskytnutej pôžičky a žalobca ako veriteľ nepreukázal svoje tvrdenia, že
so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke. Možno tiež konštatovať, že podľa § 13 ods. 1
Obchodného zákonníka, ak je podnikateľom právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu
koná zástupca. Pretože sa konanie štatutárneho orgánu právnickej osoby považuje priamo za konanie
právnickej osoby, nezbavuje to štatutárny orgán povinnosti prejaviť, že koná menom právnickej osoby a

nie svojím menom vlastným. Pokiaľ by každé konanie štatutárneho orgánu zaväzovalo právnickú osobu,
a to i v prípade, že štatutárny orgán neprejavil, že koná jej menom, nemohol byť štatutárny orgán robiť
vlastným meno ako fyzická osoba žiadne práve úkony. Ak k dohode o pôžičke medzi stranami a to X..
D. a žalovaným vôbec došlo, išlo by o zmluvu o pôžičke uzavretú veriteľom X.. D. ako fyzickou osobou
a nie za spoločnosť EPA v.o.s. a zo samotných jednotlivých výpisov nemožno dôvodiť, že by X.. D. pri

rokovaniach so žalovaným konal menom spoločnosti EPA v.o.s.., ale jednal sám za seba.

22. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keď žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné
bremeno o existencii pôžičky, muselo rozhodnutie vyznievať v jeho neprospech za situácie, keď suma
prevedená na účet žalovaného nepredstavovala pôžičku od veriteľa a žiadny iný právny dôvod tohto

plnenia nebol v súdnom konaní preukázaný.

23. S poukazom na vyššie uvedené skutkové zistenia súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP (o

nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí)
v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

25. Súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania, a to s poukazom na plný

úspech žalovaného vo veci podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu trov konania.
26. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z.

o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).