Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. apríl 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/12/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115232045
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4115232045.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: MUDr. P. B., bytom A. X, Z. proti
žalovanej: M. G., bytom A. II č. XX, E., zastúpená JUDr. Zuzanou Porubskou, advokátkou, so sídlom
Farská 25, Nitra, o zaplatenie sumy 5000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 15. marca 2016 č.k. 9C/576/2015-43 v spojení s opravným uznesením zo
dňa 2. novembra 2016 č.k. 9C/576/2015-63 a proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 27. januára
2016 č.k. 9C/576/2015-18, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti

p o t v r d z u j e s tým, že úroky z omeškania zo sumy 5000 eur je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi
vo výške 5,05% ročne od 27.04.2015 do zaplatenia.

II. Uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 27. Januára 2016 č.k. 9C/576/2015-18
z r u š u j e a vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5 000

eur s 5,25% ročným úrokom z omeškania od 15. 01. 2014 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške
300 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, podľa ktorého žalobca poukázal zo svojho účtu dňa 10. 01. 2014
na účet súdneho exekútora Mgr. L. G. sumu 4.500,- eur, pričom v poznámke o platbe uviedol, že ide o
dlžnú sumu G. exekútorovi a sumu 500,- eur dňa 14. 01. 2014 poukázal na účet žalovanej s poznámkou:
„F. J.B.“. Zo správy súdneho exekútora F.. L. G. so sídlom K. bolo zistené, že vo veci oprávneného
Intrum Justitia Slovakia proti povinnej žalovanej, o zaplatenie sumy 4.310,04 eur bola suma 4.500,- eur

prijatá z čísla účtu v Tatrabanke č.: 2618178600 s podpisom platby P. B. a s poznámkou dlžná suma
G. exekútorovi. Žalovaná nepopierala, že jej na účet prišla suma 500,- eur a suma 4.500,- eur išla na
účet exekútora. Žalobca zdôvodňoval poskytnutie predmetných súm žalovanej z dôvodu zamýšľaného
predaja spoločnej nehnuteľnosti, ktorá je v ich podielovom spoluvlastníctve a ktorej spoluvlastnícky
podiel žalovanej bol zablokovaný v exekučnom konaní. Pre účely predaja nehnuteľnosti bolo potrebné
zrušiť ťarchu exekúcie. Z prepisu SMS správ bolo preukázané, že žalovaná správou zo dňa 17. 05.
2015 oznámila žalobcovi, že je si vedomá svojho záväzku voči nemu a vyrovná ho, keď predá dom.

Z výpovede žalovanej bolo zistené, že záujemca o kúpu nehnuteľnosti, sa nedomáha voči žalovanej
vrátenia žiadnej sumy, napriek tomu, že poskytol navrhovateľovi zálohu 5.000,- eur, ktorú skutočnosť
uviedol žalobca.1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 34, § 35 ods. 1, § 451 ods.
1, ods. 2, § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších
predpisov). Dôvodil tým, že v konaní nebolo preukázané uzavretie zmluvy o pôžičke medzi stranami

sporu. Na druhej strane však žalobca preukázal, že poskytol žalovanej spolu sumu 5.000,- eur, ktorá
skutočnosť nebola sporná, i keď obrana žalovanej spočívala v tvrdení, že išlo o prostriedky zo strany
záujemcu o kúpu nehnuteľnosti. Žalobca poukázal zo svojho účtu na účet súdneho exekútora sumu
4.500,- eur za účelom vyrovnania dlhu žalovanej, vymáhaného v exekučnom konaní a tiež sumu
500,- eur, príjem ktorej taktiež potvrdila. Tvrdenia žalovanej, že išlo o prostriedky B., záujemcu o kúpu

nehnuteľnosti,súdprvejinštancie nepovažoval zavierohodné,alezaúčelové,čomunasvedčujúajSMS
správy zaslané zo strany žalovanej žalobcovi, ktorými potvrdzuje dlh voči žalobcovi. Nakoľko žalobca
poskytol žalovanej sumu spolu 5.000,- eur bez právneho dôvodu, došlo k bezdôvodnému obohateniu
zo strany žalovanej, ktorá je povinná ho vrátiť žalobcovi. Súd prvej inštancie preto vyhovel v časti
istiny žalobe žalobcu. Doplniť dokazovanie výsluchom navrhnutého svedka B. právnou zástupkyňou
žalovanej, súd nepovažoval za potrebné, nakoľko platiteľom oboch súm bol žalobca, preto zaplatenie

zálohy na kúpnu cenu je v tomto konaní nepodstatné, nakoľko ide o vzťah žalobcu a Benčíka, keďže od
neho prijal predmetnú sumu žalobca a nie žalovaná. Súd prvej inštancie nezistil dôvody na splatenie
dlžnej sumy v splátkach zo strany žalovanej, ktorá nepreukázala dôvodnosť aplikácie ustanovenia 160
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný
do 30. 06. 2016, ďalej len „OSP“), navyše prihliadol na dobu, ktorá uplynula od vzniku bezdôvodného

obohatenia žalovanej, teda od roku 2014, ako aj na správanie sa žalovanej v predmetnej veci. Zároveň
zaviazal žalovanú aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške platnej úrokovej sadzby 5,25 % od 15.
01. 2014, ktorým dňom už mala žalovaná obe sumy v svojej dispozícii, nakoľko druhá čiastka bola
poukazovaná na účet odporkyne dňa 14. 01. 2014. Žalobca požadoval úroky z omeškania vo výške
6% ročne, ktoré boli uplatnené v rozpore so zákonom, preto súd prvej inštancie v tejto časti úrokov z

omeškania, ako aj dátumu, od ktorého ich žiadal, teda 14. 01. 2015, žalobu zamietol.
1.3.Onáhradetrovkonaniarozhodolpodľa§142ods.2OSP vzhľadomnapomerúspechuaneúspechu
navrhovateľa v konaní, ktorý mal neúspech v nepatrnej časti, tak, že mu priznal náhradu v plnej výške
titulom zaplateného súdneho poplatku.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním žalovaná namietajúc správnosť zistenia súdu
prvej inštancie, že žalobca poskytol žalovanej sumu 5.000,- eur bez právneho dôvodu, čím došlo k
bezdôvodnémuobohateniužalovanej.Totokonštatovaniesúduniejesprávneanezakladásanapravde.
Sumu 5.000,- eur poskytol záujemca o kúpu nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve
viacerých podielových spoluvlastníkov a žalovanej, pán B. Žalobca vystupoval ako splnomocnenec

všetkých podielových spoluvlastníkov, pán B., ako záujemca o kúpu nehnuteľnosti, zaplatil zálohu vo
výške 5.000,- eur, ktorá bola určená na úhradu záväzku žalovanej v exekučnom konaní. Sumu 5.000,-
eur poskytol pán B. žalobcovi, ktorý tieto finančné prostriedky poskytol exekútorovi a žalovanej za
účelom úhrady záväzku, pre ktorý bola vedená exekúcia. Nie je teda pravdou, že finančné prostriedky
poskytol žalovanej žalobca. Žalobca bol iba subjektom, ktorý tieto finančné prostriedky obdržal od

ich platcu - pána B. a ďalej ich poskytol žalovanej. Z tohto vyplýva, že u žalobcu nemohlo dôjsť k
bezdôvodnému obohateniu, nakoľko disponuje sumou 5.000,- eur a teda nebol jeho majetok ukrátený
o túto sumu. Uvedené finančné prostriedky má stále u seba a ak by sa ich pán B. od neho dožadoval,
pri vznesení námietky premlčania, by nárok pána B. na vrátenie sumy 5.000,- eur bol nevymožiteľný.
Žalobca by tak disponoval nielen sumou 5.000,- eur od pána B., ale aj sumou 5.000,- eur, dokonca

s úrokom z omeškania, ktoré má zaplatiť žalobcovi žalovaná z titulu napadnutého rozsudku. Iba zo
skutočnosti, že žalobca poukázal sumu 4.500,- eur a následne sumu 500,- eur zo svojho účtu žalovanej
nevyplýva, že išlo o jeho finančné prostriedky. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie, súvisiacom
s nedôvodnosťou aplikácie ustanovenia § 160 ods. 1 OSP, ako aj s povinnosťou zaplatiť úrok z
omeškania od 15. 01. 2014, nakoľko ak by výrok rozhodnutia o povinnosti zaplatiť dlžnú sumu bol

správny, vznikol by žalobcovi nárok na úrok z omeškania až od podania návrhu na súd, t.j. od 02. 11.
2015, najskôr však za rok od poskytnutia finančných prostriedkov žalovanej, nakoľko aj sám žalobca
uviedol, že poskytol žalovanej pôžičku s tým, že do jedného roka dlžnú sumu žalobcovi vráti. Namieta
tiež, že súd prvej inštancie doteraz nerozhodol o návrhu žalovanej na oslobodenie od platenia súdnych
poplatkov. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že žalovanej sumu 5.000,- eur požičal
on osobne, z jeho osobného účtu v banke, o čom predložil dôkazy. Tieto prostriedky mali slúžiť naodblokovanie exekvovaného podielu nehnuteľnosti, ktorej jednou zo spoluvlastníkov je aj žalovaná.
Tvrdenie žalovanej, že v prípade pôžičky ide vlastne o pôžičku pána B. cez jeho osobu, považuje za
účelovo vykonštruované až ex post, keď sa záležitosť dostala na súd. Nikdy predtým žalovaná takúto

myšlienku nevyslovila, naopak, aj v sms, ktoré má súd k dispozícii a ktoré ani žalovaná nespochybňuje,
opakovane výslovne uvádzala, že dlhuje jemu, dokonca mu ako kompenzáciu ponúkla aj prevod svojich
podielov na neho (nie na pána B.). Ak by si bola v tom čase myslela, že dlhuje B., tak nehovorí o
akceptácii dlhu voči nemu. Stotožnil sa s výrokom súdu prvej inštancie v tom, že neexistuje žiadna
súvislosť medzi zálohou od pána B. a jeho pôžičkou žalovanej v sume 5.000,- eur. Je pravdou, že pán B.

mu dal tieto peniaze ako zálohu na kúpu nehnuteľnosti, čo však nemá žiadnu súvislosť s jeho pôžičkou
poskytnutou žalovanej. Žalovaná opakovane tvrdila, že mu dlžnú sumu vráti, keď predá dom, v ktorom
bývala. Je nesporné, že dom predala, nakoľko to potvrdila aj pred súdom a zmenila adresu. V tom
prípade nemôže byť už problémom vyrovnať celú dlžnú sumu okamžite a v plnom rozsahu. Žiada preto
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z.,

ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalovanej podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení §
219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené a dôvodné, preto rozsudok

súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil,
avšak z iných právnych dôvodov. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým vyrubil žalovanej
súdny poplatok za podaný odpor, zrušil a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie.

5. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol podľa procesných ustanovení zákona číslo 99/1963

Zb., Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 nadobudol
účinnosť zákon číslo 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
V danej veci odvolací súd rozhodoval o odvolaní podanom žalovaným proti rozsudku súdu prvej

inštancie, v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku.

6. Predmetom konania v danej veci bola žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovanej zaplatenia
sumy5.000,-eursúrokomzomeškaniaatoztitulunesplatenejpôžičky,ktorúposkytolžalovanejvdvoch
splátkach, a to v sume 4.500,- eur na účet exekútora dňa 10. 01. 2014 na zaplatenie dlhu žalovanej a v

sume 500,- eur dňa 14. 01. 2014 priamo na účet žalovanej. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu a
zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 5.000,- eur s úrokom z omeškania dôvodiac, že žalovaná sa
na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila a preto je povinná toto bezdôvodné obohatenie vrátiť. Žalovaná
s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasila dôvodiac, že peniaze, ktoré jej žalobca poskytol, neboli
jeho peniaze, ale boli to peniaze pána B., ktorý ich poskytol žalobcovi z titulu zálohy na kúpnu cenu

nehnuteľnosti, ktorej sú podielovými spoluvlastníkmi. Zároveň namietala, že súd prvej inštancie doposiaľ
nerozhodol o jej návrhu na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Po preskúmaní spisového materiálu, rozsudku súdu prvej inštancie, odvolania žalobcu, ako aj
konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v danej
veci vykonal dostatočné a úplné dokazovanie, avšak po právnej stránke vec nesprávne posúdil, keď v
danej veci aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení. S týmto záverom

súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožnil.

9. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so zisteným skutkovým stavom
súdom prvej inštancie, ktorý v danej veci vykonal dostatočné dokazovanie, dospel k záveru, že nie jepotrebné ani doplniť a ani zopakovať dokazovanie, keďže zo strany súdu prvej inštancie došlo iba k
nesprávnemu právnemu posúdeniu, a to za situácie, že súd prvej inštancie posúdil spor strán sporu
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení. Odvolací súd sa nestotožnil

s právnou interpretáciou danej veci súdom prvej inštancie. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nakoľko v danej veci súd prvej

inštancie nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení, došlo
zo strany súdu prvej inštancie k nesprávnemu právnemu posúdeniu daného stavu. Z uvedeného dôvodu
preto odvolací súd, keďže nepovažoval za potrebné doplniť a ani zopakovať dokazovanie, vykonané
súdom prvej inštancie, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil, zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania.

10. Odvolací súd vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k možnej aplikácii
ustanovenia § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka.
10.1. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 07. 03. 2017 iba uviedol, že predmetná vec bola súdom
prvej inštancie posúdená dostatočne a preto nepovažuje za odôvodnené, aby podľa § 382 CSP bolo
vykonávané akékoľvek ďalšie dokazovanie. Možnosť využiť ustanovenie § 657 a nasl. Občianskeho

zákonníka považuje za nadbytočnú, pretože záväzkový vzťah medzi stranami sporu bol nad akúkoľvek
pochybnosť súdom prvej inštancie už preukázaný a dostatočne zdôvodnený. Navrhuje rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdiť.
10.2. Žalovaná v písomnom vyjadrení na výzvu odvolacieho súdu opätovne uviedla, že v danom prípade
nie je možné aplikovať ustanovenia § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko medzi žalobcom

a žalovanou neexistuje žiadny právny vzťah z titulu platby 5.000,- eur od žalobcu na účet žalovanej,
nakoľko šlo len o poukázanie platby od tretej osoby na účet žalovanej. Žiada rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

11. V danej veci je predmetom konania nárok žalobcu na vrátenie sumy 5.000,- eur, ktoré poskytol

žalovanej. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že žalobca žalovanej poskytol celkom
sumu 5.000,- eur, a to v dvoch splátkach, pričom sumu 4.500,- eur dňa 10. 01. 2014 previedol na účet
súdneho exekútora, pričom v poznámke o platbe uviedol: „dlžná suma G. exekútorovi“ a dňa 14. 01.
2014 previedol sumu 500,- eur na účet žalovanej (vyplýva to z potvrdenia banky č.l. 21 spisu). Následne
dňa 14. 01. 2014 súdny exekútor F.. L. G. rozhodnutím zrušil exekučný príkaz na vykonanie exekúcie

predajom nehnuteľnosti a na zriadenie exekučného záložného práva k nehnuteľnosti. Sama žalovaná
nespochybnila, že žalobca jej predmetné finančné prostriedky poskytol. V podanom odpore namietala
žalovaná, že žalobca nepredložil doklad o poukázaní finančných prostriedkov a ani žiadny relevantný
doklad o tom, že by zmluva o pôžičke bola uzavretá a finančné prostriedky jej boli poskytnuté. Z prepisu
sms správ č.l. 22 spisu vyplýva, že žalovaná svoj záväzok voči žalobcovi uznala s tým, že akonáhle

sa dom predá, ihneď sa so žalobcom vyrovná. Žalobca v priebehu konania zotrval na svojich tvrdenia
o poskytnutej pôžičke žalovanej s tým, že sa ústne dohodli, že peniaze vráti do jedného roka. Preto
až začiatkom januára 2015 telefonicky kontaktoval žalovanú, ktorá sľubovala vrátiť peniaze po predaji
domu. Až na pojednávaní dňa 15. 03. 2016 žalovaná namietala, že predmetná suma 5000 eur bola
zálohou na kúpu nehnuteľnosti, ktorej sú podielovými spoluvlastníkmi a prevod finančných prostriedkov

z účtu žalobcu predstavuje iba poukázanie tejto sumy za záujemcu o kúpu, záujemca o kúpu to zaplatiť
žalobcovi a žalobca to zrejme poukázal žalovanej. Na tomto tvrdení zotrvala aj v odvolacom konaní.
Žalovanávkonečnomdôsledkupotvrdila,žedompredala,nepoprela,žejejsuma500,-eurprišlanaúčet
a nepoprela ani to, že suma 4.500,- eur prišla na účet exekútora. V záverečnej reči žalovaná namietla
vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu a pre prípad, ak sa súd stotožní s jeho vecnou legitimáciou na podanej

takejtožaloby,žiadalaozaplateniedlžnejsumyvsplátkachpo150,-eurmesačne.Dlžnúsumužalobcovi
doteraz neuhradila.

12. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobe žalobcu vyhovel, nárok žalobcu posúdil podľa
§ 451 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, majúc za preukázané poskytnutie finančných čiastok

žalobcomžalovanej,avšaknieztituluzmluvyopôžičke,aleztitulubezdôvodnéhoobohateniažalovanej,
keď jej žalobca poskytol finančné prostriedky bez právneho dôvodu. S týmto záverom sa odvolací súd
nestotožnil.13. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

13.1. Právnym dôvodom vzniku pôžičky je odovzdanie druhovo určenej veci, napr. peňazí, pričom vznik
pôžičky predpokladá jednak dohodu zmluvných strán a skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Pre
zmluvu o pôžičke nie je predpísaná písomná forma, avšak vznik zmluvy o pôžičke predpokladá jednak
dohodustránaskutočnéodovzdaniepredmetupôžičky.Samotnápôžičkatedavznikáreálnymúkonoma
to odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi, inak zmluva o pôžičke nevznikne. Bez odovzdania predmetu

pôžičky, v tomto prípade peňazí, nemôže byť právny vzťah účastníkov posúdený podľa ustanovenia §
657 Občianskeho zákonníka. V prípade peňazí sa za typický spôsob nepriameho odovzdania považuje
bezhotovostnýprevodpeňazínaúčetdlžníka,resp.nainý,nanímurčenýúčet.Veriteľmôžesúspechom
uplatniť žalobu o vrátenie pôžičky iba v prípade, ak vie svoj nárok preukázať. Dôkazné bremeno spočíva
na žalujúcom veriteľovi. V spore o vrátenie požičanej sumy má teda veriteľ bremeno tvrdenia, že so
žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, žalovanému poskytol finančné prostriedky a žalovaný

nezaplatil dlh riadne a včas. Na veriteľovi spočíva dôkazné bremeno nielen ohľadne tvrdenia, že bola
uzavretá zmluva o pôžičke, ale že bolo podľa nej dlžníkovi plnené. V prípade, že veriteľ neunesie
bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno o existencii pôžičky, musí rozhodnutie súdu vyznieť v jeho
neprospech.
13.2. V danej veci bolo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie nespochybniteľne preukázané,

že žalobca na základe vzájomnej dohody strán sporu, poskytol sumu 4.500,- eur na účet súdneho
exekútora na zaplatenie dlžnej sumy žalovanej, pričom vychádzal z ich vzájomnej dohody o predaji
nehnuteľnosti, na ktorej viazla ťarcha žalovanej v podobe súdnej exekúcie na jej spoluvlastnícky podiel.
Keďže predmetnú nehnuteľnosť chceli predať, bez vymazania poznámky o exekútorskom záložnom
práve, nebolo možné tento predaj realizovať. Preto, ak žalobca preukázateľne previedol sumu 4.500,-

eur na účet súdneho exekútora (za žalovanú, na základe ich vzájomnej dohody, v ktorej žalovaná
označila účet, na ktorý má byť suma prevedená), došlo k tým naplneniu zákonného znaku zmluvy
o pôžičke, t.j. došlo k nepriamemu odovzdaniu predmetu pôžičky, a to sumy 4.500,- eur. O tom,
že táto suma skutočne bola žalobcom na účet súdneho exekútora za žalovanú prevedená, svedčí
potvrdenie banky, z ktorého vyplýva, že v poznámke na prevodnom príkaze bola poznámka: „dlžná suma

Ferencziova exekútorovi“ a taktiež o tom svedčí rozhodnutie súdneho exekútora o zrušení exekučného
príkazu zo dňa 14. 01. 2014, t.j. následne po tom, ako mu boli pripísané finančné prostriedky poskytnuté
žalobcom na jeho účet (prevodný príkaz bol zo dňa 10. 01. 2014). Je teda nepochybné, že medzi
stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke ústnou formou, a to na základe ich vzájomnej
dohody, keď sa dohodli, že žalobca zaplatí za žalovanú na účet súdneho exekútora sumu 4.500,-

eur, z čoho vyplýva, že boli splnené obe základné a podstatné podmienky zmluvy o pôžičke, teda že
došlo k vzájomnej dohode medzi zmluvnými stranami a došlo tiež k reálnemu odovzdaniu finančných
prostriedkovnepriamouformou,t.j.naúčet,ktorýžalovanáoznačila.Akbykvzájomnejdohodeopôžičke
medzi stranami sporu nedošlo, je nelogické, aby žalobca plnil za žalovanú súdnemu exekútorovi dlžnú
sumu. O tom, že žalovaná si bola vedomá svojho záväzku voči žalobcovi, svedčí i prepis sms správ

medzi ňou a žalobcom, ktorý je založený v súdnom spise. Taktiež je nepochybné, že medzi žalobcom
a žalovanou došlo k uzavretiu i druhej zmluvy o pôžičke, na základe ktorej žalobca priamo na účet
žalovanej poskytol sumu 500,- eur. Aj táto skutočnosť je jednak preukázaná potvrdením banky ale aj
samotnou žalovanou, nakoľko prijatie sumy 500,- eur od žalobcu, nerozporovala. Na základe uvedených
skutočností odvolací súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu platnej zmluvy o

pôžičke a to dňa 10. 01. 2014, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej pôžičku v sume 4.500,- eur,
ktorú poukázal na účet súdneho exekútora, ktorý mu žalovaná označila a dňa 14. 01. 2014, kedy žalobca
priamo na účet žalovanej previedol sumu 500,- eur. O tom, kedy mala byť predmetná pôžička zo strany
žalovanej žalobcovi zaplatená, dohoda preukázaná nebola, keď žalobca najskôr tvrdil, že žalovaná
mala zaplatiť predmetnú pôžičku do troch - štyroch mesiacov (v žalobnom návrhu), neskôr do jedného

roka a potom, keď predá rodinný dom, pričom žalovaná nesúhlasí s tvrdením žalobcu o poskytnutej
pôžičke. Vzhľadom na absenciu dohody o lehote splatenia dlhu, odvolací súd, aplikujúc ustanovenie
§ 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal. Zo spisového materiálu vyplýva, že veriteľ, t.j. žalobca, prvý krát vyzval žalovanú na

splatenie dlhu dňa 26. 04. 2015 a do omeškania so splatením dlhu sa preto žalovaná dostala dňom 27.
04. 2015, preto ak v tejto lehote svoj dlh voči žalobcovi neuhradila, je v omeškaní s jeho platením a je
preto povinná platiť úroky z omeškania.13.3. Vzhľadom na vyššie uvedené závery odvolacieho súdu, je potrebné konštatovať, že medzi
stranami sporu došlo k platne uzavretej zmluve o pôžičke a to dňa 10. 01. 2014, na základe ktorej
žalobcaodovzdalžalovanejsumu4.500,-eur(nepriamymodovzdanímnaňouurčenýúčet)adňa14.01.

2014, kedy na jej účet previedol bankovým prevodom sumu 500,- eur. Úroky z pôžičky dohodnuté neboli.
Taktiež nebola dohodnutá doba splatenia dlhu a žalobca prvý krát vyzval žalovanú na jej zaplatenie dňa
26. 04. 2015. Žalovaná dlžnú sumu žalobcovi doteraz nevrátila.

14. Žalobca si uplatnil podanou žalobou i nárok na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 5.000,- eur

vo výške 6% ročne od 14. 01. 2014. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania
vo výške 5,25% ročne od 15. 01. 2014, t.j. nasledujúci deň po poskytnutí finančnej čiastky žalobcom
žalovanej.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z

omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia Vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Zb., ktorou sa upravujú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Nariadenie“), výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

15.Odvolacísúd,majúcvykonanýmdokazovanímsúdomprvejinštanciezapreukázanúopodstatnenosť
a dôvodnosť podanej žaloby zo strany žalobcu, platnosť uzavretia zmluvy o pôžičke medzi žalobcom
a žalovanou, po potvrdení rozhodnutia súdu prvej inštancie o priznaní nároku žalobcovi na zaplatenie

sumy 5.000,- eur nie titulom bezdôvodného obohatenia žalovanej, ale titulom nesplatnej pôžičky, dospel
kzáveruioopodstatnenostiadôvodnostinárokužalobcunazaplatenieúrokuzomeškania.Keďžemedzi
žalobcom a žalovanou nebola preukázaná dohoda o dohodnutí lehoty splatnosti pôžičky, odvolací súd
podľa § 563 Občianskeho zákonníka vychádzal z prvej preukázanej výzvy zaslanej žalobcom žalovanej
na vrátenie dlžnej sumy. Zo spisového materiálu vyplýva, že veriteľ, t.j. žalobca, prvý krát vyzval

žalovanúnasplateniedlhudňa26.04.2015adoomeškaniasosplatenímdlhusapretožalovanádostala
dňom 27. 04. 2015, preto ak v tejto lehote svoj dlh voči žalobcovi neuhradila, je v omeškaní s jeho
platením a je preto povinná platiť úroky z omeškania. K tomuto dňu výška úrokovej sadzby Európskej
centrálnej banky bola 0,05% ročne a zvýšenie o päť percentuálnych bodov podľa § 3 Nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z.z. predstavuje výšku úroku z omeškania 5,05% ročne. Z dôvodu určenia iného termínu

splatenia dlhu žalovanou žalobcovi, ako určil súd prvej inštancie a z dôvodu zmeny výšky úrokovej
sadzby, v tejto časti zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

16. Žalovaná v priebehu konania a aj v podanom odvolaní, namieta vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu

na podanie tejto žaloby dôvodiac, že je pravdou, že poskytol žalovanej finančné prostriedky v celkovej
výške 5.000,- eur, avšak to boli finančné prostriedky pána B. ktorý ich zaplatil žalobcovi titulom zálohy
na kúpnu cenu nehnuteľnosti a žalobca bol iba sprostredkovateľom na poukázanie peňazí žalovanej.
Tak súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd sa s týmto záverom odvolateľky nestotožnil a považuje
ho za absolútne nedôvodný a účelový. V prvom rade je nepochybné a potvrdila to aj sama žalovaná,

že finančné prostriedky poukázal na účet exekútora a na jej účet žalobca, ktorý to taktiež preukázal
potvrdeniami banky. Žalovaná predmetné finančné prostriedky prijala, resp. súhlasila s tým, aby boli
poukázané na účet exekútora. Už z tohto úkonu žalobcu (poukázanie finančných prostriedkov) vyplýva,
že došlo k platne uzavretej zmluve o pôžičke medzi ním a žalovanou, nakoľko boli splnené podstatné
náležitosti zmluvy o pôžičke, t.j. existencia dohody o požičaní finančnej čiastky a reálne odovzdanie

finančných prostriedkov dlžníkovi, resp. na ním označený účet, teda nepriamym odovzdaním. Za tejto
situácie potom v prípade, ak žalovaná nesplatila svoj dlh žalobcovi ako veriteľovi, vznikol mu nárok na
zaplatenie tejto sumy a jej vymáhanie aj súdnou cestou. Je absolútne irelevantné v danom prípade, koho
finančné prostriedky žalobca poskytol žalovanej, či to boli finančné prostriedky jeho vlastné, resp. to
boli finančné prostriedky pána B., nakoľko záväzkový vzťah vznikol jednoznačne a nepochybne medzi

žalobcom a žalovanou a vôbec nie medzi žalovanou a pánom B., keďže finančné prostriedky poskytol
a odovzdal žalovanej žalobca. Z tohto dôvodu odvolací súd námietku žalovanej na nedostatok vecnej
aktívnej legitimácie žalobcu považoval iba za účelovú a v plnom rozsahu neopodstatnenú.17. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaná nepreukázala dôvod na
splatenie dlžnej sumy v splátkach. Žalovaná k tomuto svojmu návrhu, ktorý jej právna zástupkyňa
predniesla v záverečnej reči, nepredložila súdu prvej inštancie žiadne dôkazy o tom, že je v hmotnej

núdzi, nepredložila dôkazy o svojom príjme a majetkových pomeroch. Ustanovenie § 160 OSP
umožňovalo súdu určiť splatenie dlhu dlžníkovi v mesačných splátkach. Hľadiskami pre úvahu súdu, či
má žalovanému, ktorého platobnú povinnosť určil, priznať výhodu splátok, bude najmä výška priznaného
plnenia, platobná schopnosť žalovaného aj v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť
žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné

zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom
prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu, príliš ťaživé. V danom prípade žalobca poskytol žalovanej
sumu 5.000,- eur na zaplatenie jej pohľadávky v exekučnom konaní, sama žalovaná priznala, že
predala dom (po predaji ktorého sľúbila žalobcovi splatiť dlžnú sumu), dlh žalobcovi ani po tomto predaji
neuhradila, žalobca je taktiež fyzickou osobou, ktorý musí žalovanú neustále vyzývať na splatenie dlhu
a tohto sa domáhať i súdnou cestou. S poukazom na tieto okolnosti aj odvolací súd dospel k záveru, že

nie je dôvod na splatenie dlhu žalovanou žalobcovi v mesačných splátkach.

18. Odvolací súd zo spisového materiálu zistil, že žalovaná podala i odvolanie proti uzneseniu súdu prvej
inštancie zo dňa 27. 01. 2016 č.k. 9C/576/2015-18, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť súdny
poplatok vo výške 300,- eur v lehote troch dní za podaný odpor proti platobnému rozkazu.

18.1. Proti tomuto uzneseniu podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie namietajúc, že sú u nej
splnené podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov pre celé konanie, nakoľko jej čistý mesačný
príjem je 822,04 eura, výdavky pozostávajú z nájomného vo výške 450,- eur a zrážky zo mzdy o výške
425,15 eura, žiadne úspory ani iný majetok nevlastní.

18.2. Žalovaná v podanom odvolaní vo veci samej, t.j. proti rozsudku súdu prvej inštancie namieta, že
súd prvej inštancie o tomto jej návrhu na priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov, doteraz
nerozhodol a ani žalovanú žiadnym spôsobom neinformoval.
18.3.Odvolacísúd,popreskúmaníspisovéhomateriáludospelkzáveruopravdivostitvrdeniažalovanej,
spočívajúcej v tom, že súd prvej inštancie doteraz o žiadosti žalovanej na priznanie oslobodenia od

platenia súdnych poplatkov nerozhodol a ani sa ňou vôbec nezaoberal. Z tohto dôvodu preto napadnuté
uznesenie o vyrubení súdneho poplatku žalovanej za podaný odpor v sume 300,- eur, je predčasne
vydané, keďže súd prvej inštancie je povinný sa najskôr zaoberať splnením podmienok pre oslobodenie
od platenia súdnych poplatkov. Je pravdou, že žalovaná doteraz žiadnym spôsobom svoje tvrdenia
o tom, že je v hmotnej núdzi neosvedčila, avšak súd prvej inštancie sa jej žiadosťou doteraz vôbec

nezaberal a nevyzval ju na predloženie dôkazov potrebných pre rozhodnutie o jej žiadosti. Z uvedeného
dôvodu preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a
v časti úrokov z omeškania zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie ako predčasne vydané zrušil a vec mu vrátil v tejto časti na ďalšie
konanie.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa ustanovení § 396 ods. 2 a § 262 ods.
1 CSP, úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov konania

rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručeniaopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).