Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdené, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. september 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25P/251/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415211573
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Eva Suchová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1415211573.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci

starostlivosti o maloleté dieťa: A.., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - W., zastúpená advokátkou JUDr.
Jankou Hazlingerovou, Čapkova 8, Bratislava a otec - M., o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

Súd z v e r u j e maloletú A. do osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej A. výživným vo výške XXX,-€ mesačne, ktoré výživné
je povinný platiť k rukám matky maloletej, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom 1.9.2015.

Zročné výživné za obdobie od 1.9.2015 do 12.9.2016 vo výške X.XXX,-€ súd otcovi p o v o ľ u j
e splácať v mesačných splátkach po XXX,-€ spolu s bežným výživným k rukám matky maloletej, pod
následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.

Súd vo zvyšku návrh matky z a m i e t a .

Súd návrh otca z a m i e t a .

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P 326/2013-104 zo dňa 13.5.2014,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.6.2014 a to v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletej A..

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 21.9.2015 žiadala matka o zmenu úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej tak, aby bola maloletá zverená do jej výlučnej
osobnej starostlivosti a otec aby bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 250,-€ mesačne
od 1.9.2015. Zároveň žiadala, aby maloletú zastupovali a spravovali jej majetok obaja rodičia.
Návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P 326/2013-104 zo dňa

13.5.2014 bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej bola maloletá zverená do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov v 2-týždňových intervaloch s tým, že maloletú budú zastupovať a spravovať
jej majetok obaja rodičia a výživné na maloletú nebolo určené. Od tohto rozhodnutia došlo k zmene
situácie, keďže maloletá je v súčasnosti v prevažnej starostlivosti matky, kde chce aj natrvalo zostaťbývať a otca chce iba navštevovať. Matka si už usporiadala svoj pracovný život tak, že pracuje od rána
do poobedia každý deň, do práce dochádza a teda môže zabezpečovať starostlivosť o dcéru nepretržite.

2.Otec sa k návrhu písomne vyjadril a uviedol, že s ním v zásade súhlasí a teda nech maloletá ostane
v osobnej starostlivosti matky, ak si súd a sociálna kurátorka budú myslieť, že tak je to pre maloletú
najlepšie. On si to síce nemyslí, ale nemá silu, chuť ani možnosť bojovať so zákernosťou a zlobou matky.
Ďalej v písomnom vyjadrení uviedol, že striedavá starostlivosť o maloletú fungovala viac ako 2 roky
predtým, než bola schválená súdom, pretože matka maloletej pracovala v zahraničí. O dcéru sa staral

riadne a samozrejme, že mu pomáhali aj ostatní členovia rodiny. V súčasnosti, resp. od augusta 2015
sa s dcérou nestretáva, nedvíha mu telefón a neodpisuje na správy, hoci jej ani matke nič neurobil. Je
presvedčený, že matke ide v tomto súdnom konaní iba o peniaze, pretože na dcéru prispieval vždy a to
aj v čase, keď matka pracovala v F.. Dcéra je vo veku, kedy sa nechá ľahko manipulovať a začala sa mu
od augusta 2015 vyhýbať. Je mu jasné, prečo chce dcéra bývať u matky a to z toho dôvodu, že má u
nej voľný režim, na rozdiel od pevného režimu, ktorý mala u neho. Neskôr k podanému návrhu uviedol,

že s ním nesúhlasí a nesúhlasí ani so striedavou starostlivosťou a žiadal, aby bola maloletá zverená
do jeho výlučnej osobnej starostlivosti s tým, že rozhodnutie o výške výživného ako aj o úprave styku
maloletej s matkou ponecháva na úvahe súdu. Tento návrh odôvodnil tým, že mu ide o to, aby maloletá
vyrastala v prostredí, kde nebude psychicky týraná.

3.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a maloletej A., oboznámil sa so spisom
Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P 326/2013, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v
súdom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

4.Naposledy bolo o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej A. rozhodnuté rozsudkom

Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P 326/2013-104 zo dňa 13.5.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 9.6.2014 tak, že súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej bola maloletá A. zverená do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov v 2-týždňových intervaloch s tým, že výživné určené nebolo a obaja
rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

5.Matka vo výpovedi uviedla, že dôvodom na podanie tohto návrhu bolo to, že sama maloletá ju o to
žiadala. Sťažovala sa jej, že aj keď mala byť u otca, on ju dával starej matke z jej strany. Od konca
letných prázdnin 2015, resp. od septembra 2015 je maloletá v jej nepretržitej starostlivosti. Odvtedy sa s
otcom stretla iba jeden krát v období, keď mala dcéra narodeniny. Boli spolu dve hodiny a aj počas týchto
dvoch hodín otec celý čas telefonoval s priateľkou, čiže dcére sa nevenoval. Dcéra sa s otcom nechce

stretnúť a podľa jej názoru nemajú medzi sebou vybudovaný žiaden vzťah. V období, keď realizovali
striedavú starostlivosť, bola zamestnaná v zahraničí, kde pracovala dva týždenne v mesiaci a za ten
čas bola maloletá s otcom, ďalšie dva týždne bola s ňou. Odkedy je maloletá výlučne u nej, funguje to
super, v škole sa zlepšila, dokonca aj učiteľka sa pýtala, čo sa deje. V súčasnosti síce tiež pracuje v F.,
ale jej pracovná doba je v bežnom týždni od 7.30 hod. do 15.30 hod. s tým, že o 16.00 hod. je už doma a

do práce teda denne dochádza, keďže je to blízko. U terajšieho zamestnávateľa pracuje od apríla2015
a má príjem 850,-€ mesačne netto. K výpovedi dodala, že popiera, že by existovalo nejaké psychické
týranie maloletej z jej strany.

6.Otecvovýpovediuviedol,žeasitrirokypredtým,akobolosúdomrozhodnutéostriedavejstarostlivosti,

realizovalitakýtospôsobstarostlivostiomaloletú,pretožematkavtomčasepracovalavoS.achodievala
na 2-týždňové turnusy. Samozrejme, že počas obdobia, keď bola dcéra s ním chcela ísť aj k starej matke
z matkinej strany na víkend, čo jej umožnil, avšak nie je pravdou, že by ju tam odkladal, alebo niečo
podobné. O dcéru sa staral riadne a vôbec nevie, čo sa počas prázdnin v roku 2015 stalo a prečo sa
zrazu dcéra začala správať tak, že mu nedvíha telefóny, vyhýba sa mu, nereaguje na SMS správy

a dokonca pri náhodnom stretnutí ušla. Dcéra sa vyhýba aj celej jeho rodine a iba jeden krát za celé
obdobie mu zdvihla telefón, čo bolo v období jej narodením a vtedy sa stretli. Je toho názoru, že matke
ide len o peniaze a aj vždy jej išlo iba o peniaze, pretože aj v čase, keď pred rozhodnutím súdu realizovali
striedavú starostlivosť, prispieval na maloletú dobrovoľne. K svojim majetkovým pomerom uviedol, že je
polovičným spoluvlastníkom spoločnosti V. a táto spoločnosť sa zaoberá kúpou a predajom motorových

vozidiel, ale obchody nejdú tak, ako predpokladal, čiže pravdepodobne od januára 2017 si bude musieť
nájsť riadne zamestnanie. Zatiaľ zarobí mesačne asi XXX,-€ a v podstate žije z úspor, ktoré mal vo výške
7 až 8.000,-€, keďže predal byt v Z..7.Súd vykonal aj výsluch maloletej, ktorá už má 13 rokov a vzhľadom na jej rozumovú vyspelosť bola
schopná k veci sa jednoznačne vyjadriť. Vo výpovedi uviedla, že vie prečo prišla na súd a chce sa k
tomu vyjadriť. U mamy je už od letných prázdnin 2015, je jej u nej lepšie ako u otca, mama sa o ňu

viac stará ako otec a možno by povedala aj to, že má mamu radšej ako otca. Myslí si, že otec už na ňu
úplne „kašle“ a za to je na neho aj nahnevaná. Nechce sa s ním dokonca ani stretávať. Povedal jej, že
keď ho bude chcieť vidieť, má mu zavolať, lebo že on jej volávať nebude. Na otca sa hnevá aj preto, že
nadával na mamu. Pokiaľ sa ešte u rodičov striedala, tak ju otec zaviezol ráno do školy, poobede išla k
babke z maminej strany, kde ju otec vyzdvihol až večer. Cez víkendy ju otec tiež nebrával nikam. Otcovi

hovorila, že nechce byť toľko u babky, ale povedal jej, že kam ju má teda dať. Teraz bývajú s mamou
samé, mama robí tak, že vždy poobede je doma, chodievajú spolu na nákupy, na R. a aj inde. Vôbec sa
s mamou nehádajú a je jej u nej lepšie. S otcom sa stretla iba jeden krát, boli spolu v „mekáči“. V závere
zdôraznila, že aj naďalej chce ostať bývať s mamou.

8.Kolízny opatrovník odporučil, vzhľadom k vykonanému dokazovaniu a to predovšetkým s ohľadom

na výpoveď maloletej, aby bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matke. Bol toho názoru,
že je v záujem maloletej aby aj naďalej udržiavala kontakt s otcom, avšak vzhľadom na vek dieťaťa
odporučil konkrétne styk otca s maloletou neupraviť. Výšku výživného ponechal na úvahe súdu s tým,
aby prihliadol na vek a potreby maloletej, ako aj na príjmy oboch rodičov. Apeloval na rodičov, aby
maloletú nevťahovali do svojich problémov a aby na ňu pôsobili empaticky, keďže je v citlivom veku.

9.Z listinných dôkazov vyplýva, že matka je zamestnaná v zahraničí a podľa dokladov, ktoré predložila
má príjem 850,-€ mesačne.

10.Z ďalších listinných dôkazov vyplýva, že otec je spoločníkom spoločnosti V. ktorá podľa daňového

priznania za rok 2014 mala základ dane 1.182,32 € a daň 480,-€.

11.Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú.

12.Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o

výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

13.Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

14.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

15.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

16.Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

17.Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

18.Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že maloletá A. od septembra 2015 žije trvalo

u matky a s otcom sa stretáva iba minimálne. Matka teda zabezpečuje starostlivosť o maloletú už
najmenej jeden rok, hradí všetky jej potreby, keďže otec na výživu maloletej neprispieva vôbec. Súd
vypočul aj maloletú, ktorá už má 13 rokov, vypovedať chcela a vzhľadom na jej rozumovú vyspelosť
chápala, k akým otázkam sa vyjadruje. Navyše, v rámci výpovede pôsobila veľmi dôveryhodne a nejavila
žiadne známky manipulácie zo strany rodičov, vypovedala úplne spontánne. V rámci výpovede sa

jednoznačne vyjadrila, že aj naďalej chce ostať bývať s mamou, že jej je u mamy lepšie, rozumejú si,
nehádajú sa a cíti sa u nej dobre. Vyslovila tiež názor, že má pocit, že otec ako keby na ňu „kašľal“
a nechce sa s ním ani stretávať. Súd teda konštatuje, že návrh matky na zmenu úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletej bol podaný dôvodne a v časti zverenia maloletej mu vyhovel.Súd má za to, že dôvodnosť návrhu bola jednoznačne preukázaná výpoveďou maloletej, ktorá už viac
ako rok žije výlučne u matky, kde je spokojná a tento názor aj prezentovala pred súdom. Súd teda
prihliadol na jednoznačne prezentovaný názor maloletej, sledujúc najlepší záujem dieťaťa. Súd však

nevyhovel návrhu matky v časti výživného, keďže má za to, že určené výživné vo výške 150,-€ mesačne
je primerané a zodpovedá jednak príjmu oboch rodičov, ako aj výdavkom maloletej, ktoré sú bežné a
porovnateľné s výdavkami detí v podobnom veku. Takto určené výživné zároveň zodpovedá aj príjmu
oboch rodičov.

19.Vzhľadom k tomu, že otec na výživu maloletej od septembra 2015 neprispieval žiadnym spôsobom,
vznikol mu za obdobie od 1.9.2015 do 12.9.2016 na výživnom dlh vo výške 1.800,-€ (12 mesiacov x
150,-€), ktorý mu súd povolil splácať v primeraných mesačných splátkach s prihliadnutím na jeho príjem.

20.O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.