Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. november 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/211/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716206685
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5716206685.1

Rozhodnutie

Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci žalobcu: E. Q.,
S.. XX.XX.XXXX, M. L.. V. XXXX/XX, X., právne zastúpený: STEHURA & partners, v.o.s., Advokátska
kancelária so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 47246863, proti žalovanému: PROFI
CREDIT, Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 357 927 52, právne zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47

233 516, v konaní o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8500014232 zo dňa 9.08.2012, uzatvorená medzi
žalobcom a žalovaným je neplatná.

II. Žalobca má právo voči žalovanému na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 9.06.2016, sa žalobca domáhal určenia neplatnosti dohody
o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500014232 uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným dňa 8.08.2012. Napriek tomu, že táto dohoda, ktorá má zabezpečovať
poskytnutý úver, je na samostatnej listine, jej podmienky neboli dohodnuté individuálne. Žalobca ďalej
uviedol nasledovné: Systém ochrany spotrebiteľov zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých
zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza

vznevýhodnenompostavení,pokiaľideojehovyjednávaciusilu,čohovediekpristúpeniunapodmienky
pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Spotrebiteľ je už v čase vzniku
právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom výkon zrážok nepodlieha už
nijakej autorizácii, čím môže byť spotrebiteľ vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa.
Na základe uvedeného ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 Občianskeho
zákonníka.

Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu ale na
subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Pri zmluve so zmluvnými
podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie prichádza do
úvahy ich súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ nedokáže tieto zmluvné
podmienky vyhodnotiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje postihnúť majetok spotrebiteľa v podobe
mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez

predchádzajúceho posúdenia súdom, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa.
Vykonávaním zrážok zo mzdy na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný dosiahne
aj uspokojenie tých nárokov, ktoré neprešli súdnou kontrolou prijateľnosti podľa ust. § 53 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy, tak ako to vyplýva z formulárovej zmluvy,
neobsahuje špecifikáciu pohľadávky tvoriacej zabezpečený nárok a žalovaný sa prostredníctvom nej
môže domôcť aj vymoženia nárokov mimo istiny a zákonného príslušenstva. Zrážky zo mzdy žalobcu

sa vykonávajú na plnenie, na ktoré žalovaný nemá nárok, nakoľko zmluva o revolvingovom úvere,
je v zmysle ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. považovaná za bezúročnú a bez poplatkov. Zuvedeného teda vyplýva právny záujem žalobcu ako spotrebiteľa na určení neplatnosti neprijateľnej
zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení účastníkov spotrebiteľskej zmluvy.

2. Dňa 18.07.2016 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe, ktorý
uviedol nasledovné: Žalovaný spochybňuje tvrdenia žalobcu, ktoré nasvedčujú tomu, že bol nútený
uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Zmyslom písomnej formy právneho úkonu je okrem iného
zabezpečenie určitej formy právnej istoty a stability v zmluvnom vzťahu pred situáciou, kedy by
jeden z účastníkov tvrdil ohľadom vzájomného vzťahu niečo iné. Žalovaný poukázal na ust. § 35

ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať
nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä podľa vôle toho, kto právny úkon urobil. Z konania
žalobcu vyplýva, že dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá patrí medzi zákonné spôsoby zabezpečenia
pohľadávky, uzavrel. Tvrdenie o tom, že táto dohoda má byť neprijateľnou podmienkou je v rozpore
so zákonom. Neprijateľnou podmienkou je v zmysle platnej právnej úpravy, ktoré sa odchyľuje od
zákona v neprospech spotrebiteľa, nie však taká, ktorá preberá obsah zákonnej úpravy. Žalovaný

je toho názoru, že dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy nespôsobuje nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ani neobmedzuje jeho práva, aj napriek tomu,
žalobca nemal možnosť ovplyvniť obsah dohody. Je v rozpore so zákonom č. 129/2010 Z.z. tvrdiť, že
dohoda o zrážkach zo mzdy je problematickým spôsobom zabezpečenia pohľadávky, keďže tento zákon
považuje dohodu o zrážkach zo mzdy za jeden z troch prípustných zabezpečovacích inštitútov. Tvrdenie

žalobcu, že zabezpečovaná pohľadávka nie je v dohode o zrážkach zo mzdy úplne konkretizovaná je
v rozpore s ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko vymedzenie zabezpečenej pohľadávky
bude prirodzene odkazovať na hlavný vzťah, z ktorého táto pohľadávka vznikla. Označenie pohľadávky,
ktorej sa zabezpečenie týka, je v tomto prípade z hľadiska identifikácie zabezpečenej pohľadávky
dostatočneurčité,uvedenievýškypohľadávkynieanivzmysleprávnejnormy,anivzmyslevšeobecných

požiadaviek na určitosť právneho úkonu potrebné. Dohoda o zrážkach zo mzdy môže zabezpečiť aj
budúcu pohľadávku, ktorú bude možné identifikovať viazanosťou na konkrétny právny dôvod existencie.
Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonným spôsobom zabezpečenia pohľadávky a pre jej uplatnenie sa
žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nepredpokladá ani nevyžaduje. Ak vnútroštátna právna úprava
upravuje tento spôsob zabezpečenia, potom logicky nemôže ísť o neprijateľnú podmienku. Na základe

uvedeného žalovaný žiada, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 23.11.2016, ktorého sa zúčastnil právny zástupca
žalobcu. Žalobca, žalovaný a právny zástupca žalovaného sa pojednávania nezúčastnili. Právny
zástupca žalovaného požiadal o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní v podaní doručenom súdu dňa
21.11.2016,vktoromzároveňvyjadrilsúhlasspojednávanímarozhodnutímvovecivjehoneprítomnosti.

4. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol nasledovné: Žalobca podal žalobu, pretože má
za to, že daná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprimeranú zmluvnú podmienku, preto má
v zmysle ust. § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa právo domáhať sa ochrany svojich práv na
súde. Čo sa týka samotnej dohody, žalobca vychádza z tézy, ktorú vyslovila aj komisia pre posudzovanie

podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktikách zo dňa 21.11.2011, ktorá
danú zmluvnú podmienku klasifikovala ako v rozpore s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
nakoľko táto spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Tento
zabezpečovací inštitút umožňuje žalovanému siahnuť na majetkové práva žalobcu ako spotrebiteľa
bez toho, že by prešlo objektívnou kontrolou, či už zo strany súdu alebo štátneho orgánu, či má

vlastne nárok na takéto zrážky zo mzdy. Žalobca má za to, že žalovanému ako dodávateľovi, resp.
poskytovateľovi úveru tento inštitút umožňuje vymáhať si pohľadávku mimo súdneho konania. Žalobca
tiež poukázal na to, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 18C/44/2016, v rámci ktorého
už bol vydaný rozsudok, sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia voči žalovanému,
vzniknutého práve z tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nakoľko táto zmluva bola tunajším súdom

posúdená ako v rozpore so Zákonom o ochrane spotrebiteľa, pretože neobsahuje podstatné náležitosti,
resp. tieto podstatné náležitosti sú uvedené v neprospech spotrebiteľa. Na základe uvedeného žalobca
plnil viac ako mal , t.j. plnil bez právneho dôvodu, na základe čoho mu boli vykonávané aj zrážky zo
mzdy. Rozsudok, na ktorý poukazuje právny zástupca žalobcu, nie je ešte právoplatný, t.j. konanie
nie je právoplatne skončené, nakoľko žalovaný podal odvolanie, avšak v každom prípade ide o

zmluvy formulárové, ktoré sú štandardnou súdnou praxou posudzované ako v rozpore so Zákonom o
spotrebiteľských úveroch. Už samotný tento stav, ktorý nastal znamená, že táto dohoda o zrážkach zo
mzdy predstavuje neprimeranú, teda neplatnú zmluvnú podmienku, nakoľko na jednej strane súd povie,
že žalobca už zaplatil žalovanému viac ako mal, na druhej strane by zamestnávateľ žalobcu muselžalovanému vyplácať na základe tejto dohody fiktívny neexistujúci záväzok. Na základe uvedeného sa
žalobca domáha, aby bola táto dohoda vyhlásená za neplatnú a súd žalobe žalobcu vyhovel v plnom
rozsahu.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu,
a to Zmluvou o revolvingovom úvere č. 8500014232 zo dňa 9.08.2012 vrátane Dohody o zrážkach zo
mzdy, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp.zn. 5C/140/2016 a kópiou rozsudku tunajšieho súdu č.k.
18C/44/2016 - 31 zo dňa 25.08.2016 a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Dňa 9.08.2012 uzatvoril žalobca ako dlžník so žalovaným ako veriteľom Zmluvu o revolvingovom
úvere č. 8500014232, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi revolvingový úver vo výške 840,-
eur, ktorý sa žalobca zaviazal uhradiť formou pravidelných mesačných splátok úveru vo výške 47,69 eur.
Súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere bola, okrem iného, Dohoda o zrážkach zo mzdy, uzatvorená
podľa ust. § 551 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej je zamestnávateľ dlžníka, za účelom

zabezpečenia pohľadávky veriteľa, povinný vykonávať v prospech veriteľa mesačné zrážky zo mzdy
dlžníka a tieto odvádzať na účet veriteľa.
7. Podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa

vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa ust. § 53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ

nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.

9. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

10. Podľa § 54 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

11. Podľa 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

12. Podľa článku 3 odsek 1 Smernice Rady 93/13/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutásapovažujezanekalúaknapriekpožiadavkedôvery,spôsobíznačnúnerovnováhuvprávach
a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

13. Podľa článku 3 odsek 2, prvá veta Smernice Rady 93/13/EHS, podmienka sa nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu
podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

14. Podľa článku 5 Smernice Rady 93/13/EHS, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky
ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom
zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretáciapriaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupom stanovenými
v článku 7.

15. Podľa článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

16. Podľa ust. § 551 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len „Občiansky zákonník“) uspokojenie
pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy;
zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

17. Z vykonaného dokazovania, a to najmä z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu
mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol, na základe Zmluvy o revolvingovom

úvere č. 8500014232 uzavretej dňa 9.08.2012 spotrebiteľský vzťah, v ktorom vystupoval žalobca
ako spotrebiteľ a žalovaný ako veriteľ, ktorý v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti poskytol
spotrebiteľovi revolvingový úver, ktorý sa spotrebiteľ zaviazal uhradiť formou pravidelných mesačných
splátok. Za účelom zabezpečenia záväzku žalovaného uzatvoril žalovaný so žalobcom, súčasne so
Zmluvou o revolvingovom úvere, dňa 9.08.2012 Dohodu o zrážkach zo mzdy žalobcu č. 8500014232.

18. Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka v občiansko-právnych vzťahoch vrátane zmluvných
vzťahov majú účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu
nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať, aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v
budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. Predmetná dohoda

o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná. Svojím
obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa,
teda žalobcu. Pri uzatváraní dohody dlžník, teda spotrebiteľ musí vedieť pohľadávku akého druhu
zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Suma 840,- eur v bode I. dohody o zrážkach
zo mzdy bola uvedená len v súvislosti s označením budúceho poskytnutia úveru na základe žiadosti o

poskytnutie revolvingového úveru. Neurčité bolo aj zmluvné dojednanie v dohode o zrážkach zo mzdy
týkajúce sa výšky splátok. Podľa dohody, ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná
v dohodnutej výške, bez ohľadu na dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad
dohodnutú sumu. Neurčitosť zmluvného dojednania o výške zrážok má za následok neplatnosť dohody.
Uvedené ustanovenie predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa,

ktorý má byť bezpodmienečne uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Neprípustné
navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku predstavuje obchádzanie náležitosti dohody o výške
mesačných zrážok zo mzdy. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že žalobca ako spotrebiteľ
mal možnosť odmietnuť zabezpečovací prostriedok poskytovaného úveru. Žalovaný nepreukázal ani
skutočnosť, že žalobcu poučil o následkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy.

19. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku
v neprospech spotrebiteľa. Generálny zákaz použitia neprijateľných zmluvných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto
podmienky, obsahuje ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka, ktoré má kogentný charakter. Pri

uvedenom zákaze sa vychádza z prezumpcie, že v spotrebiteľských zmluvách často vystupujú nerovné
subjekty, kde práve spotrebitelia sú v postavení slabšej zmluvnej strany, ktorej je potrebné poskytnúť
ochranu proti "zneužitiu právomoci zo strany dodávateľa, najmä proti jednostranným štandardným
zmluvám a neprimeranému popretiu ich základných práv v zmluvách" (Smernica Rady 93/13/EHS).
Neprijateľnosť zmluvnej podmienky spôsobuje jej neplatnosť, a to od počiatku, v dôsledku čoho

nenastávajú predpokladané právne účinky takéhoto dojednania.

20. Dohoda o zrážkach zo mzdy dojednaná súčasne s uzavretím Zmluvy je pre rozpor s § 53 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka s poukazom na článok 3 Smernice Rady 93/13/EHS neplatná a z toho dôvodu
neprijateľná, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech žalobcu ako spotrebiteľa a súčasne predmetná zmluvná podmienka nebola so žalobcom
dojednaná individuálne, nakoľko tento nemohol ovplyvniť jej obsah. V zmysle citovaných ustanovení
Občianskeho zákonníka ako aj Smernice Rady 93/13/EHS podmienka sa nepovažuje za individuálne
dohodnutú, ak bola dodávateľom navrhnutá vopred, spotrebiteľ sa s ňou oboznámil až pred podpisomzmluvy, pričom nemohol ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou
štandardnou zmluvou.

21. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca nebol žiadnym spôsobom osobitne oboznámený
zo strany žalovaného o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani o jeho následkoch, aj napriek tomu,
že samotná Dohoda o zrážkach zo mzdy je na samostatnej listine, žalobca nemal možnosť jej obsah
dojednať individuálne.

22. Nakoľko uvedený zabezpečovací inštitút podľa názoru súdu umožňuje dodávateľovi siahnuť na
majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl,
resp. neplatných právnych úkonov, spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý
je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly, prípadne
neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa a z uvedeného dôvodu súd dohodu o zrážkach
zo mzdy vyhodnotil za neprijateľnú a tým aj neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 Občianskeho

zákonníka a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

23. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením
§ 262 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania
potrebných na účelné uplatňovanie práva v plnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,
ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.