Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. október 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Cob/93/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414202674
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8414202674.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů
1272/21, Nové Město, Praha 1, IČO: 264 29 705, Česká republika, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o.,
advokátska kancelária so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: D. J., nar.
XX.X.XXXX, bytom J. XXXX/XX, P., občianka SR, právne zastúpenej: Mgr. Marek Tauber, advokát, so
sídlom Hviezdoslavova 11, Spišská Nová Ves, o zaplatenie 292,- eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti

rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. 8Cb 47/2014-30 zo dňa 26.9.2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Vyššie označeným rozsudkom Okresný súd Kežmarok uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 1.657,27 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo
zmenkovej sumy 1.657,27 eur od 4.11.2010 do zaplatenia, 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy 1.657,27

eur od 20.12.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy
vo výške 5,52 eur, trovy konania vo výške 99,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 269,99 eur,
všetko v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ proti odporcovi návrhom podľa Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2009, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veci s

nízkou hodnotou sporu, uplatnil právo na zaplatenie pohľadávky. Právnym titulom návrhu je zmenka,
pričom návrh odôvodnil tvrdením, že ako indosatár je nadobúdateľom práv zo zmenky vystavenej
odporcom 16. 12. 2009 na sumu uvedenú v zmenke, pričom zmenkový dlžník sa zaviazal aj na úhradu
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od dátumu tam uvedeného do zaplatenia. Indosovaná
zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.
Za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k

zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ nezaplatil žiadnu časť dlžnej sumy, keďže zmenková listina je
opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedenú skutočnosť zistiť verejnou listinou.
Na rubopise zmenky je uvedený indosament, ktorým pôvodný veriteľ zmenku previedol na navrhovateľa.
Po zaplatení súdneho poplatku za návrh v súlade s čl. 5 ods. 2 Nariadenia súd doručoval odporcovi
kópiu návrhu na uplatnenie pohľadávky s vyplnenou časťou vzorového tlačiva C na odpoveď. Odporca
vo svojom vyjadrení zo dňa 14.7.2014 k tlačivu C uviedol, že si nie je vedomý, že by mal dlh u

navrhovateľa. Dlhuje
obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. sumu 700,- eur nie sumu 1.657,27 eur a jej sídlo je v
Bratislave a nie v Prahe. V ďalšom uviedol, že nebankové spoločnosti si nemajú navyšovať penále. Svoj
dlh vyrovná až sa pozbiera, nakoľko toho času chodí z podnájmu do podnájmu a nemá ani na živobytie.
Prišiel o byt, peniaze, nábytok a všetok svoj majetok.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení zo dňa 15.8.2014 k predmetnému vyjadreniu odporcu uviedol, že
skutočnosti uvádzané odporcom nie sú pre toto súdne konanie o zmenke právne významné. Nepriaznivásociálna situácia odporcu neteší navrhovateľa, avšak táto okolnosť nepredstavuje dôvod pre zamietnutie
návrhu čo i len z časti.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvého stupňa prijal záver, že odporca v konaní nepredložil také
listinné dôkazy, ktorými by preukázal ním tvrdené skutočnosti, čím neuniesol dôkazné bremeno. Z
prvopisu zmenky mal za preukázané skutkové tvrdenia navrhovateľa uvedené v návrhu. Zmenka, okrem
údaja o splatnosti, obsahuje všetky náležitosti predpísané čl. I. § 75 zák. č. 191/1950 Zb. Zákona
zmenkového a šekového. Napriek tomu nie je neplatná, keďže v zmysle čl. I. § 76 ods. 2 tejto právnej

úpravy, vo vlastnej zmenke, v ktorej nie je údaj splatnosti, platí, že je splatná na videnie. V prípade
žalovanej zmenky určil vystaviteľ pre predloženie zmenky na platenie lehotu 4 roky odo dňa vystavenia.
Z návrhu vyplýva, že remitent predložil odporcovi zmenku na platenie. Doložka „bez protestu“, ktorá je
na zmenke napísaná, zbavila remitenta povinnosti urobiť protest pre neplatenie a súčasne preniesla
dôkazné bremeno na preukázanie, že lehoty neboli dodržané, na odporcu (čl. I. § 46 ods. 1, 2 v spojení
s § 77 ods. 1 zmenkového zákona). Za predloženie zmenky na platenie sa všeobecne uznáva aj

jej uplatnenie na súde, navyše, podľa čl. I. § 53 ods. 1 v spojení s § 78 ods. 1 zmenkového zákona
zmeškaním lehoty majiteľ nestráca práva proti vystaviteľovi zmenky. V zmenkách platných na videnie
môže vystaviteľ v zmysle čl. I. § 5 v spojení s § 77 ods. 2 zmenkového zákona ustanoviť zúrokovanie
zmenkovej sumy. V danom prípade tak urobil sadzbou 0,25 % denne. Výška úrokovej miery, ktorú je
možné ustanoviť na vistazmenke, zmenkovým úrokom upravená nie je. Jej určenie sa ponecháva na

samotného vystaviteľa. Podľa prvej vety čl. I. § 16 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 1 zmenkového zákona
o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je riadny majiteľ, ak preukáže svoje právo nepretržitým
radom indosamentov, a to aj vtedy, ak je posledný z nich blankoindosamentom. Navrhovateľ zmenku
nadobudol indosamentom (rubopisom), aj keď zjavne k idosácii došlo až po splatnosti zmenky a stal sa
riadnym majiteľom zmenky. Preto môže podľa čl. I. § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového

zákona postihom žiadať od odporcu zmenkovú sumu s dojednanými úrokmi 6 % odo dňa splatnosti
a odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy. Na základe vyššie uvedeného prvostupňový súd
vyhovelnávrhuvplnomrozsahu,atonielenpokiaľsatýkauvedenejzmenkovejsumy,aleajzmenkového
úroku, ročného úroku a zmenkovej odmeny. O trovách konania rozhodol podľa čl. 16 Nariadenia,
pričom úspešnému navrhovateľovi tak bolo priznané právo na náhradu trov konania pozostávajúcich zo

zaplateného súdneho poplatku, ako aj trov právneho zastúpenia.

Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odporca odvolanie, ktorým žiadal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vec vrátil Okresnému súdu
Kežmarok na nové konanie a rozhodnutie, alebo alternatívne rozsudok zmenil v zmysle § 220 O.s.p.,

návrh zamietol v celom rozsahu a priznal odporcovi trovy prvostupňového konania, ako aj odvolacieho
konania. Odvolanie odôvodnil v súlade s § 205 ods. 2 písm. d), pretože súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, a v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) tým, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolaním napadol všetky výroky rozsudku,

keď uviedol, že je síce pravdou, že navrhovateľ si v predmetnom konaní uplatňuje právo vyplývajúce
z vlastnej zmenky, pričom vo všeobecnosti zmenka je charakterizovaná priamosťou, nespornosťou a
abstraktnosťou, avšak v danom prípade súd na základe skutkového stavu, ako aj súvisiacej judikatúry
nesprávne vec právne posúdil, pričom neprihliadal už na jeho vznesené námietky. V tomto smere
treba uviesť, že predmetná vlastná zmenka slúžila len na zabezpečenie hlavného záväzku, ktorým

bola úverová zmluva s ním uvedeným číslom (čo je zaznamenané aj na samotnej vlastnej zmenke)
uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom (Pohotovosť s.r.o.) a odporcom. Z vyššie uvedeného je podľa
opatrovníka odporcu nesporný kauzálny vzťah medzi pôvodným veriteľom a odporcom, a teda v zmysle
ustálenej judikatúry (a to aj napriek tomu, že na daný právny vzťah ešte neplatili ustanovenia zák. č.
129/2010 Z. z.) aj v čase podpisu zmluvy o úvere možno považovať zmenku v spotrebiteľskom vzťahu

za neprijateľnú podmienku. Vlastná zmenka vychádzala a zabezpečovala záväzok zo spotrebiteľskej
zmluvy, resp. zmluvy o spotrebiteľskom úvere, o ktorú ide bez ohľadu na skutočnosť, že veriteľ sa snažil
obísť práva na ochranu spotrebiteľa dojednaním režimu Obchodného zákonníka. V čase uzatvorenia
zmluvy platný zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR
č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, bol totiž osobitnou

právnou úpravou k všeobecnej úprave, ktorou je v prípade záväzku spotrebiteľa Občiansky zákonník,
a v častiach, ktoré spotrebiteľa nepoškodzujú. Zák. č. 258/2001 Z.z. v § 4 ods. 2 písm. g) ustanovil, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä - ročnú percentuálnu
mierunákladov;akniejeuvedená,spotrebiteľskýúversapovažujezabezúročnýabezpoplatkov.Ročnápercentuálna miera nákladov v úverovej zmluve uvedená nie je, z čoho jasne vyplýva, že pôvodný veriteľ
nikdy nemal ani nemá nárok požadovať od odporcu úroky ani poplatky. Pri spotrebiteľskom záväzku,
z ktorého plynie titul vystavenia zmenky, neplatí všeobecná teória abstraktnosti zmenky a jej prísnej

formálnosti. Práve naopak, konajúci súd musí v záujme naplnenia noriem na ochranu spotrebiteľa a
ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami a plneniami z nich naplniť kogentné
ustanovenie čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách a zabezpečiť, aby spotrebiteľ neprijateľnými zmluvnými podmienkami a plneniami z nich
plynúcimi nebol vôbec viazaný. Tento pozitívny záväzok štátu vo vzťahu k európskemu právu vo svetle

zásady lojality môže byť naplnený iba tak, že konajúci súd preskúma kauzu zmenky a zmluvný titul,
podľa ktorého sa postupník (v tomto prípade navrhovateľ, ktorý zmenku nadobudol) plynúcich nárokov
domáha. Je tak zrejmé, že pri tzv. spotrebiteľskej zmenke musí venovať žalovaným nárokom inú mieru
kvalifikovanej pozornosti, než v prípade obchodnej zmenky. V opačnom prípade by konajúci súd porušil
práva spotrebiteľa a záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii. Uvedenú logiku potreby
skúmania kauzy úkonu potvrdzuje aj ostatné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-419/11 Česká

spořitelna (14. 3. 2013), kde súd na účely posúdenia nárokov zo zmenky musel preskúmať celý titul
jej uplatnenia a povahu uplatňovaných nárokov. V súvislosti s použitím zmenky ako zabezpečovacieho
inštitútu v spotrebiteľských zmluvách sa zastáva názor, že podľa § 4 ods. 7 v aktuálnom období platného
zákona, ak spotrebiteľ použije na plnenie záväzkov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenku alebo
šek, musí si veriteľ počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmenky

o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Teda úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy sa považuje za
úver bezúročný a bez poplatkov. Zákonná povinnosť pritom
prirodzene zaťažuje právneho nástupcu veriteľa, a to bez ohľadu na to, či ide o štandardné postúpenie
pohľadávky alebo indosáciu zmenku. Teda ani v tomto smere nemôže ísť o dobromyseľnosť veriteľa,
ktorý mal a musel v čase postúpenia vedieť o zákonnej povinnosť zabezpečiť ochranu práv spotrebiteľa

podľa zákona. V predmetom prípade naviac išlo o účelové postúpenie práv zo zmenky na zahraničnú
spoločnosť, ktorá je založená a spriaznená s pôvodným veriteľom, aby boli obídené „riadne civilné
konania“ a takýmto spôsobom „využité“ konanie v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007, čo v prípade pôvodného veriteľa, ako aj navrhovateľa zjavne svedčí o konaní v rozpore
s dobrými mravmi, pričom takéto konanie sa v spotrebiteľskom práve nepripúšťa.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu zo dňa 22.5.2015 opätovne zdôraznil, že zmenka je
listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo navrhovateľa, ktorý predložil
ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku spĺňajúcu všetky formálne a materiálne náležitosti
predpokladané zák. č. 191/1950 Zb., čím dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu

zmenkovejsumyajejpríslušenstva,keďvočiformeaobsahuzmenkynebolizostranyodporcuvznesené
žiadne námietky. Navrhovateľ je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom
akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu, keď zmenka je samotným abstraktným záväzkom neakcesorickej
povahy, pričom nie je možné spájať či podmieňovať inými okolnosťami, než sú v zmenke uvedené.
Z ust. § 17 Zákona zmenkového a šekového vyplýva, že odporca vo všeobecnosti nie je oprávnený

znášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným
majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť odporca, tým menej tak môže činiť
sám súd. Právny zástupca odporcu uvádza svoj názor, že dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky
by mala predstavovať neprijateľnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov. V tomto smere
navrhovateľpoukázalnato,žesamotnýzákonospotrebiteľskýchúverochč.258/2001Z.z.pripúšťal,aby

na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka, pričom limitovaná
bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vystavenia. Pokiaľ odporca
poukazuje na rozhodnutie C-419/2011 a odvodzuje z neho povinnosť súdu skúmať z úradnej moci
postavenie odporcu ako spotrebiteľa, k tomuto uviedol, že v tomto konaní bola riešená celkom odlišná
prejudiciálna otázka, a to či vôbec súd má právomoc o žalobe konať a rozhodnúť, keď sa Súdny dvor

zaoberal postavením odporcu ako spotrebiteľa iba z dôvodu, že tento namietal svoje postavenie a
zároveň uvádzal svoje bydlisko v S. - teda odporca sám napádal právomoc Mestského súdu v Prahe
konať o návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001.
Rozsudok č. C-419/2011 sa týka odlišných právnych predpisov Európskej únie - Nariadenia Rady (ES) č.
44/2001, než konajúci súd v tomto konaní aplikuje Súdny dvor v bode 38 rozsudku C-419/2001 uvádza,

že „v každom prípade na preukázanie postavenia spotrebiteľa v zmysle čl. 15 ods. 1 Nariadenia č.
44/2011 nepostačuje len okolnosť, že zmenkový ručiteľ je fyzickou osobou“. Zároveň podporne poukázal
na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21. 11. 2013, ktoré
bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu žiadal,aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, s tým, že si zároveň uplatnil náhradu trov
odvolacieho konania.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok bez toho, že by nariadil odvolacie pojednávanie, na ktorom
by zopakoval či doplnil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa. Právnym dôsledkom takéhoto
preskúmania je viazanosť odvolacieho súdu skutkovým
stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1, 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Táto viazanosť sa
však netýka právneho posúdenia veci odvolacím súdom. Pri preskúmavaní rozsudku bol odvolací súd

viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať
z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimku však tvoria konania,
pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto
preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie odporcu je čiastočne
opodstatnené.

Predmetom preskúmavania je nárok zo zmenky uplatnený pôvodne navrhovateľom v cezhraničnom
spore na základe čl. V. ods. 3 a čl. VII. ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007 zo dňa 11. 7. 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu (ďalej len „Nariadenie“).

Ako už bolo konštatované, predmetom návrhu na začatie konania v danom prípade boli nároky zo
zmenky uplatňované za podmienok uvedených v Nariadení. Nie je preto možné v tejto súvislosti
aplikovať ust. § 175 O.s.p. o zmenkovom platobnom rozkaze. Rovnako však nie je možné ani to, aby
prvostupňový súd rozhodujúci o podanom návrhu, ako to bolo v prejednávanom prípade, posudzoval
nároky zo zmenky len v zmysle ustanovení Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. v tom

prípade (ako tomu bolo v prejednávanej veci), keď vystaveniu zmenky predchádzala spotrebiteľská
zmluva.

V preskúmavanej veci má súd rozhodnúť o nárokoch, ktoré si navrhovateľ uplatňuje zo zmenky,
ktoré nadobudol postúpením od pôvodného veriteľa odporcu. Podľa názoru odvolacieho súdu, zistené

skutočnosti poskytujú významné indície v prospech záveru, že ide o vyplnenú blankozmenku, ktorú
odporca podpísal pri uzavretí zmluvy o úvere so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o., keď z doposiaľ
vykonaného dokazovania (jednak zo skutočnosti uvádzaných odporcom v podanom odvolaní a rovnako
z čísla zmluvy uvedenej na predloženej zmenke) sa zdá, že účelom tejto zmenky je zabezpečiť pre
veriteľa zjednodušenie vymáhania nárokov z tejto úverovej zmluvy. Je preto potrebné v prípade, že z

vykonaného dokazovania vyplynie, že skutočne ide o zabezpečovaciu zmenku, ktorou sa zabezpečoval
záväzok vyjadrený v zmluve o úvere uzavretej s odporcom, bezpečne zistiť, či vo veci nebol vydaný
rozhodcovský rozsudok a tento nebol následne vymáhaný v rámci exekučného konania, s tým, že ak sa
tieto skutočnosti preukážu, je potrebné, aby si prvostupňový súd nechal pripojiť exekučný spis za účelom
preukázania, či spoločnosť Pohotovosť s.r.o. poskytla odporcovi úver v rámci svojej podnikateľskej

činnosti a odporca ho prijal na iný, než na podnikateľský účel, v dôsledku čoho by sa úverová zmluva
kvalifikovalaakozmluvaoúverevzmysle§497vspojenís§261ods.3písm.d)Obchodnéhozákonníka
s tým, že Pohotovosť s.r.o. sa môže v prípade, ak to bude preukázané, kvalifikovať ako dodávateľ v
zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka a odporca ako spotrebiteľ v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka, a zmluva samotná by sa následne kvalifikovala ako spotrebiteľská zmluva v zmysle § 52

ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak bol v uzneseniach exekučného súdu v tejto veci vyslovený názor,
že zmluvné podmienky dohodnuté v tejto zmluve o úvere sú v rozpore s dobrými mravmi, v dôsledku
toho by bola táto zmluva absolútne neplatná.

V preskúmavanej veci však nároky neuplatňuje veriteľ (Pohotovosť s.r.o.), ale tretia osoba (navrhovateľ),

a to nie na základe zmluvy, ale na základe zmenky vystavenej pôvodne odporcom ako blankozmenka
a idosovanej na navrhovateľa. Vzhľadom na principiálnu
povahu zmenky môže takýto spôsob uplatňovania výrazne uľahčiť pozíciu navrhovateľa - indosanta
a prenášať podstatnú časť dôkazného bremena na dlžníka, ktorý však v prerokovanej veci nezostal
nečinný a vo vyplnenom tlačive C nielenže neakceptoval pohľadávku z dôvodu, že si nie je vedomý,

že by mal dlh u navrhovateľa. Dlhuje obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. sumu 700,- eur,
nie sumu 1.657,27 eur, a jej sídlo je v Bratislave a nie v Prahe. V ďalšom uviedol, že nebankové
spoločnosti si nemajú navyšovať penále s tým, že súd prvého stupňa sa nijako s týmito námietkamiodporcu nevysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia a rovnako nijako nezdôvodnil, prečo nepristúpil
k vykonaniu dokazovania v smere, ako to navrhol.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl pri aplikácii
práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny
právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorý znemožní účastníkovi konania

realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Je ním nielen procesný postup súdu, ale aj jeho
rozhodnutie, z ktorého účastník nemôže uplatniť svoje práva.

Občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti. Podľa toho treba rozumieť právo na
istotu pri aplikácii práva súdom, a to v rozsahu zabezpečujúcom naplnenie spravodlivej ochrany

subjektívnych práv účastníkov zaručených Ústavou SR (právo na súdnu ochranu čl. 46 a násl. Ústavy
SR) v súlade s právom na spravodlivý súdny proces zaručeným čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z procesného hľadiska je
sudcovou činnosťou povinnosť zabezpečiť výkon spravodlivosti tak, aby nedošlo k jej odopretiu (§ 1,
3 Občianskeho súdneho poriadku). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa

čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nároku a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (rozhodnutie Ústavného súdu
SR vo veciach sp. zn. IV.ÚS 115/03, sp. zn. III.ÚS/60/04).

Poukazujúc na vyššie uvedené odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa sa v odôvodnení nijako
nevysporiadal s týmito relevantnými námietkami odporcu, ale len konštatoval, že odporca v konaní

nepredložil také listinné dôkazy, ktorými by preukazoval ním tvrdené skutočnosti, čím neuniesol dôkazné
bremeno.

Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR, je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia
jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie

má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne
správne, zákonu celkom zodpovedajúce rozhodnutie a náležité, t.j. zákonom vyžadovaným spôsobom
odôvodnené rozhodnutie, napĺňa ústavné
kritéria vyplývajúce preň z Ústavy SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Rozhodnutie súdu musí dať dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Preto aj posúdenie

namietanej otázky, že odporca zmenku nepodpísal, ako aj toho, že vec nepatrí do pôsobnosti
Európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu, nakoľko je spotrebiteľského charakteru,
musí odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa obsahovať a súd prvého stupňa musí uviesť
dostatočné a relevantné dôvody, na základe ktorých uvedenú námietku posúdil. Je nevyhnutné, aby
sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a

právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie podstatné a právne významné. Najmä, ak
dôvody neplatnosti sa týkajú dojednaného vyplňovacieho práva zmenky, ako aj to, že zmenka je v
spotrebiteľskom vzťahu neprijateľnou podmienkou, s tým, že sporná zmenka slúžila na zabezpečenie
hlavného záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čím malo dôjsť k obídeniu práv na ochranu
spotrebiteľa, ako aj Smernice Rady 93/13/EHS, ktoré boli opatrovníkom odporcu vznesené už pred

prvostupňovým súdom. Podľa odvolacieho súdu však napadnutý rozsudok okresného súdu uvedené
atribúty ust. § 157 ods. 2 O.s.p. nespĺňa a uvedené nedostatky robia napadnutý rozsudok okresného
súdu v tomto rozsahu nepreskúmateľným v inštančnom postupe a zároveň predstavujú zásah súdu do
práv účastníkov na spravodlivé súdne konanie.

Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a v
rozsahu zrušenia vec vracia Okresnému súdu Kežmarok na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), pretože
prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniami (§ 205ods. 1 písm. d) O.s.p.) a zároveň jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 205 ods. 1 písm. f) O.s.p.).

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že v prejednávanej veci svoje nároky neuplatňuje veriteľ (Pohotovosť
s.r.o.), ale tretia osoba (navrhovateľ), a to nie na základe zmluvy, ale na základe zmenky vystavenej
pôvodne odporcom ako blankozmenka, a indosovanej na navrhovateľa. Vzhľadom na principiálne
abstraktnú povahu zmenky môže takýto spôsob uplatnenia výrazne uľahčiť pozíciu navrhovateľa -
indosanta a prenášať podstatnú časť dôkazného bremena na dlžníka - spotrebiteľa, ktorý v prerokovanej

veci však nezostal nečinný a dal súdu prvého stupňa relevantnú odpoveď. Pokiaľ sa týka individuálneho
dojednania vyplňovacieho práva zmenky, v tejto súvislosti je potrebné poukázať na vymedzenie
ustanovenia čl. III. ods. 2 Smernice 93/13/EHS, keď zároveň všeobecne známe skutočnosti svedčia
o tom, že takáto zmenka je podpísaná takmer ku každej zmluve o úvere, s ktorej vymáhaním sa
Pohotovosť s.r.o. obrátila na súd. Z tohto možno predbežne usúdiť, že podpísanie blankozmenky
dlžníkom - spotrebiteľom je faktickým podkladom uzavretia právneho vzťahu zmluvy o úvere zo strany

veriteľa spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., resp. aspoň predpokladom poskytnutia plnenia z tejto zmluvy
(úveru). To znamená, že spotrebiteľ nemá reálnu možnosť ovplyvniť obsah tejto zmluvnej podmienky a je
povinný akceptovať, že musí podpísať blankozmenku. Je síce pravdou, že z § 10 Zákona zmenkového
a šekového vyplýva, že ani prípadné doplnenie blankozmenky v rozpore s dohodou nespôsobuje
jej neplatnosť a dlžník sa takémuto postupu môže brániť námietkami, ktoré sú však v zmysle § 17

Zmenkového a šekového zákona sťažené prípadne tak, ako to bolo v prejednávanej veci, keď bola
zmenka indosovaná. V tomto prípade totiž je možné voči indosatárovi uplatniť námietky z pôvodného
kauzálneho vzťahu medzi indosantom a dlžníkom v zásade len vtedy, ak indosatár vedome konal na
škodu dlžníka. Podľa názoru odvolacieho súdu, takéto ustanovenie spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán, pretože

favorizuje veriteľa pri uplatňovaní svojich nárokov a fakticky (najmä vďaka abstraktnej povahe zmenky)
prenáša na dlžníka dôkazné bremeno, a to neexistenciu výšky pohľadávky. Ust. § 6 ods. 1 Smernice
č. 93/13/EHS vyžaduje od členských štátov zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol nekalými podmienkami
viazaný. V prípadoch, ako je uplatnený nárok zo zmenky, možno toto zmysluplne realizovať len tak, že
súd bude aj bez námietky skúmať kauzu právneho vzťahu krytého zmenkou, a v prípade, že dospeje

k záveru, že tento vzťah je spotrebiteľským právom, musí ho skúmať tak, ako keby neboli uplatnené
nároky zo zmenky ale priamo zo zmluvy. Okrem toho možno, podľa odvolacieho súdu, túto požiadavku
zabezpečiť len tak, že sa nebudú aplikovať ustanovenia zmenkového práva tak, že voči indosatárovi
zmenky sa bude možno na kauzálny právny vzťah krytý zmenkou odvolať bez obmedzenia, teda bez
ohľadu na to, či pri nadobúdaní zmenky konal alebo nekonal na škodu dlžníka.

V ďalšom konaní je úlohou súdu prvého stupňa vec náležite právne posúdiť vrátane riadneho
zdôvodneniasvojhorozhodnutia,ktorýmsavysporiadasovšetkýmirelevantnýminámietkamiúčastníkov
spolu s vysvetlením, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil v súlade s náležitosťami
odôvodnenia rozhodnutia vyplývajúcimi z ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.