Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. november 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/204/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115230889
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8115230889.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Martina Kopinu, v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia
s.r.o., so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, právne zastúpeného Mgr. Hendrich
Schindler, advokát, advokátska kancelária so sídlom ul. Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
40 887 481 proti žalovanej: P. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX E., o zaplatenie 247,82 eur

s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 9C/512/2015-24 zo
dňa 24.03.2016, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v napadnutej časti, t.j. okrem výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v
rozsahu zrušenia vracia vec súdu 1. inštancie na ďalšie konania a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd 1. inštancie I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo

výške 126,83 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 180 € odo dňa 27.06.2014
až do 02.10.2014, vo výške 5,15 % ročne zo sumy 126,83 € od 03.10.2014 až do zaplatenia, a to do 3
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Výrokom
III. vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Právne odôvodnil súd 1. inštancie svoje rozhodnutie ust. § 1 ods. 3 písm. l), § 2 písm. c) a § 24, § 9

ods. 2 písm. i) a § 11 ods. 1 písm. b) zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov, ust. § 2 písm. a), c) a d) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
ust. § 7 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Súd 1. inštancie konštatoval, že žalobca je podnikateľom, ktorý vykonáva podnikanie v zmysle § 2
ods.1 Obchodného zákonníka - Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne
podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Ziskom pri

poskytovaní úveru je odplata za tento úver - úrok. Podľa § 497 Obchodného zákonníka - Zmluvou o
úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Žalobca tvrdí,
že jeho úver je bezúročný. Zároveň je však v Rámcovej zmluve (ktorá tvorí akési Všeobecné obchodné
podmienky) uvedené, že okrem poskytnutej istiny je klient - žalovaný poskytnutý zaplatiť veriteľovi
poplatok spojený so spracovaním a poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti

od výšky úveru a doby splatnosti úveru. Deklaráciu žalobcu o poskytnutí bezúročného úveru považuje
súd za klamlivú obchodnú praktiku. Súd totiž považuje za nelogické, aby žalobca podnikal na finančnom
trhu bez snahy dosiahnuť zisk, ktorého vyjadrením pri úvere (alebo pôžičke) je práve odplata vo forme
úrokov. Naopak, svoj zisk označuje ako „poplatok za poskytnutie úveru“, ktorý predstavuje poplatok za
spracovanie a poskytnutie úveru. Toto vymedzenie poplatku evokuje zdanie, že ide o skutočné náklady,
ktoré žalobca má so spracovaním a poskytnutím úveru, čo odporuje princípu podnikania - dosahovania

zisku, keďže tento poplatok by mal žalobcovi refundovať iba skutočne vynaložené náklady. Zmysel
poplatku za poskytnutie úveru (pričom skutočné náklady súvisiace so spracovaním a poskytnutím úveruzrejmé nie sú) sa prejavuje konštatovaním, že jeho výška je určená individuálne v závislosti od výšky
úveru a doby splatnosti úveru. Z uvedeného vymedzenia je tak nespochybniteľné, že poplatok za
poskytnutieúverubuďcelkomalebovrozhodujúcejčastitvoríziskžalobcuakododávateľa.Vzhľadomna

to, že cena úveru nie je vyjadrená zrozumiteľne, jasne a určite, je možné preskúmavať aj jej primeranosť.
Súd 1. inštancie konštatoval, že v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) zákona 129/2010 Z.z. úrokovú sadzbu
spotrebiteľského úveru neobsahuje, je poskytnutý úver bez úrokov a bez poplatkov. Tento záver platí
aj vo vzťahu k poplatkom za vynaložené náklady vo výške 65,- eur. Preto sa s nimi podrobnejšie
súd 1. inštancie nezaoberal. Pri úvere vo výške 180,- eur poskytnutom na obdobie jedného mesiaca,

predstavujeodplata-poplatok55,99eurvýškucca30%,čopriročnomvyjadreníje360%.Takátoodplata
je bez ďalšieho neplatná aj pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Keďže súd
zastáva názor, že poskytnutý úver je bez úrokov a poplatkov, žalovaná je povinná vrátiť iba poskytnutú
istinu vo výške 180,- eur, z ktorej dňa do rozhodnutia súdu vrátila 53,17 eur (dňa 02.10.2014) a preto
dlžná suma je 126,83 eur.
Základná úroková sadzba ECB ku dňu 27.03.2013 bola 0,75% ročne a potom výška úrokov z omeškania

je 5,25% ročne.

3. Výrok o trovách konania odôvodnil súd 1. inštancie ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,
účinného do 30.06.2016. Žalobca požadoval zaplatenie sumy 247,82 eur + 3,23 eur (5,15% p.a. úroky
z omeškania zo sumy 235,99 eur od 27.06.2014 do 02.10.2014) + 13,88 eur (5,15% p.a. úroky z

omeškania zo sumy 182,82 eur od 03.10.2014 do 24.03.2016) = 264,93 eur a priznaná mu bola suma
126,83 eur + 2,46 eur (5,15% p.a. úroky z omeškania zo sumy 180 eur od 27.06.2014 do 02.10.2014) +
9,63 eur (5,15% p.a. úroky z omeškania zo sumy 126,83 eur od 03.10.2014 do 24.03.2016) = 138,92 eur.

4. Proti tomuto rozsudku včas podala odvolanie žalovaná. Uviedla, že odvolanie podáva v časti o

zaplatenie 247,82 eur z dôvodu, že sa nemohla vyjadriť k uzneseniu v lehote 15 dní od prevzatia, lebo
bolo pracovne v zahraničí a uznesenie prebrala jej sestra, ktorá mala splnomocnenie na preberanie
pošty. Čo sa týka žaloby, žalobca uviedol, že vrátila iba 53,17 eur dňa 02.10.2014, ale v skutočnosti
vrátila 30.06.2014 sumu 54,- eur, 28.07.2014 sumu 54,- eur a 02.10.2014 sumu 53,- eur, na čo má aj
potvrdenie, ktoré priložila. Preto žiadala uvedené skutočnosti prešetriť. K odvolaniu predložila aj detail

obratu na čiastku 54,- eur dňa 28.07.2014, 54,- eur dňa 30.06.2014 a 53,- dňa 02.10.2014. Na výzvu
súdu 1. inštancie odvolanie doplnila tak, že napáda I. výrok rozsudku, ktorým súd rozhodol, že je povinná
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 126,83 eur s úrokmi z omeškania. V ostatných častiach rozsudok
nenapáda. Keďže súd vychádzal pri rozhodovaní iba z tvrdenia, ktoré uviedol žalobca, zavial žalovanú
na úhradu rozdielu medzi sumou 180,- eur a 53,17 eur, teda na zaplatenie sumy 126,83 eur, keďže

konštatoval, že žalobca nemá nárok na príslušenstvo, keďže úver je bezúročný a bez poplatkov. Ona
žalovanému uhradila sumu 54,- a 54,- eur ešte pred podaním žaloby, teda dňa 30.06.2014 a 28.07.2014.
Tieto skutočnosti nemohla oznámiť, keďže sa zdržiavala v zahraničí. Výzvu na vyjadrenie k predmetnej
žalobe prevzal jej sestra, ktorá má plnú moc na preberanie zásielok, avšak až po návrate domov, mohla
zabezpečiť doklady, ktoré preukazujú platby na úver. Medzitým už súd rozhodol. Preto navrhla rozsudok

vo výroku I. zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Mala za to, že ju súd môže zaviazať iba na úhradu
sumy vo výške 19,- eur, ale túto už dňa 05.07.2016 uhradila.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že úhrady vo výške 54,- eur zo dňa 30.06.2014 a 28.07.2014
žalobca eviduje, avšak tieto sa nevzťahujú na poskytnutý úver. Nakoľko žalovaná požiadala o posunutie

splatnosti úveru, účastníci zmluvy o úvere uzatvorili dohodu o predĺžení doby splatnosti úveru, pričom
poplatok za uzatvorenie tejto dohody bol 53,83 eur. Zároveň poukázal na výpisy z účtu, ktoré predložila
žalovaná, z ktorým sa potvrdzuje táto skutočnosť, keďže v časti doplňujúce údaje je v oboch úhradách
uvedené úhrada za predĺženie Nataliya Peleyeva. Žalovaná nijakým spôsobom nepreukázala, že by
dôkazy použité v odvolaní objektívne nemohla predložiť už v základom konaní, čím neboli splnené

podmienky uvedené v § 366 Civilného sporového poriadku, preto navrhol rozsudok potvrdiť a uplatnil si
trovy odvolacieho konania vo výške 21,58 eur + režijný paušál 8,58 eur + 20 % DPH, celkom 36,19 eur.

6. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu 1. inštancie v napadnutej
časti, t.j. okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, to znamená vo vyhovujúcom výroku

a vo výroku o trovách konania v zmysle zásad uvedených v ust. § 379 a § 380 Civilného sporového
poriadku, účinného od 01.07.2016 (ďalej CSP) s použitím ust. § 470 ods. 2 CSP zobral do úvahy, že ide
o spor s ochranou slabšej strany a ust. § 296 CSP, že spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky
skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej,ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú a zistil,
že odvolanie žalovanej v napadnutej časti je dôvodné.

7. Súd 1. inštancie konštatoval, že žalobca skutočne poskytol žalovanej úver vo výške 180,- eur
formou elektronickej diaľkovej komunikácie, s jednorazovým čerpaním bezhotovostným prevodom z
účtu v banke Veriteľa na bankový účet Spotrebiteľa, uvedený v záhlaví Zmluvy v deň uzavretia Zmluvy
najneskôr v nasledujúci pracovný deň po uzavretí Zmluvy a Spotrebiteľ sa zaväzuje vrátiť Veriteľovi Úver
s príslušenstvom v celkovej výške 235,99 eur bezhotovostne, na bankový účet Veriteľa. Táto zmluva

bola uzatvorená na dobu určitú, so splatnosťou úveru a príslušenstva dňa 26.06.2014. Celkove náklady
spotrebiteľa boli tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou 55,99 eur. Súd 1.
inštancie konštatoval, že deklaráciou žalobcu o poskytnutie bezúročného úveru považuje za klamlivú
obchodnúpraktiku.Považujezanelogické,abyžalobcapodnikalnafinančnomtrhubezsnahydosiahnuť
zisk, ktorého vyjadrením pri úvere je práve odplata vo forme úrokov. Zmysel poplatku za poskytnutie
úveru sa prejavuje konštatovaním, že jeho výška je určená individuálne, v závislosti od výšky úveru a

do doby splatnosti úveru. Z uvedeného vymedzenia je tak nespochybniteľné, že poplatok za poskytnutie
úveru, buď celkom alebo v rozhodujúcej časti tvorí zisk žalobcu ako dodávateľa. Súd 1. inštancie preto
konštatoval, že vzhľadom na to, že cena úveru nie je vyjadrená zrozumiteľne, jasne a určite, je možné
preskúmavať aj jej primeranosť. Keďže zmluva predložená žalobcom úverovú sadzbu neobsahuje,
je poskytnutý úver bez úrokov a bez poplatkov. Súd 1. inštancie konštatoval, že tento záver platí aj

vo vzťahu k poplatkom za vynaložené náklady vo výške 65,- eur, preto sa s nimi bližšie nezaoberal.
Skutočné náklady na rôzne výzvy a upomienky preukázané neboli a upomienky podľa súdu nemôžu mať
sankčný charakter. Súd 1. inštancie ďalej konštatoval, že odplata vo výške poplatku 55,99 eur v celkovej
výške 30 % je v ročnom vyjadrení 360 % a je bez ďalšieho neplatná pre rozpor s dobrými mravmi podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaná mala vrátiť poskytnutú istinu vo výške 180,- eur, z ktorej do dňa

rozhodnutia mala vrátiť 53,17 eur dňa 02.10.2014 a dlžná suma predstavuje tak matematicky 126,83 eur.

8. V priebehu odvolacieho konania, žalovaná ako spotrebiteľka predložila ďalšie dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Tieto boli predložené do vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu. Keďže ustanovenia
o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa na konania v sporoch s ochranou

slabšej strany nepoužijú a žalovaná nebola zastúpená advokátom, odvolací súd zobral odvolacie
námietky žalovanej do úvahy, pričom ide o dôkazy, ktoré spochybňujú celkovú výšku uhradenej sumy
žalovanou.

9. Žalobca sa vo vyjadrení nebráni tým, že by úhrady vo výške 54,- eur zo dňa 30.06.2014 a 28.07.2014

nedostal, práve naopak, uvádza, že ich eviduje, avšak tieto sa nemajú vzťahovať na poskytnutý úver, ale
majú sa vzťahovať k posunutiu splatnosti úveru účastníkmi zmluvy o úvere a k dohode o predĺžení doby
splatnosti úveru, pričom poplatok za uzavretie tejto dohody bol 53,83 eur. Súd 1. inštancie sa podrobne
zaoberalplatnosťouúveruiplatnosťoudojednaní,avšakúhradamivovýške54,-eurzodňa30.06.2014a
28.07.2014 sa nezaoberal, ani zaoberať nemohol z dôvodu, že žalovaná príslušné doklady nepredložila.

Zároveň sa nemohol ani zaoberať požiadavkou žalovanej o posunutie splatnosti úveru účastníkmi
zmluvy a dohodou o predĺžení doby splatnosti úveru, pričom poplatok za to mal tvoriť sumu 53,83
eur. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že žalovaný mal ako prílohu predložiť dohodu o predĺžení
doby splatnosti úveru, avšak túto odvolaciemu súdu nepredložil. Zároveň žalobkyňa v doplnení dôvodov
odvolania uvádza, že sumu 19,- eur dňa 05.07.2016 zaplatila, avšak doklad o zaplatení nepredložila.

10.Pretoneostávaodvolaciemusúduibarozsudoksúdu1.inštancievnapadnutejčasti,t.j.okremvýroku
o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti zrušiť podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a v zmysle § 391
ods. 1 CSP vrátiť súdu 1. inštancie na ďalšie konanie.

11. Úlohou súdu 1. inštancie bude zaoberať sa dôvodmi uvedenými v odvolaní žalovanej, teda zistiť, či
žalovaná celý dlh zaplatila a aký má tento dlh vo vzťahu k uzavretej zmluve charakter. Súd 1. inštancie
v novom rozhodnutí rozhodne i o trovách odvolacieho konania podľa ust. § 396 ods. 3 CSP.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu Prešov pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.